Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 41/05
PDF · 159.97 KB
No categories available
IV. ÚS 41/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 41/05-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. februára 2005
predbežne prerokoval sťažnosť Excel, spol. s r. o., B. B., zastúpenej advokátkou
JUDr. E. K., B. B., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 182/03 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Excel, spol. s r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
11. novembra 2004 doručená sťažnosť Excel, spol. s r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namieta porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného
súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 182/03.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 1. júla 2003 podala okresnému súdu žalobu
o zaplatenie 103 475,84 Sk s príslušenstvom. Od podania žaloby okresný súd vo veci
nekonal viac ako 16 mesiacov, preto 1. júla 2004 podala predsedovi okresného súdu
sťažnosť na prieťahy v konaní a 26. júla 2004 žiadala okresný súd, aby vo veci konal.
Predseda okresného súdu na jej sťažnosť do dnešného dňa neodpovedal. Okresný súd
uznesením z 1. októbra 2003 zrušil platobný rozkaz a od tohto dátumu len vyzval
žalovaného 9. júla 2004.
V závere sťažnosti sťažovateľka navrhuje ústavnému súdu, aby vyslovil, že v konaní
vedenom pod sp. zn. 26 Cb 182/03 okresný súd porušil jej základné právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal okresnému súdu vo veci
konať a domáha sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 50 000 Sk
a úhrady trov konania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom (...).
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak [§ 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“)].
Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný
súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez
najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorého sa mal dopustiť okresný súd
v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 182/03.
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru,
že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho
orgánu (napr. I. ÚS 167/03). Posúdenie otázky, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo
porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Z judikatúry ústavného súdu ďalej
vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03).
Ústavný súd na základe svojej konštantnej judikatúry (I. ÚS 120/03, I. ÚS 66/04,
II. ÚS 57/01) berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno
„vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom..., ako aj postup zákonného
sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenia
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), „argumenty v sťažnosti
sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“
(II. ÚS 93/03), resp. že „na základe skutočností uvedených v sťažnosti nemožno postup
súdu považovať za taký, ktorý by signalizoval pri predbežnom prerokovaní možné
porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 131/03).
Ústavný súd zo sťažnosti sťažovateľky a zo spisu okresného súdu vo veci
sp. zn. 26 Cb 182/03 zistil, že konanie o zaplatenie 103 475,84 Sk s príslušenstvom
prebieha na okresnom súde od 3. júla 2003 (keď bola okresnému súdu doručená žaloba
sťažovateľky). K sťažnosti sa vyjadril aj predseda okresného súdu podaním doručeným
ústavnému súdu 31. januára 2005, z obsahu ktorého okrem iného vyplýva:
«dňa 21. 7. 2003 - výzva súdu žalobcovi na zaplatenie súdneho poplatku, dňa
6. 8. 2003 - záznam o zaplatení súdneho poplatku, dňa 27. 8. 2003 - vydaný platobný
rozkaz, dňa 19. 9. 2003 - uznesením zrušený platobný rozkaz č. ROB 1130/03 z dôvodu,
že nebolo možné doručiť ho čo i len jednému zo žalovaných, dňa 28. 10. 2003 - vec bola
prevedená do registra „Cb“, z dôvodu zrušenia platobného rozkazu, dňa 13. 4. 2004 -
podanie právneho zástupcu žalobcu - zmena žalobného návrhu zo dňa 1. 7. 2003 + žiadosť
o konanie vo veci, dňa 9. 7. 2004 - úprava sudcu - výzva žalobcovi, či podanie zo dňa
13. 4. 2004 má súd považovať za čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania v zmysle
§ 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, dňa 28. 7. 2004 - podanie právneho zástupcu
žalobcu - oznámenie v právnej veci žalobného návrhu proti odporcovi AHOLD Slovakia,
s. r. o., dňa 20. 8. 2004 - uznesením súd uložil odporcovi vyjadriť sa písomne k veci, dňa
4. 10. 2004 - vyjadrenie odporcu k návrhu na zaplatenie 103.475,84 Sk s príslušenstvom,
dňa 14. 1. 2005 - úprava sudcu - doručiť vyjadrenie odporcu navrhovateľovi a oznámenie
žalobcovi, že vec bude riešená v poradí.»
Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe zistených skutočností považovať
postup okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné vzhľadom najmä na celkovú dĺžku
konania kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle citovaného článku ústavy.
V postupe okresného súdu je síce možné zistiť aj prieťah (obdobie od 28. októbra 2003
do 9. júla 2004), išlo však doteraz o ojedinelý prieťah, ktorý bol následnými úkonmi
zo strany okresného súdu napravený.
Ústavný súd už vo svojej judikatúre uznal, že „Nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov“ (IV. ÚS 203/03), pričom jednorazový „výpadok“ v konaní súdu
nesignalizuje bez ďalšieho možnosť zbytočných prieťahov v konaní.
Ústavný súd súčasne zobral do úvahy aj správanie sťažovateľky ako účastníka
konania, ktorý svojím správaním môže tiež prispieť k zbytočným prieťahom, pretože
ak na jednej strane sťažovateľka ako účastníčka konania je oprávnená využiť na svoju
obranu všetky procesné prostriedky dané jej príslušným procesným kódexom, na druhej
strane musí počítať s tým, že ich včasné nevyužitie môže mať za nevyhnutný dôsledok
spomalenie postupu všeobecného súdu pri prerokovaní veci samej, a tým aj predĺženie
súdneho konania a že tento dôsledok (predĺženie konania) nemôže v sťažnosti podanej
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy následne úspešne pričítať výlučne postupu konajúceho súdu
a len z tohto dôvodu vyvodzovať porušenie jeho práv podľa citovaných článkov ústavy.
A fortiori to platí v prípade akéhokoľvek podania sťažovateľky adresovaného súdu
spôsobom, ktorý musí byť zrozumiteľný a v súlade s príslušným procesným kódexom.
Za takéto „správanie“ pričítateľné podľa okolnosti veci výlučne na ťarchu účastníka konania
možno považovať aj „nezaplatenie súdneho poplatku splatného podaním návrhu“
a „podanie právneho zástupcu žalobcu - zmena žalobného návrhu zo dňa 1. júla 2003“
v prípade sťažovateľky v danej veci (mutatis mutandis I. ÚS 41/03).
Na základe uvedeného, ako aj berúc do úvahy povahu veci, jej zložitosť a celkovú
doterajšiu dobu konania pred okresným súdom, ústavný súd konštatoval, že vzhľadom
na uvedené skutočnosti doterajší postup okresného súdu nesignalizuje možnosť zbytočných
prieťahov v konaní, dôvodnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie, preto musel sťažnosť sťažovateľky odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako návrh zjavne neopodstatnený.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. februára 2005