Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 86/09
PDF · 171.59 KB
No categories available
III. ÚS 86/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. apríla 2009
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C/65/07 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. októbra
2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C/65/07.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 30. októbra 2006 podal na
Krajskom súde v Bratislave žalobu „o ochranu osobnosti a nemajetkovú ujmu...“ proti
dvom sudkyniam Okresného súdu Bratislava II. Vec bola postúpená najprv na prerokovanie
Okresnému súdu Bratislava II (viedla sa pod sp. zn. 12 C/251/06) a neskôr okresnému súdu.
Sťažovateľ: „žaluje sudkyne z porušovania zákona a hoci v ich konaniach bolo
zistené, že žalobca predkladal súdu FALSIFIKÁTY AKO PRAVÉ DÔKAZY a je trestne
stíhaný v konaní na O. ..., ako inak, zase s prieťahmi a obštrukciami.
Napriek preukázaniu, sudkyne udržiavajú súdne konania, v ktorým boli použité
falsifikáty, stále živé a odmietajú ich zastaviť. Podávajú zjavný KRIMINÁLNY VÝK0N
SÚDNICTVA...
V žalobe 28 C/65/07 dodnes nebolo vykonané nič relevantné, ale čosi opakujúce a
nezničitelné - VYMÁHANIE SÚDNYCH POPLATKOV aj keď žaloba bola vynútená - a
podkladom je trestný čin - MARENIE SPRAVODLIVOSTI! Sudkyne však podnet na
spáchaný trestný čin nepodali, stali teda spolupáchateľkami NADRŽUJU PÁCHATEĽOM,
čo je tiež trestný čin, dokonca ich žaloby (žaloby páchateľov) udržujú živé akoby verili v
zázrak, že podfuky s dôkazmi sa vyparia!...
Súd za 2-roky nevykonal nič, iba protizákonne vymáha poplatok 363.000,- Sk.“
Sťažovateľ podal aj sťažnosť na nečinnosť všeobecného súdu predsedovi okresného
súdu v októbri a decembri 2007 a apríli 2008.
Na základe týchto skutočností sa sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd vo veci samej
rozhodol týmto nálezom:
„II. A. Okresný súd Bratislava III porušuje základne práva D. B. garantované čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach -právo na
spravodlivé konanie.
II. B. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava III
konať vo veci 28 C/65/07 bez ďalších prieťahov.
II. C. Okresný súd Bratislava III je povinný zaplatiť D. B. primerane zadosťučinenie
vo výške 363.000.- Sk v lehote 15 dni od dňa doručenia Nálezu Ústavného sudu. Rovnako je
povinný zaplatiť trovy konania.
II. D. Ústavný súd Slovenskej republiky oslobodzuje D. B. od súdnych poplatkov vo
všetkých konaniach na území Slovenskej republiky v záujme odstránenia ďalších obštrukcií
zo strany KOMANDA SUDCOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY.“
Súčasne žiada, aby mu bol v konaní o jeho sťažnosti ústavným súdom ustanovený
právny zástupca z radov advokátov.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
1. Pri skúmaní opodstatnenosti sťažností, ktorými sa namieta porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prihliada ústavný súd
na doterajšiu dĺžku konania a na to, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú môže
okrem iného v prípade, keď zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými
významnými prieťahmi, ktoré možno kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy v zmysle
uvedeného článku ústavy (napr. I. ÚS 57/01, II. ÚS 199/02, IV. ÚS 296/04). Pojem
„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho -
ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo, alebo nedošlo
k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy (aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru), ústavný súd na takéto lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie
automaticky nevyvoláva porušenie uvedených práv, pretože aj v týchto prípadoch sú
rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.
Vychádzajúc z uvedeného, predloženej sťažnosti a vyjadrenia účastníkov vo veci sp.
zn. 28 C/65/07 ústavný súd zistil, že napadnuté konanie je pred okresným súdom vedené od
19. júna 2007, keď bol okresnému súdu postúpený na prerokovanie návrh na začatie
konania vo veci sťažovateľa, ktorý sťažovateľ doručil 30. októbra 2006 Krajskému súdu
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). Dňa 4. októbra 2007 zákonný sudca oznámil
predsedovi okresného súdu dôvody na svoje vylúčenie vzhľadom na pomer
k účastníkovi konania. Dňa 12. októbra 2007 bol spis doručený krajskému súdu, ktorý
uznesením zo 7. novembra 2007 rozhodol tak, že zákonný sudca nie je vylúčený
z prerokovania a rozhodovania veci. Uznesenie bolo doručené účastníkom 17.
decembra 2007.
Dňa 30. januára 2008 okresný súd vyzval sťažovateľa na odstránenie
nedostatkov podania a na zaplatenie súdneho poplatku, na čo sťažovateľ reagoval
podaním zo 14. marca 2008. Okresný súd 28. marca 2008 vyzval sťažovateľa na
predloženie potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch. Po doručení
vyjadrenia sťažovateľa v apríli 2008 okresný súd uznesením z 18. júna 2008 sťažovateľovi
nepriznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Proti tomuto uzneseniu podal 1. júla
2008 sťažovateľ odvolanie. Dňa 20. augusta 2008 ho okresný súd vyzval, aby zaplatil
súdny poplatok za podané odvolanie.
Dňa 4. septembra 2008 bol spis predložený krajskému súdu za účelom rozhodnutia
o odvolaní, ktorý uznesením z 31. decembra 2008 uznesenie okresného súdu z 18. júna
potvrdil. Spis bol vrátený okresnému súdu 22. januára 2009.
Dňa 6. februára 2009 bolo okresnému súdu doručené dovolanie proti uzneseniu
krajského súdu z 31. decembra 2008, v dôsledku čoho okresný súd zabezpečuje prípravu
pre dovolacie konanie.
Z uvedeného vyplýva, že okresný súd od postúpenia návrhu (19. júna 2007) urobil
síce prvý úkon až 30. januára 2008, keď vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov
návrhu, t. j až po siedmich mesiacoch, ale v dôsledku vyjadrenia zákonného sudcu, že sa cíti
byť vo veci zaujatý, bol spis daný už v októbri 2007 na rozhodovanie krajskému súdu, ktorý
mu ho vrátil až v decembri 2007.
Ústavný súd okrem toho poznamenáva, že konanie pred okresným súdom prebieha
iba od 19. júna 2007 a od tohto obdobia bol spis od októbra 2007 do decembra 2007 a od
4. septembra 2008 do 22. januára 2009 na krajskom súde, ktorý rozhodoval o námietke
zaujatosti a o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 18. júna 2008, pričom
sťažovateľ konanie pred krajským súdom v sťažnosti nenamietal, a preto ho ústavný súd
ani nepreskúmaval.
Podľa názoru ústavného súdu na základe zistených skutočností nemožno postup,
počas ktorého boli realizované viaceré procesné úkony, považovať za taký, ktorý by bolo
možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6
ods. 1 dohovoru (obdobne napr. I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).
Ústavný súd na základe svojej konštantnej judikatúry (I. ÚS 120/03, I. ÚS 66/04,
II. ÚS 57/01) berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno
„vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného
sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 109/03), ako aj preto,
že „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu
porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru),
aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (napr. II. ÚS 93/03, II. ÚS 131/03).
Ústavný súd súčasne zobral do úvahy aj správanie sťažovateľa ako účastníka
konania, ktorý svojím správaním môže tiež prispieť k zbytočným prieťahom, pretože
ak na jednej strane sťažovateľ ako účastník konania je oprávnený využiť na svoju obranu
všetky procesné prostriedky dané mu príslušným procesným kódexom, na druhej strane
musí počítať s tým, že ich včasné nevyužitie môže mať za nevyhnutný dôsledok spomalenie
postupu všeobecného súdu pri prerokovaní veci samej, a tým aj predĺženie súdneho konania,
a že tento dôsledok (predĺženie konania) nemôže v sťažnosti podanej podľa čl. 127 ods. 1
ústavy následne úspešne pričítať výlučne postupu konajúceho súdu a len z tohto dôvodu
vyvodzovať porušenie svojich označených práv (obdobne napr. IV. ÚS 41/05).
A fortiori to platí v prípade akéhokoľvek podania sťažovateľa adresovaného
všeobecnému súdu spôsobom, ktorý musí byť zrozumiteľný a v súlade s príslušným
procesným kódexom. Za takéto „správanie“ pričítateľné podľa okolnosti veci na ťarchu
účastníka konania možno považovať aj neúplný a nezrozumiteľný návrh na začatie konania
(podaný navyše na vecne nepríslušnom súde), v dôsledku čoho okresný súd musel
odstraňovať jeho nedostatky.
To ale neznamená, že ústavný súd sa už v budúcnosti nebude môcť zaoberať
prípadným porušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v uvedenej veci, ak okresný súd nebude ďalej konať o podanom
návrhu a sťažovateľ zároveň splní všetky zákonné predpoklady a náležitosti návrhu na
začatie konania pred ústavným súdom.
Na základe uvedeného, ale aj vzhľadom na doterajšiu dĺžku tohto konania (22
mesiacov od postúpenia veci do prerokovávania sťažnosti) ústavný súd preto sťažnosť
v časti smerujúcej proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C/65/07
odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
2. Sťažovateľ ďalej namietal, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jeho
práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru. Keďže v sťažnosti
nepreukázal, akým spôsobom sa mal okresný súd dopustiť porušenia jeho práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, a žiadne také okolnosti nevyplývajú z jeho doterajšieho postupu vo veci
vedenej pod sp. zn. 28 C/65/07, ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol pre jej zjavnú
neopodstatnenosť.
Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd považoval už za bezpredmetné
rozhodovať o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred
ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. apríla 2009