Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 86/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. októbra

2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 30. októbra 2006 podal na

Krajskom súde v Bratislave žalobu „o ochranu osobnosti a nemajetkovú ujmu...“ proti

dvom sudkyniam Okresného súdu Bratislava II. Vec bola postúpená najprv na prerokovanie

Okresnému súdu Bratislava II (viedla sa pod sp. zn. ) a neskôr okresnému súdu.

Sťažovateľ: „žaluje sudkyne z porušovania zákona a hoci v ich konaniach bolo

zistené, že žalobca predkladal súdu FALSIFIKÁTY AKO PRAVÉ DÔKAZY a je trestne

stíhaný v konaní na O. ..., ako inak, zase s prieťahmi a obštrukciami.

Napriek preukázaniu, sudkyne udržiavajú súdne konania, v ktorým boli použité

falsifikáty, stále živé a odmietajú ich zastaviť. Podávajú zjavný KRIMINÁLNY VÝK0N

SÚDNICTVA...

V žalobe dodnes nebolo vykonané nič relevantné, ale čosi opakujúce a

nezničitelné - VYMÁHANIE SÚDNYCH POPLATKOV aj keď žaloba bola vynútená - a

podkladom je trestný čin - MARENIE SPRAVODLIVOSTI! Sudkyne však podnet na

spáchaný trestný čin nepodali, stali teda spolupáchateľkami NADRŽUJU PÁCHATEĽOM,

čo je tiež trestný čin, dokonca ich žaloby (žaloby páchateľov) udržujú živé akoby verili v

zázrak, že podfuky s dôkazmi sa vyparia!...

Súd za 2-roky nevykonal nič, iba protizákonne vymáha poplatok 363.000,- Sk.“

Sťažovateľ podal aj sťažnosť na nečinnosť všeobecného súdu predsedovi okresného

súdu v októbri a decembri 2007 a apríli 2008.

Na základe týchto skutočností sa sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd vo veci samej

rozhodol týmto nálezom:

„II. A. Okresný súd Bratislava III porušuje základne práva D. B. garantované čl. 48

ods. 2 a Dohovoru o ľudských právach -právo na

spravodlivé konanie.

II. B. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava III

konať vo veci bez ďalších prieťahov.

II. C. Okresný súd Bratislava III je povinný zaplatiť D. B. primerane zadosťučinenie

vo výške 363.000.- Sk v lehote 15 dni od dňa doručenia Nálezu Ústavného sudu. Rovnako je

povinný zaplatiť trovy konania.

II. D. Ústavný súd Slovenskej republiky oslobodzuje D. B. od súdnych poplatkov vo

všetkých konaniach na území Slovenskej republiky v záujme odstránenia ďalších obštrukcií

zo strany KOMANDA SUDCOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY.“

Súčasne žiada, aby mu bol v konaní o jeho sťažnosti ústavným súdom ustanovený

právny zástupca z radov advokátov.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

1. Pri skúmaní opodstatnenosti sťažností, ktorými sa namieta porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru, prihliada ústavný súd

na doterajšiu dĺžku konania a na to, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú môže

okrem iného v prípade, keď zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré možno kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy v zmysle

uvedeného článku (napr. , , ). Pojem

„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý nemožno

vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho -

ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo, alebo nedošlo

k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v (aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru), ústavný súd na takéto lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie

automaticky nevyvoláva porušenie uvedených práv, pretože aj v týchto prípadoch sú

rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.

Vychádzajúc z uvedeného, predloženej sťažnosti a vyjadrenia účastníkov vo veci sp.

zn. ústavný súd zistil, že napadnuté konanie je pred okresným súdom vedené od

19. júna 2007, keď bol okresnému súdu postúpený na prerokovanie návrh na začatie

konania vo veci sťažovateľa, ktorý sťažovateľ doručil 30. októbra 2006 Krajskému súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). Dňa 4. októbra 2007 zákonný sudca oznámil

predsedovi okresného súdu dôvody na svoje vylúčenie vzhľadom na pomer

k účastníkovi konania. Dňa 12. októbra 2007 bol spis doručený krajskému súdu, ktorý

uznesením zo 7. novembra 2007 rozhodol tak, že zákonný sudca nie je vylúčený

z prerokovania a rozhodovania veci. Uznesenie bolo doručené účastníkom 17.

decembra 2007.

Dňa 30. januára 2008 okresný súd vyzval sťažovateľa na odstránenie

nedostatkov podania a na zaplatenie súdneho poplatku, na čo sťažovateľ reagoval

podaním zo 14. marca 2008. Okresný súd 28. marca 2008 vyzval sťažovateľa na

predloženie potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch. Po doručení

vyjadrenia sťažovateľa v apríli 2008 okresný súd uznesením z 18. júna 2008 sťažovateľovi

nepriznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Proti tomuto uzneseniu podal 1. júla

2008 sťažovateľ odvolanie. Dňa 20. augusta 2008 ho okresný súd vyzval, aby zaplatil

súdny poplatok za podané odvolanie.

Dňa 4. septembra 2008 bol spis predložený krajskému súdu za účelom rozhodnutia

o odvolaní, ktorý uznesením z 31. decembra 2008 uznesenie okresného súdu z 18. júna

potvrdil. Spis bol vrátený okresnému súdu 22. januára 2009.

Dňa 6. februára 2009 bolo okresnému súdu doručené dovolanie proti uzneseniu

krajského súdu z 31. decembra 2008, v dôsledku čoho okresný súd zabezpečuje prípravu

pre dovolacie konanie.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd od postúpenia návrhu (19. júna 2007) urobil

síce prvý úkon až 30. januára 2008, keď vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov

návrhu, t. j až po siedmich mesiacoch, ale v dôsledku vyjadrenia zákonného sudcu, že sa cíti

byť vo veci zaujatý, bol spis daný už v októbri 2007 na rozhodovanie krajskému súdu, ktorý

mu ho vrátil až v decembri 2007.

Ústavný súd okrem toho poznamenáva, že konanie pred okresným súdom prebieha

iba od 19. júna 2007 a od tohto obdobia bol spis od októbra 2007 do decembra 2007 a od

4. septembra 2008 do 22. januára 2009 na krajskom súde, ktorý rozhodoval o námietke

zaujatosti a o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 18. júna 2008, pričom

sťažovateľ konanie pred krajským súdom v sťažnosti nenamietal, a preto ho ústavný súd

ani nepreskúmaval.

Podľa názoru ústavného súdu na základe zistených skutočností nemožno postup,

počas ktorého boli realizované viaceré procesné úkony, považovať za taký, ktorý by bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v konaní v zmysle , resp.

ods. 1 dohovoru (obdobne napr. , , ).

Ústavný súd na základe svojej konštantnej judikatúry (, ,

) berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno

„vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného

sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov“ (), ako aj preto,

že „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu

porušenia základného práva podľa (i práva podľa dohovoru),

aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (napr. , ).

Ústavný súd súčasne zobral do úvahy aj správanie sťažovateľa ako účastníka

konania, ktorý svojím správaním môže tiež prispieť k zbytočným prieťahom, pretože

ak na jednej strane sťažovateľ ako účastník konania je oprávnený využiť na svoju obranu

všetky procesné prostriedky dané mu príslušným procesným kódexom, na druhej strane

musí počítať s tým, že ich včasné nevyužitie môže mať za nevyhnutný dôsledok spomalenie

postupu všeobecného súdu pri prerokovaní veci samej, a tým aj predĺženie súdneho konania,

a že tento dôsledok (predĺženie konania) nemôže v sťažnosti podanej podľa čl. 127 ods. 1

následne úspešne pričítať výlučne postupu konajúceho súdu a len z tohto dôvodu

vyvodzovať porušenie svojich označených práv (obdobne napr. ).

A fortiori to platí v prípade akéhokoľvek podania sťažovateľa adresovaného

všeobecnému súdu spôsobom, ktorý musí byť zrozumiteľný a v súlade s príslušným

procesným kódexom. Za takéto „správanie“ pričítateľné podľa okolnosti veci na ťarchu

účastníka konania možno považovať aj neúplný a nezrozumiteľný návrh na začatie konania

(podaný navyše na vecne nepríslušnom súde), v dôsledku čoho okresný súd musel

odstraňovať jeho nedostatky.

To ale neznamená, že ústavný súd sa už v budúcnosti nebude môcť zaoberať

prípadným porušením základného práva sťažovateľa podľa , resp. práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v uvedenej veci, ak okresný súd nebude ďalej konať o podanom

návrhu a sťažovateľ zároveň splní všetky zákonné predpoklady a náležitosti návrhu na

začatie konania pred ústavným súdom.

Na základe uvedeného, ale aj vzhľadom na doterajšiu dĺžku tohto konania (22

mesiacov od postúpenia veci do prerokovávania sťažnosti) ústavný súd preto sťažnosť

v časti smerujúcej proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

2. Sťažovateľ ďalej namietal, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jeho

práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru. Keďže v sťažnosti

nepreukázal, akým spôsobom sa mal okresný súd dopustiť porušenia jeho práva podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru, a žiadne také okolnosti nevyplývajú z jeho doterajšieho postupu vo veci

vedenej pod sp. zn. , ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol pre jej zjavnú

neopodstatnenosť.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd považoval už za bezpredmetné

rozhodovať o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2009