Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 13/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. januára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva na starostlivosť o deti a ich výchovu podľa čl. 41 ods. 1 a 4

, ako aj pre namietané porušenie práv mal.

podľa čl. 7 ods. 1 a čl. 9 ods. 1, 2 a 3 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Okresného

súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. septembra 2016 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho v záhlaví označených práv

podľa (ďalej len „“) a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) i práv jeho mal. dcéry ,

(ďalej len „maloletá“), podľa Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len

„dohovor o právach dieťaťa“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že uznesením č. k.

-75 z 5. februára 2015 okresný súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým

okrem iného predbežne upravil styk sťažovateľa s maloletou na každú nepárnu nedeľu

v čase od 15.30 h do 18.00 h. Vzhľadom na to, že styk sťažovateľa s maloletou sa

nerealizoval podľa vykonateľného rozhodnutia, podal na okresnom súde 23. septembra

2015 návrh na výkon rozhodnutia, kde je vec vedená pod sp. zn. . Matka

maloletej (ďalej len „matka“) je v uvedenom konaní v procesnom postavení

povinnej. Sťažovateľ s poukazom na relevantnú právnu úpravu a právne prostriedky, ktoré

má okresný súd v tomto type konania k dispozícii, kritizuje prístup okresného súdu

v namietanom konaní a v nevyužití týchto prostriedkov vidí porušenie svojich práv. V tejto

súvislosti uvádza, že okresný súd poučil matku maloletej o následkoch neplnenia

vykonateľného rozhodnutia, v tejto veci nariadil i pojednávanie a uložil jej skúšobnú lehotu

v trvaní jedného mesiaca. Napriek tomu matka v nariadenej skúšobnej lehote iba jedenkrát

umožnila sťažovateľovi styk s maloletou. Preto 30. mája 2016 opätovne oznámil okresnému

súdu neumožnenie styku s maloletou a 22. júna 2016 žiadal o pokračovanie vo výkone

rozhodnutia. Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na 26. september 2016, ktoré

z dôvodu ospravedlnenia právnej zástupkyne matky zrušil a pojednávanie následne nariadil

na 7. november 2016.

3. Sťažovateľ je toho názoru, že okresný súd svojím postupom vytvára priestor

pre odcudzenie maloletej od sťažovateľa, v dôsledku čoho vzniká na jeho strane hrozba

nenapraviteľnej ujmy. Slovami sťažovateľa „nariaďovaním pojednávaní... vo veci výkonu

rozhodnutia spôsobuje prieťahy, pretože prvé pojednávanie bolo neúčinné, matka – povinná

– nerešpektuje súd a súd jej toleruje v bránení – v neumožňovaní styku sťažovateľovi

s malol. dcérkou tým, že nevolil a nevolí účinné opatrenia v zmysle , , ,

, a násl. “. Okresný súd tak podľa jeho

názoru svojou neefektívnou činnosťou, pomalým konaním a neprijímaním účinných

opatrení spôsobuje v jeho veci zbytočné prieťahy, znemožňuje mu realizáciu rodičovských

práv a starostlivosť o výchovu, zdravie a všestranný vývoj maloletej.

4. Vzhľadom na to, že okresný súd v rámci výkonu rozhodnutia nezabezpečil styk

sťažovateľa s maloletou, zastáva sťažovateľ názor, že len deklarovanie porušenia jeho

ústavných práv nepostačuje, a preto žiada i finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.

K tomu dodáva, že nerealizovaním styku mu vznikla i škoda, pretože v zmysle predbežného

opatrenia sa po dobu jeho trvania „zbytočne prehnal motorovým vozidlom z Novej Dedinky

okres Senec do Prešova každú nepárnu nedeľu“.

5. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ v petite svojej sťažnosti navrhol, aby

ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa upravené v

SR, v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo

maloletého dieťaťa , v zmysle Čl. 7 ods. 1 a Čl. 9 ods. 1, 2,

3 Dohovoru o právach dieťaťa, základného právo poskytovať

starostlivosť maloletej , a starať sa o jej výchovu v zmysle

Čl. 41 ods. 1, 4 SR a základné právo nebyť odlúčený od maloletej

dcérky , postupom súdu v konaní pred Okresným súdom

Prešov, sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Prešov sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške

10.000,-eur (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Prešov povinný vyplatiť do 15 dní

od právoplatnosti rozhodnutia...

4. advokátovi sa priznávajú trovy konania -

trovy právneho zastúpenia vo výške 545,69 Eur s DPH, ktoré je súd povinný zaplatiť na účet

advokáta...“

6. Ústavný súd v okolnostiach danej veci považoval za vhodné doručiť sťažnosť

označenému porušovateľovi (okresný súd) ešte v prípravnej fáze a zároveň ho požiadal

o zaujatie stanoviska k opodstatnenosti sťažnosti. Okresný súd sa k sťažnosti vyjadril

podaním sp. zn. , zo 17. januára 2017, v rámci ktorého

uviedol: „... do spisu vedeného pod sp. zn. nebolo možné nahliadnuť z

dôvodu, že sa momentálne nachádza na Krajskom súde v Prešove za účelom rozhodnutia o

odvolaní povinnej. Z registra bolo možné zistiť nasledovné úkony v spise:

- nápad veci - dňa 23.09.2015,

- 02.12.2015 - výzva súdu povinnej podľa ,

- 06.04.2016 - pojednávanie,

- 11.05.2016 – pojednávanie,

- 22.09.2016 - Uznesenie o uložení pokuty povinnej vo výške 100 Eur,

- 26.09.2016 - termín pojednávania zrušený z dôvodu ospravedlnenia právnej

zástupkyne povinnej,

- 10.10.2016 - odvolanie povinnej voči uzneseniu zo dňa 22.09.2016,

- 07.11.2016 - termín pojednávania zrušený z dôvodu odvolanie sa povinnej

voči uzneseniu o uložení pokuty,

- 25.11.2016 - spis predložený Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o

odvolaní povinnej.

Pri výkone rozhodnutia, ktorým je predbežné opatrenie, sa vykonávali úkony v zmysle

resp. [správne ( až ), pozn.]. Vo

veci boli vykonané dve pojednávania a dve pojednávania museli byť zrušené z vyššie

uvedených dôvodov. Tento postup považujem za štandardný a prístup zákonnej sudkyne za

primeraný. Výkon rozhodnutia bude po vrátení spisu ďalej pokračovať.“

II.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho

prijatí na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania

pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní

návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

12. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

) a ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.

13. Podľa manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom

a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.

Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana

detí a mladistvých.

14. Podľa starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;

deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť

a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na

základe zákona.

15. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je uplatnenie

nároku sťažovateľa na ochranu pred postupom okresného súdu, ktorým malo byť porušené

jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru

a práva na starostlivosť o deti a ich výchovu podľa a 4 .

16. Ústavný súd na základe svojej konštantnej judikatúry vo vzťahu k namietanému

resp. dohovoru berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako

zjavne neopodstatnenú možno „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania

pred súdom..., ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných

prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa “

(), „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti

takú intenzitu porušenia základného práva podľa , aby bola sťažnosť

prijatá na ďalšie konanie“ (), resp. že „na základe skutočností uvedených v

sťažnosti nemožno postup súdu považovať za taký, ktorý by signalizoval pri predbežnom

prerokovaní možné porušenie základného práva sťažovateľa podľa “

().

17. K týmto ustáleným právnym názorom ústavný súd v zhode so svojou doterajšou

judikatúrou poznamenáva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne

za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa [i práva podľa dohovoru (, ,

, , , , )]. Ani ojedinelá

nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (, ).

18. Z prehľadu úkonov, ktoré popísal vo svojej sťažnosti sťažovateľ a následne

uviedol vo svojom stanovisku okresný súd, vyplýva, že priebeh namietaného konania bol

v zásade plynulý. Do podania ústavnej sťažnosti sa vo veci dvakrát uskutočnilo

pojednávanie, matke bola uznesením z 22. septembra 2016 uložená pokuta, proti ktorému

podala odvolanie, ďalší termín pojednávania nariadený na 7. novembra 2016 musel byť

preto zrušený. Napriek plynulosti postupu okresného súdu v danej veci sa tak na základe

prehľadu jeho úkonov (bod 6) môže javiť jeho činnosť v priebehu 12 mesiacov ako

neefektívna, svojou relevanciou však zatiaľ neodôvodňuje vyslovenie porušenia základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, resp. práva na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru. Uvedený záver podporuje i obsah odpovede okresného súdu sťažovateľovi

na ním podanú sťažnosť v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch vedenú pod sp. zn.

Spr 2296/2016 z 26. augusta 2016, ktorú okresný súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže

po prešetrení veci dospel k záveru, že zákonná sudkyňa koná v súlade so zákonom a najmä

v záujme maloletej. Okrem toho uviedol, že „Výkon rozhodnutia s maloletými deťmi je

citlivou otázkou a súd musí pristupovať ku každej veci vysoko individuálne, aby konal

v záujme maloletého dieťaťa. Zákonná sudkyňa bola upozornená ohľadom tohto konania na

to, že má konať v záujme maloletého dieťaťa ako aj tak, aby ste sa ako otec domohli styku

s maloletou dcérou. Vzhľadom na citlivosť prípadu bude tento vedením súdu sledovaný.“.

Tento záver ústavný súd prijal aj vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ okresnému súdu

neposkytol takmer žiaden časový priestor na zjednanie nápravy v podobe využitia

účinnejších prostriedkov, keďže mesiac a pol po podaní sťažnosti predsedovi okresného

súdu podal hneď sťažnosť ústavnému súdu namietajúc porušenie označených práv.

19. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť, ktorou

sťažovateľ namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva na prerokovanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti s konaním o jeho návrhu

na výkon rozhodnutia okresného súdu v časti, ktorou bol dočasne upravený jeho styk

s maloletou, je potrebné odmietnuť podľa z dôvodu jej

zjavnej neopodstatnenosti (obdobne ).

20. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie

návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť i absencia priamej súvislosti medzi označeným

základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným

zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd

nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis , , ,

).

21. Z argumentácie sťažovateľa možno v nadväznosti na už uvedené vyvodiť, že

porušenie práv podľa a 4 namieta z obdobných dôvodov ako namietané

porušenie svojho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, t. j. z dôvodu, že okresný súd v namietanom konaní nepostupoval plynulo a

efektívne. Keďže ústavný súd nezistil existenciu príčinnej súvislosti medzi sťažovateľom

označenými základnými právami podľa a práva podľa

dohovoru a postupom okresného súdu, nezistil ju ani vo vzťahu k a 4 ,

a preto sťažnosť sťažovateľa i v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Okrem

toho, k porušeniu týchto práv, ktoré sú hmotnoprávneho charakteru, nemôže dôjsť v ešte

neukončenom konaní.

22. Sťažovateľ napokon v petite sťažnosti navrhuje ústavnému súdu vysloviť

porušenie práv maloletej podľa čl. 7 ods. 1 a čl. 9 ods. 1, 2 a 3 dohovoru o právach dieťaťa.

23. Podľa čl. 7 ods. 1 dohovoru o právach dieťaťa každé dieťa je registrované ihneď

po narodení a má od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je

možné, právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.

24. Podľa čl. 9 ods. 1 dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou

dohovoru o právach dieťaťa, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich

rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade

s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme

dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napríklad, ak

ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú oddelene a treba

rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa. Podľa odseku 2 uvedeného článku sa v akomkoľvek

konaní podľa odseku 1 poskytuje všetkým dotknutým stranám možnosť zúčastniť sa

na konaní a oznámiť svoje stanoviská. Podľa odseku 3 uvedeného článku štáty, ktoré sú

zmluvnou stranou dohovoru o právach dieťaťa, uznávajú právo dieťaťa oddeleného

od jedného alebo dvoch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi,

ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

25. Z dikcie citovaných ustanovení dohovoru o právach dieťaťa (ako aj zo samotného

názvu tejto medzinárodnej zmluvy) vyplýva, že ich cieľom je ochrana práv detí. Tomu

zodpovedá aj explicitná konštrukcia jednotlivých ustanovení priznávajúcich čiastkové práva

dieťaťu, ktorým sa podľa čl. 1 dohovoru o právach dieťaťa rozumie každá ľudská bytosť

mladšia ako osemnásť rokov, pokiaľ podľa právneho poriadku, ktorý sa na dieťa vzťahuje,

nie je plnoletosť dosiahnutá skôr.

26. V posudzovanom prípade by sa tak ústavno-súdnej ochrany mohla domáhať

maloletá, ktorá však ako navrhovateľka (sťažovateľka) označená nie je, a sťažovateľ

k sťažnosti nepripojil ani splnomocnenie na jej zastupovanie advokátom v konaní

pred ústavným súdom. Okrem toho vo vzťahu k maloletej nie sú v texte sťažnosti

formulované žiadne ústavnoprávne námietky, porušenie týchto článkov sťažovateľ namieta

iba v súvislosti s namietaným porušovaním jeho práv. Pretože predmetná sťažnosť v tejto

časti neobsahuje náležitosti, ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje § 20

(splnomocnenie a odôvodnenie sťažnosti), ústavný súd ju v tejto

časti podľa odmietol pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí (podobne napr. , , ,

, , , , ,

, ).

27. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa

v nej uplatnenými nezaoberal. Z rovnakého dôvodu sa nezaoberal ani problematikou

vyčiarknutia advokáta (zvoleného sťažovateľom)

zo zoznamu advokátov, ku ktorému došlo 13. apríla 2017, t. j. v priebehu konania

pred ústavným súdom, a ďalšieho advokáta si sťažovateľ nezvolil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2018