Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 155/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. apríla 2014

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Igora Cimermana TREND, Lichardova 9, Slovenská

Ľupča, a Zuzany Cimermanovej – C.Z., Lichardova 9, Slovenská Ľupča, zastúpených

obchodnou spoločnosťou BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., Hviezdoslavovo námestie 25,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a

Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. Igora Cimermana TREND a Zuzany Cimermanovej – C.Z.

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. januára 2014 doručená sťažnosť Ing. Igora Cimermana Trend, Lichardova 9, Slovenská

Ľupča (ďalej len „sťažovateľ“), a Zuzany Cimermanovej – C.Z., Lichardova 9, Slovenská

Ľupča (ďalej len „sťažovateľka“; spolu aj „sťažovatelia“), zastúpených obchodnou

spoločnosťou BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„I. Základné právo Ing. Igora Cimermana TREND a Zuzany Cimermanovej – C.Z.

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Slovenskej

republiky a podľa článku 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Okresného súdu Banská Bystrica

v konaní vedenom pod sp. zn. porušené boli.

II. Okresnému súdu Banská Bystrica prikazuje, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

III. Ing. Igorovi Cimermanovi TREND a Zuzane Cimermanovej – C.Z. priznáva

finančné zadosťučinenie každému vo výške 6.500,00 € (slovom šesťtisícpäťsto eur), ktoré im

je Okresný súd Banská Bystrica povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

IV. Okresný súd Banská Bystrica je povinný uhradiť Ing. Igorovi Cimermanovi

a Zuzane Cimermanovej – C.Z. trovy konania na účet advokátskej kancelárie BIZOŇ

& PARTNERS, s. r. o. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. zistil takýto

priebeh namietaného konania:

Dňa 30. mája 2005 podali sťažovatelia ako žalobcovia okresnému súdu žalobu,

ktorou sa domáhali uloženia povinnosti obchodnej spoločnosti Stavomarket BB, s. r. o., ako

žalovanému zaplatiť sťažovateľom sumu 566 742 Sk (18 812,38 €).

Okresný súd rozsudkom č. k. -365 z 26. marca 2010 (ďalej len

„rozsudok okresného súdu“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sťažovateľovi 246,55 €

a sťažovateľke 966,13 € (spolu 1 212,68 €) a uznesením z 27. mája 2010 rozhodol,

že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Na odvolanie sťažovateľov Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)

rozsudkom sp. zn. z 29. septembra 2010 (ďalej len „rozsudok krajského

súdu“) zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť

sťažovateľovi 3 621,34 € a sťažovateľke 15 191,04 € (spolu 18 812,38 €).

Na základe dovolania žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) uznesením sp. zn. z 8. februára 2012 (ďalej len „uznesenie

najvyššieho súdu z 8. februára 2012“) zrušil rozsudok okresného súdu aj rozsudok

krajského súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (dôvodom zrušenia

rozsudkov okresného súdu a krajského súdu bolo, že okresný súd nerozhodol o celom

predmete konania, a preto nie je zrejmé, proti akému výroku podali sťažovatelia odvolanie,

keďže rozsudok okresného súdu neobsahoval zamietajúci výrok, tento nedostatok nebol

krajským súdom napravený a krajský súd pochybil aj tým, že bez vykonania dokazovania

alebo jeho zopakovania rozhodol o zmene rozsudku okresného súdu).

Na základe sťažnosti sťažovateľov doručenej ústavnému súdu 26. apríla 2012

ústavný súd nálezom č. k. -53 z 18. apríla 2013 (ďalej len „nález ústavného

súdu“) vyslovil porušenie sťažovateľmi označených práv (základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru), zrušil uznesenie najvyššieho súdu

z 8. februára 2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie o dovolaní. Nález ústavného súdu bol

sťažovateľom a najvyššiemu súdu doručený 29. mája 2013 (ústavný súd videl porušenie

označených práv sťažovateľov v tom, že dovolanie žalovaného nebolo okresným súdom

doručované sťažovateľom).

Dňa 6. júna 2013 sťažovatelia doručili najvyššiemu súdu návrh na prerušenie

dovolacieho konania, a to do rozhodnutia okresného súdu o ich návrhu na opravu rozsudku

okresného súdu doplnením výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ktorý doručili

okresnému súdu 7. júna 2013.

Dňa 20. júna 2013 na výzvu najvyššieho súdu okresný súd predložil spis najvyššiemu

súdu a 19. augusta 2013 najvyšší súd vrátil okresnému súdu spis s pokynom na doručenie

dovolania sťažovateľom a odstránenie chýb pri číslovaní spisu.

Dňa 6. septembra 2013 sťažovatelia doručili okresnému súdu žiadosť o rozhodnutie

o trovách konania s poukazom na uznesenie okresného súdu z 27. mája 2010 v spojení

s právoplatným skončením konania vo veci (zmeňujúci rozsudok krajského súdu nadobudol

právoplatnosť 8. novembra 2010).

Dňa 7. októbra 2013 okresný súd po splnení pokynov doručil spis najvyššiemu súdu.

Dňa 4. novembra 2013 sťažovatelia podali najvyššiemu súdu žiadosť o vrátenie spisu

okresnému súdu pre účely rozhodnutia o ich dvoch podaniach (o návrhu na opravu rozsudku

okresného súdu doručenom 7. júna 2013 a žiadosti o rozhodnutie o trovách konania podanej

6. septembra 2013) a zároveň podali okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorou

namietali prieťahy v postupe okresného súdu pri rozhodovaní o ich návrhu na opravu

rozsudku okresného súdu a o trovách konania.

Sťažovateľmi 4. novembra 2013 podaná sťažnosť na prieťahy v konaní okresného

súdu bola vybavená prípisom predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 3067/2013

z 29. novembra 2013. Predseda okresného súdu uznal zbytočné prieťahy v konaní

okresného súdu „v časti konania o trovách konania“, uznal zbytočné prieťahy v konaní

okresného súdu v období od 8. novembra 2010, keď sa stal právoplatným rozsudok

krajského súdu, do rozhodnutia najvyššieho súdu uznesením z 8. februára 2012, a „v časti

konania o trovách konania“ aj „v časti konania o návrhu žalobcov na opravu zrejmej

nesprávnosti v rozsudku“ v období od 7. júna 2013, keď sa okresný súd dozvedel o zrušení

uznesenia najvyššieho súdu z 8. februára 2012 nálezom ústavného súdu, ktoré pretrvávali aj

v čase datovania listu predsedu okresného súdu 29. novembra 2013. Predseda okresného

súdu zároveň uviedol: „... sťažnosť považujem v týchto obdobiach konania za dôvodnú, a to

aj napriek tomu, že považujem za relevantné vyjadrenie sudkyne odôvodňujúce

nerozhodnutie o procesných návrhoch sťažovateľov z dôvodu opätovného rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR o dovolaní, ktoré môže mať vplyv na rozhodnutie o procesných

návrhoch sťažovateľov. V rámci opatrenia predsedu súdu na odstránenie nedostatku

v konaní som požiadal sudkyňu o zistenie stavu konania Najvyššieho súdu SR o dovolaní

a o návrhu žalovaných na odloženie vykonateľnosti rozhodnutia krajského súdu a zároveň,

aby bol Najvyšší súd SR oboznámený s podanou sťažnosťou žalobcov. Zároveň bude Vaša

vec pod zvýšeným dohľadom predsedu súdu až do odstránenia nedostatku v konaní

napadnutého touto sťažnosťou...“

Okresný súd prípismi z 20. novembra 2013 a 23. januára 2014 žiadal najvyšší súd

o poskytnutie informácie o stave dovolacieho konania s poukazom na sťažovateľom

namietané prieťahy.

Dňa 5. decembra 2013 najvyšší súd uznesením rozhodol o zamietnutí návrhu

sťažovateľov na prerušenie dovolacieho konania, 27. januára 2013 spis doručil okresnému

súdu s pokynom rozhodnúť o podaniach sťažovateľov (o návrhu na opravu rozsudku

okresného súdu a žiadosti na rozhodnutie o trovách konania).

Dňa 16. januára 2014 bola doručená ústavnému súdu sťažnosť sťažovateľov, ktorou

namietajú porušenie svojich práv prieťahmi v konaní okresného súdu pri rozhodovaní o ich

návrhu na opravu rozsudku okresného súdu a o trovách konania.

Na výzvu okresného súdu sa k podaniam sťažovateľov vyjadril žalovaný, ktorý

okrem iných uviedol, že v exekučných konaniach iniciovaných sťažovateľmi na základe

právoplatného rozsudku krajského súdu boli ich nároky v celom rozsahu uhradené.

Okresný súd uzneseniami z 24. februára 2014 rozhodol o návrhu sťažovateľov

na opravu rozsudku okresného súdu a o trovách konania.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli:

«... v časti rozhodovania o trovách konania okresný súd nekoná už viac ako tri

roky... v časti rozhodovania o našom návrhu na opravu zrejmej nesprávnosti okresný súd

nekoná už viac ako sedem mesiacov (napriek zákonnej 30-dňovej lehote na rozhodnutie

o tomto návrhu podľa veta druhá )...

časť prieťahov priznal aj predseda okresného súdu, v tejto časti sa stotožňujeme

so stanoviskom predsedu súdu. Okresný súd objektívne nemohol rozhodovať o náhrade trov

konania jedine v období 14. 03. 2012 (zrušenie právoplatných rozhodnutí dovolacím

súdom) do 29. 05. 2013 (zrušenie rozhodnutia dovolacieho súdu Ústavným súdom). V

súčasnosti ale platí, že konanie je vo veci samej právoplatné od 08. 11. 2010, t. j. viac ako

tri roky. Rozhodnutie dovolacieho súdu bolo Ústavným súdom zrušené z dôvodu, že nám zo

strany tunajšieho súdu nebolo doručené dovolanie žalovaného. Preto sme toho názoru, že aj

obdobie nečinnosti 14. 03. 2012 do 29. 05. 2013 je nutné pričítať neefektívnej

a nesústredenej činnosti okresného súdu, keď práve v dôsledku pochybenia okresného súdu

vyšla doba, počas ktorej Najvyšší súd rozhodoval, nazmar...

Na základe uvedeného máme za to, že v časti konania o trovách konania dochádza

ku zbytočným prieťahom nepretržite od dňa 08. 11. 2010 až ku dňu tejto sťažnosti...

Ak aj prehliadneme skutočnosť, že okresný súd dvakrát odoslal súdny spis

Najvyššiemu súd bez toho, aby vôbec rozhodol o našom návrhu zo dňa 05. 06. 2013, tak

okresný súd disponoval so súdnym spisom 19 dní (do 17. 06. 2013), resp. 45 dní (do 02. 10.

2013). Kedykoľvek v tomto období mohol okresný súd rozhodnúť o našom návrhu na opravu

zrejmej nesprávnosti. Naviac... nič nebránilo okresnému súdu pred odoslaním spisu

Najvyššiemu súdu vyhotoviť si fotokópie relevantných listín a rozhodnúť o našom návrhu

tak, aby v konaní nedochádzalo k zbytočným prieťahom, resp. zvoliť iný efektívny postup...

Aj keď si vážime, že vec bude „pod zvýšeným dohľadom predsedu súdu až

do odstránenia nedostatku v konaní“, tak toto opatrenie predsedu okresného súdu

nepovažujeme za dostatočné. Sledovanie stavu konania na Najvyššom súde v žiadnej miere

neprispeje k urýchleniu rozhodovania okresného súdu o trovách konania a o oprave zrejmej

nesprávnosti...»

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Sťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a listiny a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (,

, , ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , resp. č. 38 ods. 2

listiny, čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného

práva zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne návrhu buď

nevyhovel (napr. ) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr.

, , , ).

Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostí

sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať

proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu

funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo

(napr. , , ).

Podstatou sťažnostných námietok sťažovateľov je namietanie prieťahov

a neefektívneho postupu okresného súdu pri rozhodovaní o trovách konania a rozhodovaní

o návrhu sťažovateľov na opravu rozsudku okresného súdu.

Ústavný súd po oboznámení sa s priebehom namietaného konania z vyžiadaného

súdneho spisu konštatuje, že za stavu, keď je konanie vo veci samej právoplatne skončené,

a dokonca podľa právoplatného rozsudku krajského súdu došlo aj k vymoženiu súdom

priznaných peňažných pohľadávok od žalovaného v prospech sťažovateľov v exekučných

konaniach, nemôže byť objektívne daná možnosť namietaného porušenia sťažovateľmi

označených práv prípadnými prieťahmi v postupe okresného súdu pri rozhodovaní o

trovách konania a o procesnom návrhu sťažovateľov na opravu rozsudku okresného súdu.

Ústavný súd zároveň konštatuje, že v posudzovanom konaní ani samotné prieťahy

v postupe okresného súdu pri rozhodovaní o trovách konania a o procesnom návrhu

sťažovateľov na opravu rozsudku okresného súdu vzhľadom na celkový priebeh konania nie

je možné hodnotiť ako prieťahy takej intenzity, ktoré by zakladali možnosť porušenia

označených práv sťažovateľov v namietanom konaní, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť,

že v čase rozhodovania ústavného súdu okresný súd už uzneseniami z 24. februára 2014

rozhodol o návrhu sťažovateľov na opravu rozsudku okresného súdu, ako aj o trovách

konania, čím bola odstránená sťažovateľmi namietaná nečinnosť okresného súdu do

jedného mesiaca od doručenia sťažnosti ústavnému súdu (16. januára 2014).

Ústavný súd okrem uvedeného zdôrazňuje, že v prípade doručenia sťažnosti

na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu 4. novembra 2013 a vybavenia tejto

sťažnosti listom predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 3067/2013 z 29. novembra 2013

(ktorým bola sťažnosť uznaná za dôvodnú a predseda okresného súdu informoval

sťažovateľov o prijatí opatrení na odstránenie zistených prieťahov) sa javí podanie sťažnosti

ústavnému súdu 16. januára 2014 za predčasné. Uvedené potvrdzuje aj ďalší postup

okresného súdu vo veci a napriek nesúhlasu sťažovateľov efektívnosť opatrení predsedu

okresného súdu prijatých na odstránenie zistených prieťahov.

Ústavný súd preto podľa sťažnosť sťažovateľov

odmieta ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľov

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2014