Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 641/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

16. decembra 2015 predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Danou Podhradskou, Estónska 16, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd podľa postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2015

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“),

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že v napadnutom konaní bol sťažovateľ účastníkom konania

o obnove dedičského konania, ktoré viedol okresný súd pod sp. zn. . Okresný

súd uznesením č. k. -217 z 25. júla 2013 návrh (ďalej len

„navrhovateľ obnovy“) na obnovu konania zamietol a toto uznesenie bolo potvrdené

uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -271

z 29. októbra 2013. Podľa sťažovateľa krajský súd zároveň „vytkol okresnému súdu

Malacky, že nerozhodol o trovách konania sťažovateľa... s tým, že o týchto trovách bude súd

prvého stupňa musieť rozhodnúť dopĺňacím uznesením v zmysle § 166 v spojení s § 167 ods.

2 v zastúpení advokátkou podal návrh na rozhodnutie

o náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia návrhom zo dňa 28. 11. 2013. Okresný

súd Malacky o tomto návrhu rozhodol uznesením -279 zo dňa 25. 05. 2014.

Navrhovateľ podal proti tomuto uzneseniu odvolanie. Okresný súd Malacky

nedoručil odvolanie na vyjadrenie ani sťažovateľovi

a ani jeho právnej zástupkyni a do dnešného dňa nepostúpil odvolanie na rozhodnutie

Krajskému súdu v Bratislave.“.

Sťažovateľ namieta, že o návrhu na rozhodnutie o trovách konania rozhodoval

okresný súd asi 6 mesiacov a po podaní odvolania proti uzneseniu okresného súdu

č. k. -279 z 25. mája 2014 (ďalej aj „uznesenie okresného súdu“) namieta

aj nepostúpenie spisu krajskému súdu na konanie o odvolaní po dobu 11 mesiacov.

Poukazuje pritom na svoje podania, resp. sťažnosti adresované predsedovi okresného súdu,

v ktorých namieta zbytočné prieťahy v konaní. V tejto súvislosti uvádza, že pripojenie spisu

k inému konaniu „nemôže byť prekážkou pre dodržiavanie základného ľudského práva

a slobody garantovaného v čl. ods. 48 ods. 2 - ako aj práva

dané článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

Máme za to, že v danom prípade rozhodnúť o trovách konania nie je ani právne a ani

fakticky zložité. Sťažovateľ bol vždy v konaní aktívny, reagoval včas na každé podanie

a svoje stanoviska podporil listinnými dôkazmi. Postup samotného Okresného súdu

Malacky považujeme za svojvoľný, jednak v jeden deň vydal 2 uznesenia, v tej istej súdnej

veci, ktorými rozhodol o rôznych skutkových prípadoch a tak spôsobil, že mohlo prísť k

zámene doručeniek a v následnom vyznačovaní právoplatnosti, nehovoriac už o chybách v

postupe vedenia súdneho spisu. Sťažovateľ sa neodvolal proti uzneseniu, ktorým bolo

zastavené konanie o vydanie predbežného opatrenia, ale odvolal sa proti uzneseniu, ktorým

bola povolená obnova konania. Obe uznesenia však mali rovnaké označenie a boli vydané

v rovnaký deň. Uznesenie o povolení obnovy konanie Okresný súd Malacky pre chybný

výrok opravil opravným uznesením. Následne sa dopustil veľmi hrubej chyby, keď vyznačil

právoplatnosť na opravné uznesenie, hoci uznesenie ako také nebolo právoplatné. Krajský

súd v Bratislave v odvolacom konaní vytkol Okresnému súdu Malacky chyby a uznesenie

o povolení obnovy zrušil. Okresný súd Malacky ani po zrušujúcom uznesení Krajského súdu

Malacky nezmenil voči sťažovateľovi svoj svojvoľný postup a hoci návrh na obnovu konania

zamietol, opomenul rozhodnúť o trovách konania a teraz už 11 mesiacov nepostupuje spis

na Krajský súd v Bratislave na odvolacie konanie o trovách konania...

Sťažovateľ namieta celkovú dĺžku súdneho konania, postup súdu a arbitrárne

konanie súdu. Súdne konanie sa začalo 26. 04. 2011. Súd koná neefektívne (mýli sa

vo formulácii výroku), nerešpektuje vyhl. MS SR č. v pl. znení o

Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy... Konanie nemá na

konanie vedené na OS Malacky žiaden vplyv a jeho pripojenie je

neopodstatnené.“.

Žiadané finančné zadosťučinenie v sume 500 € sťažovateľ odôvodňuje dobou

nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti pri opísaných okolnostiach prípadu, považujúc ho

za symbolickú satisfakciu.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu vydať takéto

rozhodnutie:

„1. Okresný súd Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v SK a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

2. Okresnému súdu Malacky sa prikazuje, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 500,00 € ...

ktoré je mu Okresný súd Malacky povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v konaní

pred Ústavným súdom SR v sume 296,44 €, ktorú je Okresný súd Malacky povinný vyplatiť

na účet jej advokátky JUDr. Dany Podhradskej...“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola...

v primeranej lehote prejednaná... súdom.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis , , ,

).

Ústavný súd na základe svojej konštantnej judikatúry berie do úvahy, že odmietnuť

sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba

konania pred súdom..., ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť

zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa “

(), „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti

takú intenzitu porušenia základného práva podľa , aby bola sťažnosť

prijatá na ďalšie konanie“ (), resp. že „na základe skutočností uvedených

v sťažnosti nemožno postup súdu považovať za taký, ktorý by signalizoval pri predbežnom

prerokovaní možné porušenie základného práva sťažovateľky podľa “

().

K týmto ustáleným právnym názorom ústavný súd v zhode so svojou doterajšou

judikatúrou poznamenáva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne

za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa [i práva podľa dohovoru (, ,

, , , , )].

Z obsahu sťažnosti je zjavné, že v čase jej podania ústavnému súdu bolo o merite

návrhu na obnovu konania právoplatne rozhodnuté a okresný súd rozhodol

aj o návrhu sťažovateľa na náhradu trov konania uznesením č. k. -279

z 25. augusta 2014. Toto uznesenie však v dôsledku odvolania navrhovateľa obnovy

nenadobudlo právoplatnosť, pričom ústavný súd v súvislosti s predbežným prerokovaním

sťažnosti dopytom na okresnom súde zistil, že spis vedený v danej veci nebol predložený

krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu,

ale bol pripojený k spisu okresného súdu vedenému pod sp. zn. vo veci

návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Ústavný súd konštatuje, že celková dĺžka súdneho konania, ktorá v čase prerokovania

sťažnosti dosahovala 4 roky (na dvoch stupňoch súdov), signalizuje možnosť vzniku

zbytočných prieťahov, a tým aj porušenie práv zaručených a

dohovoru, avšak skutočnosť, že o merite je v danej veci už právoplatne rozhodnuté,

v spojitosti s tým, že zo strany okresného súdu už bolo rozhodnuté aj o návrhu na náhradu

trov konania z 28. novembra 2013, vo svojej podstate intenzitu sťažovateľom tvrdeného

zásahu do ním označených práv oslabuje. Možno konštatovať, že postup okresného súdu

v danej veci javí znaky neefektívnej činnosti, ktorá však svojou relevanciou

(t. j. následkami) nevedie k porušeniu sťažovateľovho základného práva na prerokovanie

jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa ani práva na prerokovanie

jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zásadným spôsobom.

Na uvedenom závere nič nemení ani konštatovanie predsedu okresného súdu

vyjadrené v jeho odpovedi sťažovateľovi sp. zn. Spr. 1061/14 z 5. septembra 2014

v súvislosti s jeho sťažnosťou adresovanou predsedovi okresného súdu v zmysle § 62 a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, že v konaní súdu vzniklo „určité omeškanie... spôsobené enormným

zaťažením okresného súdu a jeho súdnych oddelení“.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť, ktorou sťažovateľ

namietal porušenie základného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj práva na prerokovanie jeho veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti s konaním o jeho návrhu na náhradu trov konania,

je potrebné odmietnuť podľa vyhodnotiac ju ako zjavne

neopodstatnenú (obdobne ).

Ústavný súd však pripomína, že prípadné dlhšie obdobie nečinnosti všeobecného

súdu, resp. iné jeho ďalšie konanie (neefektívny, nesústredený postup súdu), ktoré by boli

v príčinnej súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov

podľa alebo práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, by nemuseli byť prekážkou prípustnosti opätovného konania

a rozhodovania vo veci samej podľa . Dlhšie obdobie (táto

otázka závisí od povahy veci) by totiž mohlo založiť inú kvalitu posudzovania zbytočných

prieťahov v súdnom konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2015