Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/10/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: 1/ Ing. I.C.T., L.S., IČO:

X., žalobcu 2/ Z.C. - C., L.S., IČO: X., obaja zastúpení JUDr. J.B., advokát, Advokátska

kancelária B., F.N. proti žalovanému: S., s. r. o., M.B., IČO: X., zastúpený: JUDr. Ľ.B.,

advokátka, K.B., o zaplatenie 18 812,39 eur (566 742, Sk), vedenej na Okresnom súde

Banská Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Banskej Bystrici z 29. septembra 2010, č. k. -420, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 29. septembra 2010, č. k. -420 a rozsudok Okresného súdu Banská

Bystrica z 26. marca 2010, č. k. -365 z r u š u j e a vec vracia Okresnému

súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 26. marca 2010, č. k. -365

žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 246,55 eur a žalobcovi 2/ zaplatiť sumu

966,13 eur.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou domáhali,

aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť im sumu 566 742 Sk (18 812,39 eur). Svoj nárok

odôvodnili tým, že so žalovaným uzatvorili písomnú kúpnu zmluvu, ktorá určovala základné

podmienky ich obchodných vzťahov a vzájomnej spolupráce, na základe ktorej podľa

objednávky žalovaného dodávali žalovanému tovar. Zo strany žalobcov bol tovar žalovanému

riadne dodaný, pričom žalovaný sa zaviazal zaplatiť za tovar dohodnutú kúpnu cenu v lehote

splatnosti 7 dní, resp. ako bola uvedená na jednotlivých faktúrach. V zmluve sa žalovaný

zaviazal zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ úroky z omeškania pre prípad porušenia povinnosti zaplatiť

za dodaný tovar riadne a včas vo výške 0,05% z hodnoty fakturovanej čiastky za každý deň

omeškania a 0,5% za každý deň omeškania z hodnoty fakturovanej čiastky po 30 dňoch

omeškania. Žalovaný sa omeškal s platením faktúry vystavenej žalobcom 1/ č. 102001 v sume

329 500,10 Sk, pričom svoj dlh svojvoľne splácal v niekoľkých splátkach. Za uvedené

omeškanie žalobca 1/ vyčíslil úroky z omeškania vo výške 109 096,70 Sk. Žalovaný sa

omeškal i s úhradou vystavených faktúr zo strany žalobcu 2/, a to faktúr č. 102011, 102012

a 102013, ktoré rovnako splácal svojvoľne v splátkach po lehote splatnosti a nezaplatil

dohodnutý úrok v celkovej výške 457 645,30 Sk.

Súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení poukázal na nález Ústavného súdu ČR

zo 7. mája 2009 pod č. LÚS523/07, so závermi ktorého sa vzhľadom na námietky žalovaného

o výške primeranosti dohodnutých úrokov z omeškania stotožnil. Dohodu o výške úrokov

z omeškania v zmysle čl. VI kúpnych zmlúv 7/2001 a 15/2001, uzavretú medzi účastníkmi

konania, považoval v zmysle v spojitosti s za neplatnú

a výkon tohto práva žalobcami 1/ a 2/ v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

V danom prípade nie je rozhodujúce, či obchodné vzťahy medzi účastníkmi konania,

na základe ktorých došlo k oneskorenej úhrade faktúr, sa spravovali ustanoveniami kúpnej

zmluvy č. 7/2001, resp. 15/2001 alebo dohodou účastníkov v decembri, ako to tvrdil

žalovaný. Pre rozhodnutie veci je dôležité, že došlo k dodávke tovaru zo strany žalobcu

žalovanému, o čom svedčia potvrdené dodacie listy, kúpna cena bola vyfakturovaná, čo je

dôkazom uzavretia kúpnych zmlúv medzi účastníkmi konania. Kúpna cena dodávaného

tovaru nebola žalovaným uhradená v lehote splatnosti. Na základe vykonaných dôkazov

mal súd preukázané, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou faktúr, ktoré žalobca špecifikoval

v žalobe. V zmysle , účinného do 31. januára 2004, mali

žalobcovia 1/ a 2/ právo uplatňovať si úrok z omeškania o 1% vyšší, než je úroková sadzba

poskytovaná bankami v čase uzavretia zmluvného vzťahu. Z dodacích listov mal súd

preukázané, že k dodávkam tovaru žalovanému došlo v období január až apríl 2002. Podľa

prehľadu základnej úrokovej sadzby NBS mal súd preukázané, že v danom období bola

úroková sadzba vo výške 7,75%. Súd žalobcom 1/ a 2/ priznal úrok z omeškania vo výške

8,75 % v súlade s . Za oneskorenú faktúru č. 102001

súd žalobcovi 1/ priznal nárok na úrok z omeškania vo výške 246,55 eur. Za oneskorenú

úhradu faktúry č. 102011 priznal žalobcovi 2/ úrok z omeškania vo výške 7 204,90 Sk

a za oneskorenú úhradu faktúry č. 102012 mu priznal úrok z omeškania vo výške 11 015,20

Sk. Za oneskorenú úhradu faktúry č. 102013 súd žalobcovi 2/ priznal úrok z omeškania

vo výške 10 885,60 Sk. Celkový nárok žalobcu 2/ je 966,13 eur. Súd neprihliadol

k námietkam žalovaného na vystavenú zmenku, nakoľko práva a nároky z nej neboli

majiteľom zmenky uplatnené v súdnom konaní a tieto sú vzhľadom na dohodnutý čas

zročnosti i v prípade jej uplatnenia premlčané. Záverom uviedol, že o trovách konania

súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací

napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovaného zavial

zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 3 621,34 eur a žalobcovi 2/ sumu 15 191,04 eur. Zároveň

žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 1/ trovy odvolacieho konania vo výške 202,49 eur

a žalobcovi 2/ trovy odvolacieho konania vo výške 853,50 eur.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaný v konaní namietal,

že dohodnuté sadzby úrokov sú neprimerane vysoké, sú v rozpore so zásadami poctivého

obchodného styku. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal z nálezu Ústavného

súdu Českej republiky zo 7. mája 2009, č. , ktorý sa týkal primeranosti výšky

úrokov z omeškania. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že úrok z omeškania vo výške 182%

ročne, ako je to v preskúmavanom prípade, je za hranicou, ktorú možno považovať

za adekvátnu. Neúmerná výška úrokov môže byť oprávnene pociťovaná dotknutým

subjektom ako nespravodlivá, a to i bez ohľadu na to, či je v konkrétnom prípade pre neho

likvidačná alebo nie. Odvolací súd sa s uvedeným nálezom Ústavného súdu Českej republiky

nestotožnil, pri svojom rozhodovaní vychádzal z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR.

Odvolací súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , v zmysle

ktorého dovolací súd dospel k záveru, že dojednanú výšku úrokov z omeškania vo výške

0,18% denne z dlžnej sumy by mal súd rešpektovať. Podobne v rozhodnutí pod sp. zn.

dovolací súd konštatoval, že úrok z omeškania 0,1% denne za obdobie

prvých 30 dní a vo výške 0,2% denne za obdobie nasledujúce od 30. dňa omeškania

bol dohodnutý medzi žalobcom a žalovaným v zmluve, čo v rámci zmluvnej voľnosti

neodporuje ust. . Rovnako aj v rozsudku Najvyššieho

súdu SR, sp. zn. , považoval súd úrok vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy

za primeraný. V danom prípade si účastníci dohodli úrok z omeškania vo výške 0,05% denne

z hodnoty fakturovanej čiastky a vo výške 0,5% denne z hodnoty fakturovanej čiastky

po 30. dňoch splatnosti daňového dokladu. V prípade, ak by žalovaný zaplatil faktúry v lehote

splatnosti, nevzniklo by žalobcom 1/ a 2/ právo na úrok z omeškania, prípadne, ak by aj

omeškanie nepresahovalo 30 dní, bol by povinný zaplatiť úrok z omeškania len vo výške

0,05% denne z dlžnej sumy. Odvolací súd sa nestotožnil s obranou žalovaného, že v danom

prípade ide o neprimerane vysoké úroky z omeškania, ktoré nepoužívajú právnu ochranu.

Žalovaný sa správal v rozpore s poctivým obchodným stykom, pretože tovar zo strany

žalobcu mu bol dodaný, tento tovar žalovaný prevzal a bol povinný zaplatiť kúpnu cenu.

Kúpnu cenu síce zaplatil, ale nie v lehote splatnosti predmetných faktúr, preto sám žalovaný

spôsobil, že mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ úroky z omeškania. Odvolací súd

má za to, že účastníci sú podnikatelia, dobrovoľne si výšku úrokov z omeškania v zmluve

dohodli, platí zmluvná voľnosť strán, preto odvolací súd takto dohodnutú výšku úrokovej

sadzby nepovažoval za výšku v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „“) a úspešným žalobcom 1/ a 2/ priznal trovy odvolacieho

konania, pozostávajúce zo zaplatených súdnych poplatkov za odvolanie.

Proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Podľa

dovolateľa v konaní pred dovolacím súdom sa žalovanému ako účastníkovi konania odňala

možnosť konať pred súdom podľa Podľa názoru dovolateľa odvolací

súd mal v danej veci nariadiť pojednávanie, keďže založil svoje rozhodnutie na iných

právnych záveroch ako súd prvého stupňa, čo vyústilo k prekvapivému právnemu posúdeniu

veci odvolacím súdom, rovnako mal v zmysle umožniť účastníkom vyjadriť sa

k veci, možnosť zúčastniť sa jej prejednania osobne. S novým právnym názorom sa žalovaný

nemal možnosť oboznámiť, ani sa k nemu vyjadriť, čím mu odvolací súd znemožnil

realizáciu jeho procesných práv a odňal mu možnosť konať pred súdom. Ďalej má dovolateľ

za to, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci podľa Takouto vadou je procesné pochybenie

odvolacieho súdu, keď tento bez vykonania dokazovania alebo jeho zopakovania rozhodol

o zmene rozsudku súdu prvého stupňa, vychádzajúc pritom z iných dôvodov a skutočností,

než tých, ktoré boli predmetom konania pred súdom prvého stupňa. Žalovaný poukázal

na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , v ktorom vyslovil súd názor,

že hoci pre určenie úrokov z omeškania v obchodných záväzkových vzťahoch platí zmluvná

voľnosť, neznamená to, že by bola úplne neobmedzená. Úrok z omeškania má vo svojej

podstate zabezpečovaciu funkciu a je akousi paušalizovanou náhradou a má veriteľovi

zabezpečiť primeranú satisfakciu za nesplnenie dohodnutých povinností zo strany dlžníka.

Táto satisfakcia však nemôže veriteľovi priniesť bezdôvodné zvýhodnenie, preto priznanie

dohodnutého úroku v neobmedzenej výške by mohlo druhej strane zakladať vznik

bezdôvodného obohatenia, v záujme predídenia ktorému je súd povinný neposkytnúť ochranu

ust. . Odvolací súd vo svojom rozhodnutí poukazuje na viaceré

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, avšak priznaná výška úrokov priznaných žalobcom

presiahla hranicu 182% p. a., ktorá je podľa žalovaného odporujúca poctivým obchodným

zvyklostiam. Ďalej má žalovaný za to, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

je nepreskúmateľný. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa bez ohľadu na akékoľvek

okolnosti prípadu, napr. nepreukázanosť, že žalovaný obvykle v obchodných vzťahoch

uzatváral zmluvy s takto dohodnutým úrokom z omeškania. Odvolací súd sa nezaoberal

inými, v prvostupňovom konaní vykonanými dôkazmi a preukázanými skutočnosťami

a rozhodol len na základe vlastnej úvahy. Podľa žalovaného odvolací súd svoje rozhodnutie

založil len na vyvrátení záverov súdu prvého stupňa, čím nie je preukázaná opodstatnenosť

napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie je neúplné a nepreskúmateľné. Ďalej podľa

žalovaného napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle

Odvolací súd síce na daný prípad aplikoval správny právny

predpis, ale nesprávne ho vyložil. Odvolací súd nesprávne vyložil ust. § 265 Obchodného

zákonníka, keď opomenul, že predpisy vydané na ochranu určitých osôb treba vykladať tak,

aby sa im zamýšľanej ochrany dostalo. Žalovaný navrhol, aby dovolací súd napadnuté

rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie. Záverom požiadal o odklad vykonateľnosti

napadnutého rozhodnutia podľa

Žalobcovia 1/ a 2/ sa k dovolaniu žalovaného nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie bolo podané v lehote stanovenej v a po preskúmaní veci

v zmysle dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je dôvodné.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa § 238 ods. 1 O. s. p dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom

výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu. V predmetnej veci

odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, a preto je dovolanie v zmysle § 238 ods. 1

v danej veci prípustné.

Dovolateľ v dovolaní namieta, že odvolací súd mu svojim postupom odňal možnosť

konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f), keď zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa

bez toho, aby nariadil pojednávanie a v zmysle neumožnil účastníkom vyjadriť

sa k veci. Ďalšou vadou, ktorú dovolateľ namieta je, že konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle

tým, že odvolací súd bez vykonania dokazovania alebo jeho zopakovania rozhodol o zmene

rozsudku súdu prvého stupňa. Dovolateľ považuje rozhodnutie odvolacieho súdu

za nepreskúmateľné z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. Podľa dovolateľa rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2

písm. c)

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí

však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol

pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

Dovolací súd po preskúmaní rozhodnutia odvolacieho súdu a rozhodnutia súdu prvého

stupňa dospel k záveru, že účastníkom konania bola postupom oboch súdov odňatá možnosť

konať pred súdom v zmysle

Súd prvého stupňa vo výroku svojho rozhodnutia zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobcovi 1/ sumu 246,55 eur a druhým výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2/

sumu 966,13 eur. Žiadny iný výrok uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje.

Po spočítaní súm, na ktoré súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/,

dostaneme spolu sumu 1 212,74 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa

a rovnako aj z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ si žalobou uplatnili voči

žalovanému sumu 566 742 Sk, čo v prepočte konverzným kurzom je suma 18 812,39 eur.

Ako je z uvedeného zrejmé, súd rozhodol iba o sume 1 212,74 eur, ktorú zaviazal žalovaného

zaplatiť žalobcom 1/ a 2/, pričom nerozhodol o zvyšnej časti uplatneného nároku, t. j. o sume

17 599,65 eur. Táto skutočnosť nie je zrejmá ani z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu

prvého stupňa. Rovnako ani nemôže ísť o zrejmú nesprávnosť, prípadne chybu v písaní, ktorá

by sa dala odstrániť postupom podľa , nakoľko aj zo zápisnice z pojednávania,

na ktorom súd prvého stupňa vyhlásil rozsudok, je zrejmé, že súd nerozhodol o zvyšnej časti

uplatneného nároku. V zmysle rozsudkom sa má rozhodnúť o celej

prejednávanej veci, v danom prípade o celej časti uplatneného nároku. Pokiaľ je to účelné,

môže súd rozhodnúť najskôr len o časti prejednávanej veci alebo o jej základe. Pôjde

o čiastočný alebo medzitýmny rozsudok. Z obsahu spisu, tvrdení účastníkov a z vykonaných

dôkazov vyplýva, že v danom prípade nebolo účelné rozhodnúť čiastočným rozsudkom alebo

medzitýmnym rozsudkom. Súd vykonal všetky potrebné dôkazy a mal rozhodnúť o celej

prejednávanej veci. Rovnako z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva,

že nejde o čiastočný alebo medzitýmny rozsudok. Ďalej je z obsahu odôvodnenia zrejmé,

že súd sa nestotožnil s výškou uplatnených úrokov z omeškania, ustanovenie čl. 6 kúpnej

zmluvy č. 7/2001 zo 14. januára 2001 považoval v časti dohodnutých úrokov z omeškania

za neplatné, a preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ zákonné úroky

z omeškania, ktoré sú upravené v . Súd mal však

rozhodnúť aj o zvyšnej časti uplatneného nároku, pri danom právnom posúdení mal

vo zvyšku žalobu zamietnuť.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal právny zástupca žalobcov 1/ a 2/

odvolanie, avšak nie je zrejmé, proti akému výroku, keďže rozsudok súdu prvého stupňa

zamietajúci výrok neobsahoval. Odvolací súd rozhodol o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ tak,

že ich odvolaniu vyhovel a rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil, avšak bez toho,

aby napravil uvedené pochybenie súdu prvého stupňa.

Dovolací súd sa stotožnil s tvrdením dovolateľa, že odvolací súd bez vykonania

dokazovania alebo jeho zopakovania rozhodol o zmene rozsudku súdu prvého stupňa, čím

došlo k inej vade konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle

Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal z iných

skutkových zistení, ako odvolací súd. Pokiaľ bol odvolací súd toho názoru, že súd prvého

stupňa vec nesprávne posúdil a vychádzal z nesprávnych skutkových zistení, mal odvolanie

prejednať na pojednávaní a opätovne na ňom vykonať potrebné dôkazy, prípadne doplniť

dokazovanie a vo veci rozhodnúť.

Dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutím súdu prvého stupňa a následne

aj rozhodnutím odvolacieho súdu došlo k takým závažným procesným pochybeniam, ktoré

majú za následok, že postupom súdov došlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom

v zmysle Ide o vadu konania, pre ktorú musí dovolací súd rozhodnutie

súdu vždy zrušiť, preto dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v zmysle § 243b

ods. 2 zrušil. Keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa má vady, pre ktoré sa zrušilo

rozhodnutie odvolacieho súdu, dovolací súd v zmysle zrušil

aj rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konania.

Keďže dovolací súd dospel k záveru, že už z vyššie uvedených dôvodov je potrebné

zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu a rozhodnutie súdu prvého stupňa, považoval

za nadbytočné preskúmavať ostatné žalovaným uplatnené dôvody dovolania.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania v zmysle

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. februára 2012

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová