Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 352/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti M. B., zastúpenej JUDr. P. S., B.,

vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 a 4

, ako aj práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k.

-414 z 10. decembra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti M., a. s., o d m i e t a z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. apríla 2009

doručená obchodnej spoločnosti M. B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej JUDr. P. S.,

B., vo veci porušenia jej základných práv podľa a a 4

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-414 z 10. decembra 2008.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla:

«Právny predchodca sťažovateľa v právach záložného veriteľa - Slovenská

sporiteľňa, a.s. (ďalej len „Právny predchodca Sťažovateľa“) sa v konaní vedenom na

Okresnom súde Galanta pod sp. zn. domáhal vydania rozsudku, podľa

ktorého by pôvodní žalovaní boli povinní uspokojiť jeho pohľadávku „z úverovej zmluvy.,

692-2153691-219 na základe záložnej zmluvy - t.j. ťarchy zapísanej na LV č. 6296, LV

č. 5146, k. ú. Trnava, a to tým, že strpia odpredaj uvedených nehnuteľností“.

Právny predchodca Sťažovateľa si v predmetnom konaní uplatňoval nároky

zo záložného práva, ktoré zabezpečuje pohľadávku Sťažovateľa vyplývajúcu z Úverovej

zmluvy o účelovom úvere na malú privatizáciu č. 692-2153691-219 zo dňa 24. 07. 1992.

Uvedenú Úverovú zmluvu uzavrel Právny predchodca Sťažovateľa - Slovenská Štátna

sporiteľňa v Bratislave, II. mestská pobočka v Trnave, s dlžníkom Imrichom Rešetom,

miesto podnikania Okružná 16, Trnava, IČO 30 341 035 (ďalej len Dlžník).

Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam bola uzavretá dňa

24. 07. 1992 medzi Právnym predchodcom Sťažovateľa a spoločnosťou Pozemné stavby,

š. p. Trnava. Vklad záložného práva do katastra nehnuteľností bol povolený dna

25. 01. 1993 pod číslom V 124/93. Podľa zmluvy o zriadení záložného práva

k nehnuteľnostiam „zmluva sa uzatvára na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom vo výške

1.195.200 Kčs, slovom Jeden milión jednostodevaťdesiatpäťtisíc dvesto korún čsl. z vyššie

uvedenej úverovej zmluvy“. Záložné právo bolo zriadené k spoluvlastníckemu podielu 4/5

záložcu na nehnuteľnostiach, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva Č. 5146. ...

Podaním zo dňa 08. 02. 2006 Sťažovateľ navrhol zmenu petitu žalobného návrhu a

žiadal o určenie, že žalobca ako záložný veriteľ je oprávnený navrhnúť vykonanie

dobrovoľnej dražby v zmysle o dobrovoľných dražbách v znení

neskorších predpisov na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam

z 24. 07. 1992, a to dražby spoluvlastníckeho podielu 4/5 na nehnuteľnostiach

v katastrálnom území Trnava zapísaným na liste vlastníctva č. 5146: k pozemku parc.

č. 791/1 o výmere 600 m2, zastavaná plocha a nádvorie k pozemku parc. č. 791/2 o výmere

1085 m2, zastavaná plocha a nádvorie k budove so súpisným číslom 7278, postavenej na

pozemku parc. č. 791/1, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky a v správe Krajského

súdu v Trnave, Vajanského 2, Trnava, IČO 35 629 703. ...

Prvostupňový súd na pojednávaní dňa 14. 06. 2006 uznesením pripustil zmenu

žalobného návrhu v zmysle návrhu Sťažovateľa zo dňa 08. 02. 2006 a rozsudkom zo dňa

14. 06. 2006, sp. zn. zamietol žalobu žalobcu, z dôvodu, že sa jedná spor

o právny názor na formu vymoženia práva, pričom súd nieje kompetentný rozhodovať

v takomto spore a žalobca nemá naliehavý právny záujem na rozhodnutí v tomto konaní

a taktiež z dôvodu, že podľa názoru prvostupňového súdu konanie dobrovoľnej dražby,

ktorej predmetom by mal byť majetok vo vlastníctve Slovenskej republiky, vylučuje § 18a

ods. 1 zákona 5. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

Na odvolanie žalobcu proti rozsudku OS Galanta zo dňa 14. 06. 2006, sp.

zn. SA rozhodoval v odvolacom konaní Krajský súd v Nitre, ktorý rozsudkom

zo dňa 10. 12. 2008, č. k. potvrdil napadnutý rozsudok

prvostupňového súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia Krajský súd v Nitre skonštatoval,

že u žalobcu neexistuje stav právnej neistoty, keď jeho postavenie ako záložného veriteľa vo

vzťahu k žalovanému je nesporné a rovnako nesporné je, že žalobca má právo titulom

zálohu, ktoré si môže uplatniť (môže sa domáhať uspokojenia zo zálohu). Bez ďalšieho tiež

zopakoval, že vykonanie dobrovoľnej dražby na majetok štátu

vylučuje a preto ani z uvedeného dôvodu žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na

určení, že je oprávnený navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby, ktorého draženie je

vylúčené.»

Podľa názoru sťažovateľky krajský súd porušil ňou označené práva, pričom

v súvislosti s namietaným porušením a dohovoru namieta

strohé odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré sa z tohto dôvodu stalo

nepreskúmateľným a je podľa jej názoru nepresvedčivé, navyše je toto rozhodnutie

krajského súdu založené na podľa nej nesprávnom právnom názore, pretože „žiadne

ustanovenie neobsahuje výslovný zákaz uskutočnenia dražby na

majetok Slovenskej republiky v správe správcu uskutočnenej na návrh záložného veriteľa

podľa ustanovení v spojitosti s ustanoveniami zákona

č. ! Uvedené svedčí o svojvôli pri aplikácii právnych noriem sudom, zjavnej

neodôvodnenosti a arbitrárnosti, čo znamená neakceptovateľnosť napádaného súdneho

rozhodnutia z hľadiska základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 Dohovoru.

... explicitne a taxatívne vylučuje iba výkon rozhodnutia (exekúciu), konkurzné

konanie a vyrovnacie konanie. Predmetné ustanovenie

Z. z., neobsahuje explicitný zákaz uskutočnenia dražby na majetok Slovenskej republiky

v správe správcu uskutočnenej na návrh záložného veriteľa podľa ustanovení § 151j

...

Uvedené rovnako svedči o svojvôli pri aplikácii právnych noriem, zjavne i

neodôvodnenosti a arbitrárnosti, čo znamená neakceptovateľnosť napádaného súdneho

rozhodnutia z hľadiska základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 Dohovoru. ...

Ako vyplýva z vyššie uvedeného Krajský súd v Nitre sa dopustil nesprávneho

právneho posúdenia veci, keď svojvoľne a v rozpore s jasným a zrozumiteľným znením

zákona rozšíril taxatívne vymedzený zákaz obsiahnutý v ustanovení § 18a ods. 1 zákona

č. vo vzťahu k majetku štátu a správe správcu aj na uskutočnenie dražby

podľa ustanovení Z. z,. čo je z hľadiska základného práva sťažovateľa

podľa a práva podľa Dohovoru neprijateľné a naviac je tiež

v rozpore s princípom zákazu retroaktivitv právnych noriem a požiadavkou zachovať

legálne nadobudnuté práva, ako bližšie rozvedieme v časti III tohto podania.

V tejto súvislosti sťažovateľka uvádza, že „ak právna úprava, platná a účinná v čase

uzatvorenia predmetnej záložnej zmluvy, umožňovala platne zriadiť záložné právo na

majetok vo vlastníctve štátu, a to bez akýchkoľvek obmedzení na právach záložného veriteľa

podľa vtedy platných právnych predpisov, takto získané a nadobudnuté práva nemôžu byť

sťažovateľovi odňaté prijatím novej právne úpravy“.

Týmto „aplikovaním ustanovení a 13a svojvoľne a

bez opory v prechodných ustanoveniach zákona. Krajský súd v Nitre odňal napádaným

rozhodnutím Sťažovateľovi jeho majetkové práva záložného veriteľa podľa § 299 ods.

2 a 151j ods. 1 v znení neskorších predpisov, čo je v rozpore

s princípom právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právo, ktorý zahŕňa aj požiadavku

zachovať legálne nadobudnuté práva a zákaz retroaktivity právnych noriem. Pri dôslednom

rešpektovaní uvedených princípov nikomu nemožno odňať jeho riadnym spôsobom

nadobudnuté práva na základe neskoršie vydaného predpisu a s poukazom na uvedené

napádané rozhodnutie Krajského súdu v Nitre porušuje základné právo sťažovateľa podľa

a 4 SR a podľa Dodatkového protokolu.“, čím krajský súd porušil

základné právo sťažovateľky podľa a 4 a právo podľa dodatkového

protokolu.

Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné právo spoločnosti M., a. s. na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho

dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, právo vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 a a právo podľa Dodatkového

protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli

rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dna 10. 12. 2008, č. k. -414

porušené.

Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dna 10. 12. 2008, č. k. -414 sa

zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania vo výške

289,74 €.“

Ústavný súd vyzval na vyjadrenie k sťažnosti krajský súd, ktorý uviedol:

„Podľa názoru Krajského súdu v Nitre postupom odvolacieho súdu nedošlo

k porušeniu ústavných práv sťažovateľa, a preto je potrebné sťažnosť ako nedôvodnú

odmietnuť.

Odvolací súd postupoval v súlade s ustanovením v znení od

15.10.2008, v zmysle ktorého jednak poukázal na správne dôvody napadnutého

rozhodnutia, pričom na zdôraznenie správnosti týchto dôvodov odvolací súd doplnil

rozhodnutie, keď zdôraznil nedôvodnosť žaloby pre nepreukázanie naliehavého právneho

záujmu. Keďže záver odvolacieho súdu je totožný so záverom súdu prvého stupňa, resp.

odvolací súd nepotvrdil rozsudok súdu prvého stupňa z iných dôvodov (§ 219 ods. 1),

nemožno namietať vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho súdu nedostatok odôvodnenia

takého rozhodnutia. Takýto záver vyplýva aj z dôvodovej správy k ustanoveniu § 219 ods. 2

v znení od 15.10.2008, v zmysle ktorej predmetné ustanovenie vedie k zefektívneniu

apelačného systému a v tomto kontexte poukazuje aj na rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. I.ÚS

777/07 zo dňa 31.7.2008. O porušenie ústavných práv v rozsahu, ako sú sťažovateľom

namietané, by išlo v prípade, ak by odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil,

avšak z iných dôvodov, ako to urobil súd prvého stupňa, bez toho, aby upozornil odvolateľa

na možnosť iného právneho posúdenia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti návrhu (sťažnosti) hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu

štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom

prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , ).

Sťažovateľka namieta jednak svojvoľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia krajského súdu

z dôvodu jeho stručného odôvodnenia, ako aj uplatnenie nesprávneho právneho názoru

krajského súdu, ktorý pre ňu znamená jej vylúčenie z poskytnutia právnej ochrany podľa

a podľa dohovoru a zasahuje do jej majetkových práv podľa

a 4 a podľa dodatkového protokolu.

1. K namietanému porušeniu a dohovoru

Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru už uviedol, že

formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách

(, mutatis mutandis , , , ).

Z ústavného postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať len také

rozhodnutia všeobecných súdov, prostredníctvom ktorých došlo k porušeniu základného

práva alebo slobody, a prípadne tiež také, kde k porušeniu základného práva alebo slobody

došlo v konaní, ktoré vydaniu samotného rozhodnutia predchádzalo. Skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(mutatis mutandis , , , , ).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky posudzoval, či

skutkové a právne závery uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) č. k.

SA -311 zo 14. júna 2006, boli z ústavného hľadiska akceptovateľné.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (,

). Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo

na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať

podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované

so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil

III/1997).

Podľa (ďalej len „OSP“) v odôvodnení

rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne, jasne a výstižne vyloží, ktoré

skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený

skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.

Toto zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu a inú právnu

ochranu v zmysle , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru vykladať a uplatňovať s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva (pozri napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. januára 1999,

§ 26) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je

založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa

posúdiť vo svetle okolností každej veci. Z citovaných článkov a dohovoru však

nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom,

ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu

(mutatis mutandis ).

Ústavný súd v súvislosti s namietaným porušením a

dohovoru označeným rozsudkom krajského súdu v rámci predbežného prerokovania

sťažnosti považoval za potrebné preskúmať, či sťažovateľkou napadnutá nedostatočnosť

a neúplnosť odôvodnenia a neakceptovateľnosť aplikovaného právneho názoru sú krajským

súdom pre posúdenie svojvoľnosti a arbitrárnosti namietaného porušenia sťažovateľkiných

majetkových práv napadnutým rozhodnutím krajského súdu právne relevantné a či sú takej

intenzity, že zakladajú reálnu možnosť vysloviť namietané porušenie označených práv

sťažovateľky po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Odvolacie námietky sťažovateľky proti označenému rozsudku okresného súdu

smerovali k spochybneniu správnosti označeného rozsudku okresného súdu v otázke jej

postavenia ako záložného veriteľa aj v otázke možnosti sťažovateľky domáhať sa

uspokojenia svojej pohľadávky predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe a tomu

zodpovedajúcej povinnosti žalovaného strpieť výkon záložného práva formou dobrovoľnej

dražby.

Krajský súd sa k posúdeniu naliehavého právneho záujmu na určenie oprávnenia

navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby a k vykonaniu dobrovoľnej dražby na majetok

štátu vyjadril v odôvodnení svojho rozsudku takto:

„Podľa , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa

rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavý právny záujem.

Návrhom v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia možno uplatniť

pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. Dôkazné

bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva

v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. Takýto záujem je

daný najmä vtedy, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie

žalobcu bez takéhoto určenia bolo neisté.

Naliehavý právny záujem v zmysle sa viaže na konkrétny určovací

petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s týmto určovacím petitom môže dosiahnuť

odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.

V prejednávanej veci žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že na určení

oprávnenia navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby má naliehavý právny záujem.

U žalobcu neexistuje stav právnej neistoty, keď jeho postavenie vo vzťahu k žalovanému ako

záložného veriteľa je nesporné. Rovnako je nesporné, že má právo titulom zálohu, ktoré si

môže uplatniť (môže sa domáhať uspokojenia zo zálohu).

vykonanie dobrovoľnej dražby na majetok štátu vylučuje.

Preto aj z toho dôvodu žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na určení, že je

oprávnený navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby na majetok, ktorého draženie je

vylúčené. ...

Z vyššie uvádzaných dôvodov odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 219

ods. 2 potvrdil.“

Ústavný súd k namietanej dostatočnosti a úplnosti odôvodnenia s poukazom na svoju

doterajšiu judikatúru uvádza, že podľa jeho názoru je odôvodnenie rozsudku krajského súdu

síce stručné, avšak vzhľadom na stotožnenie sa s vecnou správnosťou rozhodnutia

okresného súdu je v hraniciach ústavnej akceptovateľnosti a takýto postup umožňuje aj

(s účinnosťou od 15. októbra 2008); ústavný súd namietanú

nedostatočnosť a neúplnosť odôvodnenia sťažovateľky preto neakceptoval.

Ústavný súd v súvislosti s uvedeným záverom poukazuje na svoju konštantnú

judikatúru, podľa ktorej súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

a práva podľa dohovoru je aj právo účastníka konania na

také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na

všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho

a dovolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na

spravodlivý proces (napr. alebo , ).

Krajský súd podľa názoru ústavného súdu dostatočným spôsobom odôvodnil svoj

právny názor na naliehavosť právneho záujmu na určenie oprávnenia na vykonanie

dobrovoľnej dražby.

Sťažovateľka namieta správnosť aplikovania právneho názoru krajským súdom,

ktorý svoje odôvodnenie tohto právneho názoru založil na tom, že

o dobrovoľných dražbách a o doplnení

o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) vykonanie dobrovoľnej dražby na majetok štátu vylučuje.

Poukazuje pritom na a

Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „

Z. z.“).

Podľa ak osobitný zákon neustanovuje inak,

na majetok štátu nemožno zriadiť záložné právo (účinný od 1. júna 2003 na základe novely

, a to ).

Podľa na majetok štátu v správe správcu

uvedeného v § 1 ods. 1 nemožno uskutočniť výkon rozhodnutia, konkurzné konanie

a vyrovnacie konanie podľa osobitných predpisov (účinný od 1. mája 1999 na základe

novely , a to ).

Podľa tento zákon upravuje správu majetku

vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „majetok štátu“) vo verejnoprospešnej

a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu (ďalej len „správca“), a to

a) štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia,

b) štátny fond,

c) verejnoprávna inštitúcia, ak na základe zákona spravuje majetok štátu,

d) iná právnická osoba, ak na základe zákona spravuje majetok štátu (účinný

od 1. mája 1999 na základe novely , a to

Z. z.).

Pokiaľ sa krajský súd síce len stručne odvoláva na nemožnosť uskutočniť dražbu

podľa a v odôvodnení konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia

okresného súdu a odôvodnenie tohto rozhodnutia explicitne uvádza, vzhľadom na túto

väzbu o stotožnení sa krajského súdu s právnym posúdením veci okresným súdom je

nesporné, že sa krajský súd stotožnil aj s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu k tejto

otázke, ktorý sa vo svojom rozsudku vyjadril takto:

„Na základe vyhodnotenia dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti mal súd za

preukázané, že žalobe nie je možné vyhovieť vzhľadom na ustanovenie § 3 ods. 2, zák.

č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách, kde je vyslovené, že nie je možné dražiť, ak konanie

dražby vylučuje osobitný predpis, v tomto prípade sa jedná o zák. o

majetku štátu a to konkrétne o § 18a ods. 1, pretože na majetok štátu v správe správcu

uvedeného v § 1 ods. 1 nemožno uskutočniť výkon rozhodnutia, konkurzné konanie

a vyrovnacie konanie podľa osobitných predpisov a preto súd žalobu ako nedôvodnú

zamietol.“

Ústavný súd považuje závery okresného súdu a krajského súdu k vykonaniu

dobrovoľnej dražby za ústavne akceptovateľné.

K namietanej retroaktivite relevantných právnych predpisov ústavný súd uvádza, že

princíp zákazu retroaktivity nijako nespochybňuje, avšak túto otázku nie je oprávnený riešiť

v konaní o sťažnosti podľa .

V nadväznosti na uvedené a v nadväznosti na doterajšiu judikatúru ústavného súdu

je právny názor krajského súdu vychádzajúci z vecnej správnosti rozsudku okresného súdu

taktiež ústavne akceptovateľný. Právny názor, ktorý krajský súd založil na vzťahu § 3 ods. 2

k predovšetkým , ale aj k , nie

je podľa názoru ústavného súdu svojvoľný ani arbitrárny. Z tohto dôvodu ústavný súd túto

časť sťažnosti sťažovateľky odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Ak sťažovateľ s právnym názorom konajúceho súdu nesúhlasí, ústavný súd

poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na

spravodlivé súdne konanie) nie je právo účastníka konania na rozhodnutie v súlade

s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne

napr. , , , , ).

2. K namietanému porušeniu a 4 a dodatkového

protokolu

Ústavný súd vo vzťahu k namietanému porušeniu a 4 a

dodatkového protokolu uvádza, že porušenie práva priznaného týmito článkami nemôže

samo osebe nastať rozhodnutím štátneho orgánu, ktorým tento orgán uplatní svoju

právomoc (). O prípadnom porušení základného práva podľa čl. 20 ods. 1 a 4

, resp. dodatkového protokolu by bolo možné uvažovať zásadne len vtedy, ak by

zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv,

resp. ústavnoprávnych princípov vyjadrených v až , resp. v spojení s ich

porušením (), čo sa v danom prípade podľa názoru ústavného súdu nestalo.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú. Na základe týchto

záverov ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky ako celok podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde a o jej ďalších požiadavkách už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. októbra 2009