Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 232/09
PDF · 192.59 KB
No categories available
I. ÚS 232/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 232/09-30
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. novembra 2009
v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka
a Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti M. B., Ž., zastúpenej advokátom JUDr. P. D., Ž., vo
veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Čadca v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D 1009/93 a v dedičskom konaní vedenom
pod sp. zn. D 765/85 takto
rozhodol:
1. Základné právo M. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v dedičskom
konaní vedenom pod sp. zn. D 1009/93 a v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D
765/85 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn.
D 1009/93 a v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D 765/85 konať bez zbytočných
prieťahov.
3. M. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € (slovom desaťtisíc
eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý jej zaplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť M. B. trovy právneho zastúpenia v
sume 245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) na účet jej právneho
zástupcu JUDr. P. D., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
I. ÚS 232/09-11 zo 17. augusta 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. B., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“),
doručenú 10. júna 2009, ktorou namietala porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v
dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D 1009/93 a v dedičskom konaní vedenom pod sp.
zn. D 765/85.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:
„Sťažovateľka je účastníčkou dedičských konaní po svojich zomrelých rodičoch A.
O., rod. O. a Š. O. Obe dedičské konania sú vedené na Okresnom súde v Čadci, ktorý
poveril prejednávaním súdneho komisára notárku JUDr. Ľ. K... Po A. O. ide o dodatočné
dedičské konanie pod č. D 1009/93, Dnot 142/96, začaté z podnetu súrodencov a po Š. O. sa
jedná o základné dedičské konanie vedené pod D 765/85, Dnot 250/96.
Ako je zrejmé už z číselného označenia uvedených dedičských konaní po A. O. sa
konanie vedie od roku 1993 a po Š. O. od roku 1985.
V dedičskom konaní po A. O. rozhodol prvý krát Okresný súd v Čadci dňa 3. 12.
1999 uznesením č. k. D 1009/93-138, Dnot 142/96 a taktiež po Š. O. rozhodol dňa 3. 12.
1999 uznesením č. k. D 765/85-202, Dnot 250/96... Podaním zo dňa 20. 9. 1999
sťažovateľka ako dedička podala sťažnosť na prieťahy v dedičskom konaní a na postup
súdneho komisára - notárky JUDr. Ľ. K...
Nasledovalo rozhodnutie Krajského súdu v Žiline a to Uznesenie sp. zn. 9 Co 981/00
zo dňa 31. 5. 2001, ktorým rozhodnutie Okresného súdu v Čadci v dedičskom konaní po
poručiteľke A. O. zo dňa 3. 12. 1999 bolo zrušené a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie
konanie...
Uznesením sp. zn. 9 Co 571/00 zo dňa 16. 5. 2001 bolo rozhodnutie Okresného súdu
v Čadci v dedičskom konaní po Š. O. zo dňa 3. 12. 1999 zrušené a vrátené na ďalšie
konanie...
V dedičskom konaní po neb. A. O. vedenej pod č. D 1009/93 notárka ako súdny
komisár uskutočnila pojednávanie dňa 25. 11. 2003, ale rozhodla až 29. 9. 2004...
Uznesenie Okresného súdu v Čadci sp. zn. D 1009/93, Dnot 142/96 zo dňa 29. 9. 2004, po
napadnutí odvolaním zo strany sťažovateľky ale aj ďalšieho z dedičov bolo Uznesením
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9 Co D 134/2005 zo dňa 15. 12. 2006 zrušené a vec vrátená
Okresnému súdu v Čadci na ďalšie konanie.
Od tejto doby už ubehli tri roky a vec dodatočného prejednania dedičstva po A. O.
rod. O. vedená pod č. D 1009/93, Dnot 142/96 na Okresnom súde v Čadci a u súdneho
komisára JUDr. Ľ. K... nie je skončená. Naposledy dedičia boli predvolaní na Notársky
úrad v T. dňa 27. 4. 2009 a napriek vyjadreniu sťažovateľky zo dňa 13. 5. 2009, ktorého
obsahom bola aj sťažnosť na prieťahy v konaní, dedičské konanie skončené nie je.
Pokiaľ sa týka základného dedičského konania po Š. O. vedenom na Okresnom súde
v Čadci pod č. D 765/85, Dnot 250/96 od zrušenia veci Krajským súdom v konaní 9 Co
571/00 zo dňa 16. 5. 2001, účastníci dedičského konania boli predvolaní na deň 27. 4.
2009, ale dedičské konanie skončené nie je. Sťažovateľka podala vyjadrenie na Notárskom
úrade v T. dňa 13. 5. 2009 aj v tejto veci, kde poukázala na prieťahy v konaní...
V oboch konaniach už v čase rozhodnutia Krajského súdu v Žiline bol dostatok
dôkazov a dokladov potrebných k rozhodnutiu, ale k dnešnému dátumu sa tak nestalo.“
Sťažovateľka navrhla ústavnému súdu, aby o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo sťažovateľky M. B. rod. O. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu v Čadci v konaní sp. zn.
D 1009/93 a D 765/85 bolo porušené.
Okresnému súdu v Čadci na prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. D 1009/93
a D 765/85 konal bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľke M. B. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie ako náhrada
nemajetkovej ujmy 15 000,- €, ktoré jej je Okresný súd v Čadci povinný vyplatiť v lehote
dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
Okresný súd v Čadci je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 654,- €,
na účet právneho zástupcu advokáta JUDr. P. D., vedený v... do dvoch mesiacov od
právoplatnosti nálezu.“
Ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby
sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného
súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľky
a predseda okresného súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne
pojednávanie, preto ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od
ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.
Vyjadrenie predsedu okresného súdu sp. zn. Spr. 1245/09 zo 17. septembra 2009,
ktoré bolo ústavnému súdu doručené 28. septembra 2009, obsahuje chronologický priebeh
dedičského konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. D 1009/93 (o prejednaní
dedičstva po poručiteľke A. O.). Predseda okresného súdu k tomuto dedičskému konaniu
uviedol: „… predmetné dedičské konanie je skutkovo náročné, bolo potrebné vykonať
rozsiahle šetrenie majetku, ktorý nebol prejednaný, vznikali spory dedičov o zaradenie
hnuteľných a nehnuteľných vecí do predmetu dedenia.
Vo veci boli spôsobené prieťahy v konaní aj zo strany sťažovateľky, ktorá i keď
prevzala predvolanie na pojednávanie, na tieto sa nedostavovala. Ak súdna komisárka vo
veci rozhodla, po doručení uznesenia účastníci konania podávali odvolanie, spis bol
predkladaný na krajský súd na rozhodnutie o podaných odvolaniach, čo malo tiež vplyv na
prieťahy v konaní.“
Keďže vyjadrenie predsedu okresného súdu zo 17. septembra 2009 neobsahuje
žiadne stanovisko k priebehu ďalšieho sťažovateľkou namietaného dedičského konania
vedeného okresným súdom pod sp. zn. D 765/85, ústavný súd opätovne vyzval predsedu
okresného súdu na vyjadrenie aj k tomuto dedičskému konaniu.
Ďalšie vyjadrenie predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 1452/09 z 15. októbra 2009,
ktoré bolo ústavnému súdu doručené 22. októbra 2009, obsahuje chronologický priebeh
dedičského konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. D 765/85 (o prejednaní
dedičstva po poručiteľovi Š. O.). Predseda okresného súdu v nadväznosti na chronologický
opis jednotlivých úkonov k tomuto dedičskému konaniu uviedol: „Vzhľadom na vyššie
uvedené konštatujem prieťahy v konaní.“
Ústavný súd zo súvisiacich súdnych spisov okresného súdu sp. zn. D 1009/93
a sp. zn. D 765/85 zistil priebeh a stav konania. Prehľad úkonov okresného súdu ním
vykonaných v označených dvoch dedičských konaniach sa zhoduje s tým, čo vyplýva
zo zistení ústavného súdu. Pri celkovom hodnotení prieťahov konania však ústavný súd bral
do úvahy všetku dokumentáciu obsiahnutú v predložených spisoch a všetky okolnosti, ktoré
z nej vyplývali.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy [čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)] vychádza zo svojej ustálenej
judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre
sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len
z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so
svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri
základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade
s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj
sťažnosť sťažovateľky.
Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že z hľadiska potreby
zisťovania faktického stavu a predmetu dedičstva sa konanie dá považovať po vecnej
stránke za zložitejšie. Dedičské konania tohto typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej
činnosti všeobecných súdov, výklad a používanie právnej úpravy v dedičských veciach sú
stabilizované, a preto ich z právneho hľadiska nemožno považovať za zložité.
Na zložitosť veci poukázal aj okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti
sťažovateľky, a to v časti namietaného priebehu dedičského konania sp. zn. D 1009/93
(o prejednaní dedičstva po poručiteľke A. O.). Ústavný súd dospel k záveru, že faktická
zložitosť veci mohla mať vplyv na doterajší priebeh a dĺžku oboch posudzovaných
dedičských konaní, ale neospravedlňuje doterajšie neprimerané dlhé trvanie oboch
posudzovaných konaní bez ich právoplatného skončenia.
Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní
pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd
hodnotil správanie sťažovateľky ako také, ktoré len čiastočne prispelo k doterajšej dĺžke
oboch posudzovaných dedičských konaní pred okresným súdom, resp. také, ktoré tieto
konania spomalilo a predĺžilo (opakovaná neúčasť sťažovateľky na nariadených
pojednávaniach a pod.).
Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti,
či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného základného práva, ústavný súd
zistil, že to tak je, a to napriek skutočnosti, že plynulému postupu nebránila žiadna zákonná
prekážka v konaní (II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04). Ústavný súd zároveň pri posudzovaní
prihliadal aj na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého, len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom
súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti judikoval, že
úkony notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi
možno spôsobiť zbytočné prieťahy, za ktoré nesie zodpovednosť všeobecný súd
Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti konštatoval, že dedičské
konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. D 1009/93 ani po viac ako 16 rokoch nie je
právoplatne skončené a dedičské konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. D 765/85 nie
je právoplatne skončené ani po viac ako 24 rokoch.
Nečinnosť a najmä neefektívna činnosť okresného súdu však charakterizuje obe
posudzované konania ako celok (celková dĺžka konania v trvaní viac ako 16 rokov vo veci
sp. zn. D 1009/93 a v trvaní viac ako 24 rokov vo veci sp. zn. D 765/85), a preto ústavný
súd nepovažoval za potrebné hodnotiť v uvedených konaniach sporadické úkony súdu
(opätovné nariaďovanie a odročovanie pojednávaní, žiadosti o listiny k ustáleniu predmetu
dedičstva v priebehu celého obdobia doterajšieho konania, zrušenie rozhodnutí okresného
súdu odvolacím súdom a vrátenie veci na ďalšie konania, atď.).
Keďže okresný súd ani v období, počas ktorého konal, neurobil úkony, ktoré by
účinne smerovali k rozhodnutiu vo veci samej, ústavný súd rozhodol, že v konaní vedenom
pod sp. zn. D 1009/93 ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. D 1009/93, bolo porušené
základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd hodnotil celé obdobie
konaní, ale mohol vziať do úvahy len obdobie po 15. februári 1993 (I. ÚS 10/93).
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie
alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127
ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené,
rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd okresnému súdu
prikázal, aby v dedičských konaniach vedených pod sp. zn. D 1009/93 a sp. zn. D 765/85
konal bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného
zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľka žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
15 000 € (450 000 Sk) z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu
právnu neistotu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Vzhľadom na celkovú dobu oboch posudzovaných dedičských konaní, zohľadňujúc
povahu veci, ako aj čiastočne pasívny prístup sťažovateľky k prejednaniu dedičstva po
poručiteľoch ústavný súd považoval priznanie sumy 10 000 € sťažovateľke za primerané
finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyčíslil trovy
konania za dva úkony právnej pomoci podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c)
a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov [vypočítané zo základu priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva
Slovenskej republiky v prvom polroku 2008 v sume 695,41 € (20 950 Sk)], t. j. 2-krát
115,90 € (3 491,60 Sk) a 2-krát 6,95 € (209,40 Sk) za miestne telekomunikačné výdavky
a miestne prepravné. Trovy právneho zastúpenia boli priznané v celkovej sume 245,70 €
(7 402 Sk).
Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. novembra 2009