Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 232/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. novembra 2009

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka

a Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti M. B., Ž., zastúpenej advokátom JUDr. P. D., Ž., vo

veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Čadca v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D 1009/93 a v dedičskom konaní vedenom

pod sp. zn. D 765/85 takto

rozhodol:

1. Základné právo M. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 postupom Okresného súdu Čadca v dedičskom

konaní vedenom pod sp. zn. D 1009/93 a v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D

765/85 p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn.

D 1009/93 a v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D 765/85 konať bez zbytočných

prieťahov.

3. M. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € (slovom desaťtisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý jej zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť M. B. trovy právneho zastúpenia v

sume 245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) na účet jej právneho

zástupcu JUDr. P. D., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-11 zo 17. augusta 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. B., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“),

doručenú 10. júna 2009, ktorou namietala porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v

dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D 1009/93 a v dedičskom konaní vedenom pod sp.

zn. D 765/85.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„Sťažovateľka je účastníčkou dedičských konaní po svojich zomrelých rodičoch A.

O., rod. O. a Š. O. Obe dedičské konania sú vedené na Okresnom súde v Čadci, ktorý

poveril prejednávaním súdneho komisára notárku JUDr. Ľ. K... Po A. O. ide o dodatočné

dedičské konanie pod č. D 1009/93, , začaté z podnetu súrodencov a po Š. O. sa

jedná o základné dedičské konanie vedené pod D 765/85, .

Ako je zrejmé už z číselného označenia uvedených dedičských konaní po A. O. sa

konanie vedie od roku 1993 a po Š. O. od roku 1985.

V dedičskom konaní po A. O. rozhodol prvý krát Okresný súd v Čadci dňa 3. 12.

1999 uznesením č. k. D 1009/93-138, a taktiež po Š. O. rozhodol dňa 3. 12.

1999 uznesením č. k. D 765/85-202, ... Podaním zo dňa 20. 9. 1999

sťažovateľka ako dedička podala sťažnosť na prieťahy v dedičskom konaní a na postup

súdneho komisára - notárky JUDr. Ľ. K...

Nasledovalo rozhodnutie Krajského súdu v Žiline a to Uznesenie sp. zn.

zo dňa 31. 5. 2001, ktorým rozhodnutie Okresného súdu v Čadci v dedičskom konaní po

poručiteľke A. O. zo dňa 3. 12. 1999 bolo zrušené a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie

konanie...

Uznesením sp. zn. zo dňa 16. 5. 2001 bolo rozhodnutie Okresného súdu

v Čadci v dedičskom konaní po Š. O. zo dňa 3. 12. 1999 zrušené a vrátené na ďalšie

konanie...

V dedičskom konaní po neb. A. O. vedenej pod č. D 1009/93 notárka ako súdny

komisár uskutočnila pojednávanie dňa 25. 11. 2003, ale rozhodla až 29. 9. 2004...

Uznesenie Okresného súdu v Čadci sp. zn. D 1009/93, zo dňa 29. 9. 2004, po

napadnutí odvolaním zo strany sťažovateľky ale aj ďalšieho z dedičov bolo Uznesením

Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 15. 12. 2006 zrušené a vec vrátená

Okresnému súdu v Čadci na ďalšie konanie.

Od tejto doby už ubehli tri roky a vec dodatočného prejednania dedičstva po A. O.

rod. O. vedená pod č. D 1009/93, na Okresnom súde v Čadci a u súdneho

komisára JUDr. Ľ. K... nie je skončená. Naposledy dedičia boli predvolaní na Notársky

úrad v T. dňa 27. 4. 2009 a napriek vyjadreniu sťažovateľky zo dňa 13. 5. 2009, ktorého

obsahom bola aj sťažnosť na prieťahy v konaní, dedičské konanie skončené nie je.

Pokiaľ sa týka základného dedičského konania po Š. O. vedenom na Okresnom súde

v Čadci pod č. D 765/85, od zrušenia veci Krajským súdom v konaní 9 Co

571/00 zo dňa 16. 5. 2001, účastníci dedičského konania boli predvolaní na deň 27. 4.

2009, ale dedičské konanie skončené nie je. Sťažovateľka podala vyjadrenie na Notárskom

úrade v T. dňa 13. 5. 2009 aj v tejto veci, kde poukázala na prieťahy v konaní...

V oboch konaniach už v čase rozhodnutia Krajského súdu v Žiline bol dostatok

dôkazov a dokladov potrebných k rozhodnutiu, ale k dnešnému dátumu sa tak nestalo.“

Sťažovateľka navrhla ústavnému súdu, aby o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľky M. B. rod. O. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa SR postupom Okresného súdu v Čadci v konaní sp. zn.

D 1009/93 a D 765/85 bolo porušené.

Okresnému súdu v Čadci na prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. D 1009/93

a D 765/85 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke M. B. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie ako náhrada

nemajetkovej ujmy 15 000,- €, ktoré jej je Okresný súd v Čadci povinný vyplatiť v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Okresný súd v Čadci je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 654,- €,

na účet právneho zástupcu advokáta JUDr. P. D., vedený v... do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu.“

Ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby

sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného

súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľky

a predseda okresného súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie, preto ústavný súd v súlade s upustil od

ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Vyjadrenie predsedu okresného súdu sp. zn. Spr. 1245/09 zo 17. septembra 2009,

ktoré bolo ústavnému súdu doručené 28. septembra 2009, obsahuje chronologický priebeh

dedičského konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. D 1009/93 (o prejednaní

dedičstva po poručiteľke A. O.). Predseda okresného súdu k tomuto dedičskému konaniu

uviedol: „… predmetné dedičské konanie je skutkovo náročné, bolo potrebné vykonať

rozsiahle šetrenie majetku, ktorý nebol prejednaný, vznikali spory dedičov o zaradenie

hnuteľných a nehnuteľných vecí do predmetu dedenia.

Vo veci boli spôsobené prieťahy v konaní aj zo strany sťažovateľky, ktorá i keď

prevzala predvolanie na pojednávanie, na tieto sa nedostavovala. Ak súdna komisárka vo

veci rozhodla, po doručení uznesenia účastníci konania podávali odvolanie, spis bol

predkladaný na krajský súd na rozhodnutie o podaných odvolaniach, čo malo tiež vplyv na

prieťahy v konaní.“

Keďže vyjadrenie predsedu okresného súdu zo 17. septembra 2009 neobsahuje

žiadne stanovisko k priebehu ďalšieho sťažovateľkou namietaného dedičského konania

vedeného okresným súdom pod sp. zn. D 765/85, ústavný súd opätovne vyzval predsedu

okresného súdu na vyjadrenie aj k tomuto dedičskému konaniu.

Ďalšie vyjadrenie predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 1452/09 z 15. októbra 2009,

ktoré bolo ústavnému súdu doručené 22. októbra 2009, obsahuje chronologický priebeh

dedičského konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. D 765/85 (o prejednaní

dedičstva po poručiteľovi Š. O.). Predseda okresného súdu v nadväznosti na chronologický

opis jednotlivých úkonov k tomuto dedičskému konaniu uviedol: „Vzhľadom na vyššie

uvedené konštatujem prieťahy v konaní.“

Ústavný súd zo súvisiacich súdnych spisov okresného súdu sp. zn. D 1009/93

a sp. zn. D 765/85 zistil priebeh a stav konania. Prehľad úkonov okresného súdu ním

vykonaných v označených dvoch dedičských konaniach sa zhoduje s tým, čo vyplýva

zo zistení ústavného súdu. Pri celkovom hodnotení prieťahov konania však ústavný súd bral

do úvahy všetku dokumentáciu obsiahnutú v predložených spisoch a všetky okolnosti, ktoré

z nej vyplývali.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa [čo platí, aj pokiaľ ide o Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)] vychádza zo svojej ustálenej

judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so

svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj

sťažnosť sťažovateľky.

Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že z hľadiska potreby

zisťovania faktického stavu a predmetu dedičstva sa konanie dá považovať po vecnej

stránke za zložitejšie. Dedičské konania tohto typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej

činnosti všeobecných súdov, výklad a používanie právnej úpravy v dedičských veciach sú

stabilizované, a preto ich z právneho hľadiska nemožno považovať za zložité.

Na zložitosť veci poukázal aj okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti

sťažovateľky, a to v časti namietaného priebehu dedičského konania sp. zn. D 1009/93

(o prejednaní dedičstva po poručiteľke A. O.). Ústavný súd dospel k záveru, že faktická

zložitosť veci mohla mať vplyv na doterajší priebeh a dĺžku oboch posudzovaných

dedičských konaní, ale neospravedlňuje doterajšie neprimerané dlhé trvanie oboch

posudzovaných konaní bez ich právoplatného skončenia.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd

hodnotil správanie sťažovateľky ako také, ktoré len čiastočne prispelo k doterajšej dĺžke

oboch posudzovaných dedičských konaní pred okresným súdom, resp. také, ktoré tieto

konania spomalilo a predĺžilo (opakovaná neúčasť sťažovateľky na nariadených

pojednávaniach a pod.).

Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti,

či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného základného práva, ústavný súd

zistil, že to tak je, a to napriek skutočnosti, že plynulému postupu nebránila žiadna zákonná

prekážka v konaní (, ). Ústavný súd zároveň pri posudzovaní

prihliadal aj na , podľa ktorého, len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom

súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti judikoval, že

úkony notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi

možno spôsobiť zbytočné prieťahy, za ktoré nesie zodpovednosť všeobecný súd

().

Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti konštatoval, že dedičské

konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. D 1009/93 ani po viac ako 16 rokoch nie je

právoplatne skončené a dedičské konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. D 765/85 nie

je právoplatne skončené ani po viac ako 24 rokoch.

Nečinnosť a najmä neefektívna činnosť okresného súdu však charakterizuje obe

posudzované konania ako celok (celková dĺžka konania v trvaní viac ako 16 rokov vo veci

sp. zn. D 1009/93 a v trvaní viac ako 24 rokov vo veci sp. zn. D 765/85), a preto ústavný

súd nepovažoval za potrebné hodnotiť v uvedených konaniach sporadické úkony súdu

(opätovné nariaďovanie a odročovanie pojednávaní, žiadosti o listiny k ustáleniu predmetu

dedičstva v priebehu celého obdobia doterajšieho konania, zrušenie rozhodnutí okresného

súdu odvolacím súdom a vrátenie veci na ďalšie konania, atď.).

Keďže okresný súd ani v období, počas ktorého konal, neurobil úkony, ktoré by

účinne smerovali k rozhodnutiu vo veci samej, ústavný súd rozhodol, že v konaní vedenom

pod sp. zn. D 1009/93 ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. D 1009/93, bolo porušené

základné právo sťažovateľky podľa . Ústavný súd hodnotil celé obdobie

konaní, ale mohol vziať do úvahy len obdobie po 15. februári 1993 ().

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127

ods. 3 ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené,

rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

V súlade s ústavný súd okresnému súdu

prikázal, aby v dedičských konaniach vedených pod sp. zn. D 1009/93 a sp. zn. D 765/85

konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

15 000 € (450 000 Sk) z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu

právnu neistotu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na celkovú dobu oboch posudzovaných dedičských konaní, zohľadňujúc

povahu veci, ako aj čiastočne pasívny prístup sťažovateľky k prejednaniu dedičstva po

poručiteľoch ústavný súd považoval priznanie sumy 10 000 € sťažovateľke za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon podľa vyčíslil trovy

konania za dva úkony právnej pomoci podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c)

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov [vypočítané zo základu priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva

Slovenskej republiky v prvom polroku 2008 v sume 695,41 € (20 950 Sk)], t. j. 2-krát

115,90 € (3 491,60 Sk) a 2-krát 6,95 € (209,40 Sk) za miestne telekomunikačné výdavky

a miestne prepravné. Trovy právneho zastúpenia boli priznané v celkovej sume 245,70 €

(7 402 Sk).

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. novembra 2009