Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 427/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. októbra 2014

v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu

Rudolfa Tkáčika vo veci sťažnosti V. V., I. V., a S., zastúpených advokátom JUDr. Ing.

Richardom Vanekom, Dobrovičova 4, Bratislava, pre namietané porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

č. k. -27 zo 14. mája 2009 takto

rozhodol:

1. Základné právo V. V., I. V. a S., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Bratislava I

v konaní vedenom pod sp. zn. po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky č. k. -27 zo 14. mája 2009 p o r u š e n é b o l o .

2. V. V. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 300 € (slovom tristo eur),

ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. I. V. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 300 € (slovom tristo eur),

ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia V.

V., I. V. a S., v sume 325,62 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a šesťdesiatdva centov) na účet

ich advokáta JUDr. Ing. Richarda Vaneka, Dobrovičova 4, Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -11

z 2. júla 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť V. V., I. V., a sťažnosť S. (ďalej aj

„sťažovateľ v 1. rade“, „sťažovateľka v 2. rade“, „sťažovateľ v 3. rade“ alebo spolu

„sťažovatelia“), pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp.

zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“) po právoplatnosti nálezu ústavného súdu

č. k. -27 zo 14. mája 2009.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr. 3430/2014

z 30. júla 2014 vyjadrila predsedníčka okresného súdu, v ktorom zopakovala svoje obsiahle

vyjadrenie podané vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn.

týkajúcej sa iných sťažovateľov/účastníkov napadnutého konania a poukázala na to, že

„nakoľko bolo voči rozsudku č. k. -348 dňa 20. 06. 2014 podané odvolanie,

bol spisový materiál predložený Krajskému súdu v Bratislave“. Predsedníčka okresného

súdu zároveň uviedla, že netrvá na ústnom prejednaní predmetnej veci ústavným súdom.

K tomuto vyjadreniu zaujali sťažovatelia stanovisko podaním z 5. septembra 2014,

v ktorom okrem iného uviedli:

„Ku chronológii jednotlivých úkonov ako sú zaznamenané v liste predsedníčky

Okresného súdu Bratislava I nemáme pripomienky...

Nesúhlasíme, že k existencii prieťahov prispeli najmä navrhovatelia. Návrhy na

zmenu petitu boli zväčša vykonané na základe výzvy súdu, ktoré podľa nášho presvedčenia

nie vždy boli potrebné, boli tiež vykonané na základe nových skutočností napríklad zmeny

v katastri nehnuteľností a to z označenia garzónky č. 0 na byt č. 1, pričom túto zmenu

v katastri inicioval odporca – EUROBUILDING...

Zároveň oznamujeme, že netrváme na ústnom prejednaní sťažností...“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (ako aj práva podľa dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (napr. , , ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť vychádza z (ďalej len „OSP“),

ktorý súdom prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z , podľa ktorého len

čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa povinný robiť

vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie

dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , ) ústavný súd zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Ústavný súd (obdobne ako

Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Ústavný súd sa podrobnejšie nezaoberal hodnotením danej veci podľa prvého

a tretieho kritéria, pretože tak urobil už v nálezoch č. k. -30

z 11. novembra 2009 a č. k. -31 z 13. augusta 2014, na odôvodnenie ktorých

týmto odkazuje. Nad rámec právnych záverov v nich vyslovených však poukazuje aj na to,

že trvanie napadnutého konania je zjavne neprimerané, keďže nie je právoplatne ukončené

ani po viac ako 11 rokoch od jeho začatia, a z tohto dôvodu ho ako celok nemožno

považovať za zlučiteľné s imperatívom ustanoveným v (podobne napr.

, , , ).

Čo sa týka druhého kritéria, ústavný súd konštatuje, že predmetné konanie bolo

iniciované sťažovateľom v 3. rade. Sťažovateľ v 1. rade a sťažovateľka v 2. rade (ako

vlastníci jedného z bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome) do neho vstúpili až

na základe uznesenia okresného súdu č. k. -169 zo 14. januára 2009

v procesnom postavení navrhovateľa v 14. rade a navrhovateľky v 15. rade. Rovnako ako

v predchádzajúcich nálezoch, aj pri hodnotení ich správania ústavný súd dospel k názoru,

že na procesné úkony, ktoré urobili, mali nesporne právo, čo nemôže byť (resp. nemohlo

byť) dôvodom nekonania okresného súdu v merite veci.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov zaručeného čl. 48 ods. 2

(bod 1 výroku nálezu).

Ústavný súd neprikázal okresnému súdu, aby v zmysle čl. 127 ods. 2 druhej

vety v danej veci konal, pretože túto povinnosť mu už uložil nálezom

č. k. -27 zo 14. mája 2009.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Každý zo sťažovateľov bez bližšieho odôvodnenia požadoval, aby mu ústavný súd

priznal finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.

Vychádzajúc z opísaných okolností daného prípadu považoval ústavný súd priznanie

sumy 300 € sťažovateľovi v 1. rade a sťažovateľke v 2. rade za primerané finančné

zadosťučinenie spojené s porušením ich základného práva (body 2 a 3 výroku nálezu).

Sťažovateľovi v 3. rade ako subjektu, ktorého členmi sú vlastníci jednotlivých bytov

nachádzajúcich sa v bytovom dome, vzhľadom na duplicitu uplatňovaného nároku ústavný

súd finančné zadosťučinenie nepriznal (bod 5 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom; tieto právny zástupca

sťažovateľov listom z 5. septembra 2014 vyčíslil celkovou sumou 325,62 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia v nimi

požadovanej sume, keďže táto neprekračuje výpočet ústavného súdu vykonaného v zmysle

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

a súvisiaceho nálezu č. k. -31 z 13. augusta 2014 (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. októbra 2014