Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 78/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. mája 2009 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta

prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti E., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. M. C., N.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo spoločnosti E., a. s., B., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných

prieťahov, zaručené v .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti E., a. s., B., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume

2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti E., a. s., B., p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

412,11 € (slovom štyristodvanásť eur a jedenásť centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava I

p o v i n n ý vyplatiť na účet jej advokáta JUDr. M. C., N., do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

z 12. februára 2009 č. k. -8 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti E., a. s., B. (ďalej aj

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že: «... S. B. doručilo dňa 04. 05. 2003 faxom a

dňa 06. 05. 2003 do podateľne Okresného súdu Bratislava I žalobu, predmetom ktorej je

určenie vlastníctva k „miestnosti správcu“ označenej na LV č. 5359 kat. úz. B. ako byt

č. 0 v prospech vlastníkov jednotlivých bytov a nebytových priestorov podľa ich

spoluvlastníckeho podielu k bytu alebo nebytovému priestoru v dome na Ľ. ulici v B., kde

sťažovateľ bol označený ako odporca.

Navrhovateľ ďalej návrhom predbežného opatrenia žiadal, aby súd zakázal

odporcovi nakladať s nehnuteľnosťou evidovanou v katastri nehnuteľností pri Správe

katastra B. ako byt č. 0 spolu s podielom 2160/443353 na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu na Ľ. ulici v B. a spoluvlastníckym podielom 2160/443353 k pozemku

2

parcela č. 2280/1 o výmere 1528 mako zastavané plochy a parc. č. 2280/5 o výmere 513

2

mako záhrady v kat. úz. B. vedený na LV č. 5359 najmä ich scudziť prenajať, a zaťažiť

vecným bremenom alebo právom v prospech tretích osôb. Dňa 16. 06. 2004 Okresný súd

Bratislava I v právnej veci (sp. zn. ) návrh na vydanie predbežného opatrenia

zamietol.

Proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16. 06. 2004 navrhovateľ podal

odvolanie, ku ktorému mal odporca možnosť v lehote 7 dní sa písomne vyjadriť. Dňa

15. 07. 2004 sa odporca vyjadril k odvolaniu a to tak že, navrhoval aby odvolací súd vecne

správne potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Na základe tohto odvolania dňa 24. 08. 2004 Krajský súd napadnuté uznesenie

Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16. 06. 2004, č. k. zmenil tak, že

odporcovi zakázal aby scudzil, daroval, a zaťažil vecným bremenom byt č. 0,

spoluvlastnícky podiel 2160/443353-ín na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu na Ľ. ulici, parcela č. 2280/1 zastavaná plocha, parcela č. 2280/5 - záhrady vedených

na LV č. 5359 kat. územia B. do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom

súde Bratislava I pod sp zn. . Vo zvyšku návrh na nariadenie predbežného

opatrenia zamietol.

Dňa 17. 03. 2005 Okresný súd v súlade s ustanovením k ods. 1 oznámil

predpokladaný termín pojednávania na rok 2006. Od zaslania tohto oznámenia do

dnešného dňa uplynuli 3 roky a 9 mesiacov a súd neurobil žiadne kroky, ktoré by smerovali

k prejednaniu a rozhodnutiu vo veci. Toto oznámenie je aj posledný známy úkon zo strany

súdu určený účastníkom konania. (...)»

Sťažovateľka ďalej poukázala na to, že:

„a) Ide o žalobu o určenie vlastníckeho práva, ktorá výrazne či už svojou podstatou

alebo vydaným predbežným opatrením, zasahuje do právnej istoty sťažovateľa a

neprimerane ho obmedzuje s nakladaním jeho vlastníctva. Ide o to, aby čo najskôr došlo

k vyriešeniu tohto sporu, pretože vlastnícke právo je jedným zo základných ľudských práv a

slobôd, zaručených v Ústave SR, preto prieťahy v dĺžke viac ako tri roky nie sú namieste.

Zložitosť prípadu v tomto štádiu konania nie je možné ani posudzovať, keďže nedošlo ani

k prvému pojednávaniu vo veci. Napriek tomu sme toho názoru, že uvedená právna vec nie

je natoľko komplikovaná aby odôvodňovala prieťahy v konaní v spomenutej dĺžke.

b) Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní

o tom, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom. Jeho správanie v priebehu doterajšieho

konania treba posudzovať komplexne. Mnohé návrhy, žiadosti, podnety a sťažnosti sú

súčasťou práva na obhajobu, motivovane v konečnom dôsledku snahou dosiahnuť priaznivé

rozhodnutie. Výklad čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

neumožňuje zazlievať účastníkom konania, že v celom rozsahu využili prostriedky, ktoré im

priznáva vnútroštátny právny poriadok. Sťažovateľ žiadnym úkonom neprispel k prieťahom,

alebo k spomaleniu postupu Okresného súdu.

c) Postup Okresného súdu v priebehu celého súdneho konania naznačuje existenciu

zbytočných prieťahov, čo potvrdila aj predsedníčka Okresného súdu JUDr. G. B. v

odpovedi na sťažnosť na prieťahy. Dodnes však neprišlo k náprave.

Od štátu sa vyžaduje, aby jeho orgány s právomocou a príslušnosťou o veci

rozhodnúť postupovali s náležitou usilovnosťou a vec rýchlo vybavili (ECKLE CASE, s. 39),

čo bolo v prípade sťažovateľa porušené.

V tomto prípade konajúci súd teda Okresný súd Bratislava I ako súd prvého stupňa

v spore trvajúcom od 04. 05. 2003, kedy bola podaná žaloba, (predmetom ktorej bolo

určenie vlastníctva k miestnosti správcu označenej na LV č. 5359 ako byt č. 0 v prospech

vlastníkov jednotlivých bytov a nebytových priestorov podľa ich spoluvlastníckeho podielu

k bytu alebo nebytovému priestoru v dome na Ľ. ulici v Bratislave); na Okresnom súde do

dnešného dňa, nepostupoval tak, aby ochrana sťažovateľovho práva na súdnu ochranu bola

zabezpečená v primeranej lehote. Prieťahy v konaní vykazuje najmä skutočnosť, že Okresný

súd od zaslania oznámenia zo dňa 17. 03. 2005 o predpokladanom termíne pojednávania,

neurobil už 3 roky a 9 mesiacov žiadny úkon, ktorý by smeroval k prejednaniu a

rozhodnutiu vo veci. (...)

Pri uplatnení ochrany základného práva sťažovateľ využil všetky právne prostriedky,

ktoré mu právne predpisy na jeho ochranu poskytujú. Sťažovateľ podal sťažnosť na

prieťahy v konaní podľa a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predsedovi príslušnému súdu. Tým

sťažovateľ splnil podmienku ustanovenú v o organizácii

Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov. (...)

Od ústavného súdu sťažovateľ požaduje primerané finančné zadosťučinenie v sume

500.000 Sk. Takto uplatnenú sumu primeraného zadosťučinenia odôvodňuje tým, že právna

neistota, v ktorej sa sťažovateľ dlhodobo nachádza spôsobuje značnú materiálnu ujmu

v ušlých ziskoch. Treba zdôrazniť, že do dnešnej doby nemá faktický prístup do spornej

nehnuteľnosti a rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení po neprimerane dlhú dobu

posilnilo právne postavenie navrhovateľa, ktorý odmieta túto nehnuteľnosť sprístupniť a

ďalej ju pravdepodobne využíva na vlastné sťažovateľovi neznáme účely.

Nesporne od 24. 08. 2004 t. j, viac ako 4 roky sťažovateľ nemôže nakladať so svojím

vlastníctvom, čo pri súčasnej cene nehnuteľností v kat. úz. B. je nezanedbateľným zásahom

do jeho základných práv. V tomto smere je vhodné primerane zohľadniť aj skutočnosť, že

ceny nehnuteľností v B. stratili za posledných 6 mesiacov na hodnote aj 500.000,- Sk. Je na

mieste prihliadnuť aj na nájomné, ktoré mohol sťažovateľ požadovať v tak lukratívnej

polohe ako je B., čo za štyri roky tvorí nie nezanedbateľnú sumu. Treba tiež zdôrazniť, že aj

keď sťažovateľ nemá prístup do bytovky a teda ani k vlastnému bytu, naďalej hradí všetky

náklady spojené s jeho vlastníctvom (energie, spoločné osvetlenie a pod.). Zadosťučinenie

vo výške 500.000,- Sk preto považujeme v tomto smere za primerané.“

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa E., a. s., upravené v SR bolo

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn. porušené

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie meritórne rozhodnutá.

3. Sťažovateľovi E., a. s., priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 500.000 Sk,

(slovom: tristotisíc slovenských korún) a náhradu trov konania ktoré je Okresný súd

Bratislava I povinný vyplatiť sťažovateľovi a to do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia. (...)“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou JUDr. G. B., listom z 11. marca 2009

sp. zn. Spr. 3176/09 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu z 24. marca 2009.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov

vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) netrvám na ústnom prejednaní doručenej ústavnej sťažnosti. Súhlasím s tým,

aby podľa ust. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak

dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

(...) S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím

konštatovať, že v období od 27. 07. 2004 do 21. 09. 2004 sa predmetný spis nachádzal na

Krajskom súde v Bratislave z dôvodu odvolania. (...)

Predmetné konanie poznačené je prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za

objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení

vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym

obsadením sudcov na obchodnom úseku tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký nápad

v oddelení 31Cb a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 31Cb sa

jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.

Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpila k sledovaniu veci a požiadala

som zákonného sudcu o konanie vo veci tak, aby k ďalším prieťahom v konaní

nedochádzalo. Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia, resp. jednotlivých obchodných

sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48

ods. 2 SR, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi

avšak objektívneho charakteru. Ide o spor, ktorým sa účastník domáha určenia vlastníctva.

V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že

zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní a tento bol

čiastočne spôsobený aj navrhovateľom. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za

ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené

skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a

nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške. (...)“

2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

predsedníčky okresného súdu uviedol, že:

„(...) Ústavný súd vo svojich nespočetných nálezoch konštatoval (napr. ,

, ), že prieťahy v konaní treba posudzovať z troch objektívnych

hľadísk: 1. faktická zložitosť veci, 2. správanie sa účastníka, 3. postup samotného súdu

Ad 1

Žaloby o určenie vlastníctva nehnuteľnosti sa môžu javiť ako komplikované.

Je pritom však nutné, aby súd vo veci konal, inak nemá možnosť zistiť faktickú zložitosť

veci. Prvé pojednávanie Okresný súd v Bratislave vytýčil až po podaní sťažnosti pre

prieťahy v konaní, pričom na tomto pojednávaní neboli vykonané a navrhnuté žiadne

dôkazy a možno ľahko nadobudnúť dojem, že predmetné pojednávanie bolo vytýčené za

účelom formálneho a nie faktického zamedzenia prieťahom.

Ad 2

Sme toho názoru, že sťažovateľ ako odporca nijakým spôsobom nespôsobil prieťahy

v konaní. Zo spisu vyplýva, že sťažovateľ primerane reagoval na všetky písomnosti súdu a

aj sa prostredníctvom svojho obhajcu zúčastnil na formálnom pojednávaní.

Ad 3

Žaloba bola podaná na súd 04. 05. 2003, čo znamená, že tento rok v máji uplynie

šesť rokov od začatia konania vo veci. Počas tohto obdobia súd nebol schopný odstrániť

vady podania, čoho dôkazom je aj vyjadrenie predsedkyne Okresného súdu Bratislava I.

(...)

Zjavné vady konania, ktoré spočívali v nevykonateľnom petite a v skutočnosti, že

navrhovateľ nemôže ako spoločenstvo vlastníkov bytov nadobúdať do vlastníctva

nehnuteľnosti, boli odstraňované celých 5 rokov. Napr. petit bol menený 26. 10. 2006 a

27. 10. 2006. Súdny poplatok bol doplatený až dva a pol roka po podaní žaloby dňa

22. 10. 2006. Okruh účastníkov bol upresňovaný 21. 12. 2006, 28. 12. 2006, 08. 02. 2007 a

08. 12. 2008. Plné moci boli dodané až v januári 2009 teda vyše päť rokov po začatí

konania.

Z vyššie uvedeného je zjavné, že podanie trpelo vážnymi vadami a tieto mali byť

v určenej lehote odstránené inak by konanie súd mohol zastaviť. To že súd nevyužil zákonné

možnosti uvedené v a spôsobil prieťahy, nemožno dávať za vinu žiadnemu účastníkovi

konania. Súd bol oprávnený konania zastaviť a nie v ňom pokračovať skoro šesť rokov aj

keď chýbala aktívna legitimácia navrhovateľa.

V neposlednom rade treba upriamiť pozornosť aj na prípis, ktorým súd 17. 03. 2005

oznámil účastníkom konania, že predpokladaný termín bude až v roku 2006, pričom

v skutočnosti sa pojednávanie konalo až v roku 2009. Minimálne od 17. 03. 2005 do

10. 10. 2006 (rok a sedem mesiacov) okresný súd vo veci nevykonal žiaden úkon.

Podľa vyjadrenia predsedníčky okresného súdu sa vo veci už konali dve

pojednávania, čo je síce pravda, ale vec sa vôbec ďalej nepohla. Dňa 08. 12. 2008 bol súdu

navrhovateľom doručený návrh na vstúpenie ďalších účastníkov konania. Napriek tomu sa

dňa 12. 01. 2009 konalo vo veci pojednávanie s pôvodnými účastníkmi, pričom ani na tomto

pojednávaní súd o pristúpení účastníkov nerozhodol (viď zápisnica).

O pristúpení účastníkov bolo rozhodnuté podľa tvrdení súdu dňa 14. 01. 2009 a

pojednávanie bolo vytýčené na deň 09. 03. 2009. Treba však zdôrazniť, že predmetné

uznesenie o úplnej zmene účastníkov spolu s uznesením o povolení v podstate úplnej zmeny

petitu bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené dňa 06. 03. 2009 čo bol piatok,

pričom pojednávanie bolo vytýčené na pondelok. Keďže bez ďalších konzultácii s klientom

a vzhľadom na úmysel sa proti uzneseniam odvolať, nebolo účelné aby sa pojednávanie dňa

09. 03. 2009 konalo, odporca sa ospravedlnil.

Nemožno preto konštatovať, že činnosťou súdu v súčasnosti nedochádza

k prieťahom, keďže dôležité uznesenia o zmene skoro celého pôvodného návrhu, súd doručí

dva mesiace po vydaní jedného z nich a to v posledný pracovný deň pred plánovaným

pojednávaním.

Na záver treba vzhľadom na požadovanú výšku primeraného finančného

zadosťučinenia zdôrazniť, že sťažovateľ má skoro vyše štyri roky obmedzený výkon

vlastníckeho práva. Okrem toho poklesom cien nehnuteľností dochádza k reálnemu

znehodnoteniu zablokovaného majetku, čo treba tiež zohľadniť. Prieťahy spôsobené

Okresným súdom Bratislava I do veľkej miery zasahujú okrem iného aj do vlastníckeho

práva podľa SR a to tým, že po neprimerane dlhú dobu síce na základe zákona

ale bez primeraného finančného odškodnenia znemožňujú plnohodnotný výkon vlastníckeho

práva.

Ústavný súd Slovenskej republiky ako konštituovaný orgán ochrany

základných demokratických hodnôt môže svojimi rozhodnutiami významne ovplyvniť právnu

prax a rozhodovanie súdov. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia pôsobí

nielen ako náhrada nemajetkovej ujmy sťažovateľa ale aj ako prostriedok prevencie pre

rozhodovanie všeobecných súdov v Slovenskej republike. Jeho výška by preto mala odrážať

v súčasnosti zvýšený spoločenský záujem na rýchlom a spravodlivom súdnom konaní, najmä

ak počas takéhoto súdneho konania dochádza k obmedzovaniu iných základných práv a

slobôd. Vzhľadom na to trváme v plnom rozsahu na podanej sťažnosti.

V prípade, ak Ústavný súd vydá nález v prospech sťažovateľa, žiadame aby mu tiež

priznal (...) trovy za dva úkony právnej služby (§ 11 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004

Z. z.). (...) Zároveň (...) oznamujeme, že sťažovateľ netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 5. mája 2003 podalo S. B. (ďalej len „navrhovateľ v 1. rade“) a JUDr. P. K.

(ďalej len „navrhovateľ v 2. rade“, spoločne aj „navrhovatelia“) na Okresnom súde

Bratislava I žalobný návrh proti sťažovateľke na určenie vlastníctva.

Dňa 21. mája 2004 navrhovatelia podali návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 24. mája 2004 súd vyzval navrhovateľov na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 27. mája 2004 navrhovatelia zaplatili súdny poplatok.

Dňa 16. júna 2004 súd uznesením č. k. -72 zamietol návrh na vydanie

predbežného opatrenia.

Dňa 1. júla 2004 navrhovateľ v 1. rade podal odvolanie proti uzneseniu č. k.

-72.

Dňa 6. júla 2004 súd vyzval sťažovateľku, aby sa vyjadrila k uvedenému odvolaniu.

Dňa 19. júla 2004 sa sťažovateľka písomne vyjadrila k odvolaniu.

Dňa 28. júla 2004 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“), aby rozhodol o podanom odvolaní.

Dňa 24. augusta 2004 krajský súd uznesením č. k. -86 zakázal

sťažovateľke, aby scudzila, darovala a zaťažila vecným bremenom sporné nehnuteľnosti.

Dňa 21. septembra 2004 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 29. októbra 2004 súd vyzval navrhovateľov na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 15. novembra 2004 navrhovatelia zaplatili súdny poplatok.

Dňa 15. decembra 2004 súd vyzval sťažovateľku, aby sa písomne vyjadrila

k predmetnej veci.

Dňa 2. februára 2005 sa sťažovateľka písomne vyjadrila k žalobnému návrhu.

Dňa 28. februára 2005 súd vyzval navrhovateľov, aby zaujali písomné stanovisko

k vyjadreniu sťažovateľky.

Dňa 21. marca 2005 súd oznámil účastníkom konania, že predpokladaný termín

pojednávania bude v roku 2006.

Dňa 10. októbra 2006 súd vyzval navrhovateľov, aby upresnili okruh navrhovateľov

a aby doplatili súdny poplatok. Okresný súd ďalej uznesením č. k. -105 vyzval

navrhovateľov na odstránenie nedostatkov žalobného návrhu z 5. mája 2003.

Dňa 27. októbra 2006 navrhovatelia upresnili petit svojho návrhu a doplatili súdny

poplatok.

Dňa 10. novembra 2006 súd vyzval navrhovateľov, aby upresnili okruh

navrhovateľov.

Dňa 28. decembra 2006 navrhovateľ v 1. rade upresnil okruh navrhovateľov.

Dňa 8. februára 2007 navrhovateľ v 2. rade podal návrh na pristúpenie účastníkov na

strane navrhovateľa.

Dňa 30. mája 2007 právny zástupca navrhovateľa v 2. rade doručil súdu súhlas

jednotlivých vlastníkov o ich pristúpení do konania.

Dňa 29. októbra 2008 súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľa v 2. rade, aby

doplnil svoje podanie z 30. mája 2007 a predložil splnomocnenia pre ďalších svojich

mandantov.

Dňa 18. novembra 2008 právny zástupca navrhovateľa v 2. rade požiadal súd

o predĺženie termínu na doplnenia podania.

Dňa 8. decembra 2008 právny zástupca navrhovateľa v 2. rade doplnil podanie

z 30. mája 2007.

Dňa 10. decembra 2008 súd nariadil termín pojednávania na 12. január 2009.

Dňa 12. januára 2009 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

9. marec 2009.

Dňa 14. januára 2009 súd uznesením č. k. -169 pripustil, aby do

konania na strane navrhovateľa vstúpilo ďalších 70 účastníkov a na strane odporcu ďalší

dvaja účastníci.

Dňa 2. marca 2009 súd uznesením č. k. -172 pripustil zmenu návrhu na

začatie konania.

Dňa 6. marca 2009 sťažovateľka ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní

nariadenom na 9. marec 2009.

Dňa 9. marca 2009 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od právnej zložitosti veci. Ústavný súd však

nepopiera, že rozhodovanie „o určenie vlastníctva“ v okolnostiach danej veci môže

predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci najmä t. č. s už veľkým počtom účastníkov

konania, avšak doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať

na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka neprispela svojím správaním

k prieťahom v konaní, aktívne sa dožadovala pokračovania v konaní, žiadala o nariadenie

termínu pojednávania a taktiež podala sťažnosť na prieťahy v konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a predovšetkým poukazuje na to, že dosiaľ už 6-ročné trvanie preskúmavaného konania (od

podania návrhu 5. mája 2003) bez meritórneho rozhodnutia je už samo osebe neprimerané.

Ústavný súd pritom konštatuje, že okresný súd bol v určitých obdobiach v posudzovanej

veci opakovane bez akýchkoľvek zákonných alebo iných ospravedlniteľných dôvodov

nečinný, konkrétne od 28. februára 2005 do 10. októbra 2006 (devätnásť mesiacov) a od

30. mája 2007 do 29. októbra 2008 (sedemnásť mesiacov), a jeho postup ani inak

nevykazoval vždy znaky plynulého a efektívneho konania. Treba prisvedčiť sťažovateľke,

že sa nemôže stať, aby boli zjavné nedostatky návrhu „odstraňované celých 5 rokov“.

Uvedená nečinnosť, resp. neefektívna činnosť okresného súdu nie je ničím

ospravedlniteľná, pretože počas minimálne troch rokov okresný súd nevykonával vo veci

úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako

odporkyňa v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom

práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). K prieťahom

nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu

súdu, pritom v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez

zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Obranu

okresného súdu, podľa ktorého prieťahy „možno považovať v danej veci za objektívny

prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho

súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov

na obchodnom úseku tunajšieho súdu“, nemožno akceptovať. V tejto súvislosti treba

zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľky na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo

bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho

danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na

skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu. V tejto

súvislosti ústavný súd už opakovane uviedol (pozri napr. , ,

, , ), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a

nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len

dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali

včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez

zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Z vyjadrenia

predsedníčky okresného súdu vo vzťahu k napadnutému konaniu nevyplýva prijatie

účinných opatrení.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

500 000 Sk, teda 16 596,96 €. „Takto uplatnenú sumu primeraného zadosťučinenia

odôvodňuje tým, že právna neistota, v ktorej sa sťažovateľ dlhodobo nachádza spôsobuje

značnú materiálnu ujmu v ušlých ziskoch. Treba zdôrazniť, že do dnešnej doby nemá

faktický prístup do spornej nehnuteľnosti a rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení po

neprimerane dlhú dobu posilnilo právne postavenie navrhovateľa, ktorý odmieta túto

nehnuteľnosť sprístupniť a ďalej ju pravdepodobne využíva na vlastné sťažovateľovi

neznáme účely.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä vzhľadom na celkovo dlhodobú nečinnosť

okresného súdu, ako aj s prihliadnutím na význam výsledku konania pre sťažovateľku

považuje za primerané vo výške 2 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti z 5. decembra

2008 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 24. marca 2009). Za dva úkony

vykonané v roku 2008 patrí odmena v sume dvakrát po 105,42 € a režijný paušál dvakrát po

6,31 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2009 prislúcha odmena v sume 115,90 € spolu

s režijným paušálom 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho

zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 346,31 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 19 %

DPH, teda sumu 65,80 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove

sumu 412,11 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2009