Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 179/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. augusta 2014

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť K. K., Z. P., M. Š., V. U., Z. U. a A. M.,

zastúpených advokátom JUDr. Ing. Richardom Vanekom, Advokátska kancelária,

Dobrovičova 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb

133/2003 a takto

rozhodol:

1. Základné právo K. K., Z. P., M. Š., V. U., Z. U. a A. M. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. K. K., Z. P., M. Š., V. U., Z. U. a A. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

každému v sume po 300 € (slovom tristo eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I

p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť K. K., Z. P., M. Š., V. U., Z. U.

a A. M. trovy konania spolu v sume 900,48 € (slovom deväťsto eur a štyridsaťosem centov)

na účet ich právneho zástupcu JUDr. Ing. Richarda Vaneka, do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 4. apríla 2014

(sťažnosti vedené pod sp. zn. a sp. zn. ) a 7. apríla 2014

(sťažnosti vedené pod sp. zn. , sp. zn. až sp. zn.

) doručené sťažnosti K. K., Z. P., M. Š., V. U., Z. U. a A. M. (spolu ďalej len

„sťažovatelia“), ktorými namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „namietané konanie“).

Sťažovatelia v identických sťažnostiach uviedli:

„Žaloba o určenie vlastníctva proti žalovanému EURO-BUILDING, a.s. bola

podaná osobne na Okresný súd Bratislava I dňa 6. 05. 2003 a to z dôvodu, že EURO-

BU1LDING ako zhotoviteľ obytného domu... si podvodným konaním prisvojil do svojho

vlastníctva miestnosti pre správcu obytného domu za peniaze vlastníkov bytov a nebytových

priestorov. Túto skutočnosť vlastníci bytov a nebytových priestorov sa dozvedeli neskôr,

keď na liste vlastníctva sa objavil okrem ostatných vlastníkov aj EURO-BUILDING ako

vlastník garzónky s č... Návrh na zápis do katastra nehnuteľností uvedenej garzónky

predložil EURO-BUILDING, čo vlastníci bytov a nebytových priestorov nevedeli o tom,

nakoľko neboli účastníkmi stavebného konania. Keďže v obytnom dome malo ísť

o nadštandardné byty za veľké peniaze tak mali byť podľa projektovej dokumentácie

a uzatvorenej zmluvy medzi zhotoviteľom a každým objednávateľom vyhotovené spoločné

časti, spoločné zariadenia a príslušenstvo domu, ktoré budú v spoluvlastníctve

objednávateľa a ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v uvedenom obytnom

dome, v spoluvlastníckom podiele zodpovedajúcom podielu podlahovej plochy bytu

a komory k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v objekte.

Podľa projektovej dokumentácie (pôdorys 1. nadzemného podlažia) priloženej vo vyššie

uvedenej a uzatvorenej nepomenovanej zmluvy ako aj podľa písomného vyjadrenia L., ktorý

ako autor a zhotoviteľ projektu stavby polyfunkčného domu... v Bratislave potvrdil, že

miestnosti č... boli určené pre správcu domu.

Vzhľadom k tomu, že nastala reálna obava, že žalovaný chce predmetnú časť

nehnuteľnosti scudziť, navrhovateľ podal dňa 21.05.2004 na Okresný súd Bratislava I

Návrh na vydanie predbežného opatrenia s tým, aby súd zakázal odporcovi nakladať

s nehnuteľnosťou evidovanou v katastri nehnuteľností pri Správe katastra pre hl. mesto SR

Bratislavu, pracovisko Bratislava 1 ako byt č... spolu s podielom 2160/443353 na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č... a spoluvlastníckym podielom

2

2160/443353 k pozemku parc. č... o výmere 1528 mako zastavané plochy a parc. č... o

2

výmere 513 mako záhrady v k.ú... mesto vedených na LV č..., najmä ich scudziť, darovať,

prenajať a zaťažiť vecným bremenom alebo právom v prospech tretích osôb. Okresný súd

Bratislava I dňa 16.06.2004 návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Navrhovateľ dňa 01.07.2004 podal odvolanie proti zamietnutiu vydania predbežného

opatrenia.

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I zmenil tak, že

odporcovi zakazuje aby scudzil, daroval a zaťažil vecným bremenom byt č...,

spoluvlastnícky podiel 2160/443353 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu..., súp. č..., parcela... zastavaná plocha, parcela č... záhrady vedených na LV č..., kat.

úz... do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp.

zn. . Vo zvyšku návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Súd prvého stupňa prejednal návrh odporcu v 1/ Rade na zrušenie predbežného

opatrenia zo dňa 22.9.2011 bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že je dôvodný,

a preto mu vyhovel. Dňa 19.9.2013 na pojednávam bolo navrhovateľovi doručené uznesenie

Okresného súdu Bratislava I, č. -264 zo dňa 11.9.2013, ktorým súd zrušil

uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.08.2004, sp. zn. -86.

Od návrhu odporcu na zrušenie predbežného opatrenia vydaného Krajským súdom

v Bratislave po jeho zrušenie Okresným súdom Bratislava 1 trvalo dva roky nečinnosti.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu Okresného súdu Bratislava I., navrhovateľ podal

odvolanie a krajský súd v Bratislave uznesením -309, zo dňa 21.11.2013

vyhovel odvolaniu navrhovateľa tak že uznesenie súdu prvého stupňa sa zamieta.

Ako ďalší dôvod prieťahov v konaní vidíme v nesprávnych rozhodnutiach Okresného

súdu Bratislava 1. Uvádzame napr. Okresný súd Bratislava I zrušil vlastné rozhodnutie,

ktoré sám vydal dňa 14.01.2009, č. k. -169 a to uznesením

236 zo dňa 19.9.2011 a to až po 2,5 roku aj napriek tomu, že Krajský súd v tejto veci

odvolanie odmietol. Samozrejme, že Krajský súd v Bratislave na základe navrhovateľovho

odvolania zo dňa 30. marca 2012 svojim uznesením -248, uznesenie

Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19.9.2011 č. k. -236 zrušuje a odvolanie

odporcu 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.1.2009 č. k.

-169 odmieta.

Prieťahy od podania návrhu navrhovateľom do konca roku 2008 boli takmer 4 roky,

čo potvrdila aj predsedníčka Okresného súdu Bratislava 1. Súdne konanie doteraz trvá

takmer 11 rokov. Na našu sťažnosť zo dňa 07.01.2014 terajšia predsedníčka Okresného

súdu Bratislava 1 listom zo dňa 7.3.2014 doručený dňa 19.3.2014 oznámila, že našu

sťažnosť vyhodnotila ako dôvodnú.“

V nadväznosti na uvedené sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom okresného súdu v namietanom konaní,

prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, prizná každému z nich primerané

finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov konania.

Ústavný súd uznesením sp. zn. zo 7. mája 2014 sťažnosti

sťažovateľov spojil na spoločné konanie a podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) ich prijal na ďalšie konanie.

Podanie právneho zástupcu sťažovateľov z 19. júna 2014 označené ako „Doplnenie

k sťažnostiam“, v ktorom oznamoval, že proti rozsudku okresného súdu sp. zn.

z 19. mája 2014 bolo podané odvolanie, bolo ústavnému súdu doručené

23. júna 2014.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnostiam podaním

sp. zn. Spr 3297/2014 doručeným ústavnému súdu 27. júna 2014, v ktorom okrem iného

uviedol:

„Z obsahu spisového materiálu sp. zn. vyplýva, že v namietanej veci

boli od začatia konania, to je dňa 05.05.2003, kedy bol návrh vo veci samej doručený

prostredníctvom faxu na Okresnému súdu Bratislava I, boli vo veci uskutočnené

nasledujúce procesné úkony súdu a účastníkov konania:

Spis pridelený zákonnej sudkyni JUDr. M. O.

06.08.2003 - doplnený návrh na začatie konania (žaloba) + prílohy, podaný osobne

na súde

21.05.2003 - návrh na vydanie predbežného opatrenia

24.5.2003 - výzva na zaplatenie SP za predbežné opatrenie

16.06.2004 - uznesenie o zamietnutí predbežného opatrenia

01.07.2004 - odvolanie navrhovateľa v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu č. k.

(zamietnutie návrhu na vydanie predbežného opatrenia)

06.07.2004 - pokyn na doručenie odvolania navrhovateľa v I. rade odporcovi

na vyjadrenie

19.07.2004 - vyjadrenie odporcu k odvolaniu

27.07.2004 - predkladacia správa na Krajský súd v Bratislave, spis predložený

s opravným prostriedkom, ktorý podal navrhovateľ v I. rade

24.08.2004 - uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č.k. -86, ktorým

zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava I

27.09.2004 - uznesenie Krajského súdu v Bratislave zaslané účastníkom konania

29.10.2004 - výzva na zaplatenie SP za návrh (SP zaplatený kolkami na rube tlačiva)

15.12.2004 - výzva odporcovi na vyjadrenie sa k návrhu na začatie konania

02.02.2004 - vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie konania

28.02.2005 - výzva navrhovateľovi v 1. a v 2. rade na vyjadrenie sa k vyjadreniu

odporcu zo dňa 02.02.2005

10.10.2006 - prípis navrhovateľovi v I. rade a v II. rade na upresnenie okruhu

navrhovateľov 10.10.2006 - výzva na doplatenie SP za návrh

10.10.2006 - uznesenie na odstránenie vád návrhu na začatie konania zaslané

navrhovateľovi v I. a v II. rade 26.10.2006 - upresnenie / špecifikácia petitu návrhu

10.11.2006 - prípis navrhovateľovi v 1. a2. rade na upresnenie okruhu

navrhovateľov a uvedenie na základe akých skutočností je navrhovateľ v 1. a 2. rade

aktívne legitimovaný v spore

21.12.2006 - upresnenie / špecifikácia petitu návrhu na základe prípisu zo dňa

10.11.2006

08.02.2006 - návrh na pristúpenie ďalších účastníkov na strane navrhovateľa

30.05.2007 - doloženie plnomocenstiev jednotlivých vlastníkov bytov (účastníci na

strane navrhovateľa) na právne zastupovanie

Spis pridelený zákonnému sudcovi JUDr. M. Š., PhD.

29.10.2008 - výzva na doloženie plnej moci pre účastníkov konania na strane

navrhovateľa

18.11.2008 - oznámenie právneho zástupcu navrhovateľov k výzve zo dňa 29.10.2008

11.11.2008 - súd nariadil vo veci termín pojednávania na deň 12.01.2009;

pojednávanie bolo odročené na 09.03.2009

08.12.2008 - podanie právneho zástupcu navrhovateľov na vstup účastníkov do

konania na strane odporcu

14.01.2009 - uznesenie o pripustení vstupu účastníkov na strane navrhovateľa a na

strane odporcu do konania (č.k. -169)

02.03.2009 - uznesenie o pripustení zmeny petitu (č.k. -172)

09.03.2009 - prejednanie vecí na pojednávaní; pojednávanie bolo odročené na

neurčito

06.03.2009 - ospravedlnenie neúčasti na pojednávam právneho zástupcu odporcu

(fax), doplnené originálom z 10.03.2009

18.03.2009 - odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa

02.03.2009 č.k. -172

24.03.2009 - odvolanie účastníka konania na strane odporcu proti uzneseniu

Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.03.2009 (M. D.), ktorým súd rozhodol o pripustení

vstupu účastníka do konania na strane odporcu

24.03.2009 - odvolanie účastníka konania na strane odporcu proti uzneseniu

Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.03.2009 (K. D.), ktorým súd rozhodol o pripustení

vstupu účastníka do konania na strane odporcu

V spise bola podaná ústavná sťažnosť právnym zástupcom odporcu, preto bol spis

odovzdaný Ústavnému súdu Slovenskej republiky, za účelom prejednania ústavnej sťažnosti

Spr. 3176/09. Ústavná sťažnosť bola podaná na ÚSSR dňa 22.12.2008

27.02.2009 - spis vrátený Okresnému súdu Bratislava, pripojené uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky

27.05.2009 - predkladacia správa Krajskému súdu o predložení spisu s opravnými

prostriedkami, ktoré podali účastníci (M. D., K. D.) proti uzneseniu o pripustení odporcu v

2. a 3. rade a predloženie spisu s opravným prostriedkom, ktorý podal PZ odporcu proti

uzneseniu o zmene návrhu na začatie konania

22.07.2009 - uznesenie KS BA č. k. -204 o odmietnutí odvolania K. D.

a M. D. proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.01.2009

26.07.2009 - vrátenie spisu Krajským súdom v Bratislave ako nedôvodné predložený

na odvolacie konanie

03.09.2009 - uznesenie o pripustení zmeny návrhu na začatie konania (č.k.

-211)

07.10.2009 - odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava 1 č.k.

-211 zo dňa 03.09.2009

12.10.2009 - predkladacia správa Krajskému súdu v Bratislave, predloženie spisu s

opravným prostriedkom, ktorý podal PZ odporcu

19.11.2010 - uznesenie Krajského súdu v Bratislave -227, ktorým

odmietol odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa

03.09.2009

Spis pridelený dňa 15.12.2010 zákonnej sudkyni JUDr. G. B.

20.12.2010 - súd nariadil vo veci termín pojednávania na 19.09.2011

19.09.2010 - prejednanie veci; uznesenie č.k. -236, ktorým súd zrušil

uznesenie vydané Okresným súdom Bratislava I, ktorým súd pripustil vstup účastníkov

na strane navrhovateľa a účastníkov na strane odporcu zo dňa 14.01.2009 č.k.

-236

19.09.2011 - uznesenie o pripustení zmeny petitu, č.k. -239

29.09.2011 - návrh odporcu na zrušenie predbežného opatrenia

28.11.2011 - odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu súdu o zrušení uznesenia zo

dňa 14.01.2009, č.k. -236

08.02.2012 - predkladacia správa Krajskému súdu v Bratislave, spis predložený s

opravným prostriedkom ktorý podal navrhovateľ v 2. rade

30.03.2012 - uznesenie KSBA č.k. -248, ktorým zrušil uznesenie OSBA

I zo dňa 19.09.2011 č. k. -236, a odmietol odvolanie odporcu v 1. rade proti

uzneseniu OSBA I zo dňa 14.01.2009, č.k. -169

22.06.2012 - navrhovateľ G. K. a P. K. podali návrh na späťvzatie návrhu na začatie

konania, vzhľadom na Dohodu o urovnaní so spoločnosťou EURO - BUILDING, a.s.,

podpísanou oboma účastníkmi

23.07.2012 - výzva na vyjadrenie odporcovi, či súhlasí s čiastočným späťvzatím

návrhu na začatie konania voči navrhovateľovi v 1. a 2. rade 01.08.2012 - podanie

odporcu, súhlas so späťvzatím

14.08.2012 - uznesenie OS BA I. o zastavení konania o návrhu navrhovateľov v 2. a

3 rade proti odporcovi v 1. rade

04.10.2012 - žiadosť PZ odporcu o vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti

uznesenia OS BA I zo dňa 14.08.2012, č.k. -260

21.01.2013 - súd nariadil vo veci termín pojednávania na 19.09.2013

11.09.2013 - uznesenie OS BA I, ktorým súd zrušil uznesenie KSBA zo dňa

24.08.2004 o nariadení predbežného opatrenia

19.09.2013 - uznesenie OS BA I, č.k. -274, ktorým súd pripustil

zmenu petitu

27.09.2013 - písomné podanie na súd- vyjadrenie PZ odporcu

03.10.2013 - písomné podanie na súd PZ navrhovateľov na pristúpenie účastníka na

strane navrhovateľa

03.10.2013 - odvolanie PZ navrhovateľov proti uzneseniu OSBA I zo dňa 11.09.2013

03.10.2013 - návrh PZ navrhovateľov na vylúčenie sudcu z konania (námietka

zaujatosti)

08.10.2013 - výzva na zaplatenie SP za námietku zaujatosti (SP zaplatený

18.10.2013)

21.10.2013 - predkladacia správa KS v Bratislave, predložený spis s opravným

prostriedkom ktorý podali navrhovatelia + vyjadrenie zákonnej sudkyne JUDr. B. k návrhu

na vylúčenie sudcu z konania

21.11.2013 - uznesenie KS BA () , ktorým odvolací súd zmenil

uznesenie OS BA I zo dňa 11.09.2013; a uznesenie KSBA (-312), ktorým KS

BA rozhodol, že zákonná sudkyňa JUDr. B. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania

vo veci vedenej na tomto súde sp. zn.

12.12.2013 - súd nariadil vo veci termín pojednávania na 19.05.2014

16.04.2013 - súd uznesením rozhodol o pripustení účastníka do konania na strane

navrhovateľa

09.05.2014 - žiadosť PZ navrhovateľov o odročenie pojednávania

19.05.2014 - prejednanie veci; meritórne rozhodnutie súdu vo veci samej (rozsudok).

Nakoľko Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze č. -27 zo dňa

14.05.2009, doručenom Okresnému súdu Bratislava I dňa 23.07.2009, konštatoval

porušenie práva spoločnosti EURO-BUILDING, a.s. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, posudzovala som postup súdu a namietanú existenciu prieťahov v konaní až od

mája roku 2009 s tým, že v obdobiach, kedy sa vec nachádzala na Krajskom súde

v Bratislave ako odvolacom súde, som postup súdu neskúmala, nakoľko mi uvedené ako

predsedníčke Okresného súdu Bratislava I neprináleží.

Ako uvádzajú sťažovatelia dňa 07.01.2014 bola Okresnému súdu Bratislava I

doručená sťažnosť zo dňa 23.12.2013, podaná z dôvodu namietania prieťahov v konaní veci

vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. . Predmetná sťažnosť

bola vzhľadom na celkovú dĺžku konania a vyššie uvedený procesný postup súdu

v namietanej veci listom zo dňa 07.03.2014 vyhodnotená ako dôvodná.

Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti namietajú, že od podania návrhu na zrušenie

predbežného opatrenia až po jeho zrušenie bol Okresný súd Bratislava I dva roky nečinný.

Návrh odporcu na zrušenie predbežného opatrenia bol súdu doručený dňa 29.09.2011. Je

pravdou, že o predmetnom návrhu bolo rozhodnuté až uznesením súdu zo dňa 11.09.2011,

ako je však z vyššie uvedeného procesného postupu zrejmé, súd v uvedenom období

priebežne konal vo vzťahu k iným procesným návrhom účastníkov, pričom na rozhodnutie

o návrhu na zrušenie predbežného opatrenia zákon neustanovuje žiadnu lehotu.

V súvislosti s existenciou prieťahov v konaní mám za to, že k predĺženiu celkovej

doby konania prispeli aj samotní účastníci konania, a to najmä navrhovatelia. Ja potrebné

poukázať na podanie nekvalifikovaného návrhu vo veci samej a s tým súvisiacu potrebu

odstránenia vád návrhu vo veci samej, ktorá výraznou mierou prispela k predĺženiu lehoty

nariadenia prvého pojednávania súdu vo veci samej. V neposlednom rade je potrebné

poukázať na viaceré opakované zmeny petitu návrhu vo veci samej a iné procesné návrhy,

ktoré si vyžiadali potrebu vykonania viacerých procesných rozhodnutí. V namietanej veci

boli rovnako opakovane podávané odvolania voči týmto procesným rozhodnutiam súdu, pre

ktoré sa konanie v namietanej veci rovnako časovo predĺžilo.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že vo veci samej bolo dňa 19.05.2014

rozhodnuté rozsudkom č. k. -348, ktorý bol účastníkom expedovaný dňa

11.06.2014.

Týmto by som chcela poukázať na skutočnosť, že po podaní sťažnosti predsedovi

súdu, súd v priebehu necelých štyroch mesiacov rozhodol vo veci samej, a teda aj takýmto

prostriedkom bola dosiahnutá náprava porušenia práv sťažovateľov.

Dovoľujem si Ústavný súd Slovenskej republiky požiadať, aby v prípade, ak dospeje

k záveru, že právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo

porušené, vzal do úvahy vyššie uvedené skutočnosti, ktoré výraznou mierou ovplyvnili

celkovú dobu konania, a aby sťažovateľom nimi uplatnené finančné zadosťučinenie

nepriznal.“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovatelia zaujali stanovisko podaním doručeným

ústavnému súdu 11. júla 2014, v ktorom uviedli:

„K chronológii jednotlivých úkonov súdu ako je zaznamenané v liste predsedníčky

Okresného súdu Bratislava I nemáme pripomienky.

Taktiež súhlasíme s konštatovaním predsedníčky súdu, že naša sťažnosť na prieťahy

v konaní je dôvodná.

Nesúhlasíme, že k existencii prieťahov v konaní prispeli najmä navrhovatelia.

Musíme konštatovať, že v prípade neúplné podaného návrhu uvedený nedostatok bol

odstránený a návrh bol doplnený všetkými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov

sporovej nehnuteľnosti ako účastníkmi sporu tvoriacimi nerozlučné procesné spoločenstvo.

Návrhy na zmenu petitu boli vykonané na základe výzvy súdu, ktoré podľa nášho

presvedčenia nie vždy boli potrebné, ako aj na základe nových skutočností napríklad

z dôvodu zmeny označenia predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností a to

z garsónky č... 0 na byt č... bez nášho zapríčinenia. V neposlednom rade je potrebné

poukázať, aj na nekvalifikované odvolania odporcu, ako aj nekvalifikovaných rozhodnutí

okresného súdu, nakoľko tieto boli zrušené, resp. odmietnuté odvolacím krajským súdom.

Tieto uznesenia krajského súdu sú súčasťou sporového spisu .

Pokiaľ sa týka rozhodnutia vo veci samej, podali sme odvolanie, čo sme uviedli

v našom doplnení k ústavným sťažnostiam zo dňa 19.6.2014.

Taktiež nesúhlasíme s návrhom predsedníčky Okresného súdu Bratislava I, že ak by

Ústavný súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že právo sťažovateľov na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, aby sťažovateľom nimi uplatnené finančné

zadosťučinenie nepriznal Sme toho názoru, že navrhovatelia - vlastníci bytov a nebytových

priestorov si zaslúžia finančné zadosťučinenie po tak dlhodobom súdnom konaní.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde vo veci sťažností sťažovateľov upustil od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od

tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát

predmetnú sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich

zástupcov a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na

vec sa vzťahujúceho súdneho spisu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojimi sťažnosťami domáhajú vyslovenia porušenia svojho

základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. K namietanému porušeniu sťažovateľmi

označeného základného práv malo dôjsť postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že okresný súd v namietanom konaní

nemohol porušovať základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa v období do 2. apríla 2009, pretože sťažovatelia neboli

v tomto období účastníkmi súdneho konania. K porušovaniu základného práva sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa mohlo dôjsť až

od 2. apríla 2009, keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie sp. zn.

zo 14. januára 2009, ktorým boli sťažovatelia pripustení do konania na strane navrhovateľa.

Ústavný súd pri posudzovaní namietaného konania však súčasne prihliadol

na skutočnosť, že svojím predchádzajúcim nálezom sp. zn. zo 14. mája 2009

konštatoval porušenie základného práva obchodnej spoločnosti EURO-BUILDING a. s.

(vystupuje v namietanom konaní v postavení odporcu v 1. rade) na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných

prieťahov a spoločnosti EURO-BUILDING a. s. priznal finančné zadosťučinenie a náhradu

trov konania.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd vo vzťahu k posudzovanému

súdnemu konaniu už v náleze sp. zn. zo 14. mája 2009 konštatoval, že konanie

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti – garsónke nachádzajúcej sa v bytovom dome

na... v okolnostiach danej veci môže predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci najmä s

vysokým počtom účastníkov konania (72 navrhovateľov, 3 odporcovia), avšak doterajší

zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať na vrub faktickej

náročnosti prerokovávanej veci. Z právneho hľadiska konanie o určenie vlastníckeho práva

podľa názoru ústavného súdu nesignalizuje jeho zložitosť, pretože ide o štandardnú a

stabilnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

2. Správanie sťažovateľov ako účastníkov konania je druhým kritériom pri

rozhodovaní, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom. Sťažovatelia

vstúpili do konania ako navrhovatelia v 7., 10., 12., 24., 32. a 33. rade na základe uznesenia

okresného súdu zo 14. januára 2009.

Aj keď okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti uviedol, že aj sami sťažovatelia

prispeli k predĺženiu namietaného konania, keď opakovane navrhovali zmenu žalobného

návrhu a robili ďalšie procesné návrhy, ktoré si vyžadovali vydanie procesných rozhodnutí,

proti ktorým boli následne podávané odvolania, ústavný súd pri hodnotení postupu

sťažovateľov bral do úvahy najmä to, že ako účastníci konania mali nesporne právo

na procesné úkony, ktoré urobili. Ak v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom

konania dochádza k predĺženiu konania, zodpovednosť za tento stav neznáša oprávnená

osoba, ale nemožno ju pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (,

). Ústavný súd opierajúc sa o svoju judikatúru však k tomu poznamenáva, že

také procesné návrhy sú procesným právom účastníka konania, ale nemôžu byť dôvodom

na nekonanie v merite veci (podobne napr. , ).

3. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu z hľadiska

posudzovania, či v právnej veci sťažovateľov došlo k zbytočným prieťahom.

Prvým obdobím relevantným z hľadiska identifikácie zbytočných prieťahov v konaní

okresného súdu bol časový úsek od 20. decembra 2010, keď okresný súd uznesením nariadil

vo veci pojednávanie, do 19. septembra 2011, keď sa predmetné pojednávanie uskutočnilo.

V tomto období trvajúcom 9 mesiacov okresný súd nevykonal žiadny procesný úkon.

Ústavný súd ďalej vyhodnotil ako neprimerane dlhý postup okresného súdu obdobie

od 14. augusta 2012, keď okresný súd uznesením rozhodol o zastavení konania o návrhu

navrhovateľov v 2. a 3. rade proti odporcovi v 1. rade, do 11. septembra 2013, keď okresný

súd uznesením zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 24. augusta 2004. V uvedenom období trvajúcom 13 mesiacov

okresný súd uskutočnil jediný procesný úkon, a to nariadenie pojednávania

na 19. september 2013.

Ústavný súd uvádza, že obdobia (v celkovom trvaní 19 mesiacov), počas ktorých bol

spis okresného súdu na krajskom súde, a to od 27. mája 2009 do 26. júla 2009 v trvaní

2 mesiacov, od 12. októbra 2009 do 19. novembra 2010 v trvaní 13 mesiacov, od 8. februára

2012 do 9. mája 2012 v trvaní 3 mesiacov a od 21. októbra 2013 do 27. novembra 2013

v trvaní 1 mesiaca, nemožno pričítať na vrub okresnému súdu. Opakované zrušenie

rozhodnutí okresného súdu krajským súdom však súčasne svedčí o neefektívnom postupe

okresného súdu.

Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. , ) už uviedol, že

nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť

porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to

v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých

práv, kvôli ktorým sa sťažovatelia na neho obrátili s návrhom, aby o ich veci rozhodol.

O neefektívnosti postupu okresného súdu svedčí skutočnosť, že spis predložený

krajskému súdu 27. mája 2009 bol okresnému súdu vrátený 26. júla 2009 ako nedôvodne

predložený na rozhodovanie o odvolaní odporcu proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 2. marca 2009, ktorým bola pripustená zmena návrhu na začatie konania.

Predmetné uznesenie bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou, a preto mal okresný súd

aplikovať , v zmysle ktorého sa také rozhodnutie podaním odvolania

zrušuje a opätovne rozhodne sudca, pričom vec sa odvolaciemu súdu nepredkladá.

Ako nesprávnu činnosť okresného súdu ústavný súd vyhodnotil aj okresným súdom

dané nesprávne poučenie účastníkov konania o prípustnosti odvolania proti jeho uzneseniu

sp. zn. z 3. septembra 2009, ktorým pripustil zmenu návrhu na začatie

konania. V zmysle odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu,

ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu. Na základe tohto nesprávneho

poučenia podal proti uvedenému uzneseniu odvolanie odporca, ktoré bolo odmietnuté

uznesením krajského súdu sp. zn. z 19. októbra 2010.

Postup okresného súdu bol poznačený aj ďalším pochybením, keď uznesením

č. k. -236 z 19. septembra 2011 rozhodol o zrušení svojho

predchádzajúceho uznesenia sp. zn. zo 14. januára 2009, ktorým pripustil,

aby do konania vstúpili na strane navrhovateľa navrhovatelia v 3. až 72. rade a na strane

odporcu K. D. ako odporca v 2. rade a M. D. ako odporkyňa v 3. rade dôvodiac podaným

odvolaním odporcu v 1. rade. Napadnuté uznesenie bolo krajským súdom zrušené

uznesením sp. zn. z 30. marca 2012 z dôvodu, že okresný súd uvedeným

postupom odňal navrhovateľom možnosť konať pred súdom.

Nesprávna činnosť okresného súdu sa tiež prejavila vydaním uznesenia

č. k. -264 z 11. septembra 2013, ktorým na základe návrhu odporcu

v 1. rade zrušil uznesenie krajského súdu sp. zn. z 24. augusta 2004, ktorým

bolo zmenené uznesenie okresného súdu sp. zn. zo 16. júna 2004 tak, že

krajský súd vo veci nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi v 1. rade zakázal, aby

scudzil, daroval a zaťažil vecným bremenom spornú nehnuteľnosť, a to až do skončenia

namietaného konania. Na základe odvolania navrhovateľov krajský súd uznesením

sp. zn. z 21. novembra 2013 napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh

odporcu na zrušenie predbežného opatrenia zamietol, pričom v odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol:

„Vzhľadom na podstatu sporu – určenie vlastníckeho práva, sú stále dané dôvody

existencie predbežného opatrenia, nakoľko prípadné scudzenie alebo zaťaženie predmetnej

nehnuteľnosti by mohlo znamenať výrazné skomplikovanie samotného konania vo veci

samej. Pričom v zmysle vydaného predbežného opatrenia odporca nie je nejakým spôsobom

obmedzený na držaní a užívaní danej nehnuteľnosti, takže nie je pravdivé tvrdenie, že

odporca nemá prístup k tejto nehnuteľnosti, tak ako to uviedol súd prvého stupňa

v odôvodnení napadnutého uznesenia...

Odvolací súd považuje postup súdu prvého stupňa a dôvody, ktoré ho viedli

k nariadeniu (správne zrušeniu pozn.) predbežného opatrenia na základe vyššie uvedených

skutočností za nesprávny, hlavne z dôvodu, že žiadne dôvody zrušenia predbežného

opatrenia ani neboli odporcom v návrhu prezentované.“

Ústavný súd konštatuje, že v dôsledku uvedených pochybení okresného súdu a ich

následnej korekcie rozhodnutiami krajského súdu v odvolacom konaní došlo k predĺženiu

napadnutého konania o takmer rok a pol.

Z predloženého spisového materiálu tiež vyplynulo, že okresný súd vo veci rozhodol

rozsudkom z 19. mája 2014, ktorým návrh na začatie konania zamietol a navrhovateľov

zaviazal uhradiť trovy právneho zastúpenia. Proti predmetnému rozsudku bolo

navrhovateľmi podané odvolanie.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, že postupom okresného

súdu v namietanom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa tak, ako to je

uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Sťažovatelia tiež žiadali, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať vo veci bez

zbytočných prieťahov [ a ].

Vzhľadom na to, že v čase konania a rozhodovania ústavného súdu bolo napadnuté konanie

na okresnom súde dosiaľ neprávoplatne skončené vyhlásením rozsudku vo veci,

neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a)

, t. j. prikázať okresnému súdu konať vo veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia každý

v sume 10 000 € bez bližšieho odôvodnenia.

S prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu, predmet sporu (ide o určenie

vlastníckeho práva), dĺžku namietaného konania, ako aj na to, že okresný súd vo veci

rozhodol rozsudkom, ústavný súd považoval priznanie sumy 300 € pre každého

zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovatelia si uplatnili

nárok na úhradu trov konania. Právny zástupca sťažovateľov uplatnenú úhradu trov konania

nevyčíslil a ani inak bližšie nešpecifikoval. Úspešným sťažovateľom vznikli trovy konania

z dôvodu právneho zastúpenia advokátom. Advokát vykonal 12 úkonov právnych služieb

(pre každého zo sťažovateľov po 2 úkony), a to prevzatie a prípravu zastupovania a spísanie

a podanie sťažnosti. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“) vykonaných je 1/6 z výpočtového základu 804 €. Odmena za jeden právny

úkon je teda 134 €, znížená o 50 % tarifnej odmeny (§ 13 ods. 2 vyhlášky), čo predstavuje

sumu 67 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 8,04 € predstavuje sumu

75,04 € za jeden úkon. Odmena advokátovi za poskytnuté služby v konaní pred ústavným

súdom (za 2 úkony právnych služieb) predstavuje celkovú sumu 150,08 € za jedného

účastníka konania, t. j. za šiestich účastníkov konania 900,48 €. Priznanú úhradu trov

právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnemu zástupcovi

sťažovateľov ( v spojení s ) v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ).

Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovatelia žiadali priznať finančné zadosťučinenie nad

ústavným súdom priznanú sumu. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol

tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014