Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 191/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Milana Ľalíka vo veci sťažnosti L. S., zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Richardom

Vanekom, Advokátska kancelária, Dobrovičova 4, Bratislava, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo L. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. L. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 300 € (slovom tristo eur),

ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť L. S. trovy konania

v sume 150,08 € (slovom stopäťdesiat eur a osem centov) na účet jej právneho zástupcu

JUDr. Ing. Richarda Vaneka do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

7. apríla 2014 doručená sťažnosť L. S., zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Richardom

Vanekom (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Ústavný súd uvádza, že o identických sťažnostiach sťažovateľov, ktorí sú

zastúpení rovnakým právnym zástupcom a majú v napadnutom konaní postavenie

navrhovateľov (v poradí určenom uznesením okresného súdu č. k. -169

zo 14. januára 2009), už ústavný súd rozhodol nálezom sp. zn.

z 13. augusta 2014, preto tam, kde to je vhodné a účelné, odkazuje na toto rozhodnutie.

3. Podstatné skutočnosti vyplývajúce z podanej sťažnosti sťažovateľky sú podrobne

uvedené v rozhodnutí ústavného súdu sp. zn. . Na ich základe sa

sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví

porušenie jej základného práva priznaného postupom okresného súdu

v napadnutom konaní, prikáže okresnému súdu vo veci konať, prizná jej primerané finančné

zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov konania.

4. Ústavný súd uznesením č. k. -8 zo 7. mája 2014 sťažnosť podľa

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) prijal na ďalšie konanie.

5. Právny zástupca sťažovateľky listom z 19. júna 2014 ústavnému súdu oznámil, že

proti rozsudku okresného súdu sp. zn. , ktorým 19. mája 2014 vo veci

rozhodol bolo sťažovateľkou podané odvolanie.

6. Na základe výzvy ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti listom

sp. zn. Spr. 3334/2014 z 26. júna 2014 vyjadrila predsedníčka okresného súdu. Ústavný súd

poznamenáva, že ide o vyjadrenie s podrobným prehľadom vo veci sp. zn.

vykonanými úkonmi, tak ako bolo podané vo veci sp. zn. (a je uvedené

na strane 5 – 12 tohto nálezu). Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu podanej

v súvisiacej veci vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. vyplýva, že proti

rozsudku okresného súdu sp. zn. z 19. mája 2014 podali navrhovatelia

(v konaní pred ústavným súdom sťažovatelia) odvolanie, v dôsledku čoho sa spis v súčasnej

dobe nachádza na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“).

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde vo veci sťažnosti sťažovateľky upustil od ústneho pojednávania, pretože

dospel k názoru, že od tohto pojednávania (aj vzhľadom na už vydané rozhodnutia)

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho

základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. K namietanému porušeniu sťažovateľkou

označeného základného práva malo dôjsť postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

11. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej

vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania

a úspešné vykonanie dôkazov.

12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

13. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že okresný súd v namietanom konaní

nemohol porušovať základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa v období od začatia konania 5. mája 2003

do 2. apríla 2009, pretože sťažovateľka nebola v tomto období účastníkom súdneho

konania. K namietanému porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa mohlo dôjsť až od 2. apríla 2009, keď

nadobudlo právoplatnosť uznesenie č. k. -169 zo 14. januára 2009, ktorým

bola sťažovateľka pripustená do konania na strane navrhovateľa.

14. Ústavný súd pri posudzovaní namietaného konania však súčasne prihliadol

na skutočnosť, že svojím predchádzajúcim nálezom sp. zn. zo 14. mája 2009

konštatoval porušenie základného práva obchodnej spoločnosti EURO-BUILDING a. s.

(vystupuje v namietanom konaní v postavení odporcu v 1. rade) na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných

prieťahov a spoločnosti EURO-BUILDING a. s. priznal finančné zadosťučinenie a náhradu

trov konania.

15. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci a postup okresného súdu, ústavný

súd odkazuje na vyhodnotenie uvedených kritérií vo svojom náleze vo veci

sp. zn. , v ktorom dospel k záveru, že v uvedenom konaní, napriek určitému

stupňu zložitosti, bol postup okresného súdu poznačený ako nečinnosťou súdu, tak aj

procesnými pochybeniami, ktoré v dôsledku ich korekcií krajským súdom mali za následok

predĺženie konania a v konečnom dôsledku prieťahy v napadnutom konaní.

16. K správaniu sťažovateľky ústavný súd uvádza, že účastníkom konania

na okresnom súde sa stala na základe uznesenia okresného súdu č. k. -169

zo 14. januára 2009 v procesnom postavení navrhovateľky v 11. rade. Zhodne, ako to

ústavný súd uviedol v náleze sp. zn. , na procesné úkony uskutočnené

v napadnutom konaní mala sťažovateľka nesporne právo, pričom zodpovednosť za tento

stav neznáša oprávnená osoba, ale nemožno ju pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu

vo veci, na druhej strane však nemôže byť dôvodom nekonania okresného súdu v merite

veci.

17. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného čl. 48 ods. 2

(bod 1 výroku).

III.

18. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať vo veci tak,

aby bola čo najrýchlejšie meritórne rozhodnutá. Ústavný súd neprikázal okresnému súdu

vo veci konať, pretože, ako to vyplýva z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu, vo veci

bolo rozhodnuté rozsudkom z 19. mája 2014, proti ktorému bolo podané navrhovateľmi

odvolanie a vec sa toho času nachádza na krajskom súde.

19. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka sa domáhala priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € bez

bližšieho odôvodnenia.

S prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu, predmet sporu, dĺžku

namietaného konania a berúc do úvahy skutočnosť, že okresný súd vo veci rozhodol

rozsudkom, ústavný súd považoval (obdobne ako vo veci sp. zn. ) priznanie

sumy 300 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde (bod 2 výroku).

20. Právny zástupca sťažovateľky požadoval náhradu trov konania, ich výšku však

nevyčíslil a ani inak nešpecifikoval. Z uvedeného dôvodu ústavný súd priznal

sťažovateľke náhradu trov konania za dva úkony právnych služieb (prevzatie a príprava,

spísanie a podanie sťažnosti) v sume 150,08 €. Odmenu vypočítal podľa vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, pričom

postupoval spôsobom uvedeným v náleze sp. zn. (bod 3 výroku).

21. Ústavný súd nevyhovel časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať

finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu (bod 4 výroku).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2014