Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 191/2014
PDF · 143.15 KB
No categories available
I. ÚS 191/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2014
v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu
Milana Ľalíka vo veci sťažnosti L. S., zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Richardom
Vanekom, Advokátska kancelária, Dobrovičova 4, Bratislava, ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom
pod sp. zn. 31 Cb 133/2003 takto
rozhodol:
1. Základné právo L. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 31 Cb 133/2003 p o r u š e n é b o l o .
2. L. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 300 € (slovom tristo eur),
ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť L. S. trovy konania
v sume 150,08 € (slovom stopäťdesiat eur a osem centov) na účet jej právneho zástupcu
JUDr. Ing. Richarda Vaneka do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
7. apríla 2014 doručená sťažnosť L. S., zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Richardom
Vanekom (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 133/2003 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Ústavný súd uvádza, že o identických sťažnostiach sťažovateľov, ktorí sú
zastúpení rovnakým právnym zástupcom a majú v napadnutom konaní postavenie
navrhovateľov (v poradí určenom uznesením okresného súdu č. k. 31 Cb 133/2003-169
zo 14. januára 2009), už ústavný súd rozhodol nálezom sp. zn. I. ÚS 179/2014
z 13. augusta 2014, preto tam, kde to je vhodné a účelné, odkazuje na toto rozhodnutie.
3. Podstatné skutočnosti vyplývajúce z podanej sťažnosti sťažovateľky sú podrobne
uvedené v rozhodnutí ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 179/2014. Na ich základe sa
sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví
porušenie jej základného práva priznaného čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu
v napadnutom konaní, prikáže okresnému súdu vo veci konať, prizná jej primerané finančné
zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov konania.
4. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 191/2014-8 zo 7. mája 2014 sťažnosť podľa
§ 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.
5. Právny zástupca sťažovateľky listom z 19. júna 2014 ústavnému súdu oznámil, že
proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 31 Cb 133/2003, ktorým 19. mája 2014 vo veci
rozhodol bolo sťažovateľkou podané odvolanie.
6. Na základe výzvy ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti listom
sp. zn. Spr. 3334/2014 z 26. júna 2014 vyjadrila predsedníčka okresného súdu. Ústavný súd
poznamenáva, že ide o vyjadrenie s podrobným prehľadom vo veci sp. zn. 31 Cb 133/2003
vykonanými úkonmi, tak ako bolo podané vo veci sp. zn. I. ÚS 179/2014 (a je uvedené
na strane 5 – 12 tohto nálezu). Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu podanej
v súvisiacej veci vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. III. ÚS 427/2014 vyplýva, že proti
rozsudku okresného súdu sp. zn. 31 Cb 133/2003 z 19. mája 2014 podali navrhovatelia
(v konaní pred ústavným súdom sťažovatelia) odvolanie, v dôsledku čoho sa spis v súčasnej
dobe nachádza na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“).
7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde vo veci sťažnosti sťažovateľky upustil od ústneho pojednávania, pretože
dospel k názoru, že od tohto pojednávania (aj vzhľadom na už vydané rozhodnutia)
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. K namietanému porušeniu sťažovateľkou
označeného základného práva malo dôjsť postupom okresného súdu v napadnutom konaní.
10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
11. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety
OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej
vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania
a úspešné vykonanie dôkazov.
12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03)
zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd
rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).
Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
13. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že okresný súd v namietanom konaní
nemohol porušovať základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v období od začatia konania 5. mája 2003
do 2. apríla 2009, pretože sťažovateľka nebola v tomto období účastníkom súdneho
konania. K namietanému porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy mohlo dôjsť až od 2. apríla 2009, keď
nadobudlo právoplatnosť uznesenie č. k. 31 Cb 133/2003-169 zo 14. januára 2009, ktorým
bola sťažovateľka pripustená do konania na strane navrhovateľa.
14. Ústavný súd pri posudzovaní namietaného konania však súčasne prihliadol
na skutočnosť, že svojím predchádzajúcim nálezom sp. zn. II. ÚS 78/09 zo 14. mája 2009
konštatoval porušenie základného práva obchodnej spoločnosti EURO-BUILDING a. s.
(vystupuje v namietanom konaní v postavení odporcu v 1. rade) na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 31 Cb 133/2003, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných
prieťahov a spoločnosti EURO-BUILDING a. s. priznal finančné zadosťučinenie a náhradu
trov konania.
15. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci a postup okresného súdu, ústavný
súd odkazuje na vyhodnotenie uvedených kritérií vo svojom náleze vo veci
sp. zn. I. ÚS 179/2014, v ktorom dospel k záveru, že v uvedenom konaní, napriek určitému
stupňu zložitosti, bol postup okresného súdu poznačený ako nečinnosťou súdu, tak aj
procesnými pochybeniami, ktoré v dôsledku ich korekcií krajským súdom mali za následok
predĺženie konania a v konečnom dôsledku prieťahy v napadnutom konaní.
16. K správaniu sťažovateľky ústavný súd uvádza, že účastníkom konania
na okresnom súde sa stala na základe uznesenia okresného súdu č. k. 31 Cb 133/2003-169
zo 14. januára 2009 v procesnom postavení navrhovateľky v 11. rade. Zhodne, ako to
ústavný súd uviedol v náleze sp. zn. I. ÚS 179/2014, na procesné úkony uskutočnené
v napadnutom konaní mala sťažovateľka nesporne právo, pričom zodpovednosť za tento
stav neznáša oprávnená osoba, ale nemožno ju pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu
vo veci, na druhej strane však nemôže byť dôvodom nekonania okresného súdu v merite
veci.
17. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 133/2003 došlo k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného čl. 48 ods. 2
ústavy (bod 1 výroku).
III.
18. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať vo veci tak,
aby bola čo najrýchlejšie meritórne rozhodnutá. Ústavný súd neprikázal okresnému súdu
vo veci konať, pretože, ako to vyplýva z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu, vo veci
bolo rozhodnuté rozsudkom z 19. mája 2014, proti ktorému bolo podané navrhovateľmi
odvolanie a vec sa toho času nachádza na krajskom súde.
19. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľka sa domáhala priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € bez
bližšieho odôvodnenia.
S prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu, predmet sporu, dĺžku
namietaného konania a berúc do úvahy skutočnosť, že okresný súd vo veci rozhodol
rozsudkom, ústavný súd považoval (obdobne ako vo veci sp. zn. I. ÚS 179/2014) priznanie
sumy 300 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona
o ústavnom súde (bod 2 výroku).
20. Právny zástupca sťažovateľky požadoval náhradu trov konania, ich výšku však
nevyčíslil a ani inak nešpecifikoval. Z uvedeného dôvodu ústavný súd priznal
sťažovateľke náhradu trov konania za dva úkony právnych služieb (prevzatie a príprava,
spísanie a podanie sťažnosti) v sume 150,08 €. Odmenu vypočítal podľa vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, pričom
postupoval spôsobom uvedeným v náleze sp. zn. I. ÚS 179/2014 (bod 3 výroku).
21. Ústavný súd nevyhovel časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať
finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu (bod 4 výroku).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2014