Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 631/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. marca 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Richardom Vanekom,

Dobrovičova 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

, za účasti Okresného súdu Bratislava I, a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 300 €

(slovom tristo eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 225,12 € (slovom dvestodvadsaťpäť eur a dvanásť centov) na účet

jej právneho zástupcu JUDr. Ing. Richarda Vaneka, Dobrovičova 4, Bratislava, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. septembra 2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vednom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že predmetom napadnutého konania je návrh

Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len

„navrhovateľ“), proti obchodnej spoločnosti (ďalej aj „odporca“),

o určenie vlastníckeho práva, ktorý navrhovateľ podal 6. mája 2003.

Sťažovateľka sa stala účastníčkou napadnutého konania na základe uznesenia

okresného súdu č. k. 169 zo 14. januára 2009, ktorým bola pripustená

do konania na strane navrhovateľa.

Navrhovateľ v napadnutom konaní podal 21. mája 2004 návrh na nariadenie

predbežného opatrenia, o ktorom rozhodol okresný súd uznesením zo 16. júna 2004 tak,

že ho zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) tak, že zmenil uznesenie okresného súdu

a nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal odporcovi, aby tento scudzil, daroval

a zaťažil vecným bremenom vymedzené nehnuteľnosti. V časti návrh na nariadenie

predbežného opatrenia zamietol.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uvádza:

„Súd prvého stupňa prejednal návrh odporcu v 1/ Rade na zrušenie predbežného

opatrenia zo dňa 22. 9. 2011 bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že je dôvodný

a preto mu vyhovel. Dňa 19. 9. 2013 na pojednávaní bolo navrhovateľovi doručené

uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č. zo dňa 11. 9. 2013,

ktorým súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. 08. 2004, sp. zn.

86. Od návrhu odporcu na zrušenie predbežného opatrenia vydaného

Krajským súdom v Bratislave po jeho zrušenie Okresným súdom Bratislava I trvalo dva

roky nečinnosti. Proti vyššie uvedenému uzneseniu Okresného súdu Bratislava I,

navrhovateľ podal odvolanie a krajský súd v Bratislave uznesením ,

zo dňa 21. 11. 2013 vyhovel odvolaniu navrhovateľa tak že uznesenie súdu prvého stupňa

sa zamieta.

Ako ďalší dôvod prieťahov v konaní vidíme v nesprávnych rozhodnutiach Okresného

súdu Bratislava I. Uvádzame napr. Okresný súd Bratislava I zrušil vlastné

rozhodnutie, ktoré sám vydal dňa 14. 01. 2009, č. k. 169 a to uznesením

236 zo dňa 19. 9. 2011 a to až po 2,5 roku aj napriek tomu, že Krajský súd

v tejto veci odvolanie odmietol. Samozrejme, že Krajský súd v Bratislave na základe

navrhovateľovho odvolania zo dňa 30. marca 2012 svojim uznesením ,

uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19. 9. 2011 č. k. 236 zrušuje

a odvolanie odporcu 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. 1. 2009

č. k. 169 odmieta.

Prieťahy od podania návrhu navrhovateľom do konca roku 2008 boli takmer 4 roky

čo potvrdila aj predsedníčka Okresného súdu Bratislava I. Súdne konanie doteraz trvá

takmer 11 rokov. Na našu sťažnosť zo dňa 07. 01. 2014 terajšia predsedníčka Okresného

súdu Bratislava I listom zo dňa 7. 3. 2014 doručený dňa 19. 3. 2014 oznámila, že našu

sťažnosť vyhodnotila ako dôvodnú.

Na základe iných sťažovateľov ústavnej sťažnosti Okresný súd Bratislava I vydal

urýchlene dňa 19. 5. 2014 bez účasti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu Rozsudok,

ktorým súd žalobný návrh zo dňa 4. 5. 2003 zamietol v celom rozsahu. Proti tomuto

rozsudku sme podali odvolanie...“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol

týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľky... v SR bolo postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní sp. zn. porušené.

Sťažovateľke... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000, €... a náhradu

trov konania, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť sťažovateľke do 2 mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Po predbežnom prerokovaní ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť

sťažovateľky uznesením sp. zn. z 30. septembra 2014.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu

sťažovateľky a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom,

aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd zároveň vyzval predsedníčku

okresného súdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľky a predsedníčka

okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila v prípise sp. zn. Spr. 3697/2014

z 12. novembra 2014, v ktorom poukázala na doterajší priebeh napadnutého konania:

„Z obsahu spisového materiálu sp. zn. vyplýva, že v namietanej veci

boli od začatia konania, to je dňa 05. 05. 2003, kedy bol návrh vo veci samej doručený

prostredníctvom faxu na Okresnému súdu Bratislava I, veci uskutočnené nasledujúce

procesné úkony súdu a účastníkov konania:

Spis pridelený zákonnej sudkyni

06. 08. 2003 − doplnený návrh na začatie konania (žaloba) + prílohy, podaný

osobne na súde

21. 05. 2003 − návrh na vydanie predbežného opatrenia

24. 05. 2003 − výzva na zaplatenie SP za predbežné opatrenie

16. 06. 2004 − uznesenie o zamietnutí predbežného opatrenia

01. 07. 2004 − odvolanie navrhovateľa v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu

č. k. (zamietnutie návrhu na vydanie predbežného opatrenia)

06. 07. 2004 − pokyn na doručenie odvolania navrhovateľa v I. rade odporcovi

na vyjadrenie 19. 07. 2004 − vyjadrenie odporcu k odvolaniu

27. 07. 2004 − predkladacia správa na Krajský súd v Bratislave, spis predložený

s opravným prostriedkom, ktorý podal navrhovateľ v I. rade

24. 08. 2004 − uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. ,

ktorým zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava I

27. 09. 2004 − uznesenie Krajského súdu v Bratislave zaslané účastníkom konania

29. 10. 2004 − výzva na zaplatenie SP za návrh (SP zaplatený kolkami na rube

tlačiva)

15. 12. 2004 − výzva odporcovi na vyjadrenie sa k návrhu na začatie konania

02. 02. 2005 − vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie konania

28. 02. 2005 − výzva navrhovateľovi v 1. a v 2. rade na vyjadrenie sa k vyjadreniu

odporcu zo dňa 02. 02. 2005

10. 10. 2006 − prípis navrhovateľovi v I. rade a v II. rade na upresnenie okruhu

navrhovateľov

10. 10. 2006 − výzva na doplatenie SP za návrh

10. 10. 2006 − uznesenie na odstránenie vád návrhu na začatie konania zaslané

navrhovateľovi v I. a v II. rade

26. 10. 2006 − upresnenie/špecifikácia petitu návrhu

10. 11. 2006 − prípis navrhovateľovi v 1. a 2. rade na upresnenie okruhu

navrhovateľov a uvedenie na základe akých skutočností je navrhovateľ v 1. a 2. rade aktívne

legitimovaný v spore

21. 12. 2006 − upresnenie/špecifikácia petitu návrhu na základe prípisu zo dňa

10. 11. 2006

08. 02. 2007 − návrh na pristúpenie ďalších účastníkov na strane navrhovateľa

30. 05. 2006 − odloženie plnomocenstiev jednotlivých vlastníkov bytov (účastníci

na strane navrhovateľa) na právne zastupovanie

Spis pridelený zákonnému sudcovi

29. 10. 2008 – výzva na doloženie plnej moci pre účastníkov konania na strane

navrhovateľa

18. 11. 2008 − oznámenie právneho zástupcu navrhovateľov k výzve zo dňa

29. 10. 2008

11. 11. 2008 − súd nariadil vo veci termín pojednávania na deň 12. 01. 2009;

pojednávanie bolo odročené na 09. 03. 2009

08. 12. 2008 − podanie právneho zástupcu navrhovateľov na vstup účastníkov

do konania na strane odporcu

14. 01. 2009 uznesenie o pripustení vstupu účastníkov na strane navrhovateľa

a na strane odporcu do konania (č. k. )

02. 03. 2009 − uznesenie o pripustení zmeny petitu (č. k. )

09. 03. 2009 − prejednanie veci na pojednávaní; pojednávanie bolo odročené

na neurčito

06. 03. 2009 − ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní právneho zástupcu odporcu

(fax),

21. 12. 2006 − doplnené originálom z 10. 03. 2009

18. 03. 2009 − odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava

I zo dňa 02. 03. 2009 č. k. 172

24. 03. 2009 − odvolanie účastníka konania na strane odporcu proti uzneseniu

Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02. 03. 2009 ( ), ktorým súd rozhodol

o pripustení vstupu účastníka do konania na strane odporcu

24. 03. 2009 − odvolanie účastníka konania na strane odporcu proti uzneseniu

Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02. 03. 2009 ( ), ktorým súd rozhodol

o pripustení vstupu účastníka do konania na strane odporcu

V spise bola podaná ústavná sťažnosť právnym zástupcom odporcu, preto bol spis

odovzdaný Ústavnému súdu Slovenskej republiky, za účelom prejednania ústavnej sťažnosti

Spr. 3176/09. Ústavná sťažnosť bola podaná na ÚS SR dňa 22. 12. 2008

27. 02. 2009 − spis vrátený Okresnému súdu Bratislava, pripojené uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky

27. 05. 2009 − predkladacia správa Krajskému súdu o predložení spisu s opravnými

prostriedkami, ktoré podali účastníci ( , ) proti

uzneseniu o pripustení odporcu v 2. a 3. rade a predloženie spisu s opravným prostriedkom,

ktorý podal PZ odporcu proti uzneseniu o zmene návrhu na začatie konania

22. 07. 2009 − uznesenie KS BA č. k. 204 o odmietnutí odvolania

a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I

zo dňa 14. 01. 2009

26. 07. 2009 − vrátenie spisu Krajským súdom v Bratislave ako nedôvodne

predložený na odvolacie konanie

03. 09. 2009 − uznesenie o pripustení zmeny návrhu na začatie konania

(č. k. )

07. 10. 2009 − odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I

č. k. zo dňa 03. 09. 2009

12. 10. 2009 − predkladacia správa Krajskému súdu v Bratislave, predloženie spisu

s opravným prostriedkom, ktorý podal PZ odporcu

19. 11. 2010 − uznesenie Krajského súdu v Bratislave , ktorým

odmietol odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa

03. 09. 2009

Spis pridelený dňa 15. 12. 2010 zákonnej sudkyni

20. 12. 2010 − súd nariadil vo veci termín pojednávania na 19. 09. 2011

19. 09. 2010 − prejednanie veci; uznesenie č. k. , ktorým súd

zrušil uznesenie vydané Okresným súdom Bratislava I, ktorým súd pripustil vstup

účastníkov na strane navrhovateľa a účastníkov na strane odporcu zo dňa 14. 01. 2009

č. k. 236

19. 09. 2011 − uznesenie o pripustení zmeny petitu, č. k.

29. 09. 2011 − návrh odporcu na zrušenie predbežného opatrenia

28. 11. 2011 − odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu súdu o zrušení uznesenia

zo dňa 14. 01. 2009, č. k. 236

08. 02. 2012 − predkladacia správa Krajskému súdu v Bratislave, spis predložený

s opravným prostriedkom ktorý podal navrhovateľ v 2. rade

30. 03. 2012 − uznesenie KSBA č. k. , ktorým zrušil uznesenie

OS BA I zo dňa 19. 09. 2011 č. k. , a odmietol odvolanie odporcu

v 1. rade proti uzneseniu OS BA I zo dňa 14. 01. 2009, č. k. 169

22. 06. 2012 − navrhovateľ a podali

návrh na späťvzatie návrhu na začatie konania, vzhľadom na Dohodu o urovnaní

so spoločnosťou , podpísanou oboma účastníkmi

23. 07. 2012 − výzva na vyjadrenie odporcovi, či súhlasí s čiastočným späťvzatím

návrhu na začatie konania voči navrhovateľovi v 1. a 2. rade

01. 08. 2012 − podanie odporcu, súhlas so späťvzatím

14. 08. 2012 − uznesenie OSBA I o zastavení konania o návrhu navrhovateľov

v 2. a 3 rade proti odporcovi v 1. rade

04. 10. 2012 − žiadosť PZ odporcu o vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti

uznesenia OS BA I zo dňa 14. 08. 2012, č. k.

21. 01. 2013 − súd nariadil vo veci termín pojednávania na 19. 09. 2013

11. 09. 2013 − uznesenie OS BA I, ktorým súd zrušil uznesenie KS BA zo dňa

24. 08. 2004 o nariadení predbežného opatrenia

19. 09. 2013 − uznesenie OS BA I, č. k. , ktorým súd pripustil

zmenu petitu

27. 09. 2013 − písomné podanie na súd − vyjadrenie PZ odporcu

03. 10. 2013 − písomné podanie na súd PZ navrhovateľov na pristúpenie účastníka

na strane navrhovateľa

03. 10. 2013 − odvolanie PZ navrhovateľov proti uzneseniu OS BA I zo dňa

11. 09. 2013

03. 10. 2013 − návrh PZ navrhovateľov na vylúčenie sudcu z konania (námietka

zaujatosti)

08. 10. 2013 − výzva na zaplatenie SP za námietku zaujatosti (SP zaplatený

18. 10. 2013)

21. 10. 2013 − predkladacia správa KS v Bratislave, predložený spis s opravným

prostriedkom ktorý podali navrhovatelia + vyjadrenie zákonnej sudkyne

k návrhu na vylúčenie sudcu z konania

21. 11. 2013 − uznesenie KSBA () , ktorým odvolací súd zmenil

uznesenie OSBA I zo dňa 11. 09. 2013; a uznesenie KS BA (), ktorým

KSBA rozhodol, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania

a rozhodovania vo veci vedenej na tomto súde sp. zn.

12. 12. 2013 − súd nariadil vo veci termín pojednávania na 19. 05. 2014

16. 04. 2013 −súd uznesením rozhodol o pripustení účastníka do konania na strane

navrhovateľa

09. 05. 2014 − žiadosť PZ navrhovateľov o odročenie pojednávania

19. 05. 2014 − prejednanie veci; meritórne rozhodnutie súdu vo veci samej

(rozsudok).“

Následne predsedníčka okresného súdu v prípise uviedla:

„Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že od podania návrhu na zrušenie

predbežného opatrenia až po jeho zrušenie bol Okresný súd Bratislava I dva roky nečinný.

Návrh odporcu na zrušenie predbežného opatrenia bol súdu doručený dňa 29. 09. 2011.

Je pravdou, že o predmetnom návrhu bolo rozhodnuté až uznesením súdu zo dňa

11. 09. 2013, ako je však z vyššie uvedeného procesného postupu zrejmé, súd v uvedenom

období priebežne konal vo vzťahu k iným procesným návrhom účastníkov.

K predĺženiu celkovej doby konania prispeli predovšetkým samotní účastníci

konania, a to najmä navrhovatelia. Ja potrebné poukázať na viaceré opakované zmeny

petitu návrhu vo veci samej a iné procesné návrhy, ktoré si vyžiadali potrebu vykonania

viacerých procesných rozhodnutí a výraznou mierou tak prispeli k predĺženiu lehoty

nariadenia pojednávania súdu vo veci samej. V namietanej veci boli rovnako opakovane

podávané odvolania voči týmto procesným rozhodnutiam súdu, pre ktoré sa konanie

v namietanej veci výrazne časovo predĺžilo.

Ako vyplýva z uvedenej chronológie procesných úkonov, dňa 19. 05. 2014 bol vo veci

samej vyhlásený rozsudok č. k. 348. Týmto by som chcela poukázať

na skutočnosť, že po podaní sťažnosti predsedovi súdu, súd v priebehu necelých štyroch

mesiacov rozhodol vo veci samej, a teda aj takýmto prostriedkom bola dosiahnutá náprava

porušenia práv sťažovateľov.

Na základe uvedeného si dovoľujem Ústavný súd Slovenskej republiky požiadať, aby

v prípade, ak dospeje k záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov bolo porušené, vzal do úvahy vyššie uvedené skutočnosti, ktoré výraznou mierou

ovplyvnili celkovú dobu konania, a aby sťažovateľovi ním uplatnené finančné

zadosťučinenie nepriznal.“

Prílohou prípisu predsedníčky okresného súdu bolo vyjadrenie zákonnej sudkyne

zo 6. novembra 2014, v ktorom okrem iného uviedla:

«Vzhľadom na to, že vo veci bolo 19. 05. 2014 meritórne rozhodnuté, nepovažujem

túto sťažnosť za dôvodnú a v tomto konaní som sa už viackrát vyjadrila v tom zmysle,

že v súvislosti s podanými ústavnými sťažnosťami, že k predĺženiu celkovej doby podania

prispeli predovšetkým samotní navrhovatelia a to z dôvodu, že ich právny zástupca podával

opakovane zmeny petitu vo veci samej a iné procesné návrhy, o ktorých bolo potrebné

procesne rozhodnúť, čím výrazne prispeli k predĺženiu lehoty na nariadenie pojednávania.

Voči mojej osobe podal námietku zaujatosti, ktorý nazval „vylúčením sudcu z konania“ dňa

3. 10. 2013, o ktorej musel KS BA taktiež rozhodnúť. Predmetný spis mi bol pridelený dňa

15. 12. 2010 a 19. 5. 2014 som vo veci meritórne rozhodla.»

Sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo 4. decembra 2014

podala stanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu. Vo svojom podaní uvádza:

„Súhlasíme s konštatovaním predsedníčky súdu, že naša sťažnosť na prieťahy

v konaní je dôvodná.

Taktiež je pravdou, že Okresný súd Bratislava I dňa 19. 05. 2014 konal a rozhodol

rozsudkom bez prítomnosti navrhovateľov a ich právneho zástupcu. Voči tomuto rozsudku

bolo navrhovateľom podané odvolanie, ktoré sa nachádza v spise.

Nesúhlasíme, že k existencii prieťahov prispeli najmä navrhovatelia Návrhy

na zmenu petitu boli zväčša vykonané na základe výzvy súdu, ktoré podľa nášho

presvedčenia nie vždy boli potrebné, boli tiež vykonané na základe nových skutočností

napríklad zmeny v katastri nehnuteľností a to z označenia garzónky č. 0 na byt č. 1, pričom

túto zmenu v katastri inicioval odporca − .

V neposlednom rade je potrebné poukázať, aj na nekvalifikované odvolania odporcu

ako aj nekvalifikované rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I, nakoľko tieto na základe

nášho odvolania boli zrušené, resp. odmietnuté odvolacím súdom.

Taktiež nesúhlasíme s požiadavkou predsedníčky okresného súdu, aby v prípade,

ak dospeje Ústavný súd SR k záveru, že právo sťažovateľke na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov bolo porušené, aby sťažovateľke ňou uplatnené finančné

zadosťučinenie nepriznal. Sme toho názoru, že sťažovateľka si po tak dlhom spore zaslúži

finančné zadosťučinenie pretože je značne ukrátená tak ako aj iní navrhovatelia, nakoľko

nimi zaplatený spoločný priestor − miestnosti pre správcu si bezdôvodne privlastnil

odporca a preto ho nemôžu využívať a miesto navrhnutej kočikárne túto využívajú ako

miestnosť pre správcu. Sťažovateľka si uplatnila nárok na náhradu trov konania.“

Ústavný súd zistil, že proti rozsudku okresného súdu z 19. mája 2014 bolo

podané odvolanie. Spis bol predložený krajskému súdu 1. októbra 2014 a vec je vedená pod

sp. zn. .

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“), pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ,

).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z

(ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie

odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. , ) už uviedol,

že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty

týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovatelia na neho obrátili s návrhom, aby o ich

veci rozhodol.

Ústavný súd posudzoval namietané porušenie základného práva sťažovateľky podľa

postupom okresného súdu v napadnutom konaní od 2. apríla 2009,

t. j. od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia okresného súdu sp. zn.

zo 14. januára 2009, ktorým sťažovateľka vstúpila do konania ako navrhovateľka v 13. rade.

Pred uvedeným časom okresný súd v napadnutom konaní nemohol porušiť označené

základné právo sťažovateľky, pretože nebola účastníčkou napadnutého konania.

Ústavný súd prihliadol aj na to, že vo svojich predchádzajúcich nálezoch – sp. zn.

zo 14. mája 2009, sp. zn. z 13. augusta 2014, sp. zn.

z 10. septembra 2014 a sp. zn. z 15. októbra 2014 vyslovil

porušenie základného práva aj iných účastníkov napadnutého konania podľa čl. 48 ods. 2

.

1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovaní

o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa , ústavný

súd uvádza, že predmetom konania bolo rozhodovanie o určenie vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti – garzónke v bytovom dome . Z právneho

hľadiska predmetnú vec možno považovať za bežnú agendu rozhodovania všeobecných

súdov. V prerokúvanej veci vystupuje vysoký počet účastníkov konania – 72 navrhovateľov

a 3 odporcovia, čo môže predstavovať faktický prvok zložitosti, ktorý sa môže podieľať na

časovej náročnosti niektorých procesných úkonov (napr. doručovanie a pod.). Uvedená

skutočnosť však sama osebe nemôže ospravedlniť celkové trvanie konania od mája 2003 do

mája 2014, t. j. 11 rokov.

2. V rámci druhého kritéria ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľky

ako účastníčky napadnutého konania. Sťažovateľka sa stala účastníčkou konania

2. apríla 2009.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení z 12. novembra 2014 namieta,

že k celkovej dĺžke konania prispeli najmä navrhovatelia – opakovanou zmenou návrhu,

ďalšími procesnými návrhmi, o ktorých okresný súd vydal procesné rozhodnutia

a proti ktorým sa účastníci konania odvolali. Vo svojej judikatúre ústavný súd uviedol,

že v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania nepochybne dochádza

k predĺženiu konania, zodpovednosť za tento stav neznáša oprávnená osoba, ale nemožno

ju pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (, ).

Ústavný súd, opierajúc sa o svoju judikatúru, však k tomu poznamenáva, že procesné

návrhy sú legitímnou procesnou aktivitou účastníka konania a predstavujú uplatnenie jeho

procesných práv a povinností, nemôžu ale byť dôvodom na nekonanie súdu v merite veci

(podobne napr. , ).

3. V súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v napadnutom konaní

ústavný súd poukazuje na to, že tento postup bol už predmetom jeho posudzovania

pri rozhodovaní o sťažnostiach navrhovateľov, resp. odporcu v 1. rade ().

V rámci tohto hodnotenia ústavný súd konštatoval viaceré obdobia nečinnosti

okresného súdu – napr. obdobie od 20. decembra 2010 do 19. septembra 2011,

keď okresný súd nevykonal žiaden procesný úkon, od 14. augusta 2012

do 11. septembra 2013, keď okresný súd vykonal jeden procesný úkon – nariadil

pojednávanie na 19. september 2013.

Rovnako tak ústavný súd konštatoval neefektívny postup okresného súdu,

ktorý sa prejavil opakovaným zrušením rozhodnutí okresného súdu krajským súdom

ako odvolacím súdom. Týmto spôsobom vyhodnotil postup okresného súdu v súvislosti

s uznesením okresného súdu z 2. marca 2009, o ktorom rozhodol vyšší súdny

úradník a ktorý bol nedôvodne predložený krajskému súdu,

s nesprávnym poučením o prípustnosti odvolania proti uzneseniu z 3. septembra

2009 o pripustení zmeny návrhu na začatie konania,

s jeho uznesením z 19. septembra 2011, ktoré bolo zrušené krajským súdom,

pretože postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, odňal účastníkom možnosť konať pred

súdom,

s uznesením z 11. septembra 2013, ktorým zrušil nariadené predbežné opatrenie

a ktoré bolo zrušené uznesením krajského súdu z 21. novembra 2013 z dôvodu, že neboli

osvedčené dôvody pre zrušenie predbežného opatrenia.

Ústavný súd v podrobnostiach odkazuje na hodnotenie napadnutého konania uvedené

v náleze sp. zn. z 13. augusta 2014.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd uzavrel, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom a k neefektívnemu postupu, a tým

aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

IV.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Ústavný súd neprikázal okresnému súdu, aby v zmysle čl. 127 ods. 2 druhej

vety v danej veci konal, pretože túto povinnosť mu už uložil nálezom

č. k. zo 14. mája 2009.

Napadnuté konanie nie je právoplatne skončené, aktuálne však o odvolaní

navrhovateľa rozhoduje krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný

súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné

právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom,

ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne

príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

S prihliadnutím na okolnosti predmetnej veci, na predmet konania – určenie

vlastníckeho práva, dĺžku napadnutého konania, ako aj na to, že okresný súd vo veci

rozhodol rozsudkom, ústavný súd priznal sťažovateľke sumu 300 €, ktorá je podľa názoru

ústavného súdu primeraná konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 2 výroku tohto

nálezu) a je porovnateľná s doterajšími rozhodnutiami týkajúcimi sa iných účastníkov

namietaného konania ústavného súdu ().

Sťažovateľka tiež žiadala úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré jej vznikli

v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátom. Sťažovateľka si uplatnila úhradu trov

konania v sume 225,12 €.

Právny zástupca uplatnenú sumu odmeny za právne zastupovanie sťažovateľky

odôvodnil takto:

„Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z 3 právnych úkonov (prevzatie veci,

napísanie sťažnosti a vyjadrenie k listu predsedníčky). Odmena za jeden právny úkon podľa

ustanovenia vyhl. č. predstavuje 1/6 z výpočtového základu 804 €.

Odmena za jeden právny úkon je teda 134 € znížená o 50 % tarifnej odmeny (§ 13 ods. 2

vyhlášky), čo predstavuje sumu 67 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom

8,04 € predstavuje sumu 75,04 € za jeden právny úkon. Odmena advokátovi za poskytnuté

služby v konaní pred ústavným súdom (za 3 úkony) predstavuje sumu 225,12 €.“

Podľa trovy konania pred ústavným súdom,

ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia sťažovateľky − spolu

225,12 € − zodpovedá sume vypočítanej ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Ústavný súd priznal odmenu v súlade s vyúčtovaním právneho zástupcu na základe § 1

ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 15 písm. a) a § 16 ods. 3

vyhlášky.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. marca 2015