Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 631/2014
PDF · 498 KB
No categories available
II. ÚS 631/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. marca 2015 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov
Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť ,
, zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Richardom Vanekom,
Dobrovičova 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
31 Cb 133/2003, za účasti Okresného súdu Bratislava I, a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 133/2003 p o r u š e n é b o l o .
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 300 €
(slovom tristo eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 225,12 € (slovom dvestodvadsaťpäť eur a dvanásť centov) na účet
jej právneho zástupcu JUDr. Ing. Richarda Vaneka, Dobrovičova 4, Bratislava, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
10. septembra 2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vednom pod sp. zn. 31 Cb 133/2003.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že predmetom napadnutého konania je návrh
Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len
„navrhovateľ“), proti obchodnej spoločnosti (ďalej aj „odporca“),
o určenie vlastníckeho práva, ktorý navrhovateľ podal 6. mája 2003.
Sťažovateľka sa stala účastníčkou napadnutého konania na základe uznesenia
okresného súdu č. k. 31 Cb 133/2003 169 zo 14. januára 2009, ktorým bola pripustená
do konania na strane navrhovateľa.
Navrhovateľ v napadnutom konaní podal 21. mája 2004 návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, o ktorom rozhodol okresný súd uznesením zo 16. júna 2004 tak,
že ho zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) tak, že zmenil uznesenie okresného súdu
a nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal odporcovi, aby tento scudzil, daroval
a zaťažil vecným bremenom vymedzené nehnuteľnosti. V časti návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol.
Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uvádza:
„Súd prvého stupňa prejednal návrh odporcu v 1/ Rade na zrušenie predbežného
opatrenia zo dňa 22. 9. 2011 bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že je dôvodný
a preto mu vyhovel. Dňa 19. 9. 2013 na pojednávaní bolo navrhovateľovi doručené
uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č. 31 Cb/133/2003 264 zo dňa 11. 9. 2013,
ktorým súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. 08. 2004, sp. zn.
11 Cob 174/04 86. Od návrhu odporcu na zrušenie predbežného opatrenia vydaného
Krajským súdom v Bratislave po jeho zrušenie Okresným súdom Bratislava I trvalo dva
roky nečinnosti. Proti vyššie uvedenému uzneseniu Okresného súdu Bratislava I,
navrhovateľ podal odvolanie a krajský súd v Bratislave uznesením 5 Co 612/2013 309,
zo dňa 21. 11. 2013 vyhovel odvolaniu navrhovateľa tak že uznesenie súdu prvého stupňa
sa zamieta.
Ako ďalší dôvod prieťahov v konaní vidíme v nesprávnych rozhodnutiach Okresného
súdu Bratislava I. Uvádzame napr. Okresný súd Bratislava I zrušil vlastné
rozhodnutie, ktoré sám vydal dňa 14. 01. 2009, č. k. 31 Cb 133/2003 169 a to uznesením
31 Cb 133/2003 236 zo dňa 19. 9. 2011 a to až po 2,5 roku aj napriek tomu, že Krajský súd
v tejto veci odvolanie odmietol. Samozrejme, že Krajský súd v Bratislave na základe
navrhovateľovho odvolania zo dňa 30. marca 2012 svojim uznesením 9 Co 131/2012 248,
uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19. 9. 2011 č. k. 31 Cb 133/2003 236 zrušuje
a odvolanie odporcu 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. 1. 2009
č. k. 31 Cb 133/2003 169 odmieta.
Prieťahy od podania návrhu navrhovateľom do konca roku 2008 boli takmer 4 roky
čo potvrdila aj predsedníčka Okresného súdu Bratislava I. Súdne konanie doteraz trvá
takmer 11 rokov. Na našu sťažnosť zo dňa 07. 01. 2014 terajšia predsedníčka Okresného
súdu Bratislava I listom zo dňa 7. 3. 2014 doručený dňa 19. 3. 2014 oznámila, že našu
sťažnosť vyhodnotila ako dôvodnú.
Na základe iných sťažovateľov ústavnej sťažnosti Okresný súd Bratislava I vydal
urýchlene dňa 19. 5. 2014 bez účasti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu Rozsudok,
ktorým súd žalobný návrh zo dňa 4. 5. 2003 zamietol v celom rozsahu. Proti tomuto
rozsudku sme podali odvolanie...“
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol
týmto nálezom:
„Základné právo sťažovateľky... v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR bolo postupom Okresného
súdu Bratislava I v konaní sp. zn. 31 Cb 133/2003 porušené.
Sťažovateľke... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000, €... a náhradu
trov konania, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť sťažovateľke do 2 mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
Po predbežnom prerokovaní ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť
sťažovateľky uznesením sp. zn. II. ÚS 631/2014 z 30. septembra 2014.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu
sťažovateľky a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom,
aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd zároveň vyzval predsedníčku
okresného súdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľky a predsedníčka
okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne
pojednávanie.
Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedníčky okresného
súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade
s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,
keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
Predsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila v prípise sp. zn. Spr. 3697/2014
z 12. novembra 2014, v ktorom poukázala na doterajší priebeh napadnutého konania:
„Z obsahu spisového materiálu sp. zn. 31 Cb/133/2003 vyplýva, že v namietanej veci
boli od začatia konania, to je dňa 05. 05. 2003, kedy bol návrh vo veci samej doručený
prostredníctvom faxu na Okresnému súdu Bratislava I, veci uskutočnené nasledujúce
procesné úkony súdu a účastníkov konania:
Spis pridelený zákonnej sudkyni
06. 08. 2003 − doplnený návrh na začatie konania (žaloba) + prílohy, podaný
osobne na súde
21. 05. 2003 − návrh na vydanie predbežného opatrenia
24. 05. 2003 − výzva na zaplatenie SP za predbežné opatrenie
16. 06. 2004 − uznesenie o zamietnutí predbežného opatrenia
01. 07. 2004 − odvolanie navrhovateľa v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu
č. k. 31 Cb/133/2003 (zamietnutie návrhu na vydanie predbežného opatrenia)
06. 07. 2004 − pokyn na doručenie odvolania navrhovateľa v I. rade odporcovi
na vyjadrenie 19. 07. 2004 − vyjadrenie odporcu k odvolaniu
27. 07. 2004 − predkladacia správa na Krajský súd v Bratislave, spis predložený
s opravným prostriedkom, ktorý podal navrhovateľ v I. rade
24. 08. 2004 − uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 11 Cob 174/04 86,
ktorým zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava I
27. 09. 2004 − uznesenie Krajského súdu v Bratislave zaslané účastníkom konania
29. 10. 2004 − výzva na zaplatenie SP za návrh (SP zaplatený kolkami na rube
tlačiva)
15. 12. 2004 − výzva odporcovi na vyjadrenie sa k návrhu na začatie konania
02. 02. 2005 − vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie konania
28. 02. 2005 − výzva navrhovateľovi v 1. a v 2. rade na vyjadrenie sa k vyjadreniu
odporcu zo dňa 02. 02. 2005
10. 10. 2006 − prípis navrhovateľovi v I. rade a v II. rade na upresnenie okruhu
navrhovateľov
10. 10. 2006 − výzva na doplatenie SP za návrh
10. 10. 2006 − uznesenie na odstránenie vád návrhu na začatie konania zaslané
navrhovateľovi v I. a v II. rade
26. 10. 2006 − upresnenie/špecifikácia petitu návrhu
10. 11. 2006 − prípis navrhovateľovi v 1. a 2. rade na upresnenie okruhu
navrhovateľov a uvedenie na základe akých skutočností je navrhovateľ v 1. a 2. rade aktívne
legitimovaný v spore
21. 12. 2006 − upresnenie/špecifikácia petitu návrhu na základe prípisu zo dňa
10. 11. 2006
08. 02. 2007 − návrh na pristúpenie ďalších účastníkov na strane navrhovateľa
30. 05. 2006 − odloženie plnomocenstiev jednotlivých vlastníkov bytov (účastníci
na strane navrhovateľa) na právne zastupovanie
Spis pridelený zákonnému sudcovi
29. 10. 2008 – výzva na doloženie plnej moci pre účastníkov konania na strane
navrhovateľa
18. 11. 2008 − oznámenie právneho zástupcu navrhovateľov k výzve zo dňa
29. 10. 2008
11. 11. 2008 − súd nariadil vo veci termín pojednávania na deň 12. 01. 2009;
pojednávanie bolo odročené na 09. 03. 2009
08. 12. 2008 − podanie právneho zástupcu navrhovateľov na vstup účastníkov
do konania na strane odporcu
14. 01. 2009 uznesenie o pripustení vstupu účastníkov na strane navrhovateľa
a na strane odporcu do konania (č. k. 31 Cb/133/2003 169)
02. 03. 2009 − uznesenie o pripustení zmeny petitu (č. k. 31 Cb/133/2003 172)
09. 03. 2009 − prejednanie veci na pojednávaní; pojednávanie bolo odročené
na neurčito
06. 03. 2009 − ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní právneho zástupcu odporcu
(fax),
21. 12. 2006 − doplnené originálom z 10. 03. 2009
18. 03. 2009 − odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
I zo dňa 02. 03. 2009 č. k. 31 Cb/133/2003 172
24. 03. 2009 − odvolanie účastníka konania na strane odporcu proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02. 03. 2009 ( ), ktorým súd rozhodol
o pripustení vstupu účastníka do konania na strane odporcu
24. 03. 2009 − odvolanie účastníka konania na strane odporcu proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02. 03. 2009 ( ), ktorým súd rozhodol
o pripustení vstupu účastníka do konania na strane odporcu
V spise bola podaná ústavná sťažnosť právnym zástupcom odporcu, preto bol spis
odovzdaný Ústavnému súdu Slovenskej republiky, za účelom prejednania ústavnej sťažnosti
Spr. 3176/09. Ústavná sťažnosť bola podaná na ÚS SR dňa 22. 12. 2008
27. 02. 2009 − spis vrátený Okresnému súdu Bratislava, pripojené uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky
27. 05. 2009 − predkladacia správa Krajskému súdu o predložení spisu s opravnými
prostriedkami, ktoré podali účastníci ( , ) proti
uzneseniu o pripustení odporcu v 2. a 3. rade a predloženie spisu s opravným prostriedkom,
ktorý podal PZ odporcu proti uzneseniu o zmene návrhu na začatie konania
22. 07. 2009 − uznesenie KS BA č. k. 14 Co/209/2009 204 o odmietnutí odvolania
a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I
zo dňa 14. 01. 2009
26. 07. 2009 − vrátenie spisu Krajským súdom v Bratislave ako nedôvodne
predložený na odvolacie konanie
03. 09. 2009 − uznesenie o pripustení zmeny návrhu na začatie konania
(č. k. 31 Cb/133/2003 211)
07. 10. 2009 − odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I
č. k. 31 Cb/133/2003 211 zo dňa 03. 09. 2009
12. 10. 2009 − predkladacia správa Krajskému súdu v Bratislave, predloženie spisu
s opravným prostriedkom, ktorý podal PZ odporcu
19. 11. 2010 − uznesenie Krajského súdu v Bratislave 14 Co/363/2009 227, ktorým
odmietol odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa
03. 09. 2009
Spis pridelený dňa 15. 12. 2010 zákonnej sudkyni
20. 12. 2010 − súd nariadil vo veci termín pojednávania na 19. 09. 2011
19. 09. 2010 − prejednanie veci; uznesenie č. k. 31 Cb/133/2003 236, ktorým súd
zrušil uznesenie vydané Okresným súdom Bratislava I, ktorým súd pripustil vstup
účastníkov na strane navrhovateľa a účastníkov na strane odporcu zo dňa 14. 01. 2009
č. k. 31 Cb/133/2003 236
19. 09. 2011 − uznesenie o pripustení zmeny petitu, č. k. 31Cb/133/2003 239
29. 09. 2011 − návrh odporcu na zrušenie predbežného opatrenia
28. 11. 2011 − odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu súdu o zrušení uznesenia
zo dňa 14. 01. 2009, č. k. 31 Cb/133/2003 236
08. 02. 2012 − predkladacia správa Krajskému súdu v Bratislave, spis predložený
s opravným prostriedkom ktorý podal navrhovateľ v 2. rade
30. 03. 2012 − uznesenie KSBA č. k. 9 Co/131/2012 248, ktorým zrušil uznesenie
OS BA I zo dňa 19. 09. 2011 č. k. 31 Cb/133/2003 236, a odmietol odvolanie odporcu
v 1. rade proti uzneseniu OS BA I zo dňa 14. 01. 2009, č. k. 31 Cb/133/2003 169
22. 06. 2012 − navrhovateľ a podali
návrh na späťvzatie návrhu na začatie konania, vzhľadom na Dohodu o urovnaní
so spoločnosťou , podpísanou oboma účastníkmi
23. 07. 2012 − výzva na vyjadrenie odporcovi, či súhlasí s čiastočným späťvzatím
návrhu na začatie konania voči navrhovateľovi v 1. a 2. rade
01. 08. 2012 − podanie odporcu, súhlas so späťvzatím
14. 08. 2012 − uznesenie OSBA I o zastavení konania o návrhu navrhovateľov
v 2. a 3 rade proti odporcovi v 1. rade
04. 10. 2012 − žiadosť PZ odporcu o vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti
uznesenia OS BA I zo dňa 14. 08. 2012, č. k. 31 Cb/133/2003 260
21. 01. 2013 − súd nariadil vo veci termín pojednávania na 19. 09. 2013
11. 09. 2013 − uznesenie OS BA I, ktorým súd zrušil uznesenie KS BA zo dňa
24. 08. 2004 o nariadení predbežného opatrenia
19. 09. 2013 − uznesenie OS BA I, č. k. 31 Cb/133/2003 274, ktorým súd pripustil
zmenu petitu
27. 09. 2013 − písomné podanie na súd − vyjadrenie PZ odporcu
03. 10. 2013 − písomné podanie na súd PZ navrhovateľov na pristúpenie účastníka
na strane navrhovateľa
03. 10. 2013 − odvolanie PZ navrhovateľov proti uzneseniu OS BA I zo dňa
11. 09. 2013
03. 10. 2013 − návrh PZ navrhovateľov na vylúčenie sudcu z konania (námietka
zaujatosti)
08. 10. 2013 − výzva na zaplatenie SP za námietku zaujatosti (SP zaplatený
18. 10. 2013)
21. 10. 2013 − predkladacia správa KS v Bratislave, predložený spis s opravným
prostriedkom ktorý podali navrhovatelia + vyjadrenie zákonnej sudkyne
k návrhu na vylúčenie sudcu z konania
21. 11. 2013 − uznesenie KSBA (5 Co/612/2013) , ktorým odvolací súd zmenil
uznesenie OSBA I zo dňa 11. 09. 2013; a uznesenie KS BA (5 NcC/91/2013 312), ktorým
KSBA rozhodol, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania
a rozhodovania vo veci vedenej na tomto súde sp. zn. 31 Cb/133/2003
12. 12. 2013 − súd nariadil vo veci termín pojednávania na 19. 05. 2014
16. 04. 2013 −súd uznesením rozhodol o pripustení účastníka do konania na strane
navrhovateľa
09. 05. 2014 − žiadosť PZ navrhovateľov o odročenie pojednávania
19. 05. 2014 − prejednanie veci; meritórne rozhodnutie súdu vo veci samej
(rozsudok).“
Následne predsedníčka okresného súdu v prípise uviedla:
„Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že od podania návrhu na zrušenie
predbežného opatrenia až po jeho zrušenie bol Okresný súd Bratislava I dva roky nečinný.
Návrh odporcu na zrušenie predbežného opatrenia bol súdu doručený dňa 29. 09. 2011.
Je pravdou, že o predmetnom návrhu bolo rozhodnuté až uznesením súdu zo dňa
11. 09. 2013, ako je však z vyššie uvedeného procesného postupu zrejmé, súd v uvedenom
období priebežne konal vo vzťahu k iným procesným návrhom účastníkov.
K predĺženiu celkovej doby konania prispeli predovšetkým samotní účastníci
konania, a to najmä navrhovatelia. Ja potrebné poukázať na viaceré opakované zmeny
petitu návrhu vo veci samej a iné procesné návrhy, ktoré si vyžiadali potrebu vykonania
viacerých procesných rozhodnutí a výraznou mierou tak prispeli k predĺženiu lehoty
nariadenia pojednávania súdu vo veci samej. V namietanej veci boli rovnako opakovane
podávané odvolania voči týmto procesným rozhodnutiam súdu, pre ktoré sa konanie
v namietanej veci výrazne časovo predĺžilo.
Ako vyplýva z uvedenej chronológie procesných úkonov, dňa 19. 05. 2014 bol vo veci
samej vyhlásený rozsudok č. k. 31 Cb/133/2003 348. Týmto by som chcela poukázať
na skutočnosť, že po podaní sťažnosti predsedovi súdu, súd v priebehu necelých štyroch
mesiacov rozhodol vo veci samej, a teda aj takýmto prostriedkom bola dosiahnutá náprava
porušenia práv sťažovateľov.
Na základe uvedeného si dovoľujem Ústavný súd Slovenskej republiky požiadať, aby
v prípade, ak dospeje k záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov bolo porušené, vzal do úvahy vyššie uvedené skutočnosti, ktoré výraznou mierou
ovplyvnili celkovú dobu konania, a aby sťažovateľovi ním uplatnené finančné
zadosťučinenie nepriznal.“
Prílohou prípisu predsedníčky okresného súdu bolo vyjadrenie zákonnej sudkyne
zo 6. novembra 2014, v ktorom okrem iného uviedla:
«Vzhľadom na to, že vo veci bolo 19. 05. 2014 meritórne rozhodnuté, nepovažujem
túto sťažnosť za dôvodnú a v tomto konaní som sa už viackrát vyjadrila v tom zmysle,
že v súvislosti s podanými ústavnými sťažnosťami, že k predĺženiu celkovej doby podania
prispeli predovšetkým samotní navrhovatelia a to z dôvodu, že ich právny zástupca podával
opakovane zmeny petitu vo veci samej a iné procesné návrhy, o ktorých bolo potrebné
procesne rozhodnúť, čím výrazne prispeli k predĺženiu lehoty na nariadenie pojednávania.
Voči mojej osobe podal námietku zaujatosti, ktorý nazval „vylúčením sudcu z konania“ dňa
3. 10. 2013, o ktorej musel KS BA taktiež rozhodnúť. Predmetný spis mi bol pridelený dňa
15. 12. 2010 a 19. 5. 2014 som vo veci meritórne rozhodla.»
Sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo 4. decembra 2014
podala stanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu. Vo svojom podaní uvádza:
„Súhlasíme s konštatovaním predsedníčky súdu, že naša sťažnosť na prieťahy
v konaní je dôvodná.
Taktiež je pravdou, že Okresný súd Bratislava I dňa 19. 05. 2014 konal a rozhodol
rozsudkom bez prítomnosti navrhovateľov a ich právneho zástupcu. Voči tomuto rozsudku
bolo navrhovateľom podané odvolanie, ktoré sa nachádza v spise.
Nesúhlasíme, že k existencii prieťahov prispeli najmä navrhovatelia Návrhy
na zmenu petitu boli zväčša vykonané na základe výzvy súdu, ktoré podľa nášho
presvedčenia nie vždy boli potrebné, boli tiež vykonané na základe nových skutočností
napríklad zmeny v katastri nehnuteľností a to z označenia garzónky č. 0 na byt č. 1, pričom
túto zmenu v katastri inicioval odporca − .
V neposlednom rade je potrebné poukázať, aj na nekvalifikované odvolania odporcu
ako aj nekvalifikované rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I, nakoľko tieto na základe
nášho odvolania boli zrušené, resp. odmietnuté odvolacím súdom.
Taktiež nesúhlasíme s požiadavkou predsedníčky okresného súdu, aby v prípade,
ak dospeje Ústavný súd SR k záveru, že právo sťažovateľke na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov bolo porušené, aby sťažovateľke ňou uplatnené finančné
zadosťučinenie nepriznal. Sme toho názoru, že sťažovateľka si po tak dlhom spore zaslúži
finančné zadosťučinenie pretože je značne ukrátená tak ako aj iní navrhovatelia, nakoľko
nimi zaplatený spoločný priestor − miestnosti pre správcu si bezdôvodne privlastnil
odporca a preto ho nemôžu využívať a miesto navrhnutej kočikárne túto využívajú ako
miestnosť pre správcu. Sťažovateľka si uplatnila nárok na náhradu trov konania.“
Ústavný súd zistil, že proti rozsudku okresného súdu z 19. mája 2014 bolo
podané odvolanie. Spis bol predložený krajskému súdu 1. októbra 2014 a vec je vedená pod
sp. zn. 2 Co 732/2014.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 133/2003.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“), pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03,
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej
sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety
OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov
tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia,
aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia
významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie
môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie
odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové
pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého
kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09) už uviedol,
že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže
zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty
týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovatelia na neho obrátili s návrhom, aby o ich
veci rozhodol.
Ústavný súd posudzoval namietané porušenie základného práva sťažovateľky podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní od 2. apríla 2009,
t. j. od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia okresného súdu sp. zn. 31 Cb 133/2003
zo 14. januára 2009, ktorým sťažovateľka vstúpila do konania ako navrhovateľka v 13. rade.
Pred uvedeným časom okresný súd v napadnutom konaní nemohol porušiť označené
základné právo sťažovateľky, pretože nebola účastníčkou napadnutého konania.
Ústavný súd prihliadol aj na to, že vo svojich predchádzajúcich nálezoch – sp. zn.
II. ÚS 78/09 zo 14. mája 2009, sp. zn. I. ÚS 179/2014 z 13. augusta 2014, sp. zn.
I. ÚS 191/2014 z 10. septembra 2014 a sp. zn. III. ÚS 427/2014 z 15. októbra 2014 vyslovil
porušenie základného práva aj iných účastníkov napadnutého konania podľa čl. 48 ods. 2
1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovaní
o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný
súd uvádza, že predmetom konania bolo rozhodovanie o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti – garzónke v bytovom dome . Z právneho
hľadiska predmetnú vec možno považovať za bežnú agendu rozhodovania všeobecných
súdov. V prerokúvanej veci vystupuje vysoký počet účastníkov konania – 72 navrhovateľov
a 3 odporcovia, čo môže predstavovať faktický prvok zložitosti, ktorý sa môže podieľať na
časovej náročnosti niektorých procesných úkonov (napr. doručovanie a pod.). Uvedená
skutočnosť však sama osebe nemôže ospravedlniť celkové trvanie konania od mája 2003 do
mája 2014, t. j. 11 rokov.
2. V rámci druhého kritéria ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľky
ako účastníčky napadnutého konania. Sťažovateľka sa stala účastníčkou konania
2. apríla 2009.
Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení z 12. novembra 2014 namieta,
že k celkovej dĺžke konania prispeli najmä navrhovatelia – opakovanou zmenou návrhu,
ďalšími procesnými návrhmi, o ktorých okresný súd vydal procesné rozhodnutia
a proti ktorým sa účastníci konania odvolali. Vo svojej judikatúre ústavný súd uviedol,
že v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania nepochybne dochádza
k predĺženiu konania, zodpovednosť za tento stav neznáša oprávnená osoba, ale nemožno
ju pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04).
Ústavný súd, opierajúc sa o svoju judikatúru, však k tomu poznamenáva, že procesné
návrhy sú legitímnou procesnou aktivitou účastníka konania a predstavujú uplatnenie jeho
procesných práv a povinností, nemôžu ale byť dôvodom na nekonanie súdu v merite veci
(podobne napr. IV. ÚS 111/03, II. ÚS 52/06).
3. V súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v napadnutom konaní
ústavný súd poukazuje na to, že tento postup bol už predmetom jeho posudzovania
pri rozhodovaní o sťažnostiach navrhovateľov, resp. odporcu v 1. rade (I. ÚS 174/2014).
V rámci tohto hodnotenia ústavný súd konštatoval viaceré obdobia nečinnosti
okresného súdu – napr. obdobie od 20. decembra 2010 do 19. septembra 2011,
keď okresný súd nevykonal žiaden procesný úkon, od 14. augusta 2012
do 11. septembra 2013, keď okresný súd vykonal jeden procesný úkon – nariadil
pojednávanie na 19. september 2013.
Rovnako tak ústavný súd konštatoval neefektívny postup okresného súdu,
ktorý sa prejavil opakovaným zrušením rozhodnutí okresného súdu krajským súdom
ako odvolacím súdom. Týmto spôsobom vyhodnotil postup okresného súdu v súvislosti
s uznesením okresného súdu z 2. marca 2009, o ktorom rozhodol vyšší súdny
úradník a ktorý bol nedôvodne predložený krajskému súdu,
s nesprávnym poučením o prípustnosti odvolania proti uzneseniu z 3. septembra
2009 o pripustení zmeny návrhu na začatie konania,
s jeho uznesením z 19. septembra 2011, ktoré bolo zrušené krajským súdom,
pretože postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, odňal účastníkom možnosť konať pred
súdom,
s uznesením z 11. septembra 2013, ktorým zrušil nariadené predbežné opatrenie
a ktoré bolo zrušené uznesením krajského súdu z 21. novembra 2013 z dôvodu, že neboli
osvedčené dôvody pre zrušenie predbežného opatrenia.
Ústavný súd v podrobnostiach odkazuje na hodnotenie napadnutého konania uvedené
v náleze sp. zn. I. ÚS 179/2014 z 13. augusta 2014.
Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd uzavrel, že postupom okresného súdu
v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom a k neefektívnemu postupu, a tým
aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
IV.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
Ústavný súd neprikázal okresnému súdu, aby v zmysle čl. 127 ods. 2 druhej
vety ústavy v danej veci konal, pretože túto povinnosť mu už uložil nálezom
č. k. II. ÚS 78/09 27 zo 14. mája 2009.
Napadnuté konanie nie je právoplatne skončené, aktuálne však o odvolaní
navrhovateľa rozhoduje krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 732/2014.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov
sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný
súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné
právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom,
ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne
príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti
prípadu.
S prihliadnutím na okolnosti predmetnej veci, na predmet konania – určenie
vlastníckeho práva, dĺžku napadnutého konania, ako aj na to, že okresný súd vo veci
rozhodol rozsudkom, ústavný súd priznal sťažovateľke sumu 300 €, ktorá je podľa názoru
ústavného súdu primeraná konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 2 výroku tohto
nálezu) a je porovnateľná s doterajšími rozhodnutiami týkajúcimi sa iných účastníkov
namietaného konania ústavného súdu (I. ÚS 179/2014).
Sťažovateľka tiež žiadala úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré jej vznikli
v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátom. Sťažovateľka si uplatnila úhradu trov
konania v sume 225,12 €.
Právny zástupca uplatnenú sumu odmeny za právne zastupovanie sťažovateľky
odôvodnil takto:
„Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z 3 právnych úkonov (prevzatie veci,
napísanie sťažnosti a vyjadrenie k listu predsedníčky). Odmena za jeden právny úkon podľa
ustanovenia § 11 vyhl. č. 655/2004 Z. z. predstavuje 1/6 z výpočtového základu 804 €.
Odmena za jeden právny úkon je teda 134 € znížená o 50 % tarifnej odmeny (§ 13 ods. 2
vyhlášky), čo predstavuje sumu 67 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom
8,04 € predstavuje sumu 75,04 € za jeden právny úkon. Odmena advokátovi za poskytnuté
služby v konaní pred ústavným súdom (za 3 úkony) predstavuje sumu 225,12 €.“
Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,
ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia sťažovateľky − spolu
225,12 € − zodpovedá sume vypočítanej ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Ústavný súd priznal odmenu v súlade s vyúčtovaním právneho zástupcu na základe § 1
ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 15 písm. a) a § 16 ods. 3
vyhlášky.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto
rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. marca 2015