Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 181/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-56

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2010 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

o sťažnosti K. T., T., zastúpenej advokátkou JUDr. E. H., Ž., vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Žilina v konaniach vedených pod

sp. zn. a sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo K. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v

postupom Okresného súdu Žilina v konaniach

vedených pod sp. zn. a sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. K. T. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. K. T. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 292,38 € (slovom

dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý

vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. E. H., Ž., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-21 z 8. apríla 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť K. T., T. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 21 D

2509/04 a sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že návrhmi podanými okresnému súdu v roku 2004 sa

sťažovateľka domáhala dodatočného prerokovania dedičstva po dvoch jej právnych

predchodkyniach, pričom konania o týchto návrhoch boli vedené pod sp. zn.

a sp. zn. . Podľa tvrdenia sťažovateľky okresný súd aj napriek tomu, že uznal

jej sťažnosť na prieťahy v označených konaniach za dôvodnú, naďalej koná v týchto jej

veciach so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa predlžuje stav jej právnej

neistoty, ako aj stav právnej neistoty ostatných dedičov a odďaľuje sa právoplatné

prerokovanie dedičstva.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Ako je zrejmé z... priebehu konaní sp. zn. a na

príslušnom súde, trvajúceho viac ako 5 rokov odo dňa podania návrhu, súdny komisár až

po 5 rokoch uskutočnil prvé a jediné pojednávanie, na ktorom došlo k uzavretiu dedičských

dohôd, avšak nakoľko tieto dohody neboli z dôvodu maloletosti niektorých účastníkov

dohody do dnešného dňa príslušným súdom schválené, neodstránil sa stav právnej neistoty

a preto porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov trvá.

Vzhľadom na to, že nejde o skutkovo a právne zložitú vec, nie je zrejmé, prečo súdny

komisár vo veci od roku 2005 nebol schopný riadne vec prejednať a rozhodnúť. V postupe

notára povereného okresným súdom vykonaním potrebných úkonov v uvedenej dedičskej

veci možno zistiť obdobia, keď sa v konaní riadne nepokračovalo bez toho, aby tomu

bránila zákonná prekážka. Máme za to, že nezaslanie dohôd na schválenie súdu vedie opäť

k ďalšiemu oddiaľovaniu meritórneho rozhodnutia vo veci samej.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo K. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod

sp. zn. a bolo porušené.

Okresnému súdu Žilina sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

a konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke K. T. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 500.-

EUR, (slovom tritisícpäťsto eur), ktoré jej je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Žilina je povinný zaplatiť sťažovateľke náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 292,38,- EUR na účet advokátky JUDr. E. H. ... do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho podpredseda listom sp. zn. z 24. mája 2010,

ktorého súčasťou bolo aj vyjadrenie okresným súdom poverenej súdnej komisárky

v skúmaných konaniach zo 14. mája 2010 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom

k uvedeným vyjadreniam okresného súdu a súdnej komisárky listom zo 14. júna 2010.

2.1 Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol:

„... považujem konanie sťažovateľky za účelové zneužívajúc inštitút ústavnej

sťažnosti.

Nesporné je, že konania, ktoré sú predmetom sťažnosti a

pred Okresným súdom Žilina boli právoplatne skončené vydaním osvedčenia o dedičstve

podľa § 175zca, do ktorého bola pojatá dohoda dedičov a ktoré nadobudlo právoplatnosť

18. 1. 2010. Celková dĺžka konania bola pomerne dlhá, avšak považujem ju za priamo

úmernú náročnosti dokazovania a zisťovania skutočností pre rozhodnutie (zložitosť sporu

po skutkovej stránke).

Vo vyjadrení k priebehu konania a odôvodnení poukazujem v plnom rozsahu na

vyjadrenie JUDr. A. M., ktorá vo veci rozhodovala ako súdna komisárka, s ktorým sa

stotožňujem. ...

Sťažovateľka v sťažnosti poukazuje na neskoré predloženie návrhov na schválenie

úkonov maloletých, pričom takéto tvrdenie je v úzkom rozpore so skutočnosťou. Súd

bez zbytočného odkladu rozhodol o schválení úkonov maloletých detí (,

30 , ) a nakoniec celé konania a boli

skončené právoplatným rozhodnutím dňa 18. 1. 2010.

Osobitne poukazujem na skutočnosť, že sťažovateľka neposkytla súdu žiadny časový

úsek pre zjednanie nápravy a odstránenie prípadných zásahov do základných práv

sťažovateľky konaním súdu po tom, ako podala sťažnosť predsedovi súdu podľa § 62 a násl.

. Sťažnosť bola podaná dňa 27. 8. 2009, odpoveď na sťažnosť bola

zaslaná dňa 24. 9. 2008 a sťažnosť podľa SR je datovaná dňom 28. 9. 2009.

Pritom účelom podľa je nie len zistiť, či v danej veci boli

spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania, ale aj

odstránenie zistených nedostatkov. Je logické, že nedostatky nemôžu byť odstránené počas

vybavenia sťažnosti, najmä, ak spočívajú v neprimeranej dĺžke konania. Túto skutočnosť a

právo orgánov riadenia štátnej správy súdov konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej

republiky. ...

Nakoľko ústavný súd v danej dobe nemôže poskytnúť ochranu právu sťažovateľky na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky, pretože konania v ktorom sa sťažovateľka domáha ochrany boli právoplatne

skončené, navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť sťažovateľky

odmietol.

Oznamujeme Vám, že súhlasíme s rozhodnutím bez nariadeného ústneho

pojednávania a upustením od ústneho pojednávanie, pretože od neho nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.“

Okresným súdom poverená súdna komisárka, ktorá prerokúvala dedičské veci

sťažovateľky vedené na okresnom súde pod sp. zn. a sp. zn.

a v postupe ktorej sťažovateľka namieta prieťahy v konaní, vo svojom vyjadrení, na ktoré sa

odvoláva aj podpredseda okresného súdu, uviedla, že sťažnosť sťažovateľky je nedôvodná,

účelová a jej argumenty sa nezakladajú na pravde, a to z viacerých dôvodov. Jedným

z dôvodov je, že podľa súdnej komisárky sťažovateľka na ochranu svojich práv už účinne

využila sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi okresného súdu, ktorý

následne zjednal v tejto veci adekvátnu nápravu, takže po jej podaní už okresný súd konal

plynulo. Súčasne súdna komisárka uviedla, že v prípade ak sťažovateľka nebola spokojná

s vybavením svojej sťažnosti predsedom okresného súdu, mala možnosť domáhať sa

prešetrenia tohto vybavenia u predsedu Krajského súdu v Žiline, čo však sťažovateľka

neurobila. Okrem tohto, podľa súdnej komisárky je nevykonateľný sťažnostný petit

sťažovateľky, pretože ňou namietané dedičské konania už boli právoplatne skončené

18. januára 2010. Súdna komisárka poukázala najmä na skutočnosť, že k predĺženiu konania

prispela samotná sťažovateľka, pretože pri prerokovaní jej návrhov na dodatočné

prerokovanie dedičstva po jej právnych predchodkyniach neposkytla potrebnú súčinnosť. Aj

keď v danom prípade išlo o návrhové konania, v ktorých má procesnú aktivitu vyvíjať

najmä navrhovateľ (t. j. sťažovateľka), aby preukázal svoje tvrdenia, a tak uniesol dôkazné

bremeno o ním tvrdených skutočnostiach, v danom prípade podľa súdnej komisárky tak

nebolo a namiesto sťažovateľky museli ňou tvrdené skutočnosti iniciatívne preukazovať

okresný súd a súdna komisárka. Ako dôkaz súdna komisárka poukázala na to, že

sťažovateľka v návrhu na dodatočné prerokovanie dedičstva nedostatočne identifikovala

parcely, ktoré ako novoobjavené dedičstvo žiadala prerokovať, pretože ich neoznačila

číslom parcely, ale iba označením pozemno-knižnej vložky, v ktorej boli vedené, pričom

identifikáciu týchto parciel musel zabezpečovať namiesto sťažovateľky sám okresný súd.

Navyše v priebehu konania podľa súdnej komisárky vyšlo dodatočne najavo, že niektoré so

sťažovateľkou v návrhu označených parciel už prestali byť vo vlastníctve jej právnych

predchodkýň a boli vo vlastníctve iného vlastníka, takže okresný súd musel sám iniciatívne

zisťovať dopytom na Slovenskom pozemkovom fonde, či na účet právnych predchodkýň

sťažovateľky ako neznámych vlastníkov nebola zložená kúpna cena za odkúpenie ich

pozemkov, pričom práve až v dôsledku tohto zisťovania bolo zistené, že predmetom

dodatočného prerokovania dedičstva budú nielen sťažovateľkou označené parcely, ale aj

peňažná suma ako náhrada za odpredané parcely poručiteliek. Podľa súdnej komisárky k

predĺženiu konania prispelo aj to, že príslušným katastrálnym úradom bola vyhotovená

identifikácia prerokúvaných parciel, ktorej správnosť však sťažovateľka namietala, a preto

súdna komisárka požiadala o vyhotovenie novej identifikácie dodatočne prerokúvaných

parciel, a to na základe telefonickej informácie, ktorá jej bola katastrálnym úradom podaná

v tom zmysle, že katastrálnemu úradu musí byť „... doručená nová žiadosť o vyhotovenie

identifikácie parciel s tým, že v danom katastrálnom operáte je identifikácia parciel

komplikovaná vzhľadom na množstvo nezapísaných listín vo veci výkupu a vyvlastnenia

parciel za účelom výstavby automobilky K. a bolo by vhodné, aby dedičia resp.

sťažovateľka predložili listiny, ktorými boli nehnuteľnosti poručiteliek vykúpené, príp.

vyvlastnené. V uvedenom prípade však nebolo možné tieto listiny zaobstarať, nakoľko

predmetné zmluvy boli uzatvorené medzi spoločnosťou G. s. r. o. Ž. ako nadobúdateľom a

SPF, ako zástupcom neznámych vlastníkov.“.

Následne po vyhotovení novej identifikácie dodatočne v dedičskom konaní

prerokúvaných parciel poručiteliek, z dôvodu zistených rozdielov medzi touto identifikáciou

a pôvodne katastrálnym úradom spracovanou identifikáciu (podľa zistenia bolo odkúpených

viac pozemkov poručiteliek oproti pôvodnému zisteniu), bol opätovne súdnou komisárkou

urobený dopyt na Slovenský pozemkový fond, na základe čoho bolo zistené, že v prospech

poručiteliek sťažovateľky bola zložená vyššia finančná suma za predaj ich pozemkov, než

aká vyplývala z pôvodného zistenia na podklade pôvodnej identifikácie týchto parciel.

Podľa tvrdenia súdnej komisárky sťažovateľka doložila vyjadrenie Slovenského

pozemkového fondu o celkovej sume finančnej čiastky v prospech poručiteliek až

3. februára 2009, pričom už 13. februára 2009 bola uzatvorená dedičská dohoda.

Súdna komisárka označila za nepravdivé aj tvrdenie sťažovateľky, že vo veci bolo

súdnou komisárkou nariadené iba jedno pojednávanie na 13. február 2009, pretože podľa jej

tvrdení sa vo veci uskutočnilo pojednávanie aj 30. marca 2006, pričom v tejto súvislosti

tiež uviedla, že „Do dnešného dňa mi nie sú známe skutočnosti, pre ktoré sa v súdnom spise

zn.: , nenachádza zápisnica z pojednávania zo dňa 30. 3. 2006...“.

V súvislosti so sťažovateľkou namietaným zdĺhavým postupom súdnej komisárky po

uzatvorení dedičskej dohody z 13. februára 2009, ktorá ju z dôvodu maloletosti niektorých

dedičov predložila na schválenie okresnému súdu až 26. augusta 2009, súdna komisárka

vo svojom vyjadrení uviedla:

„Dňa 13. 02. 2009 bola v oboch vyššie uvedených veciach uzavretá dedičská dohoda

a zároveň v ten istý deň bol vypracovaný podnet na začatie konania vo veci schválenia

právneho úkonu zákonného zástupcu maloletých dedičov, nakoľko dvaja z dedičov boli

maloletými osobami. Avšak krátko po pojednávaní sťažovateľka oznámila, že

pravdepodobne jedna z parciel..., nemala byť prejednaná, nakoľko má za to, že túto parcelu

nadobudla darom na základe zmluvy registrovanej ŠN Žilina, č. k. RI 219/70, ktorá pri

vyhotovovaní identifikácie parc. č. ... nebola braná do úvahy a žiadala dedičskú dohodu

opraviť. Nakoľko bola sťažovateľka v inej dedičskej veci..., predvolaná na pojednávanie na

tunajší Notársky úrad na deň 20. 2. 2009, navrhla, že predmetnú zmluvu, č. k.: RI 219/70

doloží a prípadne bude žiadať o vykonanie opravy identifikácie predmetnej parcely, alebo

vylúčenie tejto parcely zo súpisu novoobjaveného dedičstva. Avšak po preštudovaní zmluvy,

č. k.: RI 219/70 súdny komisár zistil, že predmetná parcela nebola konkrétne v zmluve

označená ako predmet daru tak, ako iné nehnuteľnosti. Sťažovateľka bola poučená, že na

základe takejto zmluvy nedošlo v evidencii nehnuteľnosti k zápisu vlastníckeho práva k

predmetnej parcele v prospech obdarovaných a naďalej je poručiteľka spoluvlastníckou. ...

Sťažovateľka bola poučená, že ak táto položka aktív novoobjaveného majetku

poručiteľky ostane sporná podľa / nebude sa na túto položku

prihliadať, avšak v takom prípade by muselo dôjsť k zmene dedičskej dohody. Na

pojednávaní dňa 13. 2. 2009 sa sťažovateľka a ani jej právna zástupkyňa o tejto skutočnosti

nezmienili.

Po osobnom dohovore so sťažovateľkou, som vyhovela jej žiadosti a nepredložila

som dedičské spisy sp. zn. a OS Žilina, s tým, že tieto budú OS

Žilina v súlade so žiadosťou sťažovateľky predložené v závislosti od výsledku preverenia

vlastníckeho práva jednej z poručiteliek k predmetnej parcele u Správy katastra. Urobila

som tak v záujme dedičov, aby dedičstvo bolo prejednané bez ďalších následkov, ktoré by v

budúcnosti bolo ťažšie odstraňovať. ...

Napriek skutočnosti, že dôkazné bremeno tvrdenia bolo na sťažovateľke, poverila

som aj svojho zamestnanca, aby preveroval u Správy katastra danú skutočnosť. Bolo

zistené, že identifikácia kom. parc. č. ... bola vyhotovená správne. Na základe zmluvy

RI 219/70, v ktorej nie je zmienka o kom. parc. č. ... nedošlo k zápisu vlastníckeho práva v

prospech sťažovateľky a jej manžela. ... O tomto postupe sťažovateľka zrejme svoju právnu

zástupkyňu vôbec neinformovala.

... približne v mesiaci august 2009, sa právna zástupkyňa sťažovateľky telefonicky

informovala u ďalšieho zamestnanca Notárskeho úradu, p. L. P., z akého dôvodu neboli

spisy doručené OS Žilina za účelom ďalšieho konania, nakoľko navrhovateľka sa domáha

vyplatenia finančnej náhrady z depozitu SPF. Právna zástupkyňa sťažovateľky trvala na

tom, aby spisy boli urýchlene doručené súdu, bez ohľadu na požiadavku sťažovateľky, ktorá

sa bude riešiť v inom konaní.

Na základe toho boli dňa 26. 08. 2009 spisy a

doručené zamestnancom tunajšieho Notárskeho úradu OS Žilina, dňa 09. 11. 2009 bol OS

Žilina v oboch dedičských veciach vydaný rozsudok vo veci schválenia dedičskej dohody,

ktorú za mal. dedičov uzavrela ich zákonná zástupkyňa. Rozsudok v oboch dedičských

veciach nadobudol právoplatnosť dňa 10. 12. 2009. Dňa 18. 1. 2010 bolo v dedičských

veciach a 21 D 2509/2004 vydané Osvedčenie o dedičstve, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 1. 2010.“

Okresným súdom poverená súdna komisárka vo svojom vyjadrení ďalej uviedla:

„Nie je možné brať dobu konania ako jeden súvislý celok, tak ako sa to snaží navodiť

sťažovateľka. Celú dobu je z hľadiska opísaného skutkového stavu nutné rozdeliť do

4 samostatných periód:

1. Doba od podania návrhu do momentu pridelenia spisu mne ako súdnej komisárke:

uvedená doba trvala približne jeden rok. V tomto štádiu konania sťažovateľka

nerešpektovala uznesenie OS Žilina a nedoložila listiny preukazujúce vlastnícke právo

poručiteliek. Naopak, snažila sa zbaviť svojej dôkaznej povinnosti označením Správy

katastra, ktorá mala uvedené podklady zabezpečiť. V uvedenom prípade bolo OS Žilina

navrhovateľke pozhovené napriek tomu, že súd mohol procesne rozhodnúť, nakoľko

sťažovateľka sama nepreukázala existenciu novoobjaveného majetku poručiteliek, pričom

však ďalším postupom vo veci nepoškodil sťažovateľku na jej právach, práve naopak,

poskytol jej účinnú právnu ochranu.

2. Doba od pridelenia spisu súdnej komisárke po dohodu dedičov: uvedená doba

trvala približne 3 roky, pričom rovnako ako vo vyššie uvedenom prípade doba trvania bola

zapríčinená nedostatočnou súčinnosťou a čiastočnou pasivitou sťažovateľky, ktorá bola

suplovaná aj činnosťou úradu súdneho komisára v snahe riadne určiť okruh dedičov a

identifikovať novoobjavený majetok. Táto činnosť bola faktickými úkonmi vo veci

odsúhlasená aj zo strany sťažovateľky, ktorá sa sama domáhala riadnej identifikácie

majetku poručiteliek. Sťažnosť sťažovateľky pritom na tieto dve obdobia trvania konania

nesmeruje. Máme za to, že je to aj z dôvodu, že si uvedomuje činnosť súdu a súdneho

komisára v jej prospech a jej priaznivé dôsledky v prospech dedičov.

3. Doba od dohody dedičov po doručenie hotového spisu OS Žilina: uvedená doba

trvala cca 6 mesiacov a opätovne bola zapríčinená žiadosťou sťažovateľky, ktorá žiadala

jednu z parciel vyňať z dedičstva, nakoľko nie je majetkom poručiteľky, keďže jej bola v

minulosti darovaná. Ani uvedené tvrdenia však nedokázala vierohodne preukázať. Spisový

materiál bol pritom OS Žilina zaslaný ihneď ako sťažovateľka resp. jej právna zástupkyňa

oznámili súdnemu komisárovi, že netrvajú na jej vyňatí.

4. Doba od doručenia spisu OS Žilina po právoplatné skončenie veci: uvedená doba

trvala necelých 5 mesiacov, vrátane vybavovania sťažnosti zaslanej predsedovi OS Žilina.

Počas tohto obdobia nie sú sťažovateľkou namietané žiadne zbytočné prieťahy. ...

Sťažovateľke navyše bola poskytnutá nadštandardná ochrana jej práv, keďže v

konaní došlo k rozšíreniu majetku poručiteliek. ... K ustáleniu predmetu dedičstva došlo

3. 2. 2009, kedy mi boli doručené nové vyjadrenia SPF k nároku na vyplatenie finančnej

čiastky z depozitu. Pojednávanie bolo vytýčené na 13. 2. 2009.

... aj v tomto vyjadrení som priznala, že môj postup nebol celkom štandardný

a niektoré úkony mohli byť vykonané aj skôr, ale keby sa tak stalo v období do 3. 2. 2009,

bolo by to na úkor sťažovateľky a dedičov, nakoľko dedičstvo by bolo prejednané v menšom

rozsahu, čo zo skutkového stavu jednoznačne vyplýva. Je pravdou, že v období po 13. 2.

2009, kedy bola schválená dohoda dedičov som mohla postupovať vo vzťahu k sťažovateľke

prísne formálne. To znamená, že som mohla spis zaslať súdu na schválenie úkonov

maloletých dedičov a na žiadosť sťažovateľky neprihliadať s tým, že pokiaľ bude

s konečným osvedčením nespokojná môže postupovať v súlade s ust. zca a do

15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve požiadať súd o pokračovanie v konaní

o dedičstve podľa až 175z , nakoľko sťažovateľka na poučenie, že ak

predmetná položka aktív novoobjaveného majetku poručiteľky ostane sporná podľa § 175k

ods. 3/ nebude sa na túto položku prihliadať a potrebu zmeny dedičskej dohody v

primeranom čase nereagovala. K uvedenému postupu som vzhľadom na dovtedajší priebeh

konania nepristúpila, nakoľko v dovtedajšom konaní nebolo ničím výnimočné, že

sťažovateľka reagovala na podnety so značným časovým odstupom. Aj v tomto prípade som

bola vedená snahou sťažovateľke vyhovieť a zabezpečiť, aby dedičstvo bolo prejednané

spôsobom, ktorý zabezpečí usporiadanie a istotu v právnych vzťahoch a predídeme sporom.

Akonáhle sťažovateľka od svojej požiadavky ustúpila, bol spis bezodkladne predložený OS

Žilina. ...

Je teda zrejmé, že nebyť postupu súdu a súdnej komisárky, sťažovateľka by zrejme

nemala v uvedených konaniach v zmysle ňou podaného návrhu prejednanú žiadnu finančnú

hotovosť, od ktorej si momentálne odvodzuje svoj nárok na zaplatenie finančného

zadosťučinenia.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniam okresného

súdu a súdnej komisárky okrem iného uviedla:

„V žiadnom prípade sťažovateľka nemá výhrady voči procesnému postupu vecne a

miestne príslušného okresného súdu. Práve naopak Okresný súd v Žiline urýchleným

nariadením termínu pojednávania vo veci schválenia dedičských dohôd uzavretých pred

súdnou komisárkou, napomohol uplatneniu zákonných práv účastníčky konania.

Trváme však na tom, že sťažnosť proti porušovaniu základného práva na súdnu

ochranu súdnou komisárkou JUDr. A. M. je dôvodná. Zo spisového materiálu Okresného

súdu v Žiline musí jednoznačne vyplývať to, že prieťahy v dedičských konaniach neboli

vyvolané jednou zo zákonných dedičov - sťažovateľkou.

Sťažovateľka nemá vedomosť o tom, z akého podnetu rozšírila okruh aktív dedičstva

súdna komisárka. Vo svojom vyjadrení súdna komisárka uvádza, že súdna tajomníčka

vykonávala z vlastnej iniciatívy dopyty vzťahujúce sa k zisteniu rozsahu aktív dedičstva.

Rovnako argumentuje „nadštandardným prístupom“ zamestnankýň svojho notárskeho

úradu..., s čím v žiadnom prípade nemôžeme súhlasiť. Sťažovateľka totiž jednoznačne

ohraničila predmet konania a preto v týchto návrhových konaniach súdna komisárka

sťažovateľke viac uškodila, než pomohla. Do aktív dedičstva vedeného pod č.

z vlastnej iniciatívy zahrnula aj nehnuteľnosť, ktorej už sťažovateľka bola výlučnou

vlastníckou a preto sa v súčasnej dobe pokúša o mimosúdne urovnanie svojho

spoluvlastníckeho práva s nadobúdateľmi dedičstva. ... Teraz prebiehajúce jednanie o mimo

súdnom urovnaní tak len navyšuje neefektívne výlohy sťažovateľky vyvolané ultra petitom

súdnej komisárky. ...

Sťažovateľka sa opakovane osobne dostavovala na Notársky úrad súdnej komisárky

JUDr. M., kde v sprievode svojej dcéry V. T., žiadala o urýchlený postup v rámci

dedičských konaní. Nikdy s ňou nejednala súdna komisárka a jej zamestnankyne to

zdôvodňovali jej neprítomnosťou na pracovisku. Po prevzatí zastúpenia som ako

splnomocnená zástupkyňa účastníčky konania písomne žiadala o urýchlený postup pri

vybavovaní veci. Po opakovaných telefonických a osobných urgenciách u zamestnankýň

notárskeho úradu som bola donútená podať Okresnému súdu v Žiline na podnet

sťažovateľky sťažnosť na postup súdneho komisára. ... Konania vo veciach samých od

podania návrhov presahujú v každom 6 rokov. ...

V plnom rozsahu sa sťažovateľka spolieha na objektívne posúdenie dôvodnosti

sťažnosti Ústavným súdom Slovenskej republiky a to v zmysle obsahu spisových materiálov

a nie podľa zavádzajúcich informácii súdnej komisárky.

Z vyššie uvedeného dôvodu oznamujem v mene zastúpenej, že súhlasím stým, aby...

Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v . Jej

prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je

určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za

nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo,

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (,

, ).

II.

Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúcich

súdnych spisov ústavný súd zistil tento priebeh a stav konaní vedených okresným súdom

pod sp. zn. a sp. zn. :

Konanie vedené pod sp. zn. :

- 23. september 2004 – sťažovateľka sa návrhom podaným okresnému súdu domáhala

znovuprejednania novoobjaveného majetku po poručiteľke (J. Š., rod. K. – Š.), po ktorej

bolo dedičstvo pôvodne prerokované pod sp. zn. ,

- 27. december 2004 – okresný súd uznesením vyzval sťažovateľku, aby k návrhu pripojila

listinné dôkazy (dedičské rozhodnutia, výpisy z pozemkovej knihy),

- 4. marec 2005 – sťažovateľka žiadala okresný súd o predĺženie lehoty na predloženie

listinných dôkazov, pretože katastrálny úrad kvôli nadmernej zaťaženosti (hromadný výkup

pozemkov v lokalite, v ktorej sa nachádzali aj sporné parcely, kvôli výstavbe spoločnosti

K.) stále nevybavil jej žiadosť zo 7. januára 2005,

- 12. máj 2005 – sťažovateľka predložila vyžiadané listinné dôkazy s tým, že príslušný

katastrálny úrad jej na jej žiadosť oznámil, že výpisy z pozemkovej knihy doručí katastrálny

úrad priamo okresnému súdu,

- 4. október 2005 – okresný súd vyzval Slovenský pozemkový fond, aby oznámil výšku

finančných prostriedkov za odpredaj pozemkov, ktoré sťažovateľka žiadala prerokovať po

poručiteľke ako novoobjavené dedičstvo, pretože okresný súd zistil (z dokladov zaslaných

katastrálnym úradom, ktorý vyhotovil identifikáciu parciel 19. apríla 2005), že tieto

pozemky boli scudzené, a teda už nie sú vedené na poručiteľku, ale na inú osobu,

- 14. október 2005 – Slovenský pozemkový fond reagoval na výzvu okresného súdu,

- 28. november 2005 – okresný súd poveril znovuprejednaním dedičstva súdnu komisárku

JUDr. M.,

- 30. november 2005 – spis bol doručený poverenej súdnej komisárke,

- 27. marec 2006 – dedičia po poručiteľke splnomocnili sťažovateľku, aby ich v konaní

zastupovala,

- 3. apríl 2006 – súdna komisárka žiadala okresný súd, aby určil maloletým dedičom

kolízneho opatrovníka, za ktorého navrhovala sťažovateľku,

- 24. apríl 2006 – okresný súd uznesením sp. zn. určil sťažovateľku za kolíznu

opatrovníčku pre maloletých dedičov,

- 7. marec 2007 – súdna komisárka (po upozornení sťažovateľkou, že v katastrálnym

úradom spracovanej identifikácii parciel sú nezrovnalosti) vypracovala žiadosť adresovanú

príslušnému katastrálnemu úradu, aby zaslal výpisy z pozemkovej knihy k prerokúvaným

nehnuteľnostiam, pričom túto žiadosť si v tento deň osobne prevzala sťažovateľka pre účely

jej doručenia katastrálnemu úradu,

- 19. marec 2007 – katastrálny úrad vypracoval novú identifikáciu prerokúvaných parciel,

- 23. január 2008 – na žiadosť sťažovateľky bol súdnou komisárkou uskutočnený dopyt na

Slovenský pozemkový fond týkajúcich sa aktuálnych údajov o finančnej čiastke zloženej na

účet poručiteľky za odkúpenie jej majetku ako neznámeho vlastníka, resp. za jeho

vyvlastnenie (uvedený dopyt bol uskutočnený z dôvodu nezrovnalostí zistených medzi

pôvodnou a novou identifikáciou sporných parciel, na čo upozornila sťažovateľka),

- 29. január 2009 – sťažovateľka predložila list od Slovenského pozemkového fondu, podľa

ktorého finančné prostriedky získané predajom novoobjaveného majetku po poručiteľke

majú byť predmetom dedenia, a súčasne predložila plnú moc udelenú advokátke na

zastupovanie z 1. decembra 2008,

- 13. február 2009 – súdna komisárka uskutočnila pojednávanie, na ktorom dedičia

uzatvorili dedičskú dohodu týkajúcu sa vysporiadania novoobjaveného majetku po

poručiteľke,

- 26. august 2009 – súdna komisárka zaslala okresnému súdu podnet na schválenie

dedičskej dohody za maloletých dedičov,

- 9. november 2009 – okresný súd rozsudkom č. k. -93 schválil dohodu

maloletých dedičov.

Konanie vedené pod sp. zn. :

- 11. november 2004 – sťažovateľka sa návrhom podaným okresnému súdu domáhala

znovuprejednania dedičstva po zomrelej poručiteľke (K. Š. – K., rod. P.) v súvislosti s jej

novoobjaveným majetkom, pričom pôvodne bolo dedičstvo po poručiteľke prerokované pod

sp. zn. D 732/94,

- 24. január 2005 – okresný súd uznesením uložil sťažovateľke, aby doložila listinné dôkazy

týkajúce sa nehnuteľností, ktoré žiadala po poručiteľke prerokovať,

- 4. marec 2005 – sťažovateľka žiadala okresný súd o predĺženie lehoty na predloženie

listinných dôkazov, pretože katastrálny úrad kvôli nadmernej zaťaženosti (hromadný výkup

pozemkov v lokalite, v ktorej sa nachádzali aj sporné parcely, kvôli výstavbe spoločnosti

K.) stále nevybavil jej žiadosť z 10. februára 2005,

- 12. máj 2005 – sťažovateľka predložila vyžiadané listinné dôkazy s tým, že príslušný

katastrálny úrad jej na jej žiadosť oznámil, že výpisy z pozemkovej knihy doručí katastrálny

úrad priamo okresnému súdu,

- 13. september 2005 – okresný súd vyzval Slovenský pozemkový fond, aby oznámil výšku

finančných prostriedkov, ktoré boli získané predajom novoobjaveného majetku poručiteľky,

pretože okresný súd zistil (z dokladov zaslaných katastrálnym úradom, ktorý vyhotovil

identifikáciu parciel 19. apríla 2005), že tieto pozemky boli scudzené, a teda už nie sú

vedené na poručiteľku, ale na inú osobu,

- 17. október 2005 – Slovenský pozemkový fond reagoval na výzvu okresného súdu,

- 26. október 2005 – okresný súd poveril znovuprejednaním dedičstva po poručiteľke súdnu

komisárku JUDr. A. M.,

- 31. október 2005 – spis bol doručený poverenej súdnej komisárke,

- 17. december 2008 – sťažovateľka žiadala súdnu komisárku o nariadenie pojednávania,

- 1. február 2009 – dedičia poručiteľky udelili plnú moc sťažovateľke, aby ich zastupovala

v konaní, a súčasne sťažovateľka predložila splnomocnenie z 1. decembra 2008, ktoré

udelila advokátke,

- 13. február 2009 – v úrade súdnej komisárky sa uskutočnilo pojednávanie týkajúce sa

prerokovania novoobjaveného majetku poručiteľky, na ktorom dedičia uzatvorili dedičskú

dohodu,

- 26. august 2009 – súdna komisárka zaslala okresnému súdu podnet na schválenie

dedičskej dohody za maloletých dedičov,

- 9. november 2009 – okresný súd rozsudkom č. k. -89 schválil dohodu

maloletých dedičov.

Ústavný súd na notárskom úrade poverenej súdnej komisárky zistil, že všetky úkony

vykonané v predmetných dedičských konaniach súdnou komisárkou sú zdokumentované

v súdnych spisoch, pričom súdna komisárka nevedie žiadny iný spis, z ktorého by mohli byť

zrejmé ďalšie procesné úkony a po vydaní osvedčenia o dedičstve súdnej komisárke ostáva

iba toto osvedčenie a celý súdny spis bol vrátený okresnému súdu.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne

orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet

a právoplatne nerozhodli (m. m. , ). Priznanie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na

organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo ().

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. o dodatočné

prerokovanie dedičstva došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého

prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka

konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské

práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , , ). Podľa

rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ku konaniu vedenému pod sp. zn. ()

1. Pokiaľ ide o zložitosť veci, ústavný súd je toho názoru, že dedičské konanie tvorí

štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, výklad a používanie právnej

úpravy v dedičských veciach sú stabilizované, a preto ich z právneho hľadiska nemožno

považovať za právne zložité. Pokiaľ ide o skutkovú zložitosť, ústavný súd pripúšťa, že

z hľadiska potreby ustálenia faktického stavu veci (rozsahu predmetu dodatočného

prejednania dedičstva) by sa konanie dalo považovať po skutkovej stránke za náročnejšie,

avšak v danom prípade to nebola táto skutočnosť, ktorá prispela k celkovému predĺženiu

konania.

Ústavný súd sa v tomto smere (posúdenie faktickej zložitosti konania) nemôže

bezvýhradne stotožniť s obrannou argumentáciou súdnej komisárky, s ktorou sa v celom

rozsahu stotožnil aj okresný súd, a to, že sťažovateľka preniesla celú procesnú aktivitu pri

zisťovaní skutkového stavu na okresný súd a na súdnu komisárku, ktorí mali tento skutkový

stav zisťovať z ich vlastnej iniciatívy namiesto sťažovateľky. Už v počiatočnom štádiu

konania sťažovateľka adekvátne reagovala na uznesenie okresného súdu z 27. decembra

2004, aby doplnila svoje podanie, na základe čoho sťažovateľka už 7. januára 2005

požiadala príslušný katastrálny úrad o zaslanie potrebných listín, na podklade ktorých

potom okresný súd urobil dopyt na Slovenský pozemkový fond, a to 4. októbra 2005,

pričom odpoveď na túto výzvu mu bola doručená už 14. októbra 2005, takže toto zisťovanie

skutkového stavu nemohlo objektívne prispieť k predĺženiu konania. Opakované zisťovanie

rozsahu predmetu dodatočného prerokovania dedičstva bolo nevyhnutné z dôvodu

pochybností sťažovateľky o správnosti katastrálnym úradom poskytnutých informácii; toto

podozrenie sa napokon aj potvrdilo. Súdna komisárka na žiadosť sťažovateľky totiž

7. marca 2007 vypracovala výzvu pre katastrálny úrad na vypracovanie novej identifikácie

sporných parciel, pričom táto bola katastrálnym úradom spracovaná už 19. marca 2007.

O skutkovej zložitosti prerokúvanej veci nesvedčí ani to, že Slovenský pozemkový fond na

následnú výzvu súdnej komisárky z 23. januára 2008 týkajúcu sa upresnenia finančnej

čiastky zloženej na účet poručiteľky za odpredaj jej pozemkov reagoval až 29. januára 2009.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom pri

rozhodovaní, či v skúmanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

označeného základného práva zaručeného v . Ústavný súd v správaní

sťažovateľky nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by podstatnou mierou prispela

k predĺženiu konania a ktorú by bolo treba pripísať na jej ťarchu.

Podľa názoru ústavného súdu nebolo možné od sťažovateľky spravodlivo očakávať,

že okresnému súdu predloží bezvadnú identifikáciu sporných parciel, t. j. parciel

poručiteľky, ktoré žiadala prerokovať v dodatočnom dedičskom konaní, keďže aj samotný

katastrálny úrad priznal, že v evidencii týchto parciel sú nezrovnalosti z dôvodu nárastu

veľkého množstva predajov a vyvlastnení pozemkov v tejto lokalite kvôli výstavbe

automobilovej spoločnosti K., pričom o tejto skutočnosti svedčí napokon aj fakt, že

katastrálny úrad vypracoval v danom prípade dve rozdielne identifikácie sporných parciel.

Okrem tohto sťažovateľka na výzvy okresného súdu, ako aj na výzvy súdnej komisárky

reagovala v adekvátnych časových intervaloch, ktoré pri hodnotení prieťahov v skúmanom

konaní nemožno považovať za také, ktoré by podstatne ovplyvnili dĺžku tohto konania.

3. Napokon ústavný súd skúmal aj postup okresného súdu v predmetnom dedičskom

konaní a v tejto súvislosti poukazuje na to, že už v rámci svojej predchádzajúcej

rozhodovacej činnosti judikoval, že úkony notára ako súdneho komisára v konaní

o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi možno spôsobiť zbytočné prieťahy, za ktoré

nesie zodpovednosť všeobecný súd (, ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd preskúmaním postupu okresného súdu a súdnej

komisárky zistil, že okresný súd na identifikáciu sporných parciel vypracovanú

katastrálnym úradom 19. apríla 2005 (ktorú katastrálny úrad spracoval na žiadosť

sťažovateľky zo 7. januára 2005, ktorá o ňu žiadala na základe uznesenia okresného súdu

z 27. decembra 2004) reagoval až 4. októbra 2005, keď okresný súd na základe zistení

z tejto identifikácie parciel adresoval výzvu Slovenskému pozemkovému fondu (t. j. viac

ako 5 mesiacov). Ústavný súd ďalej zistil, že súdna komisárka bola bez existencie

akejkoľvek zákonnej prekážky nečinná od 24. apríla 2006, keď okresný súd uznesením určil

maloletým dedičom kolízneho opatrovníka, do 7. marca 2007, keď súdna komisárka po

upozornení na nedostatky už spracovanej identifikácie a na žiadosť sťažovateľky

vypracovala žiadosť pre katastrálny úrad o vyhotovenie novej identifikácie sporných parciel

(t. j. viac ako 10 mesiacov). Následne po spracovaní identifikácie sporných parciel

katastrálnym úradom 19. marca 2007, na základe ktorých vyšli najavo nové zistenia

o rozsahu predmetu dodatočného dedičského konania, súdna komisárka opäť na žiadosť

sťažovateľky až 23. januára 2008 spracovala dopyt na Slovenský pozemkový fond týkajúci

sa výšky finančnej sumy zloženej v prospech poručiteľky za odpredané, resp. jej

vyvlastnené pozemky (t. j. viac ako 10 mesiacov). Napokon po uzatvorení dedičskej dohody

dedičmi 13. februára 2009 súdna komisárka zaslala spis okresnému súdu na jej schválenie

za maloletých dedičov až po takmer 6 mesiacoch, a to 26. augusta 2009, pričom v súvislosti

s týmto obdobím ústavný súd nemôže prihliadnuť na obrannú argumentáciu súdnej

komisárky, že tak urobila na žiadosť samotnej sťažovateľky, pretože o tejto skutočnosti nie

je v súdnom spise žiadny úradný záznam, resp. žiadosť sťažovateľky, ktorou by sa

eventuálne domáhala odkladu zaslania spisu okresnému súdu, ktoré dôkazy by verifikovali

tvrdenia súdnej komisárky.

Ústavný súd tak v skúmanom postupe okresného súdu a súdnej komisárky v konaní

vedenom pod sp. zn. zistil nečinnosť v trvaní celkovo viac ako 2 roky

a 7 mesiacov.

Ku konaniu vedenému pod sp. zn. ()

1. Pokiaľ ide o zložitosť veci, ústavný súd aj v tomto prípade konštatuje, že dedičské

konanie tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, výklad

a používanie právnej úpravy v dedičských veciach sú stabilizované, a preto ich z právneho

hľadiska nemožno považovať za právne zložité. Pokiaľ ide o skutkovú zložitosť, ústavný

súd pripúšťa, že z hľadiska potreby ustálenia faktického stavu veci (rozsahu predmetu

dodatočného prejednania dedičstva) by sa konanie dalo považovať po skutkovej stránke za

náročnejšie, avšak ani v tomto prípade táto skutočnosť neprispela k celkovému predĺženiu

konania.

V tomto smere (posúdenie faktickej zložitosti konania) sa ústavný súd ani v tomto

prípade nemôže bezvýhradne stotožniť s obrannou argumentáciou súdnej komisárky,

s ktorou sa v celom rozsahu stotožnil aj okresný súd, a to, že sťažovateľka preniesla celú

procesnú aktivitu pri zisťovaní skutkového stavu na okresný súd a na súdnu komisárku,

ktorí mali tento skutkový stav zisťovať z ich vlastnej iniciatívy namiesto sťažovateľky, a to

z dôvodov, ktoré ústavný súd uviedol už v bode 1 pri vyhodnotení postupu okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom pri

rozhodovaní, či v skúmanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

označeného práva zaručeného v . Ústavný súd v správaní sťažovateľky

nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by podstatnou mierou prispela k predĺženiu konania

a ktorú by bolo treba pripísať na jej ťarchu, pričom v ďalších dôvodoch sa ústavný súd

opätovne odvoláva na svoje konštatovania uvedené už v bode 2 pri vyhodnocovaní postupu

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

3. Napokon ústavný súd aj v tomto prípade skúmal postup okresného súdu

v predmetnom dedičskom konaní, pričom zo súdneho spisu okresného súdu vedeného pod

sp. zn. zistil, že v po 31. októbri 2005, keď bol dedičský spis predložený

súdnej komisárke, je jej ďalší najbližší procesný úkon evidovaný až 13. februára 2009, keď

dedičia vrátane sťažovateľky uzatvorili v konaní pred súdnou komisárkou dedičskú dohodu.

V tomto období nie je v spise evidované žiadne uznesenie okresného súdu o určení

kolízneho opatrovníka maloletým dedičom pre účely aj tohto dedičského konania, ani

žiadne výzvy týkajúce sa zisťovania predmetu dedenia v tomto konaní adresované či už

katastrálnemu úradu, alebo Slovenskému pozemkovému fondu. V tejto súvislosti ústavný

súd uvádza, že aj v prípade tvrdenia, že vzhľadom na identickosť predmetu dedenia a okruh

dedičov v obidvoch skúmaných konaniach súdna komisárka tieto výzvy urobila v rámci

konania vedeného pod sp. zn. , a preto ich nepovažovala z potrebné opakovať

aj v konaní vedenom pod sp. zn. , ústavný súd podotýka, že zo súdneho spisu

vedeného okresným súdom pod sp. zn. zistil, že z označenia výziev súdnej

komisárky, ako aj z odpovedí či už katastrálneho úradu, alebo Slovenského pozemkového

fondu na tieto výzvy vyplýva, že boli robené iba pre účely konania vedeného pod sp. zn.

, a nie aj ku konaniu vedenému pod sp. zn. , obdobne je to aj

v prípade uznesenia okresného súdu o určení kolízneho opatrovníka maloletým dedičom,

ktorý im bol určený len pre účely konania vedeného pod sp. zn. . Aj v prípade,

že by ústavný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 2905/04 predsa len zohľadnil časovú

postupnosť úkonov súdnej komisárky, tak ako to vyplýva zo súbežne prebiehajúceho

konania vedeného pod sp. zn. , ústavný súd by musel zhodne konštatovať

prieťahy v konaní v trvaní od 24. apríla 2006, keď okresný súd uznesením určil maloletým

dedičom kolízneho opatrovníka (v spise nie je evidované, pozn.), do 7. marca 2007, keď

súdna komisárka po upozornení na nedostatky už spracovanej identifikácie a na žiadosť

sťažovateľky vypracovala žiadosť pre katastrálny úrad o vypracovanie novej identifikácie

sporných parciel (t. j. viac ako 10 mesiacov), a tiež od 19. marca 2007, keď katastrálny úrad

vypracoval novú identifikáciu sporných parciel, do 23. januára 2008, keď súdna komisárka

na základe zistení zo spracovanej identifikácie spracovala dopyt na Slovenský pozemkový

fond týkajúci sa výšky finančnej sumy zloženej v prospech poručiteľky za odpredané,

resp. jej vyvlastnené pozemky (t. j. viac ako 10 mesiacov).

Napokon ústavný súd aj v tomto konaní zistil, že po uzatvorení dedičskej dohody

dedičmi 13. februára 2009 súdna komisárka zaslala spis okresnému súdu na jej schválenie

za maloletých dedičov až po takmer 6 mesiacoch, a to 26. augusta 2009, pričom v súvislosti

s týmto obdobím ústavný súd nemôže ani tu prihliadnuť na obrannú argumentáciu súdnej

komisárky, že tak urobila na žiadosť samotnej sťažovateľky, pretože o tejto skutočnosti nie

je v súdnom spise žiadny úradný záznam, resp. žiadosť sťažovateľky, ktorou by sa

eventuálne domáhala odkladu zaslania spisu okresnému súdu, ktoré dôkazy by verifikovali

tvrdenia súdnej komisárky.

Okrem uvedeného ústavný súd podotýka, že okresný súd pochybil aj pri vyhlásení

rozsudku č. k. -89 z 9. novembra 2009, ktorým schvaľoval dohodu dedičov

uzatvorenú 13. februára 2009 v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. ,

, pretože vo výroku tohto rozsudku síce uviedol, že ide o dedičské konanie po

poručiteľke K. Š. – K., rod. P., avšak chybne uviedol spisovú značku tohto konania, a to

„sp. zn. “.

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd zistil v postupe okresného súdu v konaní

vednom pod sp. zn. prieťahy v celkovej dĺžke 2 roky a 2 mesiace.

Vychádzajúc z uvedených zistení ústavný súd dospel k názoru, že doterajším

postupom okresného súdu (vrátane postupu súdnej komisárky) v konaniach vedených pod

sp. zn. a sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného v , tak ako to je

uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

IV.

4. Vzhľadom na to, že obidve sťažovateľkou napádané dedičské konania po podaní

jej sťažnosti (1. októbra 2009) boli už právoplatne skončené (18. januára 2010), ústavný súd

dospel k záveru, že právna neistota sťažovateľky bola týmto odstránená a nepovažoval za

potrebné prikázať okresnému súdu, aby vo veciach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov [§ 56 ods. 3 písm. a) zákona

o ústavnom súde].

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

3 500 €.

Vzhľadom na okolnosti daných vecí ústavný súd dospel k názoru, že len

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením.

Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie

podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti,

s prihliadnutím na všetky okolnosti oboch prípadov (identickosť účastníkov a predmetu

dedenia) považuje za primerané v sume 2 000 €, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku

tohto rozhodnutia.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil

(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si ju uplatnila v sume

292,38 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny

za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a hodnota režijného paušálu

je 6,95 €. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2010 je

120,23 € a hodnota režijného paušálu je 7,21 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov konania

za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2009 (prevzatie a príprava zastúpenia,

podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 245,70 € vrátane režijného paušálu a náhrada za

jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2010 (vyjadrenie k stanovisku okresného

súdu zo 14. júna 2010) v sume 127,44 €. Sťažovateľke tak vznikol nárok na úhradu trov

konania v celkovej sume 373,14 €.

Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa si uplatnila úhradu trov len vo výške

292,38 €, ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov len vo výške uplatneného nároku

tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2010