Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 18/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána

Lubyho (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti M. A., zastúpeného advokátom

JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod

sp. zn. , (pôvodne vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod

sp. zn. , ), za účasti Okresného súdu Námestovo, takto

rozhodol:

1. Základné právo M. A. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod

sp. zn. , p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Námestovo p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

, konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. A. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré

mu j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý uhradiť M. A. trovy konania v sume 275,94 €

(slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. Jána Vajdu, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 23. januára 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. A. (ďalej len „sťažovateľ“, v citáciách

aj „dedič“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. , (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že napadnuté dedičské konanie po poručiteľke R. A., zomrelej

16. apríla 2003, začalo na bývalom Okresnom súde Námestovo 6. mája 2003.

Sťažovateľ (jeden z dedičov po zomrelej) uvádza, že ku dňu podania sťažnosti

ústavnému súdu nebolo napadnuté konanie právoplatne skončené.

Sťažovateľ v nadväznosti na to navrhuje, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , zároveň

navrhuje prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov.

Napokon sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 6 000 € a úhrady trov

konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom

sp. zn. Spr 4512/14 (doručeným ústavnému súdu 3. marca 2014), v ktorom sa okrem iného

uvádza: „Z prehľadu procesných úkonov je zrejme, že súd (pôvodný Okresný súd v Dolnom

Kubíne) nekonal priebežne v dobe od 13. 4. 2007 do 21. 12. 2007, následne Okresný súd

Námestovo (súdny komisár) nekonal od 9. 12. 2008 do 8. 3. 2011, ktoré obdobia boli

obdobiami zbytočných prieťahov v konaní. Aj keď nejde o právne zložitú vec, ide o vec

náročnú na postup súdu pre správanie sa dedičov, ktorí sa nedostavovali na pojednávanie,

a preto bolo pojednávanie odročované (napr. odročenie pojednávania zo dňa 19. 1. 2006

a 23. 3. 2006 pre neúčasť niektorých dedičov), a dokazovanie, keď nebolo umožnené

súdnemu znalcovi vykonať ohliadku artefaktov za účelom ich ocenenia a z tohto dôvodu ani

zhotoviť a podať znalecký posudok. V poslednej dobe sú pojednávania odročené pre

nemožnosť dohodnúť sa o všeobecnej cene predmetu dedičstva a jeho rozdelení.“

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti bol aj tento prehľad dosiaľ

vykonaných procesných úkonov napadnutého konania:

„- dňa 6. 5. 2003 bol Okresnému súdu Námestovo doručený úmrtný list R. A., zomr...

a konanie bolo vedené pod spisovou značkou

- uznesením súdu zo dňa 19. 5. 2003 bolo začaté dedičské konanie a zároveň bol

poverený JUDr. Vladimír Šťastný ako súdny komisár na vykonanie potrebných úkonov

vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke

- dňa 2. 6. 2003 bola na notárskom úrade spísaná zápisnica o predbežnom vyšetrení

- dňa 3. 6. 2003 boli žiadané PK (pozemnoknižné, pozn.) lustrácie a identifikácie

parciel na meno poručiteľky z príslušnej správy katastra

- dňa 12. 11. 2003 bolo nariadené pojednávanie na deň 27. 11. 2003, ktoré bolo

odročené na 18. 12. 2003

- dňa 18. 12. 2003 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom prítomní dedičia uzavreli

dohodu o vyporiadaní dedičstva, osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa

12. 12. 2003

- dňa 5. 10. 2004 bolo generálnym prokurátorom podané Najvyššiemu súdu SR

mimoriadne dovolanie v uvedenej veci

- rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 31. 3. 2005 bolo

osvedčenie o dedičstve vydané notárom zrušené a vec vrátená Okresnému súdu Dolný

Kubín na ďalšie konanie, ktorému bol spis doručený 12. 5. 2005

- dňa 18. 7. 2005 bolo nariadené pojednávanie na deň 30. 8. 2005, ktoré však bolo

zrušené a bol určený nový termín pojednávania na deň 20. 9. 2005

- pojednávanie dňa 20. 9. 2005 bolo odročené

- dňa 12.12.2005 bola žiadaná príslušná správa katastra o výpis z PK prot. č. 723

a identifikácia

- dňa 11. 1. 2006 bolo nariadené pojednávanie na deň 19. 1. 2006, ktoré bolo

odročené na deň 23. 3. 2006 z dôvodu, že sa nedostavili dedičia okrem M. A.

- pojednávanie dňa 23. 3. 2006 bolo odročené na 25. 4. 2006 z dôvodu, že sa

nedostavila jedna z dedičiek a dňa 25. 4. 2006 bolo opätovne odročené pojednávanie na

neurčito

- dňa 12. 6. 2006 bolo nariadené pojednávanie na deň 27. 6. 2006, ktoré bolo

odročené z dôvodu, že dedič A. odišiel z dedičského konania, pretože s navrhovanou

dohodou nesúhlasil

- dňa 13. 4. 2007 predložil súdny komisár spis s návrhom uznesenia o potvrdení

nadobudnutia dedičstva, ktoré súd vydal dňa 21. 12. 2007, proti ktorému bolo zo strany

dediča A. podané odvolanie dňa 5. 3. 2008.“

V súvislosti s prechodom súdnictva na novozriadený Okresný súd Námestovo

, ktorým sa mení a dopĺňa o sídlach

a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov a dopĺňa

Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) bola predmetná vec odovzdaná

na prerokovanie a rozhodnutie Okresnému súdu Námestovo, kde jej bola pridelená nová

spisová značka . Ďalší priebeh konania je vo vyjadrení okresného súdu opísaný

takto:

„- dňa 25. 4. 2008 bolo zaslané odvolanie na vyjadrenie ostatným dedičom a dňa

23. 5. 2008 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline za účelom rozhodnutia o odvolaní

- uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -132 zo dňa 25. 6. 2008

bolo uznesenie okresného súdu zrušené a vec vrátená dňa 1. 10. 2008 na ďalšie konanie.

Po doručení uznesenia odvolacieho súdu účastníkom konania, bol spis predložený dňa

9. 12. 2008 súdnemu komisárovi (skutočnosť zistená z histórie spisu v elektronickom registri

súdu)

- súdny komisár dňa 8. 3. 2011 vyžiadal dedičský spis (súvisiaci dedičský spis, pozn.)

z Okresného súdu Dolný Kubín

- súdny komisár uznesením zo dňa 16. 3. 2011 ustanovil znalca z odboru starožitnosti

na podanie znaleckého posudku a taktiež uznesením zo dňa 16. 3. 2011 ustanovil znalca

z odboru umelecké diela na podanie znaleckého posudku, proti ktorým uzneseniam bolo zo

strany dedičov podané odvolanie a súdny komisár dňa 8. 4. 2011 predložil spis súdu

- súd uznesením č. k. -153 zo dňa 13. 5. 2011 uložil dedičom zložiť

zálohu na znalecké dokazovanie

- súd uznesením č. k. -154 zo dňa 13. 5. 2011 ustanovil znalca z odboru

starožitnosti

- súd uznesením č. k. -155 zo dňa 13. 5. 2011 ustanovil znalca z odboru

umelecké diela

- dňa 6. 6. 2011 bolo zo strany jednej z dedičiek podané odvolanie voči uzneseniu

o povinnosti zložiť zálohu na znalecké dokazovanie

- dňa 6. 7. 2011 oznámila ustanovená znalkyňa, že jej nebolo umožnené vykonať

ohliadku artefaktov, ktoré sú predmetom súdneho sporu a na základe toho znalkyňa nemôže

zhotoviť a podať znalecký posudok

- dňa 27. 7. 2011 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie

o odvolaní dedičky proti uzneseniu o zložení zálohy na znalecké dokazovanie, ktorý vrátil

spis dňa 16. 8. 2011 bez meritórneho rozhodnutia a po odstránení vád vytknutých krajským

súdom, okresný súd dňa 11. 11. 2011 opätovne predložil spis Krajskému súdu v Žiline

na rozhodnutie o predmetnom odvolaní

- uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -173 zo dňa 30. 12. 2011

bolo uznesenie okresného súdu potvrdené, spis bol vrátený fyzicky okresnému súdu dňa

30. 1. 2012

- dňa 1. 3. 2012 boli súdom vyzvaní dedičia, aby oznámili, resp. presne určili miesto,

kde sa nachádzajú predmety pre ocenenie príslušným znalcom ustanoveným súdom,

na ktorú výzvu reagoval len jeden z dedičov, a preto súd dňa 27. 4. 2012 opätovne urgoval

ostatných dedičov na podanie správy, na ktorú výzvu reagovala jedna z ďalších dedičiek

prostredníctvom svojho právneho zástupcu

- dňa 11. 6. 2012 súd vyzval právneho zástupcu dedičky, aby súdu zaslal presný

zoznam hnuteľných vecí patriacich do dedičstva po poručiteľke, ktoré boli predmetom

predaja v roku 2004 a zároveň vyzval ostatných dedičov opätovne na oznámenie, kde sa

nachádzajú ostatné predmety patriace do dedičstva

- uznesením súdu č. k. -197 zo dňa 8. 10. 2012 boli zrušené uznesenia

o ustanovení znalcov č. k. -154 a č. k. -155

- dňa 4. 12. 2012 bol spis opätovne predložený na ďalšie konanie súdnemu

komisárovi

- súdny komisár dňa 7. 1. 2013 žiadal príslušnú správu katastra o aktualizáciu PK

lustrácie a identifikácie parciel, príp. výpisu z LV (list vlastníctva, pozn.) na meno

poručiteľky

- dňa 16. 5. 2013 súdny komisár žiadal Správu katastra Námestovo o podanie ďalšej

správy

- dňa 27. 5. 2013 súdny komisár vyzval dedičov (právnych zástupcov) na predloženie

návrhu dohody o všeobecnej cene pozemkových nehnuteľností

- dňa 28. 5. 2013 súdny komisár požiadal Centrálne elektronické registratúrne

stredisko Liptovský Mikuláš o doručenie kópie právoplatného Rozhodnutia Okresného

úradu Námestovo - katastrálny odbor zo dňa 17. 3. 1999, na základe ktorej žiadosti bolo

dňa 7. 6. 2013 oznámené Geodetickým a kartografickým v Bratislave, že nie sú

oprávnení poskytovať listiny tretím osobám, tieto je potrebné vyžiadať cestou príslušnej

správy katastra

- súdny komisár dňa 21. 6. 2013 opätovne žiadal Centrálne elektronické

registratúrne stredisko Liptovský Mikuláš o doručenie kópie právoplatného Rozhodnutia

Okresného úradu Námestovo – katastrálny odbor zo dňa 17. 3. 1999 a zároveň žiadal

Správu katastra Námestovo o vyhotovenia listov vlastníctva

- dňa 8. 7. 2013 súdny komisár zaslal dedičom návrh dohody o cene nehnuteľností

jednej z dedičiek

- dňa 18. 11. 2013 bolo nariadené pojednávanie na deň 16. 12. 2013, ktoré bolo

odročené na deň 4. 2. 2013, pričom dňa 17. 12. 2013 bola zaslaná dedičom oprava dátumu

pojednávania na deň 4. 2. 2014, ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu uloženia

povinnosti právnemu zástupcovi sťažovateľa predložiť návrh dohody o všeobecnej cene

dedičstva i o rozdelení dedičstva.“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ zaujal stanovisko podaním (doručeným

ústavnému súdu 9. apríla 2014), v ktorom okrem iného uviedol, že „Argumenty uvedené

vo vyjadrení odporcu zo dňa 26. 2. 2014 neodôvodňujú 11 ročné súdne konanie v tejto

dedičskej veci.“. Súčasne poukázal na to, že v napadnutom konaní vzniknú ďalšie prieťahy,

„pretože v mesiaci marec 2014 zomrel súdny komisár JUDr. Vladimír Šťastný“.

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení

z 26. februára 2014, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, a z , ak súd zistí, že existuje dôležitý

dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli

predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy bude konať nové

pojednávanie a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o zložitosť veci, ústavný súd je toho názoru, že dedičské konanie tvorí

štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, pričom výklad a používanie

právnej úpravy v dedičských veciach sú stabilizované, a preto ich z právneho hľadiska

nemožno v zásade považovať za zložité (). Z vyjadrení sťažovateľa,

okresného súdu ani z obsahu predloženého na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný

súd nezistil ani žiadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o skutkovej zložitosti veci.

2. Ďalším kritériom, ktoré ústavný súd uplatnil pri vyhodnocovaní doterajšieho

priebehu napadnutého konania, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka konania. Pokiaľ

okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti uviedol, že ide o vec náročnú na postup súdu

pre správanie dedičov, ktorí sa nedostavovali na pojednávanie, ústavný súd z vyžiadaného

súdneho spisu zistil, že sťažovateľ sa na nariadených pojednávaniach zúčastňoval, a taktiež

nie z dôvodov na jeho strane došlo k znemožneniu vykonania ohliadky artefaktov súdnym

znalcom na účel ich ocenenia. Sťažovateľ preto svojím správaním neprispel k doterajšej

dĺžke konania, ktorá predstavuje 11 rokov.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k zbytočných prieťahom postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod

sp. zn. , , pôvodne vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod

sp. zn. , , bol postup okresného súdu.

Z obsahu sťažnosti a zo zapožičaného súdneho spisu vyplýva, že napadnuté konanie

po poručiteľke R. A., zomrelej..., začalo na bývalom Okresnom súde Námestovo 6. mája

2003.

o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky

a o zmene v znení neskorších predpisov

(v znení a č. ) v znení neskorších predpisov došlo

od 1. januára 2005 k prechodu výkonu súdnictva, všetkých práv a povinností vrátane

prechodu správy majetku štátu, práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov

a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov a práv a povinností

z osobitných vzťahov sudcu k štátu z bývalého Okresného súdu Námestovo v dôsledku jeho

zrušenia na Okresný súd Dolný Kubín.

V súlade so sa od 1. januára 2008 na prerokovanie

a rozhodnutie vo veci stal miestne a vecne príslušný novozriadený Okresný súd Námestovo.

Neoddeliteľnou súčasťou prechodu súdnictva v danej veci je aj prenesenie

zodpovednosti za prieťahy v konaní, a preto je potrebné v tomto zmysle hodnotiť napadnuté

konanie ako celok s tým, že zodpovednosť za jeho celý doterajší priebeh nesie okresný súd.

Ústavný súd zistil v priebehu napadnutého konania obdobie nečinnosti

od 9. decembra 2008 (po doručení uznesenia odvolacieho súdu bol spis predložený

súdnemu komisárovi) do 8. marca 2011 (súdny komisár vyžiadal z Okresného súdu Dolný

Kubín súvisiaci dedičský spis). Z uvedeného vyplýva, že nečinnosť v danom štádiu

napadnutého konania presiahla 2 roky.

Okrem nečinnosti hodnotí ústavný súd postup Okresného súdu Dolný Kubín, kde

prebiehalo konanie pôvodne vedené pod sp. zn. , , a neskôr

aj postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ako

taký, ktorému chýbala efektívnosť a účelnosť, čo malo výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku

napadnutého konania.

O neefektívnosti postupu v konaní svedčí aj skutočnosť, že po podaní mimoriadneho

dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky proti osvedčeniu o dedičstve

sp. zn. , z 27. novembra 2003 Najvyšší súd Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn. z 31. marca 2005

osvedčenie o dedičstve z 27. novembra 2003 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Dolný

Kubín na ďalšie konanie. Najvyšší súd v odôvodnení rozsudku z 31. marca 2005 okrem

iného uviedol:

„V prvom rade treba uviesť, že ak v konaní o dedičstve jeden z dedičov navrhol

i v zastúpení druhého z dedičov dohodu, ktorá sa svojimi dôsledkami blíži k odmietnutiu

dedičstva ( ), je potrebné pred rozhodnutím o vydaní

osvedčenia skúmať, či medzi splnomocniteľom a splnomocnencom neexistuje rozpor

v záujmoch ( ). Je preto v takom prípade potrebné, najmä

ak nie je táto možnosť na uzavretie dohody výslovne obsiahnutá v predloženej plnej moci

udelenej dedičom inému dedičovi, vypočuť ho na jej obsah a tak zistiť, či je taká dohoda

výrazom skutočnej zhodnej vôle dedičov, alebo nie je.

V prejednávanej veci konajúci notár neskúmal dôsledne rozpor medzi záujmami

syna a dediča nebohej M. A., ktorý v konaní bol aj splnomocnencom dedičiek Z. T. a M. M.,

a týmito splnomocniteľkami. Nezaoberá sa ani rozsahom tohto písomne udeleného

plnomocenstva a dôsledne nezisťoval oprávnenie na uzavretie dohody o vyporiadaní

dedičstva.

Z obsahu spisu je tiež nepochybné, že pojednávanie na prejednanie dedičstva bolo

notárom nariadené na 27. novembra 2003 o 12.00 hod. na podpísanom notárskom úrade.

Pojednávanie bolo odročené na 18. decembra 2003 o 8.00 hod., ktoré pojednávanie

uskutočnilo, a ako vyplýva z obsahu zápisnice, dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva

dohodu, o čom notár ako súdny komisár vydal osvedčenie o dedičstve, avšak s dátumom

rozhodnutia 27. novembra 2003. Treba súhlasiť s tvrdením dovolateľa, že prejednanie

dedičstva sa uskutočnilo s neskorším dátumom ako je na rozhodnutí uvedené. Za daných

okolností nemožno preto vylúčiť, či dedičky mali vôbec vedomosť o prebiehajúcom

prejednávaní dedičstva 18. decembra 2003.“

Neefektívnosť a nesústredenosť postupu sa prejavila aj v ďalšom priebehu

napadnutého konania, keďže Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením

sp. zn. z 25. júna 2008 zrušil uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín

sp. zn. z 21. decembra 2007 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd

v odôvodnení uznesenia z 25. júna 2008 konštatoval, že bolo porušené základné právo

účastníka konania na spravodlivý proces, pretože sa nemohol vyjadriť ku všetkým

skutočnostiam, na základe ktorých okresný súd dospel ku skutkovým a právnym záverom.

Ďalej krajský súd uviedol, že okresný súd nedostatočne odôvodnil, „akým spôsobom

sa vysporiadal s návrhom dediča M. A. na vypracovanie znaleckého posudku obrazu M...“,

keďže umelecký obraz bol zahrnutý do dedičstva a sťažovateľ v priebehu napadnutého

konania so stanovením jeho ceny nesúhlasil. Napokon krajský súd v odôvodnení

konštatoval, že „okresný súd dôsledne nepostupoval ani pri vyhodnotení skutočnosti pri

potvrdení dedičstva u nehnuteľnosti uvedenej pod II. 2 uznesenia...“, a taktiež poukázal

na to, že „Rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné aj v časti, pokiaľ určil odmenu

notára..., keďže nie je zrejmé, za aké úkony súdnemu komisárovi bola priznaná a aké hotové

výdavky mu vznikli...“.

V súvislosti so zisteným neefektívnym a nesústredeným postupom okresného súdu

ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, súčasťou ktorej je aj právny názor,

podľa ktorého nielen nečinnosť, ale aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného

súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol (obdobne , , ).

Ústavný súd napokon dodáva, že z ústavnoprávneho hľadiska nie je akceptovateľné,

aby napadnuté konanie nebolo skončené ani po 11 rokoch od jeho začatia.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa bolo postupom

okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorom sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa

rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 6 000 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, keď poukázal najmä na to, že konanie trvá už

viac ako 10,5 roka, čo „predlžuje stav jeho právnej neistoty“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, , berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako

aj skutočnosť, že posudzované konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu

právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 5 000 € za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

IV.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátom

JUDr. Jánom Vajdom. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá

bola 781 €.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to každý úkon po 130,16 €, t. j. spolu 260,32 €, čo spolu s režijným paušálom

2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 275,94 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ) v lehote

uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2014