Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 739/2015
PDF · 311.96 KB
No categories available
II. ÚS 739/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2016 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť ,
, Česká republika, zastúpenej advokátkou JUDr. Veronikou Nozar
Jakubíkovou, Advokátska kancelária, Republiky 21, Žilina, vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 30 D 344/09 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 30 D 344/09 p o r u š i l
základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
2. Okresnému súdu Žilina vo veci vedenej pod sp. zn. 30 D 344/09 p r i k a z u j e
konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom
dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania
v sume 448,02 € (slovom štyristoštyridsaťosem eur a dva centy) na účet advokátky
JUDr. Veroniky Nozar Jakubíkovej, Advokátska kancelária, Republiky 21, Žilina, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 739/2015-12 z 11. novembra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len
„okresný súd“ alebo „súd“) v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 30 D 344/09 (ďalej aj
„napadnuté konanie“).
2. Ku skutkovému stavu sťažovateľka uviedla najmä, že:
«Som zákonnou dedičkou po poručiteľovi (mojom otcovi) (...)
Okresný súd v Žiline poveril prejednaním dedičstva po ňom súdneho komisára
JUDr. Tatianu Vrlíkovú, notára so sídlom v Žiline. Môj otec zomrel ako vdovec bez
zanechania závetu a listiny o vydedení a jeho zákonnými dedičmi v 1. dedičskej skupine sme
jeho tri deti: ja, môj brat (...) a sestra , rod.
(...)
Dedičské konanie po poručiteľovi sa vedie u súdneho komisára pod sp. zn.
Dnot 168/2009, 30D/344/2009 a doteraz toto konanie, ktoré je podľa môjho presvedčenia
neprimerane zdĺhavé, nie je skončené.
Dňa 9.9.2014 som podala sťažnosť na prieťahy predsedovi Okresného súdu Žilina.
Okresný súd Žilina sa k mojej sťažnosti písomne vyjadril listom zo dňa 30.10.2014.
Vyjadrenie súdu mi bolo doručené dňa 07.11.2014, v ktorom súd konštatoval:
... že sťažnosť je čiastočne dôvodná - nakoľko vo veci sa nie vždy konalo v zmysle § 6
O. s. p., avšak aj z dôvodu pracovnej vyťaženosti...
S týmto konštatovaním súdu sa nestotožňujem. Mám za to, že v mojom prípade bolo
postupom povereného súdneho komisára, poťažne Okresného súdu Žilina porušované moje
právo účastníka konania na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na
spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
Moja snaha sa domôcť objektívneho a spravodlivého prejednania dedičstva po otcovi
ma stála nemalé úsilie, čo preukazuje i ďalej opísaný a doložený skutkový stav.
Prvé pojednávanie vo veci dedičstva po otcovi bolo 8.4.2010, kde som bola
prítomná. Okrem mňa bol prítomný môj brat a najmladšiu sestru
na pojednávaní zastupovala splnomocnená advokátka. Na pojednávaní nám bol
prečítaný položkovitý súpis majetku (aktíva a pasíva) po otcovi, ktorý ako nám bolo
povedané bol zostavený súdnym komisárom na základe výsledkov predbežného vyšetrenia,
údajov dedičov a listinných dôkazov. Pred zostavením súpisu poručiteľovho majetku súdny
komisár nezisťoval u mňa ako dediča žiadne údaje a ani mi nebola ako účastníkovi konania
poskytnutá možnosť v dostatočnom čase sa oboznámiť s týmto súpisom. (...)
Následne som podala Vyjadrenie k dedičskému pojednávaniu zo dňa 8.4.2010, kde
som sa vyjadrila k aktívam a pasívam dedičstva. Zároveň som i poukázala i na nedostatky
v súpise poručiteľovho majetku, ktoré však vôbec neboli brané do úvahy. (...)
V súvislosti s mojimi pripomienkami považujem za nutné uviesť, že môj nebohý otec
vlastnil v 1-izbový byt č. 16 na ul. č. 9 v .
V čase, kedy býval v som mu s mojou manželkou vo všetkom pomáhal. Jeho
zdravotný stav si však postupne vyžadoval intenzívnu celodennú starostlivosť a nakoľko
otcovým želaním bolo stráviť zvyšok života v , pretože tu prežil veľkú časť svojho
života, obrátili sme sa na Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb pre dospelých
v , kde nám vyhoveli. Otca sme z do presťahovali 10.5.2006. Krátko na to
sa udiali veci, pre ktoré sme spolu s mojim bratom oprávnene
nadobudli podozrenie z manipulácie s našim otcom a jeho majetkom. Môj brat, ktorý žije na
Slovensku sa preto obrátil na políciu v Žiline a podal trestné oznámenie. Tak nám to bolo
odporúčané, nakoľko ja žijem v Českej republike. Následne som sa od brata dozvedela, že
(syn najmladšej sestry ) ako ustanovený opatrovník
predal v mene nesvojprávneho jeho byt v za sumu 760 000 Sk
a že túto sumu mal vložiť na vkladnú knižku môjho otca, ktorú mu za týmto účelom založil
v a.s. pobočka . O schválení právneho úkonu opatrovníka v mene
nesvojprávneho môjho otca rozhodoval Okresný súd v Žiline, keď tento úkon schválil
rozsudkom zo dňa 23.11.2006 pod sp. zn. 21Ps 43/ 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 8.12.2006.
Po celý čas sme spolu s bratom súdneho komisára upozorňovali na uvedené
skutočnosti a žiadali o zaradenie chýbajúcich otcových peňazí z predaja bytu do aktív
dedičstva (jedná sa o sumu 7 155,07 Eur). Apelovali sme na notárku, aby vykonala šetrenie
vo vzťahu k týmto chýbajúcim otcovým peniazom a predvolala , ktorý
ako jeho ustanovený opatrovník spravoval jeho majetok a veci.
Na (v poradí) druhom pojednávaní vo veci dedičstva po otcovi, ktoré bolo 4.5.2010
bol opätovne prečítaný súpis aktív a pasív dedičstva, doplnený v časti aktív o pohľadávku
poručiteľa voči (...), ktorý ako je vyššie uvedené bol ustanoveným
opatrovníkom poručiteľa a v časti pasív bola pohľadávka ,
prihlásená vo výške 1 018,44 Eur voči poručiteľovi z titulu úhrady nákladov na vykonanie
jeho pohrebu, vrátane ďalších vynaložených nákladov znížená o štátny príspevok v sume 73
Eur. (...)
Ďalšie dedičské pojednávanie sa konalo dňa 5.12.2011. Podľa informácie od
súdneho komisára, dedičský spis mal byť predložený Okresnému súdu v Žiline na
rozhodnutie, nakoľko na tomto pojednávaní nedošlo k uzavretiu veci. Nakoľko žiadne
rozhodnutie zo súdu neprichádzalo, bol sa môj právny zástupca v októbri 2012 informovať
u súdneho komisára o stave veci. Z nahliadnutia do spisu, bolo zistené, že posledné úkony
súdneho komisára boli ešte vo februári 2012. (...)
Pretože vo veci sa stále nič nedialo a žiadne rozhodnutie zo súdu neprichádzalo,
v lete 2014 som spolu s mojim bratom navštívila Notársky úrad
JUDr. Tatiany Vrlíkovej v Žiline. Tam sme sa dozvedeli, že spis bol medzitým konečne
predložený súdu na rozhodnutie, avšak bol vrátený notárovi s výtkou v nedostatku postupu
notára s pokynmi na ďalší postup. Napriek tomu, že spis bol doručený súdnemu komisárovi
dňa 26.5.2014, vo veci sa nič nedialo. (...)
Po obdržaní týchto informácií som poslala na Notársky úrad JUDr. Tatiany
Vrlíkovej spolu s mojim bratom list zo dňa 29.7.2014 s opätovným zaslaním našich
požiadaviek. Následne môj brat aj osobitným listom zo dňa 3.8.2014 adresovaným
predsedovi OS Žilina, apeloval na predsedu súdu so žiadosťou o výkon dohľadu v našej
dedičskej veci a to z obavy i možnej zaujatosti, ktorá mohla prieťahy vo veci prejednania
dedičstva vyvolať. Opäť sa nič nedialo i keď bol spis na notárskom úrade a to od
26.05.2014.
Vnímajúc to ako prieťahy vo veci a porušovanie mojich práv ako účastníka konania,
podala som dňa 9.9.2014 sťažnosť na prieťahy predsedovi Okresného súdu Žilina. (...)
Do podania mojej sťažnosti sa v našej dedičskej veci nič nezmenilo a nový termín
pojednávania bol súdnym komisárom vytýčený na deň 13.11.2014 na základe
nedátumovaného predvolania doručenom mojej zástupkyni 13.10.2014, a to napriek tomu,
že spis bol na notárskom úrade od 26.5.2014, hoci mal na to splnené všetky podmienky. (...)
Moja snaha domôcť sa objektívneho a spravodlivého prejednania dedičstva po otcovi
ma stála nemalé úsilie. Žijem v psychickom napätí a strese, právnej neistote, v pocite
nespravodlivosti a frustrácie v rodine a spoločnosti spôsobenej neprimerane zdĺhavým
dedičským konaním. Neviem si ja, ani moja rodina a ani moje najbližšie okolie, kde žijem
nijako vysvetliť, prečo je také zdĺhavé dedičské konanie po mojom otcovi, ktoré sa vedie od
roku 2009. Veľmi ma to frustruje, sme len 3 dedičia a riadne sa dostavujeme na každé
pojednávanie, čiže prieťahy nie sú na našej strane. Je to pre mňa ako obyčajného človeka
úplne nepochopiteľné.
Preto žiadam i priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 10 000 Eur, ktorú
sumu považujem i s poukazom na judikatúru Ústavného súdu za primeranú a to vzhľadom
i k môjmu psychickému napätiu a stresu, ktoré je spôsobené práve pocitom neistoty,
nespravodlivosti, frustrácie a obavy, ako aj snahe sa domôcť objektívnosti a spravodlivosti.
Ďalej si uplatňujem náhradu trov konania v celkovej sume 290,26 Eur z dôvodu trov
právneho zastúpenia a to za dva úkony právnej služby (...).
V nadväznosti na vyššie uvedené mám za to, že bolo porušené moje právo Ústavou
v článku 48 odsek 2(...). Rovnako boli porušené i moje práva zaručené Európskym
dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd a to konkrétne jeho článok 6(...)
Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby senát Ústavného súdu Slovenskej
republiky po predbežnom prerokovaní túto ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie a po
vykonaní dokazovania vyniesol tento nález:
I. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 30D/344/2009 porušil základné
právo (...), aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé a verejné prerokovanie
jej záležitosti a to v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.
II. (...) sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume
10.000 Eur, ktoré je Okresný súd Žilina povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
III. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume
vyčíslenej v rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť na
účet právneho zástupcu sťažovateľky JUDr. Veroniky Nozar Jakubíkovej, advokátky
so sídlom ul. Republiky 21, Žilina(...) a to do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto
nálezu.»
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:
okresný súd, zastúpený jeho podpredsedom, listom sp. zn. 1 SprS/501/2015 z 22. decembra
2015 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu
z 19. januára 2016.
3.1 Podpredseda okresného súdu čiastočne popísal chronológiu úkonov vykonaných
súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:
„Poverený podpredseda súdu po oboznámení sťažnosti sťažovateľky a jej
argumentáciou spolu s oboznámením sa predmetom konania ako aj evidenciou úkonov má
za to, že sťažnosť je nedôvodná.
Podpredsedovi súdu je známa judikatúra Ústavného súdu SR vo veci zodpovednosti
za dedičské konania, ktoré vykonáva poverený notár ako súdny komisár, avšak opätovne
považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že nie je v možnostiach súdu, aby zasahoval do
rozhodovania súdnych komisárov v dedičskom konaní a to ani personálne, aby nahradzoval
nečinnosť notárov tým, že sám namiesto súdneho komisára vydá rozhodnutie.
V prejedávanej veci 30D/344/2009 predložil súdny komisár dňa 19.3.2014 na
rozhodnutie návrh uznesenia, s ktorým sa sudca nestotožnil a veci s pokynom vrátil
súdnemu komisárovi na doplnenie (22.5.2014). Skutkovo sa jedná o pomerne náročnú vec.
pričom lehotu do vrátenia veci považujem za primeranú k naštudovaniu spisu. Následne
súdny komisár vydal dňa 26.1.2015 uznesenie o prerušení konania, voči ktorému bolo
podané 5.2.2015 zákonnou dedičkou odvolanie. Sudca v rámci svojej právomoci rozhodol
tak, že dňa 21.4.215 zamietol návrh na prerušenie konania. Nakoľko proti rozhodnutiu bolo
podané odvolanie, dňa 16.6.2015 bol spis predložený nadriadenému súdu na rozhodnutie.
Uznesením č.k. 11CoD 7/2015 dňa 2.11.2015 bolo rozhodnutie sudcu potvrdené. Spis po
vrátení ústavným súdom bude predložený súdnemu komisárovi na ďalšie konanie.
Súd, či už zákonný sudca alebo predseda súdu nemá možnosť ovplyvniť konanie pred
notárom, nemá vo vzťahu k notárom ako súdnym komisárom disciplinárnu právomoc, sudca
prípismi z 20.2.2014 a 5.6.2015 vyzýval súdneho komisára na oznámenie stavu veci, avšak
nie je v možnostiach súdu odňať veci súdnemu komisárovi a sám vykonať dokazovanie
a vydať meritórne rozhodnutie. Vzhľadom na agendu dedičského konania nie je ani v silách
sudcu, keď sa nestotožní s navrhovaným rozhodnutím, nakoľko rozhoduje len o schválení
návrhu, aby sám nahradil honorovanú činnosť súdneho komisára a sám vydal rozhodnutie.
Vo vzťahu k namietaným prieťahom prikladám podrobný prehľad úkonov v konaní
30D/344/2009. Aj vzhľadom na skutkovú zložitosť veci, kde je potrebné prejudiciálne
rozhodovať o viacerých nárokoch ako predpokladom pre rozhodnutie o dedičstve, mám za
to, že nedošlo k neodôvodneným prieťahom v konaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody navrhujem Ústavnému súdu Slovenskej
republiky aby sťažnosť ako nedôvodnú odmietol alebo rozhodol tak, že základné právo
sťažovateľky porušené nebolo.
V prípade, že Ústavný súd SR vyhodnotí konanie súdu ako neúčelné so vznikom
neodôvodnených prieťahov či neprimeranej dĺžky konania navrhujem, aby sťažovateľke
vzhľadom na okolnosti prípadu nepriznal náhradu nemajetkovej ujmy, prípadne priznal
náhradu v ním stanovenej primeranej výške vo vzťahu k intenzite zásahu, ktorá by nemala
byť vyššia ako nároky uplatňované v konaní (ani nečinnosť súdu nemôže privodiť väčšiu
ujmu ako strata nárokov uplatňovaných v konaní).
Okresný súd Žilina súhlasí s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky podľa § 30
ods. 2 zák. č. 38/1993 Z. z. v platnom znení upustil od ústneho prejednania prijatej
sťažnosti, pretože od ústneho pojednávanie nemožno očakávať ďalšie objasnenie.“
3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie okresného súdu
tiež poukázala na skutkový stav napadnutého dedičského konania a dodala tieto relevantné
skutočnosti:
„(...) Sťažovateľka nemôže súhlasiť s argumentáciou uvedenou Okresným súdom
Žilina v písomnom vyjadrení zo dňa 22.12.2015, ktorou súd popiera porušovanie
základných ústavných práv mojej mandantky. Sťažovateľka ďalej nemôže súhlasiť
s tvrdením súdu o nedôvodnosti jej sťažnosti na prieťahy.
Chceme klásť dôraz na tú skutočnosť, že úkony notára ako súdneho komisára sa
považujú za úkony súdu, na základe čoho si dovoľujeme vyvodiť záver o zavinení súdu na
vzniku prieťahov v dedičskej veci po neb. (sťažovateľkin otec), ktorý
zomrel 05.03.2009. Od smrti poručiteľa uplynulo bezmála sedem rokov.
V sťažnosti sťažovateľky je opísaná celá genéza, na základe ktorej si dovoľujeme
vysloviť názor, že porušenie základných ústavných práv sťažovateľky v predmetnej
dedičskej veci, v dôsledku ktorých do dnešného dňa v tejto veci nebola skončená jej právna
neistota, bolo zavinené súdom, hoci si to súd nepriznáva. Pretože len právoplatným
rozhodnutím vo veci je odstránená právna neistota účastníka konania.
V danom prípade možno konštatovať, že postup povereného súdneho komisára
v predmetnej dedičskej veci, ktorého úkony sú úkonmi súdu, tak doteraz neviedol
k naplneniu účelu dedičského konania, čo vyvoláva u sťažovateľky psychické napätie
a stres, životnú neistotu spôsobenú ne/konaním súdu/povereného súdneho komisára pri
rozhodovaní ojej práve na dedičstvo po nebohom otcovi .
Aplikáciou ustanovení Občianskeho súdneho poriadku súd má zabezpečiť, aby bola
zaistená rovnosť účastníkov s rovnakou možnosťou na uplatnenie ich práv a zároveň
rešpektovaná zásada rýchlosti a hospodárnosti konania. Tieto nároky musí spĺňať činnosť
súdu vo všeobecnosti.
Sťažovateľka preto žiada Ústavný súd Slovenskej republiky, aby jej priznal
primerané finančné zadosťučinenie a priznal i náhradu trov právneho zastúpenia v sume
spolu 448,02 Eur(...)
Po porade s mandantkou oznamujeme Ústavnému súdu Slovenskej republiky, že
netrváme na konaní ústneho pojednávania vo veci.“
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 30 D 344/09:
Dňa 8. apríla 2009 bol okresnému súdu doručený úmrtný list po nebohom
(ďalej len „poručiteľ“), na základe ktorého súd začal dedičské konanie
v napadnutej dedičskej veci. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 30 D 344/09.
Dňa 15. mája 2009 okresný súd poveril notárku JUDr. Tatianu Vrlíkovú ako súdnu
komisárku (ďalej len „notárka“ alebo „súdna komisárka“) na vykonanie potrebných úkonov
vo veci prerokovania dedičstva po poručiteľovi.
Dňa 23. júna 2009 bolo vo veci nariadené predbežné šetrenie na 22. júl 2009, nikto sa
však na Notársky úrad JUDr. Tatiany Vrlíkovej (ďalej len „notársky úrad“) nedostavil.
Dňa 27. júla 2009 bolo vo veci nariadené predbežné šetrenie na 10. august 2009,
znovu sa však na notársky úrad nikto nedostavil.
Dňa 8. januára 2010 bolo vo veci nariadené predbežné šetrenie na 18. január 2009,
na notársky úrad sa však nikto nedostavil.
Dňa 12. februára 2010 sa na notársky úrad dostavila vnučka poručiteľa
, s ktorou bola spísaná zápisnica o predbežnom šetrení.
Dňa 15. februára 2010 súdna komisárka požiadala Katastrálny úrad v Žiline
o oznámenie všetkých nehnuteľností vedených na mene poručiteľa a tiež Tatra banku, a. s.,
Slovenskú sporiteľňu a. s., a UniCredit Bank Slovakia, a. s., o oznámenie zostatku ku dňu
smrti poručiteľa na jeho účtoch.
Dňa 1. marca 2010 bola doručená odpoveď Tatra banky, a. s., na žiadosť súdnej
komisárky.
Dňa 2. marca 2010 bola doručená odpoveď Slovenskej sporiteľne, a. s., na žiadosť
súdnej komisárky.
Dňa 11. marca 2010 bola doručená odpoveď UniCredit Bank Slovakia, a. s.,
na žiadosť súdnej komisárky.
Dňa 8. marca 2010 bola doručená odpoveď Katastrálneho úradu v Žiline.
Dňa 18. marca 2010 bolo vo veci nariadené dedičské pojednávanie na 8. apríl 2010.
Dňa 8. apríla 2010 sa uskutočnilo vo veci dedičské pojednávanie, ktoré bolo
odročené na 4. máj 2010 z dôvodu potreby spresnenia pohľadávky prihlásenej do dedičstva.
Dňa 29. apríla 2010 bolo notárskemu úradu doručené vyjadrenie dediča
k predmetnému dedičskému konaniu.
Dňa 30. apríla 2010 sa sťažovateľka písomne vyjadrila k dedičskému konaniu,
dopĺňajúc zoznam aktív a pasív patriacich do dedičstva po poručiteľovi.
Dňa 4. mája 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito z dôvodu potreby spresnenia pohľadávky prihlásenej do dedičstva.
Dňa 1. júna 2010 sa dedič písomne vyjadril k dedičskému
konaniu, namietajúc neuvedenie jeho požiadaviek v zápisnici o pojednávaní.
Dňa 18. júla 2011 bolo vo veci nariadené dedičské pojednávanie na 9. august 2011.
Dňa 9. augusta 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom sa uznesením
uložilo sťažovateľke a , aby v lehote jedného mesiaca podali žalobu
na príslušnom súde, ktorej predmetom malo byť riešenie otázky „či došlo platne
k darovaniu medzi poručiteľom a “.
Dňa 5. septembra 2011 sťažovateľka a oznámili súdnej
komisárke, že uvedenú žalobu nepodajú.
Dňa 6. septembra 2011 notárka vyzvala právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby
predložila dohodu týkajúcu sa všeobecnej ceny majetku poručiteľa do 20. septembra 2011.
Dňa 19. septembra 2011 bola notárskemu úradu doručená žiadosť o predĺženie lehoty
do 14. októbra 2011 na uzavretie dohody dedičov týkajúcej sa všeobecnej ceny majetku
poručiteľa.
Dňa 18. novembra 2011 bol notárskemu úradu doručený návrh na stanovenie
hodnoty vecí patriacich do dedičstva.
Dňa 29. novembra 2011 bolo vo veci nariadené dedičské pojednávanie na
5. december 2011.
Dňa 5. decembra 2011 sa uskutočnilo dedičské pojednávanie, na ktorom dedičia
uzavreli dedičskú dohodu.
Dňa 13. decembra 2011 notárka vyzvala dedičku na poskytnutie
rodného čísla.
Dňa 6. februára 2012 súdna komisárka urgovala dedičku , aby
poskytla rodné číslo.
Dňa 19. marca 2014 bol okresným súdom spis s návrhom uznesenia č. k.
30 D 344/09-121 vrátený súdnej komisárke „vzhľadom na opakované vyhlasovanie
spornosti účastníkov konania ohľadne majetku a dlhoch poručiteľa“.
Dňa 30. júla 2014 boli notárskemu úradu doručené požiadavky sťažovateľky
a .
Dňa 7. októbra 2014 bolo vo veci nariadené dedičské pojednávanie na 13. november
2014.
Dňa 31. októbra 2014 sťažovateľka ospravedlnila svoju neprítomnosť na nariadenom
pojednávaní. Toho istého dňa ospravedlnil svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní
aj dedič .
Dňa 6. novembra 2014 súdna komisárka oznámila sťažovateľke, že nariadené
dedičské pojednávanie nie je možné odročiť.
Dňa 13. novembra 2014 sa uskutočnilo dedičské pojednávanie, ktoré bolo odročené
na neurčito, pretože dedička podala 3. novembra 2014
žalobu na okresnom súde o určenie predmetu dedičstva a o určenie povinnosti zaplatenia
peňažnej sumy do súdnej úschovy, pričom vec bola zaevidovaná na súde pod sp. zn.
Dňa 27. novembra 2014 bolo notárskemu úradu doručené stanovisko
a sťažovateľky k písomnému stanovisku spoludedičky .
Dňa 26. januára 2015 okresný súd uznesením č. k. 30 D 344/09-197 rozhodol
o prerušení predmetného dedičského konania.
Dňa 5. februára 2015 dedička podala odvolanie proti uzneseniu
okresného súdu č. k. 30 D 344/09-197.
Dňa 10. februára 2015 bol doručený spis zn. 30 D 344/09 okresnému súdu z dôvodu
podaného odvolania proti uzneseniu o prerušení konania.
Dňa 21. apríla 2015 okresný súd vydal uznesenie č. k. 30 D 344/09-210, ktorým
návrh na prerušenie konania zamietol.
Dňa 14. mája 2015 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky
a proti uzneseniu č. k. 30 D 344/09-210.
Dňa 5. júna 2015 bolo okresným súdom zaslané odvolanie na vyjadrenie protistrane.
Dňa 12. júna 2015 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie protistrany
k uvedenému odvolaniu.
Dňa 7. júla 2015 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský
súd“), aby rozhodol o podanom opravnom prostriedku.
Dňa 2. novembra 2015 krajský súd uznesením č. k. 11 CoD 7/2015-224 potvrdil
napadnuté uznesenie okresného súdu.
Dňa 6. novembra 2015 bol spis vrátený okresnému súdu.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 30 D 344/09 dochádza k porušovaniu
základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným
prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Až právoplatným
rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie ústavného práva zaručeného čl. 48
ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov sa naplní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na
ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/95).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný
súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný
súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o zložitosť veci, ústavný súd je toho názoru, že dedičské konanie tvorí
štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, výklad a aplikácia právnej
úpravy v dedičských veciach sú stabilizované, a preto ich z právneho hľadiska nemožno
považovať za právne zložité. Pokiaľ ide o skutkovú zložitosť, ústavný súd pripúšťa, že
z hľadiska potreby ustálenia faktického stavu veci by sa napadnuté konanie dalo považovať
za náročnejšie, avšak v danom prípade to nebola skutočnosť, ktorá prispela k celkovému
predĺženiu konania.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť
osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná
správaním sťažovateľky. Sťažovateľke nemožno vyčítať nespoluprácu so súdom, resp.
so súdnou komisárkou, keďže na pojednávaniach sa v podstate zúčastňovala (okrem
jediného prípadu pri predbežnom prešetrení veci), riadne a včas reagovala na výzvy súdu,
podávala vyjadrenia a navrhovala dôkazy.
Sťažovateľka v jednom prípade podala „neúspešné“ odvolanie proti rozhodnutiu
okresného súdu, ktorým návrh na prerušenie napadnutého konania zamietol. Rozhodovanie
o opravnom prostriedku sťažovateľky trvalo asi pol roka, počas tejto doby okresný súd
nemohol konať v merite veci, teda sťažovateľka sama k neodôvodnenému oddialeniu
rozhodnutia v predmetnom konaní tiež prispela. Ústavný súd však poznamenáva, že
sťažovateľka využila právne prostriedky dané jej podľa Občianskeho súdneho poriadku,
avšak využitie možností daných účastníkovi konania procesnými predpismi na uplatňovanie
a presadzovanie jeho práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie
priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú
zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01). Samozrejme, sťažovateľka si za takýchto okolností
musela uvedomiť, že dôjde k predĺženiu predmetného konania, pričom na neúspešné
uplatnenie tohto právneho prostriedku ústavný súd nemohol neprihliadať pri určení
primeraného finančného zadosťučinenia.
3. Napokon ústavný súd skúmal aj postup okresného súdu v predmetnom dedičskom
konaní a v tejto súvislosti poukazuje na to, že už v rámci svojej predchádzajúcej
rozhodovacej činnosti judikoval, že úkony notára ako súdneho komisára v konaní
o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi možno spôsobiť zbytočné prieťahy, za ktoré
nesie zodpovednosť všeobecný súd (III. ÚS 47/00, I. ÚS 232/09, II. ÚS 349/2011).
Ústavný súd preskúmaním postupu okresného súdu a súdnej komisárky zistil, že
súdna komisárka bola v danej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných relevantných
dôvodov dlhodobo nečinná v období od 4. mája 2010 do 18. júla 2011 (jeden rok a dva
mesiace).
Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen
nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže
zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).
Z chronológie úkonov vykonaných súdom a súdnou komisárkou v napadnutom
konaní (bod II nálezu) vyplýva, že súdna komisárka v predmetnej veci od 6. februára 2012
do 7. októbra 2014 vypracovala iba (neefektívny) návrh uznesenia č. k. 30 D 344/09-121,
ktorý však nebol okresným súdom potvrdený, ale bol vrátený súdnej komisárke „vzhľadom
na opakované vyhlasovanie spornosti účastníkov konania ohľadne majetku a dlhoch
poručiteľa“.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že súdna komisárka
v napadnutom konaní počas najmenej tri a pol roka vo veci vykonala neefektívne úkony
alebo nevykonala žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa
sťažovateľka počas napadnutého dedičského konania nachádzala, čo je základným účelom
práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej
nečinnosti a neefektívnej činnosti, a teda k prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti
veci ani správania účastníkov, ale prvom rade v dôsledku postupu súdnej komisárky. V tejto
súvislosti ústavný súd už uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako
garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov (pozri napr. I. ÚS 119/03). I keď nie všetky nástroje na vyriešenie
tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu, neobstojí však
tvrdenie podpredsedu okresného súdu, že „nie je v možnostiach súdu odňať veci súdnemu
komisárovi“. Z § 175zb Občianskeho súdneho poriadku totiž vyplýva, že: „Súd môže odňať
vec poverenému notárovi, ak napriek predchádzajúcemu upozorneniu spôsobí zbytočné
prieťahy v súdnom konaní. Súd potom poverí úkonmi v konaní o dedičstve iného notára
podľa rozvrhu práce.“ V danom prípade však konajúca súdna komisárka nebola ani len
upozornená na prieťahy v napadnutom konaní a už vonkoncom súd nevyužil prostriedky
nápravy podľa citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, hoci v okolnostiach
danej veci toto opatrenie mohlo byť účinným prostriedkom nápravy. Pri posudzovaní
odôvodnenosti sťažnosti preto nebolo možné prihliadať na skutočnosti označované ako
objektívne vo vyjadrení podpredsedu okresného súdu v danej veci (m. m. I. ÚS 6/06).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako
to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka požadovala priznať finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, najmä
s odôvodnením, že žije „v psychickom napätí a strese, právnej neistote, v pocite
nespravodlivosti a frustrácie v rodine a spoločnosti spôsobenej neprimerane zdĺhavým
dedičským konaním“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre
sťažovateľku. Pri určení výšky primeraného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie
podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Ústavný súd
preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa
citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti
a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä na
celkovo takmer 7 rokov trvajúce napadnuté konanie, považuje za primerané vo výške
2 500 €.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti
z 5. januára 2015 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 19. januára 2016).
Za dva úkony vykonané v roku 2015 patrí odmena v sume dvakrát po 139,83 € a režijný
paušál dvakrát po 8,39 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2016 patrí odmena v sume 143 €
a režijný paušál 8,58 € (v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho
zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove sumu 448,02 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. marca 2016