Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 739/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť ,

, Česká republika, zastúpenej advokátkou JUDr. Veronikou Nozar

Jakubíkovou, Advokátska kancelária, Republiky 21, Žilina, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Okresnému súdu Žilina vo veci vedenej pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom

dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 448,02 € (slovom štyristoštyridsaťosem eur a dva centy) na účet advokátky

JUDr. Veroniky Nozar Jakubíkovej, Advokátska kancelária, Republiky 21, Žilina, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-12 z 11. novembra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“ alebo „súd“) v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

2. Ku skutkovému stavu sťažovateľka uviedla najmä, že:

«Som zákonnou dedičkou po poručiteľovi (mojom otcovi) (...)

Okresný súd v Žiline poveril prejednaním dedičstva po ňom súdneho komisára

JUDr. Tatianu Vrlíkovú, notára so sídlom v Žiline. Môj otec zomrel ako vdovec bez

zanechania závetu a listiny o vydedení a jeho zákonnými dedičmi v 1. dedičskej skupine sme

jeho tri deti: ja, môj brat (...) a sestra , rod.

(...)

Dedičské konanie po poručiteľovi sa vedie u súdneho komisára pod sp. zn.

, a doteraz toto konanie, ktoré je podľa môjho presvedčenia

neprimerane zdĺhavé, nie je skončené.

Dňa 9.9.2014 som podala sťažnosť na prieťahy predsedovi Okresného súdu Žilina.

Okresný súd Žilina sa k mojej sťažnosti písomne vyjadril listom zo dňa 30.10.2014.

Vyjadrenie súdu mi bolo doručené dňa 07.11.2014, v ktorom súd konštatoval:

... že sťažnosť je čiastočne dôvodná - nakoľko vo veci sa nie vždy konalo v zmysle § 6

, avšak aj z dôvodu pracovnej vyťaženosti...

S týmto konštatovaním súdu sa nestotožňujem. Mám za to, že v mojom prípade bolo

postupom povereného súdneho komisára, poťažne Okresného súdu Žilina porušované moje

právo účastníka konania na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na

spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

Moja snaha sa domôcť objektívneho a spravodlivého prejednania dedičstva po otcovi

ma stála nemalé úsilie, čo preukazuje i ďalej opísaný a doložený skutkový stav.

Prvé pojednávanie vo veci dedičstva po otcovi bolo 8.4.2010, kde som bola

prítomná. Okrem mňa bol prítomný môj brat a najmladšiu sestru

na pojednávaní zastupovala splnomocnená advokátka. Na pojednávaní nám bol

prečítaný položkovitý súpis majetku (aktíva a pasíva) po otcovi, ktorý ako nám bolo

povedané bol zostavený súdnym komisárom na základe výsledkov predbežného vyšetrenia,

údajov dedičov a listinných dôkazov. Pred zostavením súpisu poručiteľovho majetku súdny

komisár nezisťoval u mňa ako dediča žiadne údaje a ani mi nebola ako účastníkovi konania

poskytnutá možnosť v dostatočnom čase sa oboznámiť s týmto súpisom. (...)

Následne som podala Vyjadrenie k dedičskému pojednávaniu zo dňa 8.4.2010, kde

som sa vyjadrila k aktívam a pasívam dedičstva. Zároveň som i poukázala i na nedostatky

v súpise poručiteľovho majetku, ktoré však vôbec neboli brané do úvahy. (...)

V súvislosti s mojimi pripomienkami považujem za nutné uviesť, že môj nebohý otec

vlastnil v 1-izbový byt č. 16 na ul. č. 9 v .

V čase, kedy býval v som mu s mojou manželkou vo všetkom pomáhal. Jeho

zdravotný stav si však postupne vyžadoval intenzívnu celodennú starostlivosť a nakoľko

otcovým želaním bolo stráviť zvyšok života v , pretože tu prežil veľkú časť svojho

života, obrátili sme sa na Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb pre dospelých

v , kde nám vyhoveli. Otca sme z do presťahovali 10.5.2006. Krátko na to

sa udiali veci, pre ktoré sme spolu s mojim bratom oprávnene

nadobudli podozrenie z manipulácie s našim otcom a jeho majetkom. Môj brat, ktorý žije na

Slovensku sa preto obrátil na políciu v Žiline a podal trestné oznámenie. Tak nám to bolo

odporúčané, nakoľko ja žijem v Českej republike. Následne som sa od brata dozvedela, že

(syn najmladšej sestry ) ako ustanovený opatrovník

predal v mene nesvojprávneho jeho byt v za sumu 760 000 Sk

a že túto sumu mal vložiť na vkladnú knižku môjho otca, ktorú mu za týmto účelom založil

v a.s. pobočka . O schválení právneho úkonu opatrovníka v mene

nesvojprávneho môjho otca rozhodoval Okresný súd v Žiline, keď tento úkon schválil

rozsudkom zo dňa 23.11.2006 pod sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť

a vykonateľnosť dňa 8.12.2006.

Po celý čas sme spolu s bratom súdneho komisára upozorňovali na uvedené

skutočnosti a žiadali o zaradenie chýbajúcich otcových peňazí z predaja bytu do aktív

dedičstva (jedná sa o sumu 7 155,07 Eur). Apelovali sme na notárku, aby vykonala šetrenie

vo vzťahu k týmto chýbajúcim otcovým peniazom a predvolala , ktorý

ako jeho ustanovený opatrovník spravoval jeho majetok a veci.

Na (v poradí) druhom pojednávaní vo veci dedičstva po otcovi, ktoré bolo 4.5.2010

bol opätovne prečítaný súpis aktív a pasív dedičstva, doplnený v časti aktív o pohľadávku

poručiteľa voči (...), ktorý ako je vyššie uvedené bol ustanoveným

opatrovníkom poručiteľa a v časti pasív bola pohľadávka ,

prihlásená vo výške 1 018,44 Eur voči poručiteľovi z titulu úhrady nákladov na vykonanie

jeho pohrebu, vrátane ďalších vynaložených nákladov znížená o štátny príspevok v sume 73

Eur. (...)

Ďalšie dedičské pojednávanie sa konalo dňa 5.12.2011. Podľa informácie od

súdneho komisára, dedičský spis mal byť predložený Okresnému súdu v Žiline na

rozhodnutie, nakoľko na tomto pojednávaní nedošlo k uzavretiu veci. Nakoľko žiadne

rozhodnutie zo súdu neprichádzalo, bol sa môj právny zástupca v októbri 2012 informovať

u súdneho komisára o stave veci. Z nahliadnutia do spisu, bolo zistené, že posledné úkony

súdneho komisára boli ešte vo februári 2012. (...)

Pretože vo veci sa stále nič nedialo a žiadne rozhodnutie zo súdu neprichádzalo,

v lete 2014 som spolu s mojim bratom navštívila Notársky úrad

JUDr. Tatiany Vrlíkovej v Žiline. Tam sme sa dozvedeli, že spis bol medzitým konečne

predložený súdu na rozhodnutie, avšak bol vrátený notárovi s výtkou v nedostatku postupu

notára s pokynmi na ďalší postup. Napriek tomu, že spis bol doručený súdnemu komisárovi

dňa 26.5.2014, vo veci sa nič nedialo. (...)

Po obdržaní týchto informácií som poslala na Notársky úrad JUDr. Tatiany

Vrlíkovej spolu s mojim bratom list zo dňa 29.7.2014 s opätovným zaslaním našich

požiadaviek. Následne môj brat aj osobitným listom zo dňa 3.8.2014 adresovaným

predsedovi OS Žilina, apeloval na predsedu súdu so žiadosťou o výkon dohľadu v našej

dedičskej veci a to z obavy i možnej zaujatosti, ktorá mohla prieťahy vo veci prejednania

dedičstva vyvolať. Opäť sa nič nedialo i keď bol spis na notárskom úrade a to od

26.05.2014.

Vnímajúc to ako prieťahy vo veci a porušovanie mojich práv ako účastníka konania,

podala som dňa 9.9.2014 sťažnosť na prieťahy predsedovi Okresného súdu Žilina. (...)

Do podania mojej sťažnosti sa v našej dedičskej veci nič nezmenilo a nový termín

pojednávania bol súdnym komisárom vytýčený na deň 13.11.2014 na základe

nedátumovaného predvolania doručenom mojej zástupkyni 13.10.2014, a to napriek tomu,

že spis bol na notárskom úrade od 26.5.2014, hoci mal na to splnené všetky podmienky. (...)

Moja snaha domôcť sa objektívneho a spravodlivého prejednania dedičstva po otcovi

ma stála nemalé úsilie. Žijem v psychickom napätí a strese, právnej neistote, v pocite

nespravodlivosti a frustrácie v rodine a spoločnosti spôsobenej neprimerane zdĺhavým

dedičským konaním. Neviem si ja, ani moja rodina a ani moje najbližšie okolie, kde žijem

nijako vysvetliť, prečo je také zdĺhavé dedičské konanie po mojom otcovi, ktoré sa vedie od

roku 2009. Veľmi ma to frustruje, sme len 3 dedičia a riadne sa dostavujeme na každé

pojednávanie, čiže prieťahy nie sú na našej strane. Je to pre mňa ako obyčajného človeka

úplne nepochopiteľné.

Preto žiadam i priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 10 000 Eur, ktorú

sumu považujem i s poukazom na judikatúru Ústavného súdu za primeranú a to vzhľadom

i k môjmu psychickému napätiu a stresu, ktoré je spôsobené práve pocitom neistoty,

nespravodlivosti, frustrácie a obavy, ako aj snahe sa domôcť objektívnosti a spravodlivosti.

Ďalej si uplatňujem náhradu trov konania v celkovej sume 290,26 Eur z dôvodu trov

právneho zastúpenia a to za dva úkony právnej služby (...).

V nadväznosti na vyššie uvedené mám za to, že bolo porušené moje právo

v článku 48 odsek 2(...). Rovnako boli porušené i moje práva zaručené Európskym

dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd a to konkrétne jeho článok 6(...)

Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby senát Ústavného súdu Slovenskej

republiky po predbežnom prerokovaní túto ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie a po

vykonaní dokazovania vyniesol tento nález:

I. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné

právo (...), aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené

v a právo na spravodlivé a verejné prerokovanie

jej záležitosti a to v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

II. (...) sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

10.000 Eur, ktoré je Okresný súd Žilina povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

III. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume

vyčíslenej v rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť na

účet právneho zástupcu sťažovateľky JUDr. Veroniky Nozar Jakubíkovej, advokátky

so sídlom ul. Republiky 21, Žilina(...) a to do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

nálezu.»

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho podpredsedom, listom sp. zn. z 22. decembra

2015 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu

z 19. januára 2016.

3.1 Podpredseda okresného súdu čiastočne popísal chronológiu úkonov vykonaných

súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

„Poverený podpredseda súdu po oboznámení sťažnosti sťažovateľky a jej

argumentáciou spolu s oboznámením sa predmetom konania ako aj evidenciou úkonov má

za to, že sťažnosť je nedôvodná.

Podpredsedovi súdu je známa judikatúra Ústavného súdu SR vo veci zodpovednosti

za dedičské konania, ktoré vykonáva poverený notár ako súdny komisár, avšak opätovne

považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že nie je v možnostiach súdu, aby zasahoval do

rozhodovania súdnych komisárov v dedičskom konaní a to ani personálne, aby nahradzoval

nečinnosť notárov tým, že sám namiesto súdneho komisára vydá rozhodnutie.

V prejedávanej veci predložil súdny komisár dňa 19.3.2014 na

rozhodnutie návrh uznesenia, s ktorým sa sudca nestotožnil a veci s pokynom vrátil

súdnemu komisárovi na doplnenie (22.5.2014). Skutkovo sa jedná o pomerne náročnú vec.

pričom lehotu do vrátenia veci považujem za primeranú k naštudovaniu spisu. Následne

súdny komisár vydal dňa 26.1.2015 uznesenie o prerušení konania, voči ktorému bolo

podané 5.2.2015 zákonnou dedičkou odvolanie. Sudca v rámci svojej právomoci rozhodol

tak, že dňa 21.4.215 zamietol návrh na prerušenie konania. Nakoľko proti rozhodnutiu bolo

podané odvolanie, dňa 16.6.2015 bol spis predložený nadriadenému súdu na rozhodnutie.

Uznesením č.k. dňa 2.11.2015 bolo rozhodnutie sudcu potvrdené. Spis po

vrátení ústavným súdom bude predložený súdnemu komisárovi na ďalšie konanie.

Súd, či už zákonný sudca alebo predseda súdu nemá možnosť ovplyvniť konanie pred

notárom, nemá vo vzťahu k notárom ako súdnym komisárom disciplinárnu právomoc, sudca

prípismi z 20.2.2014 a 5.6.2015 vyzýval súdneho komisára na oznámenie stavu veci, avšak

nie je v možnostiach súdu odňať veci súdnemu komisárovi a sám vykonať dokazovanie

a vydať meritórne rozhodnutie. Vzhľadom na agendu dedičského konania nie je ani v silách

sudcu, keď sa nestotožní s navrhovaným rozhodnutím, nakoľko rozhoduje len o schválení

návrhu, aby sám nahradil honorovanú činnosť súdneho komisára a sám vydal rozhodnutie.

Vo vzťahu k namietaným prieťahom prikladám podrobný prehľad úkonov v konaní

. Aj vzhľadom na skutkovú zložitosť veci, kde je potrebné prejudiciálne

rozhodovať o viacerých nárokoch ako predpokladom pre rozhodnutie o dedičstve, mám za

to, že nedošlo k neodôvodneným prieťahom v konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody navrhujem Ústavnému súdu Slovenskej

republiky aby sťažnosť ako nedôvodnú odmietol alebo rozhodol tak, že základné právo

sťažovateľky porušené nebolo.

V prípade, že Ústavný súd SR vyhodnotí konanie súdu ako neúčelné so vznikom

neodôvodnených prieťahov či neprimeranej dĺžky konania navrhujem, aby sťažovateľke

vzhľadom na okolnosti prípadu nepriznal náhradu nemajetkovej ujmy, prípadne priznal

náhradu v ním stanovenej primeranej výške vo vzťahu k intenzite zásahu, ktorá by nemala

byť vyššia ako nároky uplatňované v konaní (ani nečinnosť súdu nemôže privodiť väčšiu

ujmu ako strata nárokov uplatňovaných v konaní).

Okresný súd Žilina súhlasí s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky podľa § 30

ods. 2 v platnom znení upustil od ústneho prejednania prijatej

sťažnosti, pretože od ústneho pojednávanie nemožno očakávať ďalšie objasnenie.“

3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie okresného súdu

tiež poukázala na skutkový stav napadnutého dedičského konania a dodala tieto relevantné

skutočnosti:

„(...) Sťažovateľka nemôže súhlasiť s argumentáciou uvedenou Okresným súdom

Žilina v písomnom vyjadrení zo dňa 22.12.2015, ktorou súd popiera porušovanie

základných ústavných práv mojej mandantky. Sťažovateľka ďalej nemôže súhlasiť

s tvrdením súdu o nedôvodnosti jej sťažnosti na prieťahy.

Chceme klásť dôraz na tú skutočnosť, že úkony notára ako súdneho komisára sa

považujú za úkony súdu, na základe čoho si dovoľujeme vyvodiť záver o zavinení súdu na

vzniku prieťahov v dedičskej veci po neb. (sťažovateľkin otec), ktorý

zomrel 05.03.2009. Od smrti poručiteľa uplynulo bezmála sedem rokov.

V sťažnosti sťažovateľky je opísaná celá genéza, na základe ktorej si dovoľujeme

vysloviť názor, že porušenie základných ústavných práv sťažovateľky v predmetnej

dedičskej veci, v dôsledku ktorých do dnešného dňa v tejto veci nebola skončená jej právna

neistota, bolo zavinené súdom, hoci si to súd nepriznáva. Pretože len právoplatným

rozhodnutím vo veci je odstránená právna neistota účastníka konania.

V danom prípade možno konštatovať, že postup povereného súdneho komisára

v predmetnej dedičskej veci, ktorého úkony sú úkonmi súdu, tak doteraz neviedol

k naplneniu účelu dedičského konania, čo vyvoláva u sťažovateľky psychické napätie

a stres, životnú neistotu spôsobenú ne/konaním súdu/povereného súdneho komisára pri

rozhodovaní ojej práve na dedičstvo po nebohom otcovi .

Aplikáciou ustanovení súd má zabezpečiť, aby bola

zaistená rovnosť účastníkov s rovnakou možnosťou na uplatnenie ich práv a zároveň

rešpektovaná zásada rýchlosti a hospodárnosti konania. Tieto nároky musí spĺňať činnosť

súdu vo všeobecnosti.

Sťažovateľka preto žiada Ústavný súd Slovenskej republiky, aby jej priznal

primerané finančné zadosťučinenie a priznal i náhradu trov právneho zastúpenia v sume

spolu 448,02 Eur(...)

Po porade s mandantkou oznamujeme Ústavnému súdu Slovenskej republiky, že

netrváme na konaní ústneho pojednávania vo veci.“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 8. apríla 2009 bol okresnému súdu doručený úmrtný list po nebohom

(ďalej len „poručiteľ“), na základe ktorého súd začal dedičské konanie

v napadnutej dedičskej veci. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 15. mája 2009 okresný súd poveril notárku JUDr. Tatianu Vrlíkovú ako súdnu

komisárku (ďalej len „notárka“ alebo „súdna komisárka“) na vykonanie potrebných úkonov

vo veci prerokovania dedičstva po poručiteľovi.

Dňa 23. júna 2009 bolo vo veci nariadené predbežné šetrenie na 22. júl 2009, nikto sa

však na Notársky úrad JUDr. Tatiany Vrlíkovej (ďalej len „notársky úrad“) nedostavil.

Dňa 27. júla 2009 bolo vo veci nariadené predbežné šetrenie na 10. august 2009,

znovu sa však na notársky úrad nikto nedostavil.

Dňa 8. januára 2010 bolo vo veci nariadené predbežné šetrenie na 18. január 2009,

na notársky úrad sa však nikto nedostavil.

Dňa 12. februára 2010 sa na notársky úrad dostavila vnučka poručiteľa

, s ktorou bola spísaná zápisnica o predbežnom šetrení.

Dňa 15. februára 2010 súdna komisárka požiadala Katastrálny úrad v Žiline

o oznámenie všetkých nehnuteľností vedených na mene poručiteľa a tiež Tatra banku, a. s.,

Slovenskú sporiteľňu a. s., a UniCredit Bank Slovakia, a. s., o oznámenie zostatku ku dňu

smrti poručiteľa na jeho účtoch.

Dňa 1. marca 2010 bola doručená odpoveď Tatra banky, a. s., na žiadosť súdnej

komisárky.

Dňa 2. marca 2010 bola doručená odpoveď Slovenskej sporiteľne, a. s., na žiadosť

súdnej komisárky.

Dňa 11. marca 2010 bola doručená odpoveď UniCredit Bank Slovakia, a. s.,

na žiadosť súdnej komisárky.

Dňa 8. marca 2010 bola doručená odpoveď Katastrálneho úradu v Žiline.

Dňa 18. marca 2010 bolo vo veci nariadené dedičské pojednávanie na 8. apríl 2010.

Dňa 8. apríla 2010 sa uskutočnilo vo veci dedičské pojednávanie, ktoré bolo

odročené na 4. máj 2010 z dôvodu potreby spresnenia pohľadávky prihlásenej do dedičstva.

Dňa 29. apríla 2010 bolo notárskemu úradu doručené vyjadrenie dediča

k predmetnému dedičskému konaniu.

Dňa 30. apríla 2010 sa sťažovateľka písomne vyjadrila k dedičskému konaniu,

dopĺňajúc zoznam aktív a pasív patriacich do dedičstva po poručiteľovi.

Dňa 4. mája 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito z dôvodu potreby spresnenia pohľadávky prihlásenej do dedičstva.

Dňa 1. júna 2010 sa dedič písomne vyjadril k dedičskému

konaniu, namietajúc neuvedenie jeho požiadaviek v zápisnici o pojednávaní.

Dňa 18. júla 2011 bolo vo veci nariadené dedičské pojednávanie na 9. august 2011.

Dňa 9. augusta 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom sa uznesením

uložilo sťažovateľke a , aby v lehote jedného mesiaca podali žalobu

na príslušnom súde, ktorej predmetom malo byť riešenie otázky „či došlo platne

k darovaniu medzi poručiteľom a “.

Dňa 5. septembra 2011 sťažovateľka a oznámili súdnej

komisárke, že uvedenú žalobu nepodajú.

Dňa 6. septembra 2011 notárka vyzvala právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby

predložila dohodu týkajúcu sa všeobecnej ceny majetku poručiteľa do 20. septembra 2011.

Dňa 19. septembra 2011 bola notárskemu úradu doručená žiadosť o predĺženie lehoty

do 14. októbra 2011 na uzavretie dohody dedičov týkajúcej sa všeobecnej ceny majetku

poručiteľa.

Dňa 18. novembra 2011 bol notárskemu úradu doručený návrh na stanovenie

hodnoty vecí patriacich do dedičstva.

Dňa 29. novembra 2011 bolo vo veci nariadené dedičské pojednávanie na

5. december 2011.

Dňa 5. decembra 2011 sa uskutočnilo dedičské pojednávanie, na ktorom dedičia

uzavreli dedičskú dohodu.

Dňa 13. decembra 2011 notárka vyzvala dedičku na poskytnutie

rodného čísla.

Dňa 6. februára 2012 súdna komisárka urgovala dedičku , aby

poskytla rodné číslo.

Dňa 19. marca 2014 bol okresným súdom spis s návrhom uznesenia č. k.

-121 vrátený súdnej komisárke „vzhľadom na opakované vyhlasovanie

spornosti účastníkov konania ohľadne majetku a dlhoch poručiteľa“.

Dňa 30. júla 2014 boli notárskemu úradu doručené požiadavky sťažovateľky

a .

Dňa 7. októbra 2014 bolo vo veci nariadené dedičské pojednávanie na 13. november

2014.

Dňa 31. októbra 2014 sťažovateľka ospravedlnila svoju neprítomnosť na nariadenom

pojednávaní. Toho istého dňa ospravedlnil svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní

aj dedič .

Dňa 6. novembra 2014 súdna komisárka oznámila sťažovateľke, že nariadené

dedičské pojednávanie nie je možné odročiť.

Dňa 13. novembra 2014 sa uskutočnilo dedičské pojednávanie, ktoré bolo odročené

na neurčito, pretože dedička podala 3. novembra 2014

žalobu na okresnom súde o určenie predmetu dedičstva a o určenie povinnosti zaplatenia

peňažnej sumy do súdnej úschovy, pričom vec bola zaevidovaná na súde pod sp. zn.

.

Dňa 27. novembra 2014 bolo notárskemu úradu doručené stanovisko

a sťažovateľky k písomnému stanovisku spoludedičky .

Dňa 26. januára 2015 okresný súd uznesením č. k. -197 rozhodol

o prerušení predmetného dedičského konania.

Dňa 5. februára 2015 dedička podala odvolanie proti uzneseniu

okresného súdu č. k. -197.

Dňa 10. februára 2015 bol doručený spis zn. okresnému súdu z dôvodu

podaného odvolania proti uzneseniu o prerušení konania.

Dňa 21. apríla 2015 okresný súd vydal uznesenie č. k. -210, ktorým

návrh na prerušenie konania zamietol.

Dňa 14. mája 2015 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky

a proti uzneseniu č. k. -210.

Dňa 5. júna 2015 bolo okresným súdom zaslané odvolanie na vyjadrenie protistrane.

Dňa 12. júna 2015 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie protistrany

k uvedenému odvolaniu.

Dňa 7. júla 2015 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský

súd“), aby rozhodol o podanom opravnom prostriedku.

Dňa 2. novembra 2015 krajský súd uznesením č. k. -224 potvrdil

napadnuté uznesenie okresného súdu.

Dňa 6. novembra 2015 bol spis vrátený okresnému súdu.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným

prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Až právoplatným

rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie ústavného práva zaručeného čl. 48

ods. 2 nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov sa naplní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na

ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv ().

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o zložitosť veci, ústavný súd je toho názoru, že dedičské konanie tvorí

štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, výklad a aplikácia právnej

úpravy v dedičských veciach sú stabilizované, a preto ich z právneho hľadiska nemožno

považovať za právne zložité. Pokiaľ ide o skutkovú zložitosť, ústavný súd pripúšťa, že

z hľadiska potreby ustálenia faktického stavu veci by sa napadnuté konanie dalo považovať

za náročnejšie, avšak v danom prípade to nebola skutočnosť, ktorá prispela k celkovému

predĺženiu konania.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť

osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná

správaním sťažovateľky. Sťažovateľke nemožno vyčítať nespoluprácu so súdom, resp.

so súdnou komisárkou, keďže na pojednávaniach sa v podstate zúčastňovala (okrem

jediného prípadu pri predbežnom prešetrení veci), riadne a včas reagovala na výzvy súdu,

podávala vyjadrenia a navrhovala dôkazy.

Sťažovateľka v jednom prípade podala „neúspešné“ odvolanie proti rozhodnutiu

okresného súdu, ktorým návrh na prerušenie napadnutého konania zamietol. Rozhodovanie

o opravnom prostriedku sťažovateľky trvalo asi pol roka, počas tejto doby okresný súd

nemohol konať v merite veci, teda sťažovateľka sama k neodôvodnenému oddialeniu

rozhodnutia v predmetnom konaní tiež prispela. Ústavný súd však poznamenáva, že

sťažovateľka využila právne prostriedky dané jej podľa ,

avšak využitie možností daných účastníkovi konania procesnými predpismi na uplatňovanie

a presadzovanie jeho práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie

priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú

zbytočné prieťahy (napr. ). Samozrejme, sťažovateľka si za takýchto okolností

musela uvedomiť, že dôjde k predĺženiu predmetného konania, pričom na neúspešné

uplatnenie tohto právneho prostriedku ústavný súd nemohol neprihliadať pri určení

primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Napokon ústavný súd skúmal aj postup okresného súdu v predmetnom dedičskom

konaní a v tejto súvislosti poukazuje na to, že už v rámci svojej predchádzajúcej

rozhodovacej činnosti judikoval, že úkony notára ako súdneho komisára v konaní

o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi možno spôsobiť zbytočné prieťahy, za ktoré

nesie zodpovednosť všeobecný súd (, , ).

Ústavný súd preskúmaním postupu okresného súdu a súdnej komisárky zistil, že

súdna komisárka bola v danej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných relevantných

dôvodov dlhodobo nečinná v období od 4. mája 2010 do 18. júla 2011 (jeden rok a dva

mesiace).

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , ).

Z chronológie úkonov vykonaných súdom a súdnou komisárkou v napadnutom

konaní (bod II nálezu) vyplýva, že súdna komisárka v predmetnej veci od 6. februára 2012

do 7. októbra 2014 vypracovala iba (neefektívny) návrh uznesenia č. k. -121,

ktorý však nebol okresným súdom potvrdený, ale bol vrátený súdnej komisárke „vzhľadom

na opakované vyhlasovanie spornosti účastníkov konania ohľadne majetku a dlhoch

poručiteľa“.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že súdna komisárka

v napadnutom konaní počas najmenej tri a pol roka vo veci vykonala neefektívne úkony

alebo nevykonala žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľka počas napadnutého dedičského konania nachádzala, čo je základným účelom

práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). K uvedenej

nečinnosti a neefektívnej činnosti, a teda k prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti

veci ani správania účastníkov, ale prvom rade v dôsledku postupu súdnej komisárky. V tejto

súvislosti ústavný súd už uviedol, že v zaväzuje predovšetkým súdy ako

garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov (pozri napr. ). I keď nie všetky nástroje na vyriešenie

tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu, neobstojí však

tvrdenie podpredsedu okresného súdu, že „nie je v možnostiach súdu odňať veci súdnemu

komisárovi“. Z totiž vyplýva, že: „Súd môže odňať

vec poverenému notárovi, ak napriek predchádzajúcemu upozorneniu spôsobí zbytočné

prieťahy v súdnom konaní. Súd potom poverí úkonmi v konaní o dedičstve iného notára

podľa rozvrhu práce.“ V danom prípade však konajúca súdna komisárka nebola ani len

upozornená na prieťahy v napadnutom konaní a už vonkoncom súd nevyužil prostriedky

nápravy podľa citovaného ustanovenia , hoci v okolnostiach

danej veci toto opatrenie mohlo byť účinným prostriedkom nápravy. Pri posudzovaní

odôvodnenosti sťažnosti preto nebolo možné prihliadať na skutočnosti označované ako

objektívne vo vyjadrení podpredsedu okresného súdu v danej veci (m. m. ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako

to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, najmä

s odôvodnením, že žije „v psychickom napätí a strese, právnej neistote, v pocite

nespravodlivosti a frustrácie v rodine a spoločnosti spôsobenej neprimerane zdĺhavým

dedičským konaním“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a podľa dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľku. Pri určení výšky primeraného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa

citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti

a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä na

celkovo takmer 7 rokov trvajúce napadnuté konanie, považuje za primerané vo výške

2 500 €.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti

z 5. januára 2015 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 19. januára 2016).

Za dva úkony vykonané v roku 2015 patrí odmena v sume dvakrát po 139,83 € a režijný

paušál dvakrát po 8,39 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2016 patrí odmena v sume 143 €

a režijný paušál 8,58 € (v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho

zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove sumu 448,02 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2016