Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 555/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť M. B., zastúpenej advokátom JUDr. Pavlom Dlhopolčekom,

Advokátska kancelária, J. Reka 13, Žilina, pre namietané porušenie jej základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. po

právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -30 z 11.

novembra 2009 a takto

rozhodol:

1. Základné právo M. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom

pod sp. zn. po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.

-30 z 11. novembra 2009 p o r u š e n é b o l o .

2. M. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť M. B. trovy konania v sume 275,94

€ (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. Pavla

Dlhopolčeka, Advokátska kancelária, J. Reka 13, Žilina.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -8 z 12. novembra 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť M. B. (ďalej

len „sťažovateľka“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o

postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -30 z 11. novembra 2009.

Ústavný súd výzvou z 12. decembra 2013 požiadal predsedníčku okresného súdu

o vyjadrenie k sťažnosti a zaslanie spisu. Predsedníčka okresného súdu listom

sp. zn. Spr 2503/13 súhlasila s upustením od ústneho pojednávania, zaslala vyžiadaný spis,

avšak k obsahu sťažnosti sa nevyjadrila. Právny zástupca sťažovateľky v sťažnosti vyslovil

súhlas s upustením od ústneho pojednávania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (napr. ,

, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť vychádza z , ktorý súdom

prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak,

aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , ) ústavný súd zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd

(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Ústavný súd sa podrobnejšie nezaoberal hodnotením danej veci podľa uvedených

kritérií, pretože tak urobil už v náleze č. k. -30 z 11. novembra 2009, ktorým

vyslovil, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom okresného súdu v dedičskom konaní vedenom

pod sp. zn. porušené bolo, a okresnému súdu prikázal konať v tomto konaní bez

zbytočných prieťahov.

Ústavný súd poukazuje na to, že už len trvanie napadnutého konania – viac ako

28 rokov – je samo osebe celkom jednoznačne neprimerané a ako celok ho možno

považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v (podobne

napr. , , , ). Takáto zdĺhavosť konania

totiž predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu

ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (mutatis mutandis

, , ).

Pri hodnotení postupu okresného súdu v danej veci preto ústavný súd prihliadol

najmä na skutočnosť, že napriek tomu, že už raz prikázal okresnému súdu v danej veci

konať, okresný súd neorganizoval svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prerokovaná a skončená ( ) a aby sa čo najskôr

odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň fyzická osoba obrátila o rozhodnutie.

Vec sa stále nachádza na okresnom súde, a to bez právoplatného rozhodnutia vo veci samej,

keďže proti opravnému uzneseniu okresného súdu č. k. -459 zo 7. januára 2014,

ktorým bol opravený II. výrok uznesenia okresného súdu č. k. -406 z 10. mája

2011, podala sťažovateľka 27. januára 2014 odvolanie.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že v konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. pretrvávajú zbytočné prieťahy, čím

dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky zaručeného

(bod 1 výroku nálezu).

Ústavný súd neprikázal okresnému súdu, aby v zmysle čl. 127 ods. 2 druhej vety

v danej veci konal, pretože ako bolo uvedené, táto povinnosť mu bola uložená

predchádzajúcim nálezom ústavného súdu.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 20 000 € z dôvodov v nej uvedených.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku posudzovaného konania berúc do úvahy

konkrétne okolnosti danej veci považoval priznanie sumy 5 000 € sťažovateľke

za primerané finančné zadosťučinenie podľa . Uvedenú

sumu ústavný súd priznal s prihliadnutím na to, že zo strany okresného súdu ide

o pretrvávajúce prieťahy po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -30

z 11. novembra 2009.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca

sťažovateľky trovy konania vyčíslil sumou 275,94 €, a to za dva úkony právnej služby.

Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľke náhradu trov

konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku

2012 v sume 781 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 130,16 €. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,81 € za jeden úkon podľa vyhlášky.

Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľke, spolu predstavuje sumu

275,94 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s

).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2014