Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 139/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia

základného práva zaručeného v a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a „všetkými

uzneseniami“ Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája

2009 doručená a 12. marca 2010 doplnená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a „všetkými

uzneseniami“ Okresného súdu Žilina (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“). Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie

právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 1. decembra 2004 na

okresnom súde návrh na náhradu škody „spôsobenej nesprávnym úradným postupom,

porušením povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnej lehote bez

zbytočných prieťahov podľa vo forme nemajetkovej ujmy vo výške

10 000 000,- Sk plus príslušenstvo“. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. , pričom

„konanie je proti mestu Ž., keď marí vydanie stavebného povolenia na samostatné kúrenie

v byte sťažovateľa a tak znemožňuje využívanie bytu, hoci sťažovateľ spĺňa zákonné

podmienky na takéto povolenie“.

Sťažovateľ namieta, že okresný „súd vykonáva len jalové úkony a vydáva

protizákonné rozhodnutia, šikanuje sťažovateľa. Sťažnosti na prieťahy nie sú predsedom

súdu odstránené. Nečinnosťou Okresného súdu a M. Ž. vzniká sťažovateľovi škoda

v miliónoch korún a túto žiada uhradiť po práve, nie svojvoľne. Sťažovateľ investoval do

bytu v Ž. circa 1,7 milióna korún, ale tento byt od roku 2002 nemôže užívať. Vzniknutá

škoda sa navyšuje.“.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol vydať nález tohto znenia:

„Okresný súd v Žiline porušuje základné práva D. B. garantované čl. 48 ods. 2

a medzinárodného dohovoru.

Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 100.000 Eur (pre

opakované porušovanie základných práv, pre nerešpektovanie Nálezov ÚS SR a pre

nerešpektovanie rozsudku Európskeho súdu č. 46844/99) v lehote do 15 dní od dňa

doručenia Nálezu Ústavného súdu.

Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu v Žiline konať bezodkladne a bez

zbytočných prieťahov a porušovania základných práv D. B.

Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť trovy konania pre sťažovateľa a advokáta

v lehote 15 dní.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje všetky uznesenia v konaní

a oslobodzuje D. B. od súdnych poplatkov a prikazuje Okresnému súdu v Žiline D. B.

ustanoviť advokáta na celé konanie .“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (, ).

1. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta predovšetkým porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru

postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu (mutatis mutandis

).

Zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. , ktorý si ústavný súd zadovážil

na účely posúdenia prijateľnosti sťažnosti na ďalšie konanie, vyplýva, že posudzované

súdne konanie, v ktorom podľa sťažovateľa malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo na základe uznesenia

okresného súdu č. k. -50 z 23. augusta 2005 právoplatne prerušené až do

21. mája 2008. Z dôvodu prerušenia napadnutého konania pred okresným súdom, teda

dovtedy, kým nedošlo k odpadnutiu prekážky prerušeného konania, nemohli sa

v prerušovanom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej

neistoty účastníkov, a tým k naplneniu účelu označeného základného práva, tak ako to už

bolo uvedené. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nečinnosť súdu v dôsledku

existencie právoplatného súdneho rozhodnutia, ktoré vytvára prekážku jeho postupu, tak

ako tomu bolo v danom prípade, neposudzuje ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní

(mutatis mutandis , , ). Ústavný súd preto prípadnú

existenciu zbytočných prieťahov v napadnutom konaní posúdil iba od právoplatného

skončenia prerušenia tohto konania, teda od 21. mája 2008, a konštatuje, že z prehľadu

procesných úkonov, ktoré vyplývajú zo súdneho spisu sp. zn. , je zrejmé, že

okresný súd od pokračovania v prerušenom konaní postupoval v danej veci v podstate

plynule, snažil sa odstrániť prekážky konania, pretože konanie sa začalo na okresnom súde

podaním nekvalifikovaného návrhu sťažovateľa 1. decembra 2004. Napriek tomu, že

okresný súd opakovane vyzval sťažovateľa na odstránenie vád svojho podania (naposledy

uznesením č. k. -156 z 31. júla 2008), sťažovateľ tak neurobil. Z uvedeného

vyplýva, že k predĺženiu napadnutého konania podstatne prispel aj samotný sťažovateľ tým,

že podal nekvalifikovaný návrh, pričom nereagoval adekvátne na výzvu okresného súdu,

ktorý ho vyzýval na upresnenie svojho podania.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ svojím postupom

sám znemožnil okresnému súdu plynulo konať, pretože konanie v súlade s čl. 48 ods. 2

predpokladá tiež žalobný návrh, ktorý spĺňa zákonom ustanovené náležitosti,

v danom prípade tieto podmienky splnené neboli (mutatis mutandis ,

), keďže okresný súd uznesením č. k. -226 z 15. decembra 2009

podanie sťažovateľa z 1. decembra 2004 odmietol. Okrem uvedeného sťažovateľ opakovane

(celkovo najmenej štyrikrát) požiadal súd o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

okresným súdom, na čo mal právo, avšak za týchto okolností prirodzene musel počítať aj

s predĺžením napadnutého konania.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na

konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ). Postup okresného súdu v danej veci sa

v napadnutom konaní zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle .

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu

v napadnutom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie

kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v

a čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

2. Podľa ustanovenia jednou z podmienok

prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. neumožňuje zmeškanie tejto

kogentnej lehoty odpustiť (napr. ).

Sťažovateľ namieta porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie

zaručené v a na spravodlivý súdny proces zaručený v

dohovoru „všetkými uzneseniami“ okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Podľa zistenia ústavného súdu v napadnutom konaní vydal okresný súd dosiaľ desať

uznesení, pričom uznesenie č. k. -50 z 23. augusta 2005 nadobudlo

právoplatnosť 5. apríla 2006, uznesenie č. k. -61 z 19. apríla 2006 nadobudlo

právoplatnosť 2. mája 2006, uznesenie č. k. -64 z 3. júla 2006 nadobudlo

právoplatnosť 19. decembra 2006, uznesenie č. k. -88 z 20. marca 2007

nadobudlo právoplatnosť 28. marca 2007, uznesenie č. k. -133 z 10. apríla 2008

nadobudlo právoplatnosť 21. mája 2008, uznesenie č. k. -148 zo 14. apríla 2008

nadobudlo právoplatnosť 21. mája 2008 a uznesenie č. k. -156 z 31. júla 2008

nadobudlo právoplatnosť 15. augusta 2008.

Pretože predmetná sťažnosť bola podaná na ústavnom súde v čase (18. mája 2009),

keď už dávno uplynula lehota ustanovená v , ústavný

súd sa už nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti týkajúcich

sa horeuvedených uznesení okresného súdu. Z uvedených dôvodov bolo potrebné v tejto

časti sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

3. Okrem uvedeného ústavný súd konštatuje, že proti uzneseniu č. k. 13 C 370/04-

179 z 22. januára 2009, uzneseniu č. k. -210 z 31. augusta 2009 a uzneseniu

č. k. -226 z 15. decembra 2009 sťažovateľ podal odvolania, o ktorých už jednak

rozhodoval odvolací Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) alebo o ostatnom

uznesení ešte bude rozhodovať, preto vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva

z citovaného , ústavný súd nemá právomoc preskúmavať postup a tieto

rozhodnutia okresného súdu, pretože jeho postup a rozhodnutie preskúmal alebo preskúma

krajský súd na základe odvolania sťažovateľa (sťažovateľ pritom krajský súd za

sťažovateľa–účastníka konania vôbec neoznačil). Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť

v tejto časti (teda vo vzťahu k uvedeným uzneseniam okresného súdu) odmietnuť pre

nedostatok právomoci ústavného súdu.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2010