Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 46/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti B., s. r. o., B., právne zastúpenej advokátkou

JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti B., s. r. o., o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. augusta

2011 doručená sťažnosť spoločnosti B., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla:

«... Približne v marci 2000 sa dohodla firma E. (žalobca) s vlastníkom ...rodinného

domu na začatí postupnej rekonštrukcie...

OS Ba I dňa 25. 11. 2004 (pod č. ) návrh žalobcu na nariadenie

predbežného opatrenia zamietol.

... Okresný súd Bratislava I... žalobu v celom rozsahu rozsudkom č.

z 27. 04. 2007 zamietol. Voči tomu podala procesná strana žalobcu (sťažovateľa v kontexte

tejto ústavnej sťažnosti) odvolanie. KS v Bratislave si osvojil názor žalobcu o

insuficientnom a unáhlenom rozhodnutí súdu 1. inštancie. Preto uznesením č. 2 Co

298/2007 z 29. 08. 2008 KS v Bratislave cit. rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie

prvostupňové konanie.

Dňa 28. 07. 2010 OS BA I na základe zmluvy o cesii práv z firmy E. na firmu B.

a spoločnej žiadosti o zámenu účastníctva na strane žalobcu rozhodol, že novým žalobcom -

titulom singulárnej sukcesie - bude s.r.o. B. (sťažovateľ v kontexte tejto ústavnej sťažnosti).

Zmyslom SR je zaručiť každému prístup k súdnej ochrane

a k súdu ako k orgánu verejnej moci, ktorý vykonáva súdnu moc podľa SR.

Základné právo zaručené SR a právo zaručené v

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, prijatý v Ríme dňa

4. 11. 1950, plus štrnásť dodatkových protokolov k nemu (ďalej len Dohovor) umožňuje

každému, aby sa po splnení predpokladov ustanovených zákonom stal účastníkom súdneho

konania. Ak teda fyzická osoba alebo právnická osoba splní predpoklady ustanovené

zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými

oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú. K odňatiu

základného práva podľa SR by podľa ustálenej judikatúry ÚS SR došlo

vtedy, pokiaľ by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde a pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom

návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby (, ,

). Reálna nečinnosť OS Ba I v čase od septembra 2008 dodnes, je v očiach

sťažovateľa prejavom odmietania OS Ba I v danej veci konať a rozhodovať.

Len čo sa súdne konanie začalo, musí v ňom súd i bez ďalších návrhov postupovať

tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá ( prvá veta ).

V zmysle ustálenej judikatúry ÚS SR: „... je odstránenie stavu právnej neistoty podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ - ,

I.ÚS 89/1999. Vážnosť akú ÚS SR pripisuje právu na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov ako aj - v istom zmysle a do istej miery - stotožňovanie tohto práva a princípu

právnej istoty vidíme vo viacerých rozhodnutiach ÚS SR - I.ÚS 183/2006, ,

. Totožnosť predmetného práva a princípu právnej istoty je identitou predmetu

a účelu ochrany poskytovanej zo strany ÚS SR. Ochranou práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov chráni ÚS SR jeden konkrétny rozmer princípu právnej istoty; rozmer

spočívajúci v nároku účastníka konania na odstránenie stavu právnej neistoty v dobe, ktorá

nie je neprimerane dlhá, ani neplynie zbytočne...

Hovorí sa o jednom z aspektov „spravodlivého procesu“ - m. m. :

teda o celkovej dĺžke, rýchlosti a plynulosti súdneho konania, ktoré tvoria obsah základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote)...

Neefektívna práca OS Ba I v čase od podania žaloby (v októbri 2004) do vrátenia

veci na nové konanie (v septembri 2008) a reálna nečinnosť OS Ba I v čase po septembri

2008 dodnes - sú istotne faktormi, aby bolo oprávnene možné hovoriť o zbytočných

prieťahoch v konaní zo strany Okresného súdu Bratislava I - m. m. . Tvrdíme,

že opísaná situácia je nezlučiteľná s imperatívom ustanoveným v SR.

Taká zdĺhavosť konania totiž v princípe predlžuje stav právnej neistoty dotknutých

subjektov do tej miery, že sa ich právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ohrozuje

ho vo svojej podstate.

Žiadna faktická zložitosť konania nemôže ospravedlniť stav, keď sa v danej veci

rozhodne po uplynutí viac ako štyroch rokov od podania návrhu, pretože strana sťažovateľa

bola dlhodobo vystavená právnej neistote, negatívne ovplyvňujúcej jej život — m. m.

.

Ani počet účastníkov konania nie je dôkazom zložitosti veci. Problémy napr.

v zabezpečení prítomnosti účastníkov konania na pojednávaní tiež nemožno kvalifikovať ako

dôvod na hodnotenie veci ako zložitej - ...

Správanie účastníkov súdneho konania (presnejšie povedané skúmanie, či správanie

sťažovateľa v predmetnej veci podstatným spôsobom neprispelo k predĺženiu predmetného

konania):

... Oproti právu účastníka konania na efektívny, rýchly a účelný postup súdu

v sporovom konaní, teda právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, stojí jeho

procesná povinnosť prispievať k dosiahnutiu účelu súdneho konania, napr. včasným

reagovaním na pokyny súdu a oznámením potrebných skutočností (v zmysle § 101 ods. 1

) - tak . Tvrdíme, že k celkovej dĺžke konania žiadnym spôsobom

neprispelo správanie sťažovateľa - argumentum a contrario I.ÚS 100/2002.

ÚS SR poukázal aj na závery vyplývajúce z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len ESĽP). V prípade Buchholz 1981, ako aj v prípadoch Zimmermann a Stein

1983, resp. Guincho 1984, konštatoval ESĽP, že primeranosť dĺžky konania musí byť

v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru v každom prípade určená s prihliadnutím na osobitné

okolnosti. Súd prihliada na zložitosť prípadu, ako aj na postup účastníka konania a iných

orgánov. Iba zdržovanie súdneho konania, za ktoré zodpovedá účastník konania, oprávňuje

prijať záver, že zo strany štátu nedošlo k prekročeniu primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru. V inom prípade ESĽP konštatoval, že správanie navrhovateľov (sťažovateľov) je

objektívnym faktorom - zaň žalovaný štát nenesie zodpovednosť. To treba vziať do úvahy pri

rozhodovaní o tom, či došlo k prekročeniu primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1 cit.

Dohovoru (tak v kauze Erkner a Hofauer 1987).

Aj pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení skúma ÚS SR správanie

účastníka konania (sťažovateľa) vo veci. Len ak sťažovateľ prispeje k zbytočným prieťahom,

môže mať takáto skutočnosť aj...

Postup involvovaného všeobecného súdu:

... Sťažovateľ (kvalifikovane predpísaným spôsobom zastúpený) je si vedomý, že

náležitosťou ústavnej sťažnosti je aj skutková a právna konkretizácia potrebná na prijatie

veci na ďalšie konanie. Tá musí byť povinne uvedená v rozsahu, v akom by sa ústavná

sťažnosť mala prijať na ďalšie konanie (§ 25 ods. 3 ZoÚS) - . Preto v tejto

ústavnej sťažnosti pravdivo opísal existujúcu situáciu. Pravdivosť jeho tvrdení je

verifikovateľná obsahom súdneho spisu, vedeného na OS Ba I pod. č. , resp.

na KS Ba pod č. .

K pozícii sťažovateľa sa viaže aj všeobecne známa, staršia a nespochybnená právna

sentencia, že sťažovateľ môže legitímne uplatňovať právo na spravodlivý proces aj pre

štádium konania, ktoré predchádzalo zmene účastníkov - . Nevieme o tom, že

by medzičasom prišlo k principiálnemu zrušeniu právneho názoru Ústavného súdu SR.

Preto dnešná pozícia sťažovateľa (teda firmy B.) pred ústavným súdom musí involvovať aj

práva na spravodlivý proces v štádiu konania pred všeobecným súdom, ktoré predchádzalo

zmene účastníkov, lebo „rozkúskovanie“ práv a povinností pri singulárnej sukcesii, či ináč

povedané odlišné vnímanie práv a povinností pred uskutočnením singulárnej sukcesie a po

nej, ba dokonca akési „zahladenie“ nezákonného, či protiústavného postupu orgánov

verejnej moci pred uskutočnením procesnej singulárnej sukcesie, je teórii práva úplne

neznáme, ak nechceme priamo použiť slovo absurdné.

Tvrdíme, že uvedeným postupom Okresného súdu Bratislava I došlo k porušeniu

základných práv alebo slobôd sťažovateľa. Preto podávame túto ústavnú sťažnosť proti

porušovaniu základných práv a slobôd podľa .

Právne rušivý stav v neprospech žalobcu (sťažovateľa v danom kontexte ústavnej sťažnosti),

vyplýva najmä z toho, že prvostupňový súd nepostupuje od septembra 2008 v zhode

s platným právom, čím porušuje základné práva a slobody sťažovateľa. Nutnosť podania

ústavnej sťažnosti v legitímnom záujme sťažovateľov odôvodňuje bezvýchodiskovosť

situácie, ktorej vážnosť vníma sťažovateľ mimoriadne citlivo predovšetkým z dôvodu

zlyhania súdneho orgánu ochrany práva.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

«Postupom porušovateľa (OS Bratislava I) došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na verejné prerokovanie veci v súdnom konaní bez zbytočných prieťahov.

Konkrétne porušovateľ svojím postupom porušil ,

keď bez zjavných príčin a najmä vzhľadom na charakter prejednávanej veci, svojou

protrahovanou nečinnosťou spôsobuje sťažovateľovi veľké ťažkosti. Predmetná vec zo

skutkového, ani z právneho hľadiska nevykazuje črty mimoriadnej náročnosti a právnej

zložitosti - ba dá sa povedať, že v činnosti justície je obvyklá; „technológia“ preukazovania

situácie a rozhodovania o zmluvách o stavebných prácach je súdom dostatočne známa a po

dlhých desaťročiach až rutinná. Pokiaľ ide o postup okresného súdu v napádanom konaní,

pokazujeme aj na (ďalej len ), ktorý súdom

prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana

práv bola rýchla a účinná. ... Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp.zn.:

porušil právo s.r.o. B., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v .

Okresnému súdu Bratislava I sa v konaní vedenom pod sp. zn.:

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke B. s.r.o.,... B.,... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo

výške 5.000,- € (slovom päťtisíc EUR), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť

sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť B. s.r.o., ... B.,..., trovy konania, tak ako

budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do troch dní od doručenia tohto nálezu na

účet jej právnej zástupkyne JUDr. J. F...»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky

na konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej

rady č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) v spojení s § 6 zákona

č. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch a sudcoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi

prvostupňového súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch,

alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17

ods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch zásadne

považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia

so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez

zbytočných prieťahov (napr. ). Účinnosť takého právneho prostriedku

ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona

č. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať

bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť

[§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľka, ktorá je

kvalifikovane právne zastúpená, sťažnosť na prieťahy v konaní nepodala a ani netvrdí, že ju

nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno

vyvodiť ani z obsahu jej sťažnosti ( ), ústavný súd

opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. , , )

dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by

využitie sťažnosti podľa § 17 a nasl. zákona o štátnej správe súdov (s účinnosťou

od 1. apríla 2005 podľa a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) neumožnilo účinnú ochranu základného

práva sťažovateľky priznaného jej podľa , a preto podľa

v spojení s bolo potrebné jej sťažnosť odmietnuť

predovšetkým z dôvodu neprípustnosti.

Okrem uvedeného treba dodať, že v okolnostiach danej veci pripadalo do úvahy

odmietnutie sťažnosti aj pre zjavnú neopodstatnenosť.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (, ).

Ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh a dopytom na okresnom súde zistil, že

predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o žalobe právneho predchodcu

sťažovateľky – obchodnej spoločnosti A., spol. s r. o., B., ktorá na okresnom súde podala

13. októbra 2004 návrh na vydanie platobného rozkazu proti odporcovi v 1. rade P. O.,

v 2. rade I. K. a v 3. rade Mgr. J. Č., ktorý bol vedený pod sp. zn. Ro 2490/04. Okresný súd

v dôsledku podaného odporu vec previedol do registra „C“. Ďalej bola vec vedená pod

sp. zn. . Okresný súd o spore „o zhotovenie diela“ rozhodol rozsudkom

27. apríla 2007. Po odvolaní žalobcu – obchodnej spoločnosti A., spol. s r. o., B., Krajský

súd v Bratislave uznesením sp. zn. zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil

na ďalšie konanie.

Dňa 12. marca 2010 konateľ sťažovateľky okresnému súdu oznámil, že „medzi E.,

s. r. o. a B., s. r. o. došlo k postúpeniu pohľadávky. Novým žalobcom bude teda B., s.r.o.

B.“.

Dňa 24. mája 2010 právna zástupkyňa sťažovateľky požiadala o rozhodnutie

o zámene účastníkov.

Dňa 21. júna 2010 právna zástupkyňa sťažovateľky doručila doklady preukazujúce

prechod práv a povinností.

Dňa 28. júla 2010 okresný súd uznesením č. k. -338 pripustil zámenu

účastníka na strane žalobcu, ktorým sa stala spoločnosť B., s. r. o., B.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka do napadnutého konania vstúpila až po

právoplatnosti uznesenia č. k. -338, a to 20. augusta 2010 v dôsledku

singulárnej sukcesie.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti postup okresného súdu

mohol posúdiť len v tej časti konania, ktorá nasledovala po 20. auguste 2010, keď sa

sťažovateľka stala účastníčkou napadnutého konania. Nepodrobil preskúmaniu tú časť

konania, ktorá sa týkala právneho predchodcu sťažovateľky, pretože v tom čase

nedochádzalo/nemohlo dochádzať k porušovaniu základných práv sťažovateľky

(m. m. ).

Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ). Postup okresného súdu v danej veci sa

v napadnutom konaní zjavne ani takými významnými prieťahmi nevyznačuje.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádzalo do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu

v napadnutom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie

kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2

, a preto pripadalo do úvahy odmietnutie tejto sťažnosti aj pre zjavnú

neopodstatnenosť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. marca 2012