Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 77/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2010 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Marianny Mochnáčovej vo

veci sťažnosti M. H., N., zastúpenej advokátkou Mgr. E. S., N., pre namietané porušenie jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a podľa Listiny základných práv a slobôd a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom

pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo M. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 v spojení s Listiny základných práv

a slobôd a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Komárno p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. H. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Komárno p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Komárno j e p o v i n n ý uhradiť M. H. trovy právneho zastúpenia

v sume 234,57 € (slovom dvestotridsaťštyti eur a päťdesiatsedem centov) na účet jej právnej

zástupkyne Mgr. E. S. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -15 z 31. marca 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. H. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) v spojení s ods.

2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Komárno (ďalej aj „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v napadnutom

konaní ako poškodená strana. V predmetnej veci koná okresný súd odo dňa doručenia

obžaloby (t. j. od 22. januára 2003) na obžalovaných Ing. J. S. a Ing. K. K. (ďalej aj

„obžalovaní“) pre trestný čin ublíženia na zdraví vo forme spolupáchateľstva. Dňa

30. marca 2005 bola podaná ďalšia obžaloba na obžalovaného Ing. J. S. pre trestný čin

násilia proti skupine obyvateľov. Obidve trestné veci boli uznesením okresného súdu

z 21. júla 2005 spojené na spoločné konanie vedené pod sp. zn. . V obidvoch

konaniach vystupuje sťažovateľka ako poškodená.

3. Sťažovateľka v sťažnosti opísala skutkový stav namietaných trestných vecí,

chronológiu vykonaných úkonov súdu, pričom zdôraznila nedostatky v postupe okresného

súdu (neefektívna činnosť, pomalý postup, vedenie dokazovania súdom). V tejto súvislosti

uviedla, že „v konaní súd nekonal od podania obžaloby do dnešného dňa

efektívne, s cieľom zistiť objektívnu/materiálnu pravdu a na základe spoľahlivo zisteného

skutkového stavu spravodlivo rozhodnúť... Napriek tomu, že polícia, prokuratúra aj krajský

súd v Nitre ako súd rozhodujúci o odňatí trestnej veci konali v akceptovateľnej lehote,

sťažovateľke sa doteraz nedostalo nielen účinnej satisfakcie, ale ani poskytnutia ochrany

proti konaniu obžalovaných – s osobitným akcentom na to, že ide o právom nedovolený

(resp. právom sankcionovaný)priamy zásah do osobnej integrity sťažovateľky... Z dôvodu

zistenej nečinnosti súdu podala sťažovateľka dňa 27. 3. 2009 sťažnosť predsedovi

Okresného súdu na prieťahy v konaní. V odpovedi... predseda súdu konštatuje, že sťažnosť

je dôvodná, spis nebol predložený nariadenému súdu a sudcovi uložil konať bez zbytočných

prieťahov... Vo veci sa... ani po uplynutí takmer roka od podania sťažnosti predsedovi súdu,

nekoná riadne a bez prieťahov... Súd nevyužil na zabezpečenie prítomnosti predvolaných

osôb na pojednávaní všetky zákonné oprávnenia s cieľom zabezpečiť plynulosť konania...

Bezmála 7 rokov po podaní obžaloby a súčasne takmer 10 rokov od spáchania prvého

skutku nie je vo veci rozhodnuté... V dôsledku neukončeného trestnoprávneho konania sa

sťažovateľka nemôže domáhať ani náhrady škody na zdraví a súvisiacich nárokov

v občianskoprávnom konaní, vzhľadom na záväznosť výroku o vine a treste by ukončené

trestné konanie poskytlo spoľahlivý podklad pre rozhodnutie v občianskoprávnom

konaní...“.

4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto

rozhodol:

„1. Okresný súd... v konaniach vedených pod spisovými značkami

a porušil právo sťažovateľky M. H... zaručené v ..., v

ods. 1 Dohovoru... a v čl. 38 ods. 2 Listiny... na spravodlivé a verejné prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov (v primeranej lehote).

2. Okresnému súdu... v konaní prikazuje konať bez zbytočných prieťahov,

zabezpečiť dôkazy potrebné pre rozhodnutie a vec čo najrýchlejšie prejednať a meritórne

rozhodnúť.

3. Sťažovateľke M. H... priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

7 000 EUR, ktoré je Okresný súd... povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Priznáva sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v konaní o ústavnej

sťažnosti vo výške 377,73 EUR, ktoré je Okresný súd... povinný vyplatiť jej advokátke..., do

jedného mesiaca po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

5. Žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 7 000 € je

podľa sťažovateľky primeraná „- celkovej dĺžke konania... judikatúre Európskeho súdu pre

ľudské práva... pri zohľadnení intenzity a trvania porušenia práv sťažovateľky, okolnostiam

samotného súdneho sporu a jeho významu pre sťažovateľku, ... ide o nerozhodnutie o dvoch

protiprávnych skutkoch obžalovaného/obžalovaných smerujúcich proti poškodenej... zo

skutočnosti, že právom chráneným záujmom, ktorého ochrany sa súdne konanie týka, je jej

život, zdravie a fyzická integrita“.

6. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania. Za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr. 244/10 z 13. apríla 2010 a právna

zástupkyňa sťažovateľky zaujala stanovisko k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom

z 28. apríla 2010.

6.1 Predseda okresného súdu vo vzťahu ku konaniu súdu v napadnutom konaní

a podanej sťažnosti pripustil jej čiastočnú opodstatnenosť a okrem iného uviedol:

„Oboznámil som sa s predmetnou sťažnosťou ako aj so spisovým materiálom...

a dospel som k záveru, že sťažnosť sťažovateľky... je z časti opodstatnená... 3. 9. 2007 bolo

hlavné pojednávanie odročené na neurčito s tým, že spis bude predložený krajskému súdu

na rozhodnutie a tomto podnete. Spis bol predložený až dňa 7. 5. 2009... 26. 5. 2009 bol

určený termín hlavného pojednávania na deň 10. 8. 2009 a tento bol zmenený na 9. 9. 2009.

Toto pojednávanie bolo 4. 9. 2009 zrušené z technických príčin, pričom zo spisu nie je

možné zistiť, aké závažné dôvody viedli k zrušeniu termínu. Od toho času nebol vo veci

vykonaný žiaden úkon. Takýto postup možno hodnotiť zo strany súdu ako neefektívny

a spôsobujúci zbytočné prieťahy v konaní...“

6.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky v stanovisku z 28. apríla 2010, ktorým reagovala

na vyjadrenie predsedu okresného súdu, v podstatnom uviedla:

„ Vychádzajúc z tvrdenia p. JUDr. I. ako predsedu Okresného súdu Komárno je

zrejmé, že prieťahy v trestnom konaní týkajúcom sa sťažovateľky boli relevantne zistené už

dňa 22. 10. 2008. Napriek tomu ani do podania ústavnej sťažnosti, ani do dnešného dňa,

v predmetnej trestnej veci nie je rozhodnuté, a to ani neprávoplatne – teda ani

v období po 22. 10. 2008 neboli prijaté účinné opatrenia, ktoré by viedli k odstráneniu

prieťahov zistených internou previerkou...“

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v v spojení

s čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu

posúdenia, ktorá je určená povahou namietaného porušenia práv – ústavný súd nepovažuje

ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných

na meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu

bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej

lehote (, , ).

II.

8. Zo sťažnosti a z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec

sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil:

- okresný prokurátor Komárne (ďalej len „okresný prokurátor“) 22. januára 2003

podal na okresnom súde obžalobu na Ing. J. S. a Ing. K. K. pre trestný čin ublíženia na

zdraví spolupáchateľstvom,

- okresný prokurátor 30. marca 2005 podal na okresnom súde ďalšiu obžalobu na

Ing. J. S. pre trestný čin násilia proti skupine obyvateľov,

- 7. marca 2003 bol okresným súdom vydaný trestný rozkaz pod sp. zn. ,

ktorým sa vyslovila vina obžalovaným a uložil trest,

- 24. marca 2003 bol súdu doručený odpor zo strany obidvoch obžalovaných,

- 12. mája 2003 sa uskutočnilo na okresnom súde hlavné pojednávanie, ktoré bolo

následne odročené pre neprítomnosť splnomocnenca poškodenej. Zároveň bol

splnomocnenec vyzvaný súdom, aby oznámil ukončenie svojej práceneschopnosti,

- 10. novembra 2003 bola doručená súdu námietka zaujatosti sťažovateľky voči

sudcom okresného súdu. Zároveň 10. novembra 2003 bol vydaný pokyn sudcu na odročenie

hlavného pojednávania z technických príčin,

- 3. marca 2004 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie na súde, ktoré bolo následne

odročené z dôvodu podanej námietky zaujatosti sťažovateľkou,

- 22. apríla 2004 Krajský súd v Nitre vec neodňal okresnému súdu,

- 14. júna 2004 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, ktoré bolo odročené na

6. september 2004 z dôvodu nedostavenia sa sťažovateľky,

- 5. augusta 2004 dal sudca pokyn na zmenu termínu hlavného pojednávania

z dôvodu práceneschopnosti predsedu senátu, nový termín hlavného pojednávania bol

určený na 11.október 2004,

- 11. októbra 2004 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie v predmetnej veci, ktoré bolo

po výsluchoch odročené na 10. november 2004,

- 20. októbra 2004 sťažovateľka nahliadla do súdneho spisu a vyhotovila si kópie,

zároveň súdu doručila návrh na doplnenie dokazovania,

- 10. novembra 2004 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, na ktorom boli obžalovaní

uznaní súdom vinnými z trestného činu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom,

- 13. decembra 2004 bolo doručené odvolanie proti rozsudku podané sťažovateľkou,

- 15. decembra 2004 bolo doručené odvolanie proti rozsudku podané obžalovanými,

- 11. januára 2005 bol spis doručený s predkladacou správou na odvolací súd,

- 12. apríla 2005 sa konalo neverejné zasadnutie na odvolacom súde a vec bola

vrátená na nové konanie,

- 21. júla 2005 boli trestné veci spojené do jedného spoločného konania s ďalšou

trestnou vecou obžalovaného Ing. J. S. na spoločné konanie vedené pod sp. zn. ,

- 7. decembra 2005 bola doručená súdu námietka zaujatosti voči konajúcemu sudcovi

zo strany obžalovaného Ing. S.,

- 9. decembra 2005 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito,

- 4. apríla 2006 dal sudca pokyn na oznámenie odročenia termínu hlavného

pojednávania na 26. apríl 2006 z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti splnomocnenca

sťažovateľky,

- 26. apríla 2006 bolo súdu doručené opätovné ospravedlnenie splnomocnenca

sťažovateľky. Uskutočnilo sa hlavné pojednávanie, ktoré bolo následne odročené na

neurčito,

- 2. mája 2006 súd vyzval MUDr. M. na oznámenie ukončenia práceneschopnosti

obžalovaného Ing. S.,

- 25. septembra 2006 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, ktoré bolo následne

odročené na 6. november 2006,

- 6. novembra 2006 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, ktoré bolo následne

odročené na neurčito; ospravedlnená neprítomnosť obžalovanej Ing. K. S.,

- 17. januára 2007 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, ktoré bolo následne odročené

na 21. marec 2007,

- 19. januára 2007 zaslal súd žiadosť S. v B. na podanie správy o viditeľnosti

7. septembra 2006 a stave počasia v tento deň. Správa z ústavu bola doručená 28. februára

2007,

- 21. marca 2007 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, ktoré bolo odročené na 21. máj

2007,

- 21. mája 2007 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, ktoré bolo odročené na

3. september 2007,

- 31. mája 2007 sťažovateľka doručila súdu návrh na odstúpenie veci inému súdu,

- 3. septembra 2007 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, následne bolo na hlavnom

pojednávaní oznámené, že spis bude predložený na konanie o odňatí veci na odvolací súd,

- 17. septembra 2007 vyjadrenie sudcu k námietke zaujatosti,

- v čase od 29. septembra 2007 do 1. októbra 2007 sa sudcovia z okresného súdu

vyjadrovali k možnej zaujatosti v predmetnej trestnej veci,

- 8. septembra 2008 doručená súdu žiadosť z Okresnej prokuratúry Komárno

o oznámenie dôvodov nenariadenia pojednávania v napadnutom konaní,

- 7. apríla 2009 sa vyjadril sudca JUDr. M. H. o nepredložení predmetného spisu na

konanie na odvolací súd,

- 2. júna 2009 bol spisový materiál zaslaný na odvolací súd,

- 11. júna 2009 sa konalo neverejné zasadnutie senátu na odvolacom súde, predmetná

trestná vec nebola odňatá okresnému súdu,

- 19. júna 2009 bol spisový materiál spolu s rozhodnutím o neodňatí veci doručený

okresnému súdu,

- 10. júla 2009 súd oznámil odročenie hlavného pojednávania z dôvodu žiadosti

obhajkyne JUDr. B. T. na 9. september 2009,

- 4. septembra 2009 súd oznámil neuskutočnenie hlavného pojednávania

z technických príčin,

- 24. februára 2010 bola predmetná trestná vec opatrením predsedu okresného súdu

odňatá sudcovi JUDr. M. H. a pridelená na rozhodnutie inému sudcovi.

III.

9. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného

práva zaručeného v spojení s listiny a práva podľa

ods. 1 dohovoru. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov (podobne čl. 38 ods. 2 listiny). Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý

má právo na to, aby jeho záležitosť bola v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na

prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. ).

12. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , teda v trestnej veci, v ktorej

sťažovateľka vystupuje ako poškodená, došlo k porušeniu jej základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

13. Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil, že základné právo

na konanie bez zbytočných prieťahov zaručené (podobne

dohovoru) sa v prípade konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní chráni po začatí

trestného stíhania, keď sa občan stáva účastníkom tohto konania buď ako obvinený, alebo

poškodený (, ). Účel základného práva na konanie bez zbytočných

prieťahov podľa , ktorým je predovšetkým odstránenie stavu právnej

neistoty nielen obvineného, ale aj poškodeného ako strán v trestnom konaní, sa sleduje

konaním a rozhodovaním príslušných orgánov v primeranej lehote ().

Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota strán v trestnom konaní

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

o vine, resp. nevine obžalovaného a na tento výrok nadväzujúcich ďalších výrokov

nastoľujúcich práva a povinnosti. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť

taký procesný postup v konaní pred súdom, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty.

14. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , resp. právo na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníkov a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých

kritérií postupoval aj v danom prípade.

15. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd bral v predmetnom prípade

do úvahy skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (, ) relevantnú

na rozhodnutie. Predmetom posúdenia je trestné konanie (rozhodovanie o vine a treste za

spáchané skutky), ktoré sa začalo podaním obžaloby Okresnou prokuratúrou Komárno

22. januára 2003 na okresnom súde pod sp. zn. a ku ktorému bola na spoločné

konanie pripojená ďalšia trestná vec vedená na okresnom súde spočiatku po podaní

obžaloby Okresnou prokuratúrou Komárno 30. marca 2005 pod sp. zn. .

Vychádzajúc z obsahu, predovšetkým spisu okresného súdu v napadnutom konaní a jeho

postupu, ústavný súd nezistil žiadnu právnu okolnosť, na základe ktorej by sa malo

preskúmavané konanie vyhodnotiť ako zložité. Predmetom napadnutého konania je násilná

trestná činnosť, ktorá patrí k bežnej agende okresných súdov v trestnom konaní. Ide

o násilnú tresnú činnosť spočívajúcu v podozrení z nezákonných zásahov do telesnej

integrity sťažovateľky, následkom ktorých utrpela ujmu na zdraví, a zároveň zásahov do jej

osobnostných práv spočívajúcich v ochrane jej ľudskej dôstojnosti pred fyzickými atakmi

obžalovaných osôb.

16. Správanie sťažovateľky v priebehu doterajšieho konania treba posudzovať

komplexne. Jej procesné návrhy a sťažnosti, ktoré v doterajšom priebehu trestného konania

uskutočnila, sú súčasťou jej práv ako poškodenej, a teda ňou uplatnených ako strany

v trestnom konaní a sú motivované v konečnom dôsledku jej snahou dosiahnuť priaznivé

rozhodnutie v konaní pred súdom spočívajúce vo vyslovení viny obžalovaným za celkovo

dva skutky násilnej povahy, a na to nadväzujúcom rozhodnutí súdu o ňou uplatnenom

nároku na náhradu škody. Tomuto zisteniu ústavného súdu korešponduje napr. podanie

odvolania 13. decembra 2004 voči rozsudku okresného súdu, ktorým vyslovil vinu

obžalovaným, avšak odkázal sťažovateľku na občianskoprávne konanie pre posúdenie

nároku na náhradu škody uplatnenej v trestnom konaní, ako aj 10. novembra 2003

vznesenej námietky zaujatosti sudcov okresného súdu, o ktorej rozhodoval odvolací súd

a ktorej nevyhovel, ako aj jej súdu doručených návrhov na doplnenie dokazovania.

V kontraste s uvedeným uplatňovaním sťažovateľkiných práv sú zistenia ústavného súdu

o tom, že hlavné pojednávanie okresného súdu v napadnutom konaní bolo 12. mája 2003

odročené pre neprítomnosť splnomocneného zástupcu sťažovateľky a 14. júna 2004

odročené z dôvodu nedostavenia sa samotnej sťažovateľky. Hlavné pojednávanie na

okresnom súde nariadené na 10. apríl 2006 sa nekonalo z dôvodu ospravedlnenej neúčasti

splnomocneného zástupcu sťažovateľky, pričom táto podľa záznamov súdu nesúhlasila so

substitučným zastúpením a z rovnakého dôvodu bolo odročené hlavné pojednávanie na

okresnom súde na neurčito 26. apríla 2006. Dňa 31. mája 2007 bol okresnému súdu

doručený opakovaný návrh sťažovateľky, v ktorom žiada o odstúpenie veci na iný súd, a pre

podanie ktorej bolo hlavné pojednávanie súdu konané 3. septembra 2007 odročené

a následne ktorému nebolo opätovne odvolacím súdom vyhovené.

17. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,

pričom treba uviesť, že ústavný súd sa zaoberal nielen tvrdením sťažovateľky, ale vychádzal

z komplexného posúdenia priebehu doterajšieho konania s prihliadnutím na obsah obžaloby,

relevantnú právnu úpravu, ako aj doterajšiu celkovú dĺžku konania, zohľadňujúc aj

vyjadrenie zaslané ústavnému súdu predsedom okresného súdu. Úlohou ústavného súdu

bolo zistiť, či konkrétny postup okresného súdu v trestnom konaní nie je z hľadiska

naplnenia základného práva sťažovateľky na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (resp. dohovoru) svojvoľný alebo zjavne neodôvodnený (obdobne

pozri napr. ). Za zbytočný prieťah v konaní pred súdom ako posledného štádia

trestného konania možno považovať dobu jeho nečinnosti alebo zjavne neefektívnej činnosti

pri napĺňaní účelu , predovšetkým požiadavky, aby trestné činy boli

náležite zistené ( ). Ústavný súd zistil, že okresný súd nevykonal

žiaden úkon smerujúci k prerokovaniu a rozhodnutiu vo veci samej v období od 1. októbra

2007 do 2. júna 2009, keď uplynulo zbytočných 20 mesiacov, a zároveň je nutné

konštatovať, že zbytočne plynie čas od 4. septembra 2009 do súčasného obdobia, keď

24. februára 2010 bola predmetná trestná vec pridelená inému sudcovi. Nečinnosť

okresného súdu v trvaní 20 mesiacov vznikla v dôsledku opomenutia zaslania spisu

s vyjadreniami sudcov okresného súdu k námietke zaujatosti uplatnenou sťažovateľkou

v napadnutom konaní na odvolací súd, pričom uvedené opomenutie priznal vo svojom

písomnom vyjadrení 7. apríla 2009 aj vo veci konajúci sudca JUDr. M. H. V ostatnom

priebehu konania na okresnom súde a vedeného dokazovania je potrebné sa stotožniť

s vyjadrením predsedu Okresného súdu Komárno spočívajúcim v konštatovaní, že

„v ostatnej časti nepovažujem sťažnosť sťažovateľky M. H. za dôvodnú, nakoľko súd

priebežne konal v súlade s príslušnými ustanoveniami “. Celková doba

nečinnosti okresného súdu, v ktorej nevykonal žiaden úkon k prerokovaniu a rozhodnutiu

veci, trvala k súčasnému obdobiu 28 mesiacov, ktoré ústavný súd hodnotí ako zbytočné

prieťahy v konaní, čím došlo k porušeniu sťažovateľkou označených práv.

18. Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného nepovažoval za podstatné množstvo

úkonov, ktoré okresný súd v doterajšom trestnom konaní vedenom pod sp. zn.

vykonal, ale v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, )

považoval za rozhodujúcu predovšetkým skutočnosť, či ich vykonanie bolo efektívne,

rešpektovalo zásadu procesnej ekonomiky a zásadne vytváralo podmienky na odstránenie

stavu právnej neistoty sťažovateľky ako poškodenej v napadnutom trestnom konaní.

19. Okrem uvedeného hodnotenia veci podľa troch základných kritérií ústavný súd

prihliadol aj na predmet sporu (povahu veci) a jeho význam pre sťažovateľku. Z hľadiska

hodnotenia povahy veci sa ústavný súd oprel o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre

ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku

mimoriadne citlivého zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom

trestného konania spravidla spojený, musí posudzovať prísnejšie.

20. V okolnostiach prípadu, keď v predmetnom trestnom konaní od podania

obžaloby okresnému súdu proti obžalovaným uplynulo 7 rokov, ústavný súd konštatoval, že

okresný súd nebral do úvahy skutočnosť, že sťažovateľka bola a je v celom priebehu

trestného konania na základe uvedeného postupu tohto štátneho orgánu v stave dlhodobej

právnej neistoty (podobne ).

21. Napokon si ústavný súd nemohol nevšimnúť, že okresný súd vo vyjadrení

samotného jeho predsedu priznal oprávnenosť sťažnosti, a tým aj prieťahy v konaní

„... okrem... od podania jej podnetu dňa 26. mája 2007 do 24. februára 2010, kedy bola vec

odňatá a pridelená na rozhodnutie inému sudcovi“.

22. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľky podľa ( listiny) a práva podľa

dohovoru. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku

v bode 1 tohto nálezu.

23. Pretože ústavný súd zistil porušenie označených práv sťažovateľky okresným

súdom, prikázal mu ( ), aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa

rozhodnutia v jej trestnej veci. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je

uvedené vo výroku v bode 2 tohto nálezu.

24. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

25. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu. Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

7 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých

sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa

ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania

základného práva ().

26. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia. Pri určení výšky primeraného finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na doterajšiu celkovú

dĺžku trestného konania pred súdom (7 rokov), berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu,

najmä význam uplatňovaného nároku pre sťažovateľku, ako aj skutočnosť, že konanie vo

veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, a s prihliadnutím na

správanie sťažovateľky (bod 16) ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € za

primerané finančné zadosťučinenie podľa . Z týchto

dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku v bode 3 tohto nálezu.

27. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka bola vo veci

úspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom. Ústavný

súd jej priznal trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou pozostávajúcich

z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonaných jeden v roku 2009, a to

prevzatie a príprava zastupovania, a v roku 2010 z písomného podania sťažnosti ústavnému

súdu a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

(ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 vyhlášky je odmena

advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby

1/6 z výpočtového základu, t. j. pre úkon vykonaný v roku 2009 vypočítaná zo sumy

19 056 Sk a predstavuje sumu 632,54 € a pre úkon vykonaný v roku 2010 vypočítaná zo

sumy 695,41 €, a teda za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2009 predstavuje

odmenu v sume 105,42 € a 6,30 € režijný paušál a za jeden úkon právnej služby vykonaný

v roku 2010 odmenu v sume 115,90 € a 6,95 € režijný paušál. Ústavný súd vo zvyšnej časti

uplatneného nároku na náhradu trov konania nevyhovel, pretože stanovisko právnej

zástupkyne sťažovateľky z 28. apríla 2010 k vyjadreniu predsedu okresného súdu

k sťažnosti neobsahovalo nové alebo zásadné skutočnosti, ktoré by prispeli k objasneniu

veci. Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom

predstavuje celkovú sumu 234,57 €. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 4.

28. S poukazom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, sa pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2010