Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 293/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-77

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júna 2010

predbežne prerokoval sťažnosť T. Ď., P., V. H., P., a M. M., P., zastúpených advokátom

Mgr. R. T., PhD., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 17

ods. 1, 2 a 5 a práva podľa a 4 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku

v konaní vedenom pod sp. zn. 9/2009 a jeho uznesením zo 7. septembra 2009, postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 24. septembra 2009, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 24. septembra 2009, nerozhodnutím Špecializovaného trestného súdu

v Pezinku o námietke zaujatosti podanej M. M. 31. júla 2009 a 2. septembra 2009, ako aj

vo veci namietaného porušenia ich práva podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 24. septembra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť T. Ď., V. H. a M. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

PLs. -7 a č. k. PLs. -7 spojil na spoločné konanie sťažnosti T. Ď., V.

H. (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“) a M. M. (ďalej len „sťažovateľ v 3. rade“, spolu len

„sťažovatelia“), ktorými namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 17 ods. 1, 2

a 5 (ďalej len „“) a práva podľa a 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (ďalej len „špecializovaný trestný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. 9/2009 a jeho uznesením zo 7. septembra 2009, postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 24. septembra 2009, uznesením najvyššieho súdu

sp. zn. z 24. septembra 2009, nerozhodnutím špecializovaného trestného

súdu o námietke zaujatosti uplatnenej sťažovateľom v 3. rade 31. júla 2009 a 2. septembra

2009, ako aj vo veci namietaného porušenia svojho práva podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru

uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 24. septembra 2009.

Zo sťažnosti a z jej doplnenia doručeného ústavnému súdu 26. novembra 2009

vyplýva, že sťažovatelia:

1. Namietajú porušenie „práva na rozhodnutie o zákonnosti väzby nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom“ uznesením špecializovaného trestného súdu

sp. zn. 9/2009 zo 7. septembra 2009 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 24. septembra 2009 z dôvodu, že predmetný návrh prokurátora na

predĺženie väzby (zo 17. augusta 2009) nebol pridelený konajúcemu sudcovi náhodným

výberom pomocou technických prostriedkov v súlade s

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“), ďalej z dôvodu, že konajúci sudca nebol dočasne pridelený

alebo preložený na výkon funkcie sudcu na špecializovaný trestný súd v súlade

s ustanoveniami o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

2. Sťažovatelia namietajú porušenie „práva na rozhodnutie o zákonnosti väzby

v súlade s konaním ustanoveným zákonom“ uznesením špecializovaného trestného súdu

sp. zn. 9/2009 zo 7. septembra 2009 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 24. septembra 2009.

Námietku odôvodňujú tým, že sťažnosť proti uzneseniu o predĺžení lehoty väzby

podali na poštovú prepravu 21. septembra 2009 (v zákonnej lehote) a bola doručená

najvyššiemu súdu až 29. septembra 2009, faxom mu bola doručená 23. septembra 2009.

Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti uznesením sp. zn. 24. septembra 2009.

Podľa sťažovateľov v čase vydania uznesenia nemohol najvyšší súd vedieť o tom, že

sťažnosť bola podaná v zákonnej lehote (podaná na poštovú prepravu 21. septembra 2009),

preto, keď najvyšší súd vychádzal z doručenia faxom – 23. septembra 2009, mal sťažnosť

ako oneskorenú zamietnuť, preto podľa sťažovateľov bolo uznesenie vydané predčasne

a v rozpore s . Najvyšší súd mal podľa nich rozhodovať na základe

sťažnosti doručenej až 29. septembra 2009, teda až po uplynutí lehoty trvania väzby, ktorá

sa mala predĺžiť, keď už s odvolaním sa na nebolo možné

rozhodnúť o ďalšom predĺžení väzby.

Ďalej námietku odôvodňujú tým, že 3. septembra 2009 podali na poštovú prepravu

námietku zaujatosti konajúceho sudcu a generálnu námietku zaujatosti všetkých sudcov

špecializovaného trestného súdu, teda ju uplatnili pred rozhodnutím o návrhu prokurátora na

predĺženie väzby (7. septembra 2009) a špecializovaný trestný súd o nej mal rozhodnúť pred

rozhodnutím o návrhu prokurátora na predĺženie väzby, aj keď mu boli doručené až

8. septembra 2009.

Navyše nebolo rozhodnuté o generálnej námietke zaujatosti všetkých sudcov

špecializovaného trestného súdu, ktorú sťažovateľ v 3. rade uplatnil v rámci svojej žiadosti

o prepustenie z väzby z 31. júla 2009. O tejto žiadosti mal špecializovaný trestný súd konať

na verejnom zasadnutí týkajúcom sa predovšetkým rozhodovania o návrhu prokurátora na

predĺženie väzby (pretože to avizoval v predvolaní sťažovateľa na toto verejné zasadnutie).

Ďalší dôvod námietky opierajú o skutočnosť, že návrh prokurátora na predĺženie

lehoty trvania väzby bol podaný v čase, keď nebolo rozhodnuté o sťažovateľom v 3. rade

uplatnenej námietke zaujatosti proti prokurátorovi špeciálnej prokuratúry a keď nebolo

rozhodnuté ani o sťažnosti sťažovateľa v 2. rade proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté,

že tento prokurátor nie je vylúčený z vykonávania úkonov vo veci vedenej pod sp. zn.

VII/2 Gv 9/09.

3. Sťažovatelia namietajú porušenie „práva na preskúmanie zákonnosti väzby“

uznesením špecializovaného trestného súdu sp. zn. 9/2009 zo 7. septembra 2009

a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 24. septembra 2009, ktoré

odôvodňujú s poukazom na nález ústavného súdu sp. zn. , tým, že

o predchádzajúcom predĺžení väzby do 27. septembra 2009 rozhodovali špeciálny súd

a senát najvyššieho súdu, u ktorých absentoval atribút nezávislosti, preto ich ponechanie

vo väzbe po uplynutí šesťmesačnej lehoty od ich vzatia do väzby je nezákonné

a protiústavné, preto ich mali konajúce súdy na základe podaných žiadostí o prepustenie

z väzby prepustiť.

4. Sťažovatelia navyše namietajú „porušenie princípu kontradiktórnosti konania

a rovnosti zbraní“ uznesením špecializovaného trestného súdu sp. zn. 9/2009

zo 7. septembra 2009 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 24. septembra

2009, čo odôvodňujú tým, že návrh prokurátora na predĺženie väzby zo 17. augusta 2009 im

bol doručený 21. augusta 2009, svoje vyjadrenie k nemu podali na poštovú prepravu

7. septembra 2009 a toto bolo špecializovanému trestnému súdu doručené 8. septembra

2009. O návrhu prokurátora na predĺženie väzby však špecializovaný trestný súd rozhodol

už 7. septembra 2009, a to i napriek tomu, že v predvolaní na verejné zasadnutie konané

o predmetnom návrhu doručenom im 2. septembra 2009 bol avizovaný termín konania

10. september 2009. Sťažovatelia zastávajú názor, že boli obratí o možnosť predniesť svoje

argumenty proti návrhu na predĺženie väzby.

5. Sťažovatelia namietajú „porušenie práva na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti

väzby“ postupom špecializovaného trestného súdu.

6. Sťažovatelia napokon namietajú „porušenie práva byť súdený v primeranej lehote

alebo prepustený počas konania a arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť uznesenia najvyššieho

súdu sp. zn. z 24.9.2009“. Sťažovatelia sa opierajú o svoje vyjadrenie

z 2. septembra 2009 k návrhu prokurátora na predĺženie väzby a odvolávajú sa na judikatúru

ústavného súdu, podľa ktorej pri skúmaní dôvodnosti väzby, ktorá trvá dlhšiu dobu, treba

skúmať splnenie takých skutočností, ako je dôvodné podozrenie, že stíhaná osoba spáchala

trestný čin, ďalej danosť niektorého z väzobných dôvodov, ako aj postup orgánov činných

v trestnom konaní s osobitnou starostlivosťou a urýchlením.

Podľa sťažovateľov sa najvyšší súd nevysporiadal s námietkami, ktoré uviedli

vo svojom vyjadrení z 2. septembra 2009, preto jeho uznesenie považujú za

nepreskúmateľné a arbitrárne.

Z podania doručeného ústavnému súdu 10. novembra 2009 a jeho doplnenia

doručeného 26. novembra 2009 vyplýva, že sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd o ich

sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Špecializovaný trestný súd postupom a uznesením sp. zn. 9/2009

zo 7.septembra 2009 v časti, ktorou predĺžil lehotu trvania väzby sťažovateľov do 27. marca

2010 a sťažovateľovi H. zamietol žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu a najvyšší súd

postupom a uznesením sp. zn. z 24. septembra 2009, ktorým zamietol

sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 9/2009 zo

7. septembra 2009, porušili , a a

dohovoru v súvislosti s právom sťažovateľov na rozhodnutie o zákonnosti väzby nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

2. Špecializovaný trestný súd postupom a uznesením sp. zn. 9/2009

zo 7. septembra 2009 v časti, ktorou predĺžil lehotu trvania väzby sťažovateľov do

27. marca 2010 a zamietol žiadosti sťažovateľa H. o prepustenie z väzby na slobodu

a najvyšší súd postupom a uznesením sp. zn. z 24. septembra 2009

a postupom a uznesením sp. zn. z 24.09.2009, ktorým zamietol sťažnosť

sťažovateľov proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 9/2009

zo 7. septembra 2009, porušili , a Slovenskej

republiky a čl. 5 ods. 4 dohovoru v súvislosti s právom sťažovateľa na rozhodnutie

o zákonnosti väzby nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

3. Najvyšší súd postupom a uznesením sp. zn. z 24. septembra 2009,

ktorým zamietol sťažnosť sťažovateľov proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu

sp. zn. 9/2009 zo 7. septembra 2009, porušil , a

a dohovoru v súvislosti s právom sťažovateľov na rozhodnutie

o zákonnosti väzby v súlade s konaním ustanoveným zákonom.

4. Špecializovaný trestný súd postupom, ktorým nerozhodol o námietkach zaujatosti

podaných sťažovateľom M. z 31. júla 2009 a z 2. septembra 2009 a uznesením sp. zn.

9/2009 zo 7. septembra 2009 v časti, ktorou predĺžil lehotu trvania väzby sťažovateľov

do 27. marca 2010 a zamietol žiadosti sťažovateľa H. o prepustenie z väzby na slobodu

a najvyšší súd postupom a uznesením z 24. septembra 2009, ktorým zamietol

sťažnosť sťažovateľov proti uzneseniu špecializovaného trestného súdu sp. zn. 9/2009 zo

7. septembra 2009, porušili , a a

dohovoru v súvislosti s právom sťažovateľov na rozhodnutie o zákonnosti väzby v súlade s

konaním ustanoveným zákonom.

5. Špecializovaný trestný súd postupom a uznesením sp. zn. 9/2009 zo

7. septembra 2009 v časti, ktorou predĺžil lehotu trvania väzby sťažovateľov do 27. marca

2010 a zamietol žiadosti sťažovateľa H. o prepustenie z väzby na slobodu a Najvyšší súd

Slovenskej republiky postupom a uznesením sp. zn. z 24. septembra 2009,

ktorým zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu

sp. zn. 9/2009 zo 7. septembra 2009, porušili , a

a dohovoru v súvislosti s právom sťažovateľov na rozhodnutie

o zákonnosti väzby v súlade s konaním ustanoveným zákonom.

6. Špecializovaný trestný súd postupom a uznesením sp. zn. 9/2009 zo

7. septembra 2009 v časti, ktorou predĺžil lehotu trvania väzby sťažovateľa Ď. do 27. marca

2010 a Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom a uznesením sp. zn. z

24. septembra 2009, ktorým zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu špecializovaného

trestného súdu sp. zn. 9/2009, porušili , a

a čl. 5 ods. 4 dohovoru v súvislosti s právom sťažovateľa na preskúmanie zákonnosti väzby.

7. Najvyšší súd uznesením sp. zn. z 24. septembra 2009, ktorým

zamietol sťažnosť sťažovateľa Ď. a H. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu

sp. zn. 9/2009 zo 7. septembra 2009, porušil , a

a dohovoru v súvislosti s právom sťažovateľa byť súdený v primeranej

lehote alebo prepustený počas konania.

8. Najvyšší súd arbitrárnosťou a nepreskúmateľnosťou uznesenia sp. zn.

z 24. septembra 2009, ktorým zamietol sťažnosť sťažovateľa Ď. a H. proti

uzneseniu Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 9/2009 zo 7. septembra 2009 porušil

, a a a dohovoru.

9. Špecializovaný trestný súd postupom a uznesením sp. zn. 9/2009 v časti, ktorou

predĺžil lehotu trvania väzby sťažovateľa M. do 27. marca 2010 a najvyšší súd postupom

a uznesením sp. zn. z 24. septembra 2009, ktorým zamietol sťažnosť

sťažovateľa proti uzneseniu špecializovaného trestného súdu sp. zn. 9/2009

zo 7. septembra 2009, porušili , a Slovenskej

republiky a čl. 5 ods. 3 dohovoru v súvislosti s právom sťažovateľa na kontradiktórne

konanie a rovnosť zbraní.

10. Špecializovaný trestný súd postupom a uznesením sp. zn. 9/2009 v časti,

ktorou predĺžil lehotu trvania väzby sťažovateľa M. do 27. marca 2010 a najvyšší súd

postupom a uznesením sp. zn. z 24. septembra 2009, ktorým zamietol

sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu špecializovaného trestného súdu sp. zn. 9/2009 zo

7. septembra 2009, porušili , a Slovenskej

republiky a čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti

s právom sťažovateľa na urýchlené preskúmanie zákonnosti väzby.

11. Najvyšší súd uznesením sp. zn. z 24. septembra 2009, ktorým

zamietol sťažnosť sťažovateľa M. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu sp. zn.

9/2009 zo 7. septembra 2009 porušil čl. . 17 ods. 1, a a čl.

5 ods. 3 a čl. 5 ods. 3 dohovoru.

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky arbitrárnosťou a nepreskúmateľnosťou

uznesenia sp. zn. z 24. septembra 2009, ktorým zamietol sťažnosť

sťažovateľa M. a Ď. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 9/2009 zo

07.09.2009, porušil , a a a

ods. 4 dohovoru.

13. Uznesenie Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 9/2009 zo 7. septembra

2009, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 24. septembra 2009 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 24. septembra 2009 sa zrušujú a najvyššiemu súdu sa prikazuje, aby

neodkladne prepustil sťažovateľa M. a Ď. z väzby na slobodu.

14. Špecializovanému trestného súdu sa prikazuje, aby neodkladne odstúpil žiadosť

sťažovateľa M. o prepustenie z väzby na slobodu z 31. júla 2009 na rozhodnutie Krajskému

súdu v Banskej Bystrici alebo Špecializovanému trestného súdu sa prikazuje, aby urýchlene

rozhodol o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu z 31. júla 2009.

15. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľom ako primerané finančné

zadosťučinenie peňažnú sumu vo výške 10 000 €, ktorú mu je povinný zaplatiť

Špecializovaný trestný súd a peňažnú sumu vo výške 10 000 €, ktorú mu je povinný zaplatiť

Najvyšší súd Slovenskej republiky, to všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

16. Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd Slovenskej republiky sú povinní

spoločne a nerozdielne uhradiť trovy konania k rukám advokáta Mgr. R. T., PhD., so sídlom

B. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sa osobná sloboda zaručuje.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre

neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto bol zatknutý alebo inak pozbavený slobody

v súlade s ustanovením ods. 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred sudcu

alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má právo

byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže

podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Sťažovatelia namietajú:

- Porušenie „práva na rozhodnutie o zákonnosti väzby nezávislým a nestranným

súdom zriadeným zákonom“ uznesením špecializovaného trestného súdu sp. zn. 9/2009

zo 7. septembra 2009 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 24. septembra

2009 z dôvodu, že predmetný návrh prokurátora na predĺženie väzby (zo 17. augusta 2009)

nebol pridelený konajúcemu sudcovi náhodným výberom pomocou technických

prostriedkov v súlade s , ďalej z dôvodu, že konajúci

sudca nebol dočasne pridelený alebo preložený na výkon funkcie sudcu na špecializovaný

trestný súd v súlade s ustanoveniami

- Sťažovatelia namietajú aj porušenie „práva na preskúmanie zákonnosti väzby“

uznesením špecializovaného trestného súdu sp. zn. 9/2009 zo 7. septembra 2009

a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 24. septembra 2009, ktoré

odôvodňujú s poukazom na nález ústavného súdu sp. zn. , tým, že

o predchádzajúcom predĺžení väzby do 27. septembra 2009 rozhodovali špeciálny súd

a senát najvyššieho súdu, u ktorých absentoval atribút nezávislosti, preto ich ponechanie

vo väzbe po uplynutí šesťmesačnej lehoty od ich vzatia do väzby je nezákonné

a protiústavné, preto ich mali konajúce súdy na základe podaných žiadostí o prepustenie

z väzby prepustiť.

Porušenie práva na rozhodnutie o zákonnosti väzby nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom sťažovatelia odôvodnili najmä tým, že v spise špecializovaného

trestného súdu vedenom pod sp. zn. 9/2009 sa nenachádza potvrdenie o pridelení návrhu

prokurátora zo 17. augusta 2009 sudkyni Z. C. náhodným výberom pomocou technických

prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom, ako je ustanovené

v , ktorý zakotvuje generálne pravidlo pre výber

zákonného sudcu na rozhodnutie o veci.

Sudkyňa pre prípravné konanie Z. C. rozhodovala vo veci vedenej pod sp. zn.

9/2009 aj o predĺžení lehoty trvania väzby sťažovateľov do 27. septembra 2009, ako aj

o všetkých žiadostiach o prepustenie z väzby na slobodu, ktoré podali po 17. marci 2009.

Sťažovatelia namietali, že „Nepridelením veci náhodným výberom v súlade s § 51

ods. 1 zároveň znamená, že o návrhu prokuratúra zo dňa 17.8.2009

nerozhodol zákonný sudca, nakoľko sudkyňa Z. C. nebola určená v súlade so zákonom na

konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci, ako ustanovuje § 3 ods. 3 veta prvá zákona

č. “.

Vzhľadom na princíp subsidiarity [„ak... nerozhoduje iný súd“], ktorý vyplýva

z citovaného , môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu

právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ochrany fyzická osoba

alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi

Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia opravným prostriedkom proti

uzneseniu je sťažnosť.

Sťažovatelia sa mohli, a z obsahu sťažnosti vyplýva, že túto možnosť aj využili,

domôcť ochrany svojich práv podaním sťažnosti proti uzneseniu špecializovaného súdu

sp. zn. 9/2009 zo 7. septembra 2009, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť a v konečnom

dôsledku aj rozhodol najvyšší súd v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany

základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu

nedostatku právomoci na jej prerokovanie (obdobne , ).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť

vo všetkých bodoch, v ktorých sťažovatelia napadajú postup a rozhodnutia

špecializovaného trestného súdu, podľa odmietol pre

nedostatok svojej právomoci.

Keďže sťažovatelia v sťažnosti podanej ústavnému súdu tvrdili, že najvyšší súd

už uvedené pochybenie nenapravil, a preto uznesením sp. zn.

z 24. septembra 2009 porušil ich právo na rozhodnutie o zákonnosti väzby nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ústavný súd preskúmal namietané porušovanie

práv sťažovateľov vo vzťahu k najvyššiemu súdu.

Sťažovatelia podali proti uzneseniu špecializovaného trestného súdu sp. zn.

9/2009 zo 7. septembra 2009 sťažnosť.

V nej okrem iného namietali aj to, že „Nepridelením veci náhodným výberom

v súlade s zároveň znamená, že o návrhu prokuratúra

zo dňa 17. 2009 nerozhodol zákonný sudca, nakoľko sudkyňa Z. C. nebola určená v súlade

so zákonom na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci, ako ustanovuje § 3 ods. 3 veta

prvá “.

V rozvrhu práce špecializovaného trestného súdu (ďalej len „rozvrh“) na rok 2009,

ktorý si ústavný súd zadovážil, sú pravidlá určovania zákonného sudcu a prideľovania veci

upravené v II. oddiele, podľa ktorého:

«Všetky veci, s výnimkou agendy uvedenej v Inštrukcii číslo 3/2004 Ministerstva

spravodlivosti SR č. -53 zo dňa 14. januára 2004 o vedení súdnych registrov pre

krajské súdy (ďalej len „inštrukcia“), ktorá sa vedie mechanicky, mimo elektronickej

podateľne, budú prideľované do jednotlivých senátov náhodným výberom pomocou

technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom (len

„aplikácia“) tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelených vecí.

Podľa náhodným výberom nie je možné prideliť

vec, v ktorej je potrebné rozhodnúť bez zbytočného odkladu, a to v prípadoch rozhodovania

o

ustanovení obhajcu,

väzbe,

príkaze na zatknutie,

príkaze na domovú prehliadku,

príkaze na vyšetrenie duševného stavu,

príkaze na sledovanie osôb a vecí,

príkaze na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových

záznamov,

príkaze na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky,

príkaze na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke,

príkaze na použitie agenta.

Vo vymenovaných prípadoch rozhoduje sudca pre prípravné konanie. Sudca pre

prípravné konanie rozhoduje pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní

o zásahoch do základných práv a slobôd podľa . Sudca pre prípravné

konanie rozhoduje aj v iných prípadoch ustanovených (

, účinného od 1.1.2006).

Rozpisy sudcov pre prípravné konanie s nariadenou pracovnou pohotovosťou,

s určením ich zastupovania, v záujme zabezpečenia plnenia úloh, tvoria obsah príloh

k tomuto rozvrhu práce. ...

Ak o väzbe zatknutého obvineného bude rozhodovať samosudca, resp. senát, ktorého

predseda senátu príkaz na zatknutie vydal, sudca s nariadenou pracovnou pohotovosťou

v prv uvedenom čase môže vykonať technicko-organizačné zabezpečenie prevzatia

zatknutého obvineného do jurisdikcie Špecializovaného trestného súdu tak, aby samosudca,

resp. senát mohol rozhodnúť o väzbe v zákonnej lehote.

V VII. oddieli rozvrhu sú upravené Pravidlá vykonávania úkonov v prípravnom

konaní. Podľa nich:

1. O žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu rozhodne ten sudca pre

prípravné konanie (alebo senát ktorého je členom), ktorý obvineného vzal do väzby.

2. O žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu, pokiaľ nebolo u tohto

obvineného Špecializovaným trestným súdom rozhodované, rozhodne službukonajúci sudca

pre prípravné konanie (senát, ktorého je členom). O ďalších návrhoch alebo žiadostiach,

ktoré sa budú dotýkať tohto obvineného, bude opäť rozhodovať ten istý sudca pre prípravné

konanie (senát, ktorého je členom).»

Najvyšší súd preskúmal sťažnosť sťažovateľov aj v časti, v ktorej namietajú, že

samosudkyňa Z. C. nebola zákonnou sudkyňou vo veci vedenej pod sp. zn. 9/2009,

pretože jej vec nebola pridelená náhodným výberom pomocou technických prostriedkov.

Najvyšší súd uznesením sp. zn. z 24. septembra 2009 podľa § 193

ods. 1 písm. c) sťažnosť sťažovateľov ako nedôvodnú zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia, v ktorom sa vysporiadal aj s námietkou sťažovateľov, uviedol:

„... z obsahu spisu a z vyjadrenia konajúcej sudkyne bolo zistené, že táto bola

zákonnou sudkyňou pre prípravné konanie pre obvinených M. M., V. H. a T. Ď.. Svedčí

o tom druhý a siedmy oddiel Rozvrhu práce Špecializovaného trestného súdu na rok 2009,

ktorý upravuje spôsob a pravidlá určovania zákonného sudcu v prípravnom konaní ako aj

pravidlá vykonávania úkonov v prípravnom konaní. Z týchto vyplýva, že konajúca sudkyňa

mala v týždni od 2. marca 2009 do 9. marca 2009 službu pre prípravné konanie, pričom

5. marca 2009 bol predložený návrh prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby

obvinených, v dôsledku čoho bola založená príslušnosť tejto sudkyne aj na konanie

a rozhodovanie o všetkých ďalších návrhoch a žiadostiach obvinených v predmetnej trestnej

veci.“

Sťažovatelia okrem nedodržania zákonnosti pri prideľovaní ich veci konajúcej

sudkyni namietajú aj porušenie nimi označených základných práv tým, že sudkyňa Z. C.

a ani iný sudca neboli pridelení alebo preložení na výkon funkcie na špecializovaný trestný

súd v súlade s a zákonom, o návrhu prokuratúra zo 17. augusta 2009 mal vzhľadom

na ustanovenie rozhodovať Krajský súd v Banskej Bystrici,

pretože:

«S účinnosťou od 17.07.2009 bol zriadený špecializovaný trestný súd, ktorý

vzhľadom na ustanovenie bol príslušný na konanie

o návrhu prokuratúra zo 17.08.2009. Na internetovej stránke Súdnej rady Slovenskej

republiky nieje po 17.07.2009 uverejnené žiadne uznesenie Súdnej rady Slovenskej

republiky, ktorým by bola sudkyňa Z. C. alebo iný sudca dočasne pridelený alebo preložený

na výkon funkcie na špecializovaný súd. Pre úplnosť dodávam, že takéto uznesenie nebolo

na predmetnej internetovej stránke uverejnené ani do 02.09.2009; kedy som vzniesol

generálnu námietku zaujatosti z 02.09.2009.

Z č). 141a písm. b) a na naň nadväzujúcich ustanovení a

a a vyplýva, že rozhodovať o pridelení

a preložení sudcov patrí do výlučnej pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky. Žiadny

iný orgán Slovenskej republiky si túto pôsobnosť nemôže abstrahovať, nakoľko takýto

postup by bol v rozpore s a písm. b) .

Nakoľko sudkyňa Z. C. a ani iný sudca nebol dočasne pridelený alebo preložený na

výkon funkcie na Špecializovaný trestný súd v súlade s a zákonom, o návrhu

prokuratúra zo 17.08.2009 mal vzhľadom na ustanovenie

rozhodovať Krajský súd v Banskej Bystrici.

Rozhodnutím o návrhu prokuratúra zo 17.08.2009 sudkyňou Z. C., ktorá nebola

dočasne pridelená ani preložená na výkon funkcie na Špecializovanom trestnom súde som

bol v rozpore s č. 17 ods. 1, 2 a 5 odňatý zákonnému sudcovi a o návrhu prokuratúra

zo 17.08.2009 nerozhodol „nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom“ (mutatis mutandis

rozsudok ESĽP vo veci Posokhov proti Rusku z 13.2.2003, §§ 38-41).»

Sťažovatelia teda namietali neústavnosť postupu zákonodarcu, ktorý si podľa neho

osvojil právomoc patriacu podľa výlučne Súdnej rade Slovenskej republiky

a rozhodol sám o pridelení sudcov pre novovzniknutý súdny orgán.

Podľa sústavu súdov tvoria najvyšší súd a ostatné súdy.

Podľa podrobnejšiu úpravu sústavy súdov, ich pôsobnosť,

organizáciu a konanie pred nimi ustanoví zákon.

Ústavný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti na základe výkladu čl. 148 ods. 1

v spojení judikoval, že okrem zmeny súdnych obvodov možno

zákonom zmeniť aj ustanovenie súdov ().

Dôvodová správa k o Špecializovanom trestnom súde

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “) uvádza, že kontinuitu pri prechode právomoci špeciálneho súdu na

špecializovaný trestný súd zabezpečil , ktorého čl. II novelizoval

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok účinný od 1. januára 2006“) tak, že za § 567e vložil § 567f, ktorý v odseku 1

zakotvil, že vo veciach, ktoré patria do pôsobnosti špecializovaného trestného súdu,

v ktorých bolo začaté trestné stíhanie pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, je

príslušný na konanie špecializovaný trestný súd, ak ďalej nie je ustanovené inak, a ktorého

čl. XII novelizoval o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej

republiky a o zmene v znení neskorších

predpisov (v znení a č. ) tak, že za vložil

§ 18i, ktorý ustanovil, že výkon súdnictva, všetky práva a povinnosti vrátane prechodu

správy majetku štátu, práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov

a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných obdobných právnych vzťahov a práv a povinností

z osobných vzťahov sudcu k štátu prechádza dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu sp.

zn. z 20. mája 2009 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky zo špeciálneho

súdu na špecializovaný trestný súd (mutatis mutandis , ).

Opierajúc sa o túto judikatúru možno jednoznačne konštatovať, že k prechodu

sudcov špeciálneho súdu na špecializovaný trestný súd došlo na základe zákona, ktorého

prijatie má výslovnú oporu v texte , konkrétne v , ktorý

umožňuje upraviť existujúcu súdnu sústavu aj zriadením nového súdneho orgánu. Prijatie

takéhoto zákona majúceho výslovnú oporu v texte môže mať za následok aj prechod

sudcu na iný súd ().

Z uvedeného možno vyvodiť záver, že sudkyňa pre prípravné konanie

špecializovaného trestného súdu prerokúvajúca vec sťažovateľov bola zákonnou sudkyňou

v súlade so zákonom, určená zákonným rozvrhom práce, v zmysle zmocnenia relevantných

ustanovení , prostredníctvom ktorých je v danom konkrétnom

prípade sťažovateľov ústavná požiadavka prerokovania veci zákonným sudcom dodržaná.

Ústavný súd zistil, že najvyšší súd rozhodnutím sp. zn.

z 24. septembra 2009 neodňal trestnú vec sťažovateľov špecializovanému trestnému súdu,

a nevyhovel tak žiadosti sťažovateľov o odňatie veci špecializovanému trestnému súdu a jej

prikázanie inému krajskému súdu.

Najvyšší súd svoje rozhodnutie odôvodnil takto:

„Podľa ods. I z dôležitých dôvodov môže byt' vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje

súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Podľa ak súdom uvedeným v odseku 1 je Špecializovaný trestný

súd, iným súdom toho istého druhu a stupňa sa rozumie krajský súd podľa osobitného

predpisu.

Podľa najvyššieho súdu nespadá do jeho kompetencie posudzovať otázku ústavnosti

kreovania sudcov špecializovaného trestného súdu. Posúdenie tejto otázky spadá do

výlučnej kompetencie ústavného súdu, na ktorý sa sťažovatelia môžu obrátiť svojou

individuálnou sťažnosťou.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto smere musí vychádzať zo stavu, ktorý

vznikol na podklade zákona z 18. júna 2009 o Špecializovanom trestnom súde a o zmene

a doplnení niektorých zákonov. V tomto štádiu konania Najvyšší súd Slovenskej republiky

nemôže postupovať ani podľa , keďže takýto postup je

možný len v štádiu po podaní obžaloby. Navyše ide o väzobnú vec, v ktorej musel rozhodnúť

v lehote do 27. septembra 2009, kedy obvineným mala uplynúť ostatne predĺžená lehota

trvania väzby, pričom v tejto lehote aj rozhodol o jej predĺžení do 27. marca 2010,

a v prípade prerušenia trestného stíhania, by musel obvinených prepustiť na slobodu, čím

by došlo k zmareniu, resp. podstatnému sťaženiu vykonania úkonov trestného konania,

ktorých vykonanie viedlo k rozhodnutiu o predĺžení lehoty trvania väzby obvinených.“

Ústavný súd už vo svojej judikatúre (, ) uviedol, že každé

z konaní pred ústavným súdom možno začať len ako samostatné konanie a len na návrh

oprávnených subjektov, a preto žiadne z nich nemôže tvoriť súčasť iného druhu konania

pred ústavným súdom. Ústavná a zákonná úprava konaní pred ústavným súdom ich preto

koncipuje výlučne ako samostatné konania a nepripúšťa možnosť uskutočniť ich aj v rámci

a ako súčasť iného druhu konania (konaní) pred ústavným súdom. Vychádzajúc

z uvedeného za opodstatnené návrhy na začatie konania pred ústavným súdom (vrátane

sťažností fyzických osôb a právnických osôb) možno preto považovať len tie, o ktorých je

možné konať a aj rozhodnúť v niektorom z uvedených typov konaní pred ústavným súdom

ako v samostatnom konaní (napr. , ).

Vychádzajúc zo skutočnosti, že základom námietky je tvrdená protiústavnosť

príslušných ustanovení zákona o špecializovanom trestnom súde, bez predchádzajúceho

konania o súlade právnych predpisov, v ktorom by plénum ústavného súdu posúdilo tvrdený

nesúlad zákona o špecializovanom trestnom súde s , nemohol by špecializovaný

trestný súd námietku zaujatosti založenú na tvrdenej nelegitimite sudcov v uplatnenom

rozsahu posúdiť. Je to tak tým viac, že všetci existujúci sudcovia špecializovaného trestného

súdu sa dostali do svojich funkcií spôsobom, ktorého ústavnosť sťažovatelia spochybňujú.

Z pohľadu ústavného súdu preto možno uzavrieť, že sudkyňu pre prípravné konanie,

ktorá koná v prípade sťažovateľov, treba považovať za zákonnú sudkyňu z hľadiska

legitimity jej postavenia ako sudkyne špecializovaného trestného súdu, keďže táto legitimita

sa odvíja priamo zo zákona o špecializovanom trestnom súde. Rozhodujúcu otázku, či sa

sudcovia špecializovaného trestného súdu ujali svojich funkcií v súlade s , môže

ústavný súd riešiť iba v rámci konania o súlade právnych predpisov podľa § 37 a nasl.

, pričom sťažovatelia nie sú aktívne legitimovaní na podanie návrhu

na začatie konania o súlade právnych predpisov.

Danú problematiku nie je možné riešiť ani postupom podľa c ods. 1 ,

podľa ktorého medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré

Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred

nadobudnutím účinnosti ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú

prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že námietka sťažovateľov

o porušení ich základného práva na rozhodnutie o zákonnosti väzby nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. je zjavne neopodstatnená, preto ju v tejto časti podľa § 25 ods. 2

odmietol.

- Sťažovatelia namietajú porušenie „práva na rozhodnutie o zákonnosti väzby

v súlade s konaním ustanoveným zákonom“ uznesením špecializovaného trestného súdu

sp. zn. 9/2009 zo 7. septembra 2009 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

17/2009 z 24. septembra 2009.

Námietku odôvodňujú tým, že sťažnosť proti uzneseniu o predĺžení lehoty väzby

podali na poštovú prepravu 21. septembra 2009 (v zákonnej lehote) a bola doručená

najvyššiemu súdu až 29. septembra 2009, faxom mu bola doručená 23. septembra 2009.

Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti uznesením sp. zn. 24. septembra 2009.

Podľa sťažovateľov v čase vydania uznesenia nemohol najvyšší súd vedieť o tom, že

sťažnosť bola podaná v zákonnej lehote (podaná na poštovú prepravu 21. septembra 2009),

preto keď najvyšší súd vychádzal z doručenia faxom – 23. septembra 2009, mal sťažnosť

ako oneskorenú zamietnuť. Podľa nich bolo teda uznesenie vydané predčasne a v rozpore

s . Najvyšší súd mal podľa nich rozhodovať na základe sťažnosti

doručenej až 29. septembra 2009, teda až po uplynutí lehoty trvania väzby, ktorá sa mala

predĺžiť, keď už s odvolaním sa na nebolo možné rozhodnúť

o ďalšom predĺžení väzby.

Ďalej námietku odôvodňujú tým, že 3. septembra 2009 podali na poštovú prepravu

námietku zaujatosti konajúceho sudcu a generálnu námietku zaujatosti všetkých sudcov

špecializovaného trestného súdu, teda ju uplatnili pred rozhodnutím o návrhu prokurátora na

predĺženie väzby (7. septembra 2009) a špecializovaný trestný súd o nej mal rozhodnúť pred

rozhodnutím o návrhu prokurátora na predĺženie väzby, aj keď mu boli doručené až

8. septembra 2009.

Navyše nebolo rozhodnuté o generálnej námietke zaujatosti všetkých sudcov

špecializovaného trestného súdu, ktorú uplatnili v rámci žiadosti o prepustenie z väzby

z 31. júla 2009, o tejto žiadosti mal špecializovaný trestný súd konať na verejnom zasadnutí

týkajúcom sa predovšetkým rozhodovania o návrhu prokurátora na predĺženie väzby.

Vzhľadom na princíp subsidiarity, ako už bolo uvedené, ústavný súd preskúmal

v namietanom smere len citované rozhodnutie najvyššieho súdu.

Ústavný súd zistil, že sťažovatelia sťažnosťou z 18. septembra 2009 napadli

uznesenie špecializovaného súdu sp. zn. 9/2009 zo 7. septembra 2009. Spis

s predkladaciou správou bol najvyššiemu súdu doručený 21. septembra 2009.

Hoci podľa doručenky, ktorú sťažovatelia predložili ústavnému súdu, je zrejmé, že

sťažnosť najvyššiemu súdu bola poštovou prepravou doručená až 29. septembra 2009

(faxom 23. septembra 2009), najvyšší súd však v odôvodnení uznesenia sp. zn.

z 24. septembra 2009 uviedol, že včasnosť podania sťažnosti zistil vlastnými

prostriedkami (v spise sa nachádza úradný záznam z telefonickej komunikácie pracovníčky

kancelárie špecializovaného trestného súdu s kanceláriou právneho zástupcu sťažovateľov).

Hoci bola táto na doručenku doručená najvyššiemu súdu až 29. septembra 2009, o jej

existencii aj obsahu vedel najvyšší súd z faxového podania aj z vlastných zistení, preto

mohol o všetkých v nej uvedených námietkach 24. septembra 2009 rozhodnúť. Tým, že

najvyšší súd o sťažnosti sťažovateľov rozhodol, zabránil porušeniu označených základných

práv sťažovateľov, ktoré hrozilo pri ignorovaní podanej sťažnosti.

Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti podľa

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

- Sťažovatelia navyše namietajú „porušenie princípu kontradiktórnosti konania

a rovnosti zbraní“ uznesením špecializovaného trestného súdu sp. zn. 9/2009

zo 7. septembra 2009 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 24. septembra

2009, čo odôvodňujú tým, že návrh prokurátora na predĺženie väzby zo 17. augusta 2009 im

bol doručený 21. augusta 2009, svoje vyjadrenie k nemu podali na poštovú prepravu

7. septembra 2009 a toto bolo špecializovanému trestnému súdu doručené 8. septembra

2009, o návrhu prokurátora na predĺženie väzby však tento rozhodol už 7. septembra 2009,

a to i napriek tomu, že v predvolaní na verejné zasadnutie konané o predmetnom návrhu

doručenom im 2. septembra 2009 bol avizovaný termín konania 10. september 2009.

Sťažovatelia zastávajú názor, že im bola odobratá možnosť predniesť svoje argumenty proti

návrhu na predĺženie väzby.

Ústavný súd preskúmal rozhodnutie špecializovaného trestného súdu sp. zn.

9/2009 zo 7. septembra 2009. Sudkyňa pre prípravné konanie v jeho odôvodnení okrem

iného uviedla:

«Na Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica bol dňa 18. augusta

2009 doručený návrh prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

SR v B. (ďalej len prokurátor) na predĺženie lehoty trvania väzby u obvinených M. M., V. H.

a T. Ď., ako aj návrh na rozhodnutie o zmene (rozšírení) dôvodov väzby u všetkých troch

obvinených, evidovaný pod sp. zn. VII/2 Gv 9/09 - 332 zo dňa 17. augusta 2009. Podaným

návrhom sa domáhal, aby u obvinených bola predĺžená lehota trvania väzby do 27. marca

2010 a tiež, aby u všetkých troch obvinených došlo k rozšíreniu dôvodov väzby aj z dôvodu

uvedenom v ustanovení . ...

Podaný návrh bol v zmysle požiadavky rovnakého postavenia strán v trestnom

konaní zaslaný obvineným ako aj im obhajcom na vyjadrenie sa k jeho dôvodom. Obvinení

a ani ich obhajcovia sa k dôvodom uvedeným v predmetnom návrhu písomne nevyjadrili.

Sudkyňa pre prípravné konanie vo veci určila termín verejného zasadnutia na deň

10. septembra 2009, aby obvinení mali možnosť osobne sa vyjadriť na súde rozhodujúcom

o predloženom návrhu na predĺženie lehoty väzby, aby mali možnosť sa osobne vyjadriť aj

k návrhu na zmenu (rozšírenie) dôvodov väzby a v konečnom dôsledku, aby mali možnosť sa

osobne ku svojim žiadostiam o prepustenie z väzby na slobodu obvinený V. H. vyjadriť.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR predložil podpísanému súdu dňa

18. augusta 2009 a 26. augusta 2009 dve žiadosti obvineného V. H. o prepustenie z väzby

na slobodu zo dňa 11. augusta 2009 a 18. augusta 2009, ktorým nevyhovel, keďže mal za to,

že dôvody väzby u tohto obvineného podľa ,

naďalej trvajú. Navrhol, aby sudca pre prípravné konanie žiadosti obvineného nevyhovel.

O tomto svojom postupe prokurátor upovedomil obvineného a aj jeho obhajcu.

V oboch týchto žiadostiach obvinený V. H. žiadal o prepustenie z väzby na slobodu,

poukázal na nález Ústavného súdu SR z 20. mája 2009 o protiústavnosti Špeciálneho súdu.

Uviedol, že vzhľadom na predmetný nález uznesenie zo dňa 17. marca 2009 Špeciálneho

súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. 9/2009, ako aj uznesenie Najvyššieho

súdu SR v Bratislave sp. zn. zo dňa 26. marca 2009, ktorými mu bola

predĺžená lehota väzby do 27. septembra 2009, považuje za nezákonné. Má za to, že vo

výkone väzby sa nachádza protizákonne.

Obvinení M. M., V. H. a T. Ď. svojimi písomnými vyjadreniami zo dňa 2. septembra

2009, ktoré boli tunajšiemu súdu v ten istý deň doručené prostredníctvom faxu prehlásili, že

sa odmietajú zúčastniť verejného zasadnutia a požiadali, aby sa konalo v ich neprítomnosti.

Takúto požiadavku predniesol aj V. H. vo svojej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu,

ktorá podpísanému súdu bola prokurátorom doručená 26. augusta 2009.

Vzhľadom na takéto vyjadrenia vo veci rozhodujúca sudkyňa pre prípravné konanie

zrušila termín verejného zasadnutia a to z nasledovných dôvodov:

v žiadnom svojom ustanovení výslovne neuvádza, aby o návrhu

prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby bolo rozhodované na verejnom zasadnutí

podľa štvrtej hlavy. Zo všeobecného ustanovenia vyplýva, že na

verejnom zasadnutí súd rozhoduje, ak to zákon výslovne ustanovuje. Pri rozhodovaní

o väzbe ustanovenie vyžaduje, aby bol obvinený pred

rozhodnutím o väzbe vypočutý. V tomto prípade ale obvinení výslovne odmietli svoju účasť

na verejnom zasadnutí, teda to, aby boli vypočutí pred rozhodnutím o návrhu prokurátora

na predĺženie lehoty trvania väzby. Keďže nemohol byť splnený hlavný účel verejného

zasadnutia, keďže obvinení nechceli byť vypočutí (odmietli sa podrobiť výsluchu), sudkyňa

pre prípravné konanie zrušila termín verejného zasadnutia, keďže jeho predmetom mali byť

výsluchy obvinených. Pre takýto záver svedčí aj ustanovenie § 72 ods. 2, šiesta veta

, podľa ktorej „predseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie

vypočuje obvineného a potom umožní prísediacim alebo sudcom, prokurátorovi a obhajcovi

položiť obvinenému otázky týkajúce sa rozhodnutia o väzbe; bez výsluchu obvineného

možno rozhodnúť o väzbe len vtedy, ak obvinený výslovne požiadal, aby sa konalo v jeho

neprítomnosti alebo, ak zdravotný stav obvineného neumožňuje jeho výsluch“. Pri takomto

postupe sudkyňa pre prípravné konanie rešpektovala poslednú vetu ustanovenia § 72 ods. 2

, keď návrh prokurátora bol súdom doručený obvinenému a jeho

obhajcovi tak, aby sa k nemu mali možnosť pred rozhodnutím o väzbe vyjadriť.»

Ústavný súd zistil, že najvyšší súd sa v napadnutom uznesení výhradami sťažovateľa

o porušení princípu kontradiktórnosti špecializovaným trestným súdom nezaoberal, pretože

neboli predmetom ich sťažnosti proti uzneseniu špecializovaného trestného súdu sp. zn.

9/2009 zo 7. septembra 2009.

Navyše, sťažovatelia konajúcemu súdu 2. septembra 200 vyhlásili, že sa odmietajú

zúčastniť verejného zasadnutia, a požiadali, aby sa konalo v ich neprítomnosti. Sami

nevyužili svoje právo zúčastniť sa verejného zasadnutia 10. septembra 2009, kde by mali

možnosť osobne sa vyjadriť k predloženému návrhu na predĺženie lehoty väzby aj k návrhu

na zmenu dôvodov väzby. Podľa názoru ústavného súdu však sťažovatelia mali dostatok

času aj na písomné vyjadrenie. Žiadnu z možností nevyužili, preto konajúca sudkyňa mohla

dôvodne predpokladať, že sa vyjadriť k veci nechcú.

Sťažnosť treba preto v tejto časti považovať za neprípustnú.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa poučenia uvedeného v uznesení špecializovaného trestného súdu sp. zn.

9/2009 zo 7. septembra 2009 mali sťažovatelia možnosť podať podľa

sťažnosť, v ktorej mohli porušenie svojho práva na kontradiktórnosť

konania a princípu rovnosti zbraní namietať riadnym opravným prostriedkom.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd v tejto časti sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol.

- Sťažovatelia namietajú „porušenie práva na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti

väzby“ postupom špecializovaného trestného súdu.

Sťažovatelia porušenie označených práv odôvodnili aj tým, že:

„Návrh prokurátora zo 17.08.2009 bol podaný v čase, keď nebolo rozhodnuté o M.

M. vznesenej námietke zaujatosti voči JUDr. A. B., ktorú som vzniesol z dôvodu podania

žaloby na ochranu osobnosti proti nemu, ktorý postup je v rozpore s § 32 ods. 3 a ods. 4

.

Okrem toho predmetný úkon (návrh prokurátora zo 17.08.2009) bol urobený v čase,

keď nebolo rozhodnuté o sťažnosti spoluobvineného V. H. proti uzneseniu sp. zn. Vll/2 Gv

9/09 z 10.8.2009, ktorým bolo rozhodnuté, že prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry

JUDr. A. B. nie je vylúčený z vykonávania úkonov vo veci vedenej pod sp. zn. VII/2 Gv 9/09.

O posledne uvedenej sťažnosti bolo rozhodnuté až dňa 25.08.2009. Takýto postup je

v rozpore s .

Mám za to, že v prípade návrhu prokurátora zo 17.08.2009 nešlo ani o neodkladný

a ani o neopakovateľný úkon v zmysle a , a ani

o úkon, ktorého nevykonanie by mohlo ohroziť účel trestného konania. Pre zachovanie

lehoty 15 pracovných dní na podanie návrhu prokurátora na predĺženie lehoty trvania

väzby stanovenej v ods. ods. 2 v znení účinnom do 31.01.2009

postačovalo podať predmetný návrh najneskôr dňa 04.09.2009.“

Sťažovatelia teda namietali porušenie svojich práv aj v súvislosti s procesným

postupom špecializovaného trestného súdu.

Zo sťažnosti sťažovateľov z 18. septembra 2009, ktorú v zastúpení svojho právneho

zástupca podali proti uzneseniu špecializovaného trestného súdu sp. zn. 9/2009

zo 7. septembra 2009, nevyplýva, že by sťažovatelia označené skutočnosti namietali

v podaní najvyššiemu súdu.

V podrobnom odôvodnení sudkyňa pre prípravné konanie rozhodnutie o predĺžení

väzby sťažovateľov a zamietnutí žiadosti sťažovateľa v 2. rade o prepustenie z väzby na

slobodu odôvodnila najmä tým, že:

«Obvinení M. M., V. H. a T. Ď. boli vzatí do väzby uznesením sudcu pre prípravné

konanie Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 01.10.2008, sp. zn. podľa

ods. 2 z dôvodov uvedených v ustanovení ,

. Väzba u všetkých troch obvinených začala plynúť dňom 27.09. 2008 od

23.50 h.

Podľa väzba v rámci základnej alebo predĺženej

lehoty väzby v prípravnom konaní a väzba v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný

čas.

Podľa základná lehota väzby v prípravnom konaní je

sedem mesiacov; prokurátor je povinný prepustiť obvineného na slobodu najneskôr

v posledný deň tejto lehoty, ak nepodá najmenej dvadsať pracovných dní pred jej uplynutím

obžalobu, návrh na schválenie dohody o vine a treste alebo sudcovi pre prípravné konanie

návrh na predĺženie tejto lehoty.

Podľa ... predĺžiť lehotu väzby možno len vtedy, ak

návrh podľa odseku 2 bol podaný včas a ak nebolo možné pre obtiažnosť vecí alebo z iných

závažných dôvodov trestné stíhanie skončiť a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že

bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania. Predĺženie

lehoty väzby môže trvať až sedem mesiacov, lebo väzby v prípravnom konaní však nesmie

presiahnuť dĺžku podľa odseku 7...

Podľa v znení účinnom do 31.01.2009 celková doba

trvania väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť

a) dvanásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin,

b) tridsaťšesť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin

c) štyridsaťosem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin.

Podľa ods. ods. 1 obvinený môže byť vzatý do väzby len

vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté

trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento

skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva

dôvodná obava, že

a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu,

najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí

vysoký trest.

Podľa policajt, prokurátor, sudca pre prípravné

konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby

trvajú alebo či sa zmenili. Sudca pre prípravné konanie tak koná iba pri rozhodovaní

o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby alebo o zmene dôvodov väzby a pri

rozhodovaní o žiadostí obvineného o prepustenie z väzby podľa odseku 3. Ak v prípravnom

konaní prokurátor zistí, že dôvody väzby sa zmenili, podá návrh sudcovi pre prípravné

konanie na rozhodnutie o zmene dôvodov väzby. Sudca pre prípravné konanie o takom

návrhu rozhodne bez meškania...

Podľa obvinený má právo kedykoľvek žiadať

o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie,

predloží ju bez meškania so svojim stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre

prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí

bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné

dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho

predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

Z obsahu spisového materiálu sudkyňa pre prípravné konanie zistila, že vyšetrovateľ

PPZ, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, Odbor západ, Oddelenie vyšetrovania

uznesením zo dňa 26.10.2007 sp. zn. ČVS: PPZ-32/BOK-Z-2007 vzniesol obvinenie podľa

M. M. pre prečin poškodzovania cudzej veci, ktorého sa

mal dopustiť formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a) k § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a)

v bodoch 1), 2), 3) a V. H., T. Ď. a D. V. v bodoch 1), 2) pre pokračujúci

prečin poškodzovania cudzej vecí. ktorého sa malo dopustiť formou spolupáchateľstva

podľa k , a v bode 3) pre prečin

poškodzovania cudzej veci formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 245 ods. 1, ods. 2

písm. a) .

Obvineným M. M., V. H. a M. B., bolo ďalším uznesením vyšetrovateľa KR PZ,

Úradu justičnej a kriminálnej polície v T. zo dňa 08.12.2008, sp. zn. ČVS: KRP-63/OVK-

TN-2008, vznesené obvinenie za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,

ods. 2 písm. b) a pokračovací zločin poškodzovania cudzej veci podľa

, , s poukazom na

písm. b), Í) a M. B. pre trestný čin porušovania domovej slobody podľa

, účinného do 01.01.2006 v súbehu s trestným činom

poškodzovania cudzej veci podľa spáchaný organizovanou

skupinou s poukazom na účinného do 01.01.2006.

Písomným upozornením zo dňa 06. 02.2009 vyšetrovateľ podľa § 206 ods. 6

upozornil obvinených M. M., V. H. a T. Ď. na okolnosť, že skutky, pre

ktoré im bolo vznesené obvinenie uzneseniami zo dňa 26.10.2007 a 27.09.2008 budú

v ďalšom konaní právne kvalifikované ako pokračovací zločin poškodzovania cudzej veci

podľa , , , s poukazom na

a v jednočinnom súbehu so zločinom

založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa ,

u obvinených V. H. a T. Ď. aj so zločinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,

ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) s poukazom na Trestného

zákona. Obvinení prevzali upovedomenie o zmene právnej kvalifikácie dňa 09. 02. 2009.

Uznesením vyšetrovateľa KR PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície T. zo dňa

12.03.2009 sp. zn. ČVS:KRP-63/OVK-TN-2008 bolo začaté trestné stíhanie vo veci

a zároveň aj vznesené obvinenie M. M. v skutku č. 1), 2), 3), 4) za pokračovací zločin

poškodzovania cudzej veci § 245 ods. 1. ods. 2 písmeno b), ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a),

b) s poukazom na s poukazom na Trestného

zákona, s poukazom na , v skutku č. 2), 3) v štádiu prípravy

podľa v skutku č. 2), 3), 4) za pokračovací zločin útoku na

verejného činiteľa podľa ,

s poukazom na , v skutku č. 2) a 3) v štádiu prípravy podľa

, v skutku č. 5) za obzvlášť závažný zločin nedovoleného

ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. b),

ods. 4 písm. a) s poukazom na s poukazom na písm.

a) , v skutku č. 6) a 7) za pokračovací obzvlášť závažný zločin vydierania

podľa , s poukazom na , v

skutku č. 8), 9). 10) za pokračovací trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods.

I, ods. 3 písm. a) spáchaného formou účastníctva podľa písm.

a) účinného do 01.01. 2006, V. H. v skutku č. 1), 2), 3), 4) za pokračovací

zločin poškodzovania cudzej veci § 245 ods. I, ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a), b) Trestného

zákona s poukazom na , s poukazom na 14í písm. a) ,

v skutku č. 2), 3) v štádiu prípravy podľa , v skutku Č. 2), 3), 4)

za pokračovací zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.

c) s poukazom na , v skutku č. 2) a 3)

v štádiu prípravy podľa ods. I ,

v skutku č. 5) za obzvlášť závažný zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania

so zbraňami podľa , s poukazom na

, v skutku č. 8), 9), 10) za pokračovací trestný čin

poškodzovania cudzej veci podľa ,

spáchaného formou spolupáchateľstva podľa účinného do

01.01.2006, T. D., v skutku č. 1), 2), 3), 4) za pokračovací zločin poškodzovania cudzej veci

podľa , , , , s poukazom na

, s poukazom na , v skutku č. 2), 3) v štádiu

prípravy podľa ,

v skutku č. 2), 3), 4) za pokračovací zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323

ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) s poukazom na Trestného

zákona, v skutku č. 2) a 3) v štádiu prípravy podľa ,

v skutku Č. 5 za obzvlášť závažný zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania

so zbraňami podľa , s poukazom na

,

v skutku č. 6) obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 4 písm. c)

s poukazom na ,

Z uvedeného je zrejmé, že všetci traja obvinení sú trestne stíhaní za závažnú

úmyselnú trestnú činnosť kvalifikovanú tak, ako je to uvedené v jednotlivých uzneseniach

vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, ktorej sa mali dopustiť spôsobom prv uvedeným

v jednotlivých skutkoch. Obvinený M. M. je o.i. trestne stíhaný za pokračujúci zločin

poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a), b) Trestného

zákona s poukazom na a ] písm. a) , ktorého sa mal

dopustiť v jednočinnom súbehu so zločinom založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa , za obzvlášť závažný zločin nedovolené

ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. b),

ods. 4 písm. a) s poukazom na a

písm. a ) , za pokračujúci obzvlášť závažný zločin vydierania podľa

ods. 1, ods. 4 písm. c) s poukazom na ,

ako aj pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3

písm. b) s poukazom na .

Obvinený V. H. je trestne stíhaný o.i. za pokračovací zločin poškodzovania cudzej

vecí podľa ods. í, ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a), b) s poukazom na

a v jednočinnom súbehu so zločinom

založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa ,

pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b)

s poukazom na , pre obzvlášť závažný

zločin nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. b),

ods. 4 písm. a) s poukazom na .

Obvinený T. Ď. je trestne stíhaný o.i. pre pokračujúci zločin poškodzovania cudzej

veci podľa , , , s poukazom na

a v jednočinnom súbehu so zločinom

založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa

a zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b)

s poukazom na , pre obzvlášť závažný

zločin nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. b),

ods. 4 písm. a) s poukazom na ] písm. a) , pre

obzvlášť závažný zločin vydierania podľa ,

s poukazom na .

Všetci traja obvinení navyše sú trestne stíhaní aj za inú úmyselnú trestnú činnosť a to

inými policajnými zložkami, ktorá skutočnosť je zrejmá z predchádzajúcich rozhodnutí

podpísaného súdu, a ktorá tiež vyplýva aj z vyšetrovacieho spisového materiálu.

Podľa názoru sudkyne pre prípravné konanie vážnosť podozrenia zo spáchania

stíhaných skutkov, ktoré bezpochyby majú znaky trestných činov v zmysle postupne

vydaných uznesení o vznesení obvinenia, ani v tomto štádiu konania nebola doposiaľ vo

veci nazhromaždeným dôkazovým materiálom, navyše doplneným orgánom činným v

predmetnej trestnej veci, rozptýlená a toto podozrenie naďalej pretrváva. Obvinený M. M.

je naďalej dôvodne podozrivý, že ako člen zločineckej skupiny, ktorú vytvoril, po dlhú dobu

cieľavedome poškodzoval cudzí majetok za použitia zápalnej látky alebo nástražného

výbušného systému za účelom postupného získania si nielen vplyvu v mieste jeho

„pôsobenia“, ale predovšetkým s cieľom získania rôznych neoprávnených výhod,

predovšetkým finančných. Obvinený M. M. spolu s ďalšími spolu obvinenými mali pôsobiť

na rozsiahlom území Slovenskej republiky, predovšetkým však v okrese P. Zo zabezpečených

dôkazov zatiaľ vyplýva, že obvinený M. M. mal byť vedúcou osobnosťou skupiny, túto

skupinu sformoval on sám, aktívne ju mal riadiť a mal to byť on, ktorý mal určiť

a identifikovať motorové vozidlo, ktoré malo byť znehodnotené a mal to byť on, ktorý mal

rozhodnúť, čo konkrétne má urobiť každý jeden zo spoluobvinených, kedy a akým

spôsobom. Mal vyžadovať rešpekt a poslušnosť všetkých členov tejto zločineckej skupiny,

keďže stál na jej čele. Činnosť každého člena tejto skupiny mala mať svoje opodstatnenie,

konkrétny účel a zameranie. O týchto skutočnostiach pred vyšetrovateľom vypovedalo

viacero svedkov, ktorí uviedli, za akých okolností a kedy sa dostali s obvineným M. M., ako

aj s ďalšími spoluobvinenými do kontaktu, za akým účelom sa na nich telefonicky alebo

osobne nakontaktoval a čo požadoval. Vo vyšetrovacom spisovom materiály sa nachádzajú

aj výpovede svedokov, ktorí svojimi výpoveďami potvrdzovali vierohodnosť už vypočutých

svedkov - poškodených. Sudkyňa pre prípravné konanie ani v súčasnom štádiu trestného

stíhania nezistila žiadne také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť

k záveru, že výpovede svedkov strácajú na vierohodnosti.

Dospela k záveru, že obvinení sú dôvodne trestne stíhaní pre skutky, resp. pre trestné

činy, pre ktoré im bolo postupne vznesené obvinenie. Ďalšie vedenie trestného stíhania proti

všetkým trom obvineným je v plnej miere odôvodnené a opodstatnené. Všetky aktivity

obvinených pod vedením M. M. smerovali k získaniu neoprávneného majetkového

prospechu.

Vzhľadom na doposiaľ uvedené preto aj v súčasnej dobe pretrváva u obvinených

dôvod väzby podľa , . V tomto smere súd

poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia, ako aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR. S poukazom na charakter vyšetrovanej trestnej činnosti, jej vecný i časový rozsah,

obsah výpovedí viacerých svedkov, s prihliadnutím aj na predchádzajúci život obvinených

na dôvodnosti ďalšieho trvania väzby sa nič nezmenilo.

Dôvodnosť navrhovaného predĺženia lehoty trvania väzby u všetkých troch

obvinených bola sudkyňou pre prípravné konanie preskúmaná z hľadiska plynulosti

vykonávania vyšetrovania. Z obsahu predloženého vyšetrovacieho materiálu sudkyňa pre

prípravné konanie konštatovala, že vyšetrovanie prebieha zákonným spôsobom a bez

prieťahov na strane orgánov činných v trestnom konaní. Je nesporné, Že vo veci sa

vykonáva rozsiahle dokazovanie, vzhľadom na počet útokov proti záujmom chráneným

. Je nevyhnutné dôsledne zadokumentovať vyšetrovanú trestnú činnosť,

za účelom ktorým je potrebné zabezpečiť dôkazy minimálne v rozsahu, ako to podrobne vo

svojom návrhu prokurátor uviedol. Vzhľadom na obtiažnosť veci spočívajúcu v jej rozsahu,

početnosti skutkov, spôsobe a dĺžke času páchania stíhaných skutkov a novým zisteniam,

ktoré odôvodnili potrebu rozšírenia obvinenia, sudkyňa pre prípravné konanie návrhu

prokurátora vyhovela a predĺžila lehotu väzby u všetkých troch obvinených do 27. marca

2010. Takto predĺžená lehota väzby sa v tomto štádiu trestného stíhania javí ako primeraná

na vykonanie potrebných úkonov s cieľom riadneho zdokumentovania vyšetrovanej trestnej

činnosti všetkých troch obvinených. Trestné stíhanie obvinených, vzhľadom na doposiaľ

uvedené nebolo možné skončiť v základnej lehote väzby. Prepustením obvinených na

slobodu reálne hrozí, že by došlo k podstatnému sťaženiu dosiahnutia účelu trestného

konania.

Keďže bol prijatý záver aj o opodstatnenosti ďalšieho vedenia trestného stíhania,

sudkyňa pre prípravné konania dospela k záveru, že návrh na predĺženie lehoty trvania

väzby u obvinených, z dôvodov vyššie uvedených, podal prokurátor ÚŠP GP SR dôvodne

a preto mu v celom rozsahu vyhovela.

Prokurátor sa podaným návrhom domáhal, aby vo veci rozhodujúci súd u všetkých

troch obvinených zmenil a teda rozšíril dôvody väzby aj podľa ustanovenia § 71 ods. 1

písm. a) , pretože, podľa jeho názoru, je tu daná dôvodná obava, že

obvinení ujdú alebo sa budú skrývať, aby sa tak vyhli trestnému stíhaniu, pretože im hrozí

vysoký trest. Svoje úvahy o predmetnej hrozbe oprel o tie skutočnosti, ktorými v podstate

odôvodňoval aj samotný návrh na predĺženie lehoty trvania väzby. Poukázal na to, že

obvinení M. M. a T. D. sú o.i. trestne stíhaní aj pre obzvlášť závažný zločin vydierania

podľa , , za ktorý a v osobitnej

časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo

trest odňatia slobody na doživotie. Ďalej uviedol, že obvinený M. M. už bol v minulosti

dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody pre trestný čin ublíženia na

zdraví podľa účinného do 01.01.2006 v dôsledku čoho

s poukazom na ustanovenie v jeho prípade možno reálne

očakávať aplikáciu tzv. zásady trikrát a dosť v zmysle a teda

uloženie trestu odňatia slobody na doživotie. Ohľadne obvineného V. H. prokurátor uviedol,

že tento je o. i. trestne stíhaný aj pre obzvlášť závažný zločin nedovoleného ozbrojovania

a obchodovania so zbraňami podľa ,

pre ktorý v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody na desať

rokov až pätnásť rokov. V prípade všetkých troch obvinených súčasne možno očakávať,

podľa predkladateľa návrhu, uloženie zvýšeného úhrnného trestu odňatia slobody podľa

. Z týchto dôvodov v podstate podal návrh na rozhodnutie

o zmene, teda rozšírenia dôvodov väzby tak, ako je to prv uvedené.

podrobnejšie neupravuje, čo sa rozumie pod termínom „vysoký

trest“, vysoký trest možno považovať za dôvod väzby skutočne len za predpokladu zistenia

ďalšej konkrétnej skutočnosti týkajúcej sa najmä osoby páchateľa alebo okolností prípadu,

ktoré v súvislosti s predpokladanou citeľnou sankciou odôvodňujú obavu z úteku. Je

nesporné, že obvineným M. M., V. H. a T. Ď. boli postupne vznesené obvinenia pre rôznu

závažnú úmyselnú trestnú činnosť majetkovej aj násilnej povahy. Obvinení sú dôvodne

podozriví, že ako členovia zločineckej skupiny po dlhú dobu cieľavedome poškodzovali

cudzí majetok za použitia zápalnej látky alebo nástražného výbušného systému za účelom

postupného získavania nielen vplyvu v mieste ich „pôsobenia“, ale predovšetkým s cieľom

získania neoprávnených výhod. Je možné dôvodne vyvodiť záver o tom, že obvinení

predovšetkým mali snahu ovplyvniť činnosť určitých osôb s cieľom získať si výsadné

postavenie v okrese P. Navyše, je potrebné zdôrazniť, že obvineným M. M. a V. H. bolo

v nedávnej minulosti t.j. 08.07.2009 vznesené obvinenie za ďalšiu závažnú trestnú činnosť,

ktorá mala byť páchaná od marca 2006 do konca júna 2007. M. M. bolo vznesené obvinenie

za pokračujúci obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a),

ods. 4 písm. b), c) s poukazom na , a

a V. H. tým istým uznesením vznesené obvinenie za obzvlášť závažný

zločin vydierania podľa , s poukazom na §

141 písm. a) . Z uvedeného je zrejmé, že aj V. H. v prípade preukázania

viny za uvedený trestný čin hrozí uloženie trestu odňatia slobody vo výmere od dvadsať

rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie.

Napriek týmto skutočnostiam, z ktorých je zrejmé, že obvineným hrozí vysoký trest,

podľa názoru sudkyne pre prípravné konanie neboli splnené zákonné podmienky pre

rozšírenie dôvodov väzby u obvinených v zmysle návrhu prokurátora. Iba skutočnosť, že

každému obvinenému v prípade uznania viny hrozí vysoký trest, nemôže sama o sebe

odôvodňovať ani v tomto štádiu trestného konania dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a)

. Nebolo totiž preukázané, že by sa obvinení správali spôsobom, ktorý

predpokladá toto ustanovenie, teda že by u nich existoval predpoklad, že ujdú alebo sa budú

skrývať, aby sa tak vyhli trestnému stíhaniu alebo trestu, ktorý im reálne hrozil. Zo

spisového materiálu nevyplývajú také konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali túto

obavu. Už zo samotného rozhodovania sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu

v Trenčíne o návrhu prokurátora na ich vzatie do väzby vyplýva, že po zadržaní obvinených

a rozhodovaní o ich vzatí do väzby, tento sa aj s takýmto návrhom prokurátora vysporiadal,

pričom neuznal dôvod väzby v zmysle ani u jedného

z obvinených. Pri posudzovaní návrhu prokurátora možno vysoký trest považovať za dôvod

väzby len za predpokladu zistenia niektorej ďalšej konkrétnej skutočnosti týkajúcej sa

najmä osoby páchateľa alebo okolnosti prípadu, ktoré v súvislosti s predpokladanou

citeľnou sankciou odôvodňujú obavu z úteku. Ani u jedného z týchto troch obvinených od

okamihu ich vzatia do väzby nedošlo k takej podstatnej zmene okolností a ich situácie, ktoré

by odôvodňovali obavu, že by sa správali spôsobom uvedeným v tomto ustanovení. Podľa

názoru sudkyne pre prípravné konanie za samotný takýto dôvod nemožno považovať

vydanie uznesenia o vznesení obvinenia za ďalšiu trestnú činnosť, aj keď tieto obvinenia

zvyšujú trestnú sadzbu, ktorým obvineným hrozí v prípade uznania viny. V tomto smere

sudkyňa pre prípravné konanie poukazuje aj na právny názor Najvyššieho súdu SR

v Bratislave, ktorý je prezentovaný v uznesení zo dňa 20.05.2009 pod sp. zn. 3 Tošs J

2/2009.

Z týchto dôvodov sudkyňa pre prípravné konanie návrh prokurátora ako nie dôvodný

zamietla s tým, že u obvinených naďalej trvajú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b), c)

nezmenené tak, ako to bolo konštatované v predchádzajúcich

rozhodnutiach súdov v trestnej veci obvinených. Niet pochybností o tom, že i ďalšie

zotrvanie obvinených vo výkone väzby je podložené konkrétnymi skutočnosťami

vyplývajúcimi z doposiaľ vykonaného dokazovania. Obvinení v čase pred obmedzením ich

osobnej slobody boli bez preukázateľného zdroja príjmu. Nad'alej pretrváva obava, že by

v prípade prepustenia na slobodu pokračovali v páchaní trestnej činnosti obdobného

charakteru, pre ktorú sa v súčasnosti proti nim vedie vyšetrovanie. Z doposiaľ

nezhromaždených dôkazov je zrejmé, že obvinení mali vyšetrovanú trestnú činnosť páchať

v dlhom časovom období, mali ju páchať mnohými čiastkovými skutkami a to spôsobom,

ako je to v tomto rozhodnutí uvedené. Tiež naďalej pretrváva dôvodná obava, že pokiaľ by

boli obvinení prepustení na slobodu, mohli by vyvíjať nátlak a rôzne kolúzne aktivity vo

vzťahu k osobám, ktoré jednak už boli vo veci vypočuté, alebo ešte len budú vyšetrovateľom

vypočuté s cieľom riadne dokumentovať vyšetrovanú činnosť obvinených. Predpokladá sa,

že obvinení budú podrobený konfrontácie spolu so svedkami alebo svedkami - poškodenými

z dôvodov, ktoré uvádzal v podanom návrhu prokurátor. Vo veci vypočutí svedkovia

-poškodení vo svojich výpovediach pred vyšetrovateľom prejavili strach, nielen o seba, ale

aj o svojich rodinných príslušníkov.»

Zamietnutie žiadosti sťažovateľa v 2. rade o prepustenie z väzby sudkyňa pre

prípravné konanie odôvodnila takto:

„Obvinený V. H. pokiaľ sa podanými žiadosťami domáhal prepustenia z väzby na

slobodu z dôvodov, ktoré sú vyššie uvedené v tomto rozhodnutí, vo veci rozhodujúca

sudkyňa pre prípravné konanie dospela k záveru, že u tohto obvineného naďalej trvajú

dôvody väzby v zmysle ustanovenia , . V tomto

smere poukazuje na dôvody, ktoré ju viedli k vyhoveniu návrhu prokurátora na predĺženie

lehoty trvania väzby u všetkých troch obvinených, vrátane samotného žiadateľa

o prepustenie z väzby na slobodu. S poukazom na charakter trestnej činnosti, pre ktorú bolo

začaté trestné stíhanie, jej vecný i časový rozsah, predovšetkým obsah výpovedí viacerých

svedkov, na dôvodnosti ďalšieho trvania väzby u tohto obvineného sa nič nezmenilo.

Podstatnú časť sťažnostných námietok obvineného tvorí argumentácia súvisiaca s nálezom

Ústavného súdu zo dňa 20.05.2009 sp. zn. , v dôsledku ktorého došlo k strate

účinnosti o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej

prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V tejto

súvislosti aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 25.08.2009,

evidovanom pod sp. zn. pripomenul, že citovaný nález Ústavného súdu

v časti 9. obsahuje záver, že rozhodnutia Špeciálneho súdu vydané v trestnom konaní, nie sú

týmto rozhodnutím Ústavného súdu dotknuté. Právoplatné rozhodnutia Ústavného súdu sú

všeobecne záväzné, teda sú záväzné pre všetky orgány verejnej moci, fyzické osoby alebo

právnické osoby, ktorých sa rozhodnutia týkajú. Z tohto dôvodu rozhodnutia bývalého

Špeciálneho súdu sa považujú za platné a plne legitímne. Preto aj uznesenie zo dňa

17.03.2009 Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. 9/2009, ako

aj uznesenie Najvyššieho súdu SR v Bratislave zo dňa 26.03.2009 sp. zn. ,

ktorými bola právoplatne predĺžená lehota väzby u tohto obvineného, ako aj u ostatných

spoluobvinených, teda M. M. a T. Ď. považuje sudkyňa vo veci rozhodujúca za zákonné.“

6. Sťažovatelia napokon namietajú „porušenie práva byť súdený v primeranej lehote

alebo prepustený počas konania a arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť uznesenia najvyššieho

súdu sp.zn. z 24.9.2009“. Sťažovatelia sa opierajú o svoje vyjadrenie

z 2. septembra 2009 k návrhu prokurátora na predĺženie väzby a odvolávajú sa na judikatúru

ústavného súdu, podľa ktorej pri skúmaní dôvodnosti väzby, ktorá trvá dlhšiu dobu, treba

skúmať splnenie takých skutočností, ako je dôvodné podozrenie, že stíhaná osoba spáchala

trestný čin, ďalej danosť niektorého z väzobných dôvodov, ako aj postup orgánov činných

v trestnom konaní s osobitnou starostlivosťou a urýchlením.

Sťažovatelia vidia porušenie označených práv aj v tom, že doba ich väzby nie je

primeraná. Poukazujú na to, že v momente ich vzatia do väzby bolo možné vzhľadom na

organizovaný a skupinový charakter trestnej činnosti, z ktorej sú obvinení, akceptovať aj

spoločné odôvodnenie väzby, po predlžovaní väzby po šiestich mesiacoch však už takýto

prístup neobstojí.

Podľa názoru ústavného súdu z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia

špecializovaného trestného súdu jednoznačne vyplýva, v čom tento súd videl dôvodnosť

väzby sťažovateľov podľa

aj po 27. septembri 2009. Súčasne zdôvodnil, prečo sa nestotožnil s návrhom prokurátora

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn.

VII/2 Gv 9/09, ktorým navrhol rozšírenie dôvodov väzby okrem kolúznej aj na útekovú

podľa .

Najvyšší súd si toto odôvodnenie v plnej miere osvojil.

Keďže úlohou ústavného súdu je kontrola toho, či všeobecné súdy v namietaných

rozhodnutiach správne aplikujú právo, či dané rozhodnutia sú odôvodnené a či nenesú

znaky arbitrárnosti vyúsťujúce do porušenia niektorého zo základných práv a slobôd,

nemôže zasahovať do ich skutkových a právnych záverov, ak ich z danej perspektívy možno

pokladať za udržateľné.

V tomto smere odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu odkazujúce na

predchádzajúce odôvodnenie rozhodnutia špecializovaného trestného súdu možno

považovať za síce krajnú, no ešte stále ústavnoprávne akceptovateľnú alternatívu

odôvodnenia (mutatis mutandis ) namietaných súdov. Z hľadiska námietok

sťažovateľov o nedostatočnej odôvodnenosti ich ďalšieho ponechania vo väzbe sa preto

javia ako akceptovateľné.

Rovnako ústavný súd považuje za ústavne konformné akceptovanie výkladu

ustanovení aplikovaných pri rozhodovaní o väzbe sťažovateľov

špeciálnym súdom. Špecializovaný trestný súd jednoznačne a jasne formuloval

a v rozhodnutí citoval na vec sa vzťahujúce príslušné ustanovenia trestno-procesných

predpisov, s poukazom najmä na v znení účinnom

do 31. januára 2009, podľa ktorého celková doba trvania väzby v prípravnom konaní spolu

s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť štyridsaťosem mesiacov, ak je trestné

stíhanie vedené pre obzvlášť závažný zločin.

Ústavný súd zastáva názor, že práve iný výklad týchto ustanovení, ako ten, ktorý

použil špecializovaný trestný súd, a najvyšší súd sa s ním stotožnil, by predstavoval

porušenie ústavnoprávnych princípov.

Sťažovatelia boli vzatí do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného

súdu Trenčín sp. zn. podľa z dôvodov

uvedených v ustanovení c) . Väzba začala plynúť

27. septembra 2008. Na základe rozhodnutia sudkyne pre prípravné konanie špeciálneho

súdu sp. zn. 9/2009 zo 17. marca 2009 bola sťažovateľom väzba predĺžená

do 27. septembra 2009. Rozhodnutím sudkyne pre prípravné konanie sp. zn. 9/2009

zo 7. septembra 2009 bola ďalej predĺžená do 27. marca 2010. Z uvedeného teda bez

akýchkoľvek pochybností vyplýva, že vzhľadom na charakter trestnej činnosti, pre ktorú sú

sťažovatelia trestne stíhaní, nemohlo dôjsť k prekročeniu maximálnej dĺžky trvania ich

väzby.

Z tohto hľadiska treba považovať pozbavenie osobnej slobody sťažovateľov za

zákonné, pretože sa udialo v súlade s konaním ustanoveným v zákone, na základe

rozhodnutia príslušného súdu, z dôvodov uvedených v zákone a bez toho, aby ich väzba

prekročila zákonom ustanovenú dovolenú dĺžku jej trvania.

- Sťažovatelia navrhovali, aby ústavný súd zrušil uznesenie špecializovaného

trestného súdu sp. zn. 9/2009 zo 7. septembra 2009, uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

z 24. septembra 2009, ako aj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

z 24. septembra 2009 a najvyššiemu súdu prikázal, aby neodkladne prepustil

sťažovateľov z väzby na slobodu.

Právny zástupca sťažovateľov podaním doručeným ústavnému súdu 19. apríla 2010

oznámil, že sťažovatelia boli na základe písomného príkazu 1. apríla 2010 prepustení

z väzby na slobodu.

Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok,

bolo už bez právneho významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2010