Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 29/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. K. J., N., zastúpeného advokátom JUDr. M. V.,

Advokátska kancelária V., s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Špecializovaného trestného súdu

v Pezinku v konaní vedenom pod sp. zn. PK a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. K. J. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. novembra

2009 doručená sťažnosť JUDr. K. J., N. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (ďalej

len „špecializovaný trestný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. PK .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že na sťažovateľa bola 20. apríla 2009 podaná obžaloba

na vtedajšom Špeciálnom súde v Pezinku (ďalej len „špeciálny súd“) a jeho vec bola

v súlade s rozvrhom práce pridelená „zákonnému sudcovi“ – príslušnému senátu, ktorý

v dňoch 6.a 7. júla 2009 uskutočnil vo veci sťažovateľa verejné zasadnutie.

Na základe nálezu ústavného súdu sp. zn. z 20. mája 2009, ktorým bol

vyslovený nesúlad podstatnej časti o zriadení Špeciálneho súdu

a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) s príslušnými článkami a záväznej

medzinárodnej zmluvy, stratil tento zákon k 17. júlu 2009 účinnosť, a preto podľa

sťažovateľa „nie je možné ďalej konať v neskončených trestných veciach“.

Sťažovateľ uviedol, že na túto skutočnosť upozornil novovzniknutý špecializovaný

trestný súd jeho obhajca na samotnom začiatku hlavného pojednávania 23. septembra 2009,

na ktoré ho predvolal ešte vtedajší špeciálny súd. Na pojednávaní poukázal na to, že podľa

a ods. 4 písm. b) právomoc rozhodovať o pridelení a preložení sudcov patrí do

pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“), ktorá však doteraz

nerozhodla o pridelení, dočasnom pridelení alebo preložení sudcov na špecializovaný

trestný súd, a z tohto dôvodu neexistuje „zákonný sudca“, ktorý by mohol v súlade

s právnym poriadkom vykonať hlavné pojednávanie vo veci sťažovateľa.

Zriadený špecializovaný trestný súd však v jeho veci konal, hlavné pojednávanie

„otvoril, skontroloval prítomnosť, vypočul obžalovaných a časť svedkov a následne odročil

na január 2010“. Sťažovateľ z tohto dôvodu podal námietku zaujatosti predmetného

senátu, v ktorej dôvodil, že „nerešpektovaním vyššie uvedených skutočností, existuje

dôvodná pochybnosť o jeho nezaujatosti k prejednávanej veci, resp. k nemu“. Podľa

vyjadrenia sťažovateľa senát podanú námietku „ignoroval“.

Sťažovateľ v sťažnosti poukázal na dôvodovú správu k

o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), podľa ktorej relevantné

ustanovenia tohto zákona majú „zabrániť vzniku právneho vákua v období po uverejnení

nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. 17/08 z 20. mája 2009 v Zbierke zákonov Slovenskej

republiky v súvislosti s agendou špeciálneho súdu a zachovať princíp právnej istoty

v súvislosti s doterajším rozhodovaním špeciálneho súdu“, a to zabezpečením kontinuity

v rozhodovaní právoplatne neskončených vecí, ktoré ku dňu zverejnenia nálezu ústavného

súdu sp. zn. patrili do pôsobnosti špeciálneho súdu a ktoré dokončí

špecializovaný trestný súd.

Sťažovateľ argumentoval, že s týmto nesúhlasí, pretože „Princíp právnej istoty je

vyjadrený v článku 1 ods. 1 (princíp materiálneho právneho štátu), pričom

absolútnym princípom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je presadenie koncepcie

materiálneho, nie formálneho právneho štátu.“. Opierajúc sa o nález ústavného súdu

sp. zn. z 20. mája 2009 vyslovil sťažovateľ záver, že «nie je možné práve

v záujme právnej istoty, kontinuálne pokračovať v činnosti tzv. „hybridného súdu“, ktorý

v sebe inkorporuje prvky mimoriadneho súdneho orgánu, tak ako to predpokladala

dôvodová správa a zakotvuje , ktorý zriaďuje špecializovaný trestný

súd».

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na zákonného sudcu

zaručeného postupom špecializovaného trestného súdu sťažovateľ

poukázal na judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej je zákonným sudcom sudca, ktorý

spĺňa zákonom určené predpoklady na výkon tejto funkcie, bol natrvalo alebo dočasne

pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený v súlade

s rozvrhom práce súdu.

Sťažovateľ argumentoval, že právomoc rozhodnúť o dočasnom alebo trvalom

pridelení sudcu na konkrétny súd patrí výlučne súdnej rade, a to v zmysle zmocnenia

a ods. 4 písm. b) , ale aj podľa ustanovení o sudcoch

a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“), a preto postup špecializovaného trestného súdu je

„porušením “, „ a to článku 141a ods. 4 písm. a), b) “.

Na tomto mieste použil sťažovateľ na podporu predložených argumentov svoju

interpretáciu záverov rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. . Rozhodnutie

obsahuje názor ústavného súdu o možnosti zásahu do nezávislosti sudcov (zásahom

do výkonu sudcovskej funkcie z hľadiska miesta jej výkonu) zmenou súdnych obvodov

na základe (podľa ktorého ustanovenie súdov a súdnych obvodov

možno zmeniť zákonom). Podľa sťažovateľa sa tento názor týka len novej súdnej

organizácie pri zachovaní sústavy súdov, keď sa do nej nezaradzuje nový súdny orgán, tak

ako je to v prípade , ktorý takýto nový súdny orgán zriadil.

Podľa sťažovateľa rozvrh práce v zmysle o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “), ktorý má „kľúčový význam pre uplatnenie práva na zákonného sudcu“ ,

nebol pre špecializovaný trestný súd vypracovaný a vzhľadom na to, že

Z. z. stratil účinnosť, podľa rozvrhu práce špeciálneho súdu nebolo možné postupovať.

Sťažovateľ uviedol, že „pokračovaním v hlavnom pojednávaní a odročením

hlavného pojednávania, špecializovaným trestným súdom v mojej trestnej veci, vedenej

na špeciálnom súdu pod sp. zn. PK - došlo k porušeniu v dotknutých

článkoch, pretože v predmetnej trestnej veci konal sudca, resp. senát zložený zo sudcov,

ktorý neboli na novovzniknutý súdny orgán pridelení, resp. dočasne pridelení Súdnou

radou, ktorej ako jedinej prislúcha táto právomoc ex constitutio a nemožno ju obmedziť,

resp. obísť žiadnym zákonom. V podstate sa vytvoril právny stav, kedy si zákonodarca

uzurpoval túto ústavnú právomoc Súdnej rady a sám pridelil sudcov na špecializovaný

trestný súd. Zároveň namietaný senát nebol určený podľa rozvrhu práce v súlade

so zákonom.“.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva sťažovateľa na prejednanie jeho

záležitosti súdom zriadeným zákonom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľ dôvodil, že

vzhľadom na to, že sudcovia senátu špecializovaného trestného súdu prerokúvajúceho jeho

vec neboli na výkon svojej funkcie pridelení v súlade so , teda

súdnou radou, nie sú určení zákonným spôsobom, a teda zákonnosť súdu nie je založená

na jeho zložení, tak ako to vyžaduje judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva,

na základe čoho možno vyvodiť záver o porušení čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„1. Postupom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku v konaní vedenom pod

sp. zn. PK bol porušený článok 48 ods. 1 a článok 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd ,

2. Podľa zakázal pokračovať

v porušovaní základného práva alebo slobody.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva nebyť odňatý svojmu

zákonnému sudcovi podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

súdom zriadeným zákonom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom špecializovaného

trestného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. PK .

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Sťažovateľ uviedol, že v jeho trestnej veci, pôvodne vedenej na špeciálnom súde,

pokračoval v rozhodovaní a vykonal hlavné pojednávanie senát špecializovaného trestného

súdu, ktorého členovia neboli do svojich funkcií kreovaní ústavne konformným spôsobom.

Sťažovateľ vychádzal z argumentov, že nálezom ústavného súdu sp. zn. bol

vyslovený nesúlad a ustanovení ďalších relevantných právnych

predpisov s príslušnými článkami a záväznej medzinárodnej zmluvy, na základe

čoho ku dňu vyhlásenia predmetného nálezu v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky 17. júla 2009 stratil účinnosť.

Trestnú vec sťažovateľa prevzal novovzniknutý súdny orgán – špecializovaný trestný

súd zriadený Sťažovateľ namietal, že vo veci konajúci senát

špecializovaného trestného súdu, teda jeho členovia, neboli pridelení na tento súd súdnou

radou tak, ako si to vyžaduje a ods. 4 písm. b) a naň nadväzujúce ustanovenia

a , a navyše tomuto senátu vec sťažovateľa

nebola pridelená na základe vypracovaného rozvrhu práce v súlade s ustanovením § 51

Námietka sťažovateľa sa teda netýka pochybení v procesnom postupe

špecializovaného trestného súdu pri prerokúvaní jeho veci, ale poukazuje na porušenie

pravidiel ústavnosti a zákonnosti pri pridelení členov rozhodujúceho senátu

na špecializovaný trestný súd.

Tak ako to uvádza samotná dôvodová správa k , kontinuitu

pri prechode právomoci špeciálneho súdu na špecializovaný trestný súd zabezpečil samotný

, ktorého čl. II novelizoval

v znení neskorších predpisov (ďalej len „ účinný od 1. januára 2006“) tak,

že za § 567e vložil § 567f, ktorý v odseku 1 zakotvil, že vo veciach, ktoré patria

do pôsobnosti špecializovaného trestného súdu, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie pred

nadobudnutím účinnosti tohto zákona, je príslušný na konanie špecializovaný trestný súd,

ak ďalej nie je ustanovené inak, a ktorého čl. XII novelizoval

o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene

v znení neskorších predpisov (v znení

a č. ) tak, že za vložil , ktorý ustanovil, že výkon súdnictva, všetky

práva a povinnosti vrátane prechodu správy majetku štátu, práv a povinností vyplývajúcich

z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných obdobných

právnych vzťahov a práv a povinností z osobných vzťahov sudcu k štátu prechádza dňom

vyhlásenia nálezu ústavného súdu sp. zn. z 20. mája 2009 v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky zo špeciálneho súdu na špecializovaný trestný súd.

Podľa sústavu súdov tvoria najvyšší súd a ostatné súdy.

Podľa podrobnejšiu úpravu sústavy súdov, ich pôsobnosť,

organizáciu a konanie pred nimi ustanoví zákon.

Ústavný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti na základe výkladu čl. 148 ods. 1

v spojení judikoval, že okrem zmeny súdnych obvodov možno

zákonom zmeniť aj ustanovenie súdov ().

Opierajúc sa o túto judikatúru možno jednoznačne konštatovať, že k prechodu

sudcov špeciálneho súdu na špecializovaný trestný súd došlo na základe zákona, ktorého

prijatie má výslovnú oporu v texte , konkrétne v , ktorý

umožňuje upraviť existujúcu súdnu sústavu aj zriadením nového súdneho orgánu. Prijatie

takéhoto zákona majúceho výslovnú oporu v texte môže mať za následok aj prechod

sudcu na iný súd ().

Podľa dôvodovej správy mal novozriadený špecializovaný trestný súd kontinuálne

nadviazať na činnosť špeciálneho súdu, a takto okrem prechodu právomoci rozhodovania

neskončených vecí prerokúvaných pôvodne pred špeciálnym súdom na špecializovaný

trestný súd, nepochybne bola táto náväznosť spojená aj s prebratím vypracovaného rozvrhu

práce špeciálneho súdu stanovujúceho harmonogram pridelenia prerokúvaných vecí

prijatého regulárnym spôsobom v súlade s ustanoveniami

Možno teda vyvodiť záver, že senát špecializovaného trestného súdu prerokúvajúci

vec sťažovateľov bol kreovaný v súlade so zákonom, určený zákonným rozvrhom práce,

v zmysle zmocnenia relevantných ustanovení , prostredníctvom

ktorých je v danom konkrétnom prípade sťažovateľa ústavná požiadavka prerokovania veci

zákonným sudcom dodržaná.

Sťažovateľ teda namietal neústavnosť postupu zákonodarcu, ktorý si podľa neho

osvojil právomoc patriacu podľa výlučne súdnej rade a rozhodol sám o pridelení

sudcov pre novovzniknutý súdny orgán. Mimo rámca uvedených námietok týkajúcich sa

porušenia základného práva podľa a práva podľa dohovoru

predostrel sťažovateľ aj názor o porušení princípu právnej istoty vyjadreného v čl. 1 ods. 1

kontinuálnym pokračovaním špecializovaného trestného súdu v činnosti špeciálneho

súdu, ktorého zriadenie nebolo v súlade s .

Ústavný súd zdôrazňuje, že vychádza z prezumpcie ústavnosti všetkých ustanovení

a nemôže v rámci konania o sťažnostiach fyzických a právnických

osôb podľa a nasledujúcich skúmať ústavnosť predmetného

právneho predpisu. Priestor pre riešenie uvedenej otázky poskytuje iba konanie o súlade

právnych predpisov podľa a nasl. , na iniciovanie ktorého

navyše v zmysle právnej úpravy [§ 37 ods. 1 s odkazom na § 18 ods. 1 písm. a) až f) zákona

o ústavnom súde] nie je sťažovateľ aktívne procesne legitimovaný.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že námietka sťažovateľa

o porušení jeho základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48

ods. 1 a práva na prejednanie jeho záležitosti súdom zriadeným zákonom podľa

ods. 1 dohovoru postupom špecializovaného trestného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

PK je zjavne neopodstatnená.

Na základe všetkých uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2010