Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 10 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (15)II. ÚS 806/00
PDF · 104.3 KB
No categories available
II. ÚS 806/00
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 806/00 - 10
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu
16. novembra 2000 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť J. L., bytom P.,
zastúpeného advokátom Mgr. S. F., bytom P., označenú ako „Sťažnosť na rozhodnutie
Okresného úradu v Poprade, odbor sociálnych vecí“, ktorou žiadal Ústavný súd
Slovenskej republiky o posúdenie predmetného rozhodnutia a súčasne žiadal, aby
Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o tom, či zákon č. 195/1998 Z. z.
o sociálnej pomoci porušuje Ústavu Slovenskej republiky, a takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť J. L.
1. v časti týkajúcej sa posúdenia rozhodnutia Okresného úradu v Poprade, odboru
sociálnych vecí, č. Soc. 09938/2000, DSP 2269/98 z 27. júna 2000 o d m i e t a
z dôvodu svojej nepríslušnosti,
2. v časti týkajúcej sa vydania rozhodnutia o súlade zákona č. 195/1998 Z. z.
o sociálnej pomoci s Ústavou Slovenskej republiky o d m i e t a z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo
7. septembra 2000 doručené podanie J. L., bytom P., (ďalej len „navrhovateľ“)
označené ako „Sťažnosť na rozhodnutie Okresného úradu v Poprade, odbor sociálnych
vecí“, ktorým žiadal o posúdenie rozhodnutia Okresného úradu v Poprade, odboru
sociálnych vecí, č. Soc. 09938/2000, DSP 2269/98 z 27. júna 2000 o znížení dávky
sociálnej pomoci, proti ktorému sa odvolal. Krajský úrad však odvolanie navrhovateľa
svojím rozhodnutím, č. Soc. 1970/2000/08532 z 24. augusta 2000 zamietol z dôvodu,
že bolo podané oneskorene.
Navrhovateľ vo svojom podaní ďalej žiadal, aby ústavný súd rozhodol o tom,
„či zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci porušuje Ústavu Slovenskej republiky.“
Keďže k podaniu navrhovateľa nebolo pripojené splnomocnenie na
zastupovanie advokátom alebo komerčným právnikom v konaní pred ústavným súdom
tak, ako to od 1. augusta 2000 ustanovuje § 21 ods. 2 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 226/2000
Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd vyzval navrhovateľa na
odstránenie tohto nedostatku. Ústavnému súdu bola 2. novembra 2000 doručená „plná
moc“ pre Mgr. S. F., P. na zastupovanie v konaní vo veci vedenej na ústavnom súde,
sp. zn. Rvp 1145/00, čím odstránil procesnú prekážku predbežného prerokovania veci.
Ústavný súd posúdil podanie navrhovateľa ako ústavnú sťažnosť podľa čl. 127
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).
II.
Podľa čl. 127 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach proti právoplatným
rozhodnutiam ústredných a miestnych orgánov štátnej správy a orgánov územnej
samosprávy, ktorými boli porušené základné práva a slobody občanov, ak o ich
ochrane nerozhoduje iný súd.
1. Prvá časť ústavnej sťažnosti navrhovateľa bola žiadosťou o posúdenie
rozhodnutia Okresného úradu v Poprade, t. j. miestneho orgánu štátnej správy.
Právomoc ústavného súdu na rozhodovanie o sťažnostiach proti právoplatnému
rozhodnutiu miestneho orgánu štátnej správy je daná len v tom prípade, ak o ochrane
práv a slobôd, ktoré boli týmto rozhodnutím porušené, nerozhoduje iný súd.
Zo stabilnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ak zákon priznáva fyzickej
osobe oprávnenie navrhnúť preskúmanie rozhodnutia verejnej správy v správnom
súdnictve, je vylúčená právomoc ústavného súdu (I. ÚS 69/96). Keďže rozhodnutie
Okresného úradu v Poprade, ktoré navrhovateľ namieta, je preskúmateľné v správnom
súdnictve, ústavný súd ústavnú sťažnosť navrhovateľa v tejto časti odmietol podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu svojej nepríslušnosti.
2. Druhá časť ústavnej sťažnosti smerovala k vyvolaniu konania o súlade zákona
č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci s ústavou. Ústavný súd už vo svojej judikatúre
(I. ÚS 23/99, I. ÚS 29/99) uviedol, že každé z konaní pred ústavným súdom možno
začať len ako samostatné konanie a len na návrh oprávnených subjektov, a preto
žiadne z nich nemôže tvoriť súčasť iného druhu konania pred ústavným súdom.
Ústavná a zákonná úprava konaní pred ústavným súdom ich preto koncipuje výlučne
ako samostatné konania a nepripúšťa možnosť uskutočniť ich aj v rámci a ako súčasť
iného druhu konania (konaní) pred ústavným súdom. Vychádzajúc z uvedeného za
opodstatnené návrhy na začatie konania pred ústavným súdom (vrátane podnetov
fyzických a právnických osôb) možno preto považovať len tie, o ktorých je možné
konať a aj rozhodnúť v niektorom z uvedených typov konaní pred ústavným súdom
ako v samostatnom konaní.
Hoci navrhovateľ pred ústavným súdom požadoval konanie o ústavnej sťažnosti
(na čo je ako fyzická osoba procesne legitimovaný), predmetom tohto konania nemôže
byť otázka, ktorú žiadal v tomto konaní od ústavného súdu riešiť, nakoľko
k rozhodnutiu o súlade zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci s ústavou by
ústavný súd mohol dospieť len v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125
písm. a) ústavy a až v závislosti od výsledku takéhoto konania by mohol vysloviť
súlad, resp. nesúlad cit. zákona s ústavou. Na toto konanie je však podľa čl. 131 ústavy
daná právomoc pléna ústavného súdu a možno ho začať len na návrh aktívne procesne
legitimovaných subjektov ustanovených v § 18 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
Nakoľko navrhovateľ v tejto časti ústavnej sťažnosti požadoval také konanie,
ktoré ústavný súd nebol oprávnený uskutočniť, bolo treba túto časť podania po jeho
predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako
zjavne neopodstatnenú
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. novembra 2000