Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 79/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. februára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. M., t. č. vo väzbe , zastúpeného advokátom Mgr. R. T.,

PhD., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na právnu ochranu

podľa a základného práva na obhajobu podľa

a podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry Považská Bystrica

v konaní vedenom pod sp. zn. , Krajskej prokuratúry v Trenčíne v konaní

vedenom pod sp. zn. a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní

vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 124/08 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. M. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. januára

2011 poštou doručená sťažnosť M. M. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na obhajobu podľa ,

ako aj práva na obhajobu podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnej prokuratúry Považská

Bystrica (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. ,

Krajskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 124/08 v súvislosti so žiadosťami

sťažovateľa na preskúmanie postupu policajta vo veci vedenej Okresným riaditeľstvom

Policajného zboru Považská Bystrica, Úradom justičnej a kriminálnej polície (ďalej len

„okresné riaditeľstvo PZ“) pod ČVS: ORP-395-OdV-BB-2007.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný pre zločin

ublíženia na zdraví podľa a a prečin

výtržníctva podľa a . Vec sa

nachádza v štádiu po podaní obžaloby, ktorá bola Okresnému súdu Považská Bystrica

(ďalej len „okresný súd“) doručená 6. augusta 2010.

Podľa názoru sťažovateľa bola na vybavenie jeho podnetu na preskúmanie postupu

prokurátora Okresnej prokuratúry Považská Bystrica príslušná krajská prokurátorka, a nie

prokurátorka krajskej prokuratúry a preto vybavením jeho podnetov z 10. júla 2010

a 11. augusta 2010 „nepríslušnou prokurátorkou krajskej prokuratúry v rozpore so

zákonom o prokuratúre krajská prokuratúra porušila moje právo na inú právnu ochranu

podľa . ... Vybavením opakovaného podnetu z 20. 08. 2010 a

opakovaného podnetu z 03.10.2010 upovedomením z 20. 10. 2010 nepríslušným

prokurátorom generálnej prokuratúry v rozpore so zákonom o prokuratúre generálna

prokuratúra porušila moje právo na inú právnu ochranu podľa .“.

Sťažovateľ súčasne tvrdil, že tieto podnety neboli riadne prešetrené, čím došlo k porušeniu

jeho práva na inú právnu ochranu podľa .

Sťažovateľ ďalej uviedol: „Hoci samotné upovedomenie z 20.10.2010 uvádza

vyrovnanie sa s opakovaným podnetom z 20.08.2010 a opakovaným podnetom z

03.10.2010, pokiaľ tieto závery nie sú preskúmateľné a nemajú oporou v príslušných

ustanoveniach a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov,

možno ich označiť za arbitrárne a nedostatočné. ...

Za mimoriadne závažné možno považovať porušenie práva na povinnú obhajobu

počas celého prípravného konania, k čomu bolo v upovedomení z 11.08.2010 zaujaté

arbitrárne a nepreskúmateľné stanovisko.

Od vznesenia obvinenia dňa 13.08.2007 až do 09.10.2009, kedy mi boli uznesením

Okresného súdu Považská Bystrica zahladené všetky odsúdenia, išlo u mňa o dôvod

povinnej obhajoby podľa , .

Hoci samotné stíhanie za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 a ods. 2

nespĺňa podmienky povinnej obhajoby, mám za to, že orgán činný

v trestnom konaní mal povinnosť posúdiť ako predbežnú otázku ukladanie trestu podľa § 47

ods. 2 , čo v konečnom dôsledku znamená uloženie trestu odňatia slobody

na doživotie. Z materiálneho hľadiska tak išlo o dôvody povinnej obhajoby. ...

S touto zásadnou otázkou sa upovedomenie z 20.10.2010 nijako nevysporiadalo, čím

v súhrne aj s uvedeným vyššie bolo porušené moje právo na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3

. ...

Vo všeobecnosti sa žiada ďalej dodať, že samotná hoci i prípadná rozsiahlosť

vybavenia procesných podaní obvineného nespĺňa požiadavku ústavnosti, pokiaľ

prezentované právne závery sú v extrémnom nesúlade so zákonom a verejne dostupnou

judikatúrou súdov Slovenskej republiky. ...

Generálna prokuratúra v rámci svojich kompetencií mohla vykonať nápravu

pochybení zo strany vyšetrovateľa, okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry. Vybavením

opakovaného podnetu z 20.08.2010 a opakovaného podnetu 03.10.2010 bez prijatia

nevyhnutných opatrení vo vzťahu k podriadeným prokuratúram porušila moje právo na inú

právnu ochranu podľa a rovnako porušila moje právo na obhajobu

podľa , čím došlo k odopretiu spravodlivosti (denegatio iustitiae).“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd svojím rozhodnutím

vyslovil, že krajská prokuratúra v konaní vedenom pod sp. zn. a generálna

prokuratúra v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 124/08 porušila jeho základné právo na

ochranu práva na inom orgáne Slovenskej republiky podľa v súvislosti

s vybavením jeho podnetov nepríslušnou prokurátorkou krajskej prokuratúry

a nepríslušným prokurátorom generálnej prokuratúry. Ďalej navrhol vysloviť porušenie

uvedeného základného práva podľa a základného práva sťažovateľa na

obhajobu podľa a dohovoru okresnou prokuratúrou

v konaní vedenom pod sp. zn. , krajskou prokuratúrou v konaní vedenom

pod sp. zn. a generálnou prokuratúrou v konaní vedenom pod sp. zn.

IV/1 GPt 124/08. Napokon sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd zakázal okresnej

prokuratúre, krajskej prokuratúre a generálnej prokuratúre pokračovať v porušovaní

označených základných práv a aby mu ako primerané finančné zadosťučinenie priznal od

okresnej prokuratúry v sume 5 000 €, od krajskej prokuratúry v sume 10 000 € a od

generálnej prokuratúry v sume 15 000 €. Súčasne navrhol, aby okresná prokuratúra, krajská

prokuratúra a generálna prokuratúra boli povinné spoločne a nerozdielne uhradiť trovy

konania k rukám advokáta Mgr. R. T., PhD., do 15 dní od právoplatnosti nálezu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovení , a vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona

návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou sťažnosti je nesúhlas sťažovateľa s postupom orgánov prokuratúry pri

vybavení žiadostí o preskúmanie postupu policajta podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a následne

podaných podnetov, resp. opakovaných podnetov podľa a nasl.

Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).

Podľa obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú

právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať

prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo

iné nedostatky vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť

prokurátorovi bez meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať

a o výsledku žiadateľa upovedomiť.

Podľa § 10 ods. 1 zákona o prokuratúre generálny prokurátor riadi a kontroluje

činnosť všetkých prokuratúr vrátane vojenských prokuratúr. Na plnenie úloh vydáva

služobné predpisy, príkazy a pokyny, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych

čakateľov prokuratúry a ostatných zamestnancov.

Podľa § 16 zákona o prokuratúre generálny prokurátor vykonáva osobne pôsobnosť

uvedenú v § 11 a 12 a § 13 ods. 1 tohto zákona a v ostatných prípadoch môže poveriť

prokurátora, aby konal v jeho mene.

Podľa § 17 zákona o prokuratúre prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v trestnom

konaní v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi a v rámci neho vykonáva dozor nad

zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby... vykonal

iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych

predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Podľa § 54 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre na účel vybavenia podnetu sa

nadriadeným prokurátorom rozumie generálny prokurátor, ak ide o špeciálneho prokurátora,

prokurátora generálnej prokuratúry okrem prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry,

krajského prokurátora, vyššieho vojenského prokurátora, prokurátora krajskej prokuratúry

alebo prokurátora vyššej vojenskej prokuratúry.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Nadväzne na citovaný článok dopĺňa právnu úpravu prípustnosti konania

o sťažnosti fyzických osôb a právnických osôb , podľa

ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné

právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Princíp subsidiarity znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení

sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže

v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv

prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané

porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj

právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Zmyslom a účelom uvedeného princípu

subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne

úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených

kompetencií. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby

alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie

ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných

právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným

súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu

nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. , ,

, , ).

Každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho

základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten

orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci

ústavného súdu (podobne , , , ).

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoj ustálený právny názor, podľa

ktorého je trestné konanie od svojho začiatku až po svoj koniec procesom, v rámci ktorého

môžu orgány činné v trestnom konaní a vo veci konajúce všeobecné súdy naprávať,

resp. korigovať pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách trestného

konania. Spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno na ústavnom

súde namietať pochybenia, ktoré mohli spôsobiť porušenie práv a slobôd označených

v a ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (m. m. napr. ,

, , ).

V danom prípade vznikla podaním obžaloby prokurátorom okresnej prokuratúry, t. j.

6. augusta 2010 okresnému súdu právomoc rozhodovať v trestnej veci sťažovateľa, pričom

ústavný súd zistil, že vo veci sa uskutočnilo 29. novembra 2011 verejné zasadnutie,

predmetom ktorého bolo predbežné prerokovanie obžaloby. Trestné konanie proti

obžalovanému v uvedenej veci nie je dosiaľ právoplatne skončené. Platná právna úprava

v súčasnom štádiu trestného konania umožňuje sťažovateľovi v rámci uplatnenia práva na

obhajobu namietať právne účinným spôsobom porušenie svojich základných práv a slobôd

garantovaných v dôsledku nezákonného postupu vyšetrovateľa a prokurátora

okresnej prokuratúry vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti trestného

stíhania v jeho trestnej veci. Tak súd prvého stupňa konajúci v trestnej veci sťažovateľa, ako

aj odvolací súd v prípade podania odvolania sťažovateľom proti rozsudku okresného súdu

sú súdmi s plnou jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných

skutkových aj právnych okolností prípadu. Ich právomoc sa vzťahuje aj na otázku

zákonnosti a ústavnosti spôsobu získania dôkazov proti sťažovateľovi predkladaných

obžalobou, či posúdenie prípadného porušenia práva na obhajobu. Skutočnosť, že

v sťažovateľovej trestnej veci je oprávnený konať a rozhodovať okresný súd, preto vylučuje

právomoc ústavného súdu na konanie o sťažnosti podľa pre porušenie

sťažovateľom označených základných práv.

Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že jeho podnet na preskúmanie postupu

prokurátora okresnej prokuratúry vybavila nepríslušná prokurátorka krajskej prokuratúry,

ústavný súd uvádza, že v zmysle § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže

žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý

vybaví nadriadený prokurátor. Uvedené oprávnenie sťažovateľ aj využil podaním

opakovaných podnetov z 20. augusta 2010 a 3. októbra 2010 adresovaných generálnemu

prokurátorovi, a preto vecné preskúmanie spôsobu vybavenia podnetov prokurátorkou

krajskej prokuratúry považuje ústavný súd vzhľadom na opísaný princíp subsidiarity

vyplývajúci z za neprípustné. Nad rámec uvedeného sa

podľa ústavného súdu javí už na prvý pohľad ako neopodstatnená, pretože príslušnosť

nadriadených prokurátorov určená podľa § 54 ods. 2 zákona o prokuratúre sa spravuje

uvedeným ustanovením len v prípade preskúmania zákonnosti vybavenia podnetu

prokurátorom na základe opakovaného podnetu podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre.

V okolnostiach prípadu však prokurátor okresnej prokuratúry rozhodoval o žiadosti

sťažovateľa ako obvineného o preskúmanie postupu policajta podľa § 210 Trestného

poriadku a až prokurátorka krajskej prokuratúry rozhodovala o podnete sťažovateľa proti

postupu prokurátora okresnej prokuratúry podľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre.

Napokon vo vzťahu k vybaveniu opakovaného podnetu sťažovateľa prokurátorkou

generálnej prokuratúry ústavný súd prihliadajúc na svoju doterajšiu judikatúru (mutatis

mutandis , ) poukazuje na to, že pri splnení podmienok podľa

§ 34 ods. 2 zákona o prokuratúre by prichádzalo do úvahy využitie aj ďalšieho opakovaného

podnetu (t. j. tretieho v poradí), ktorým by sa sťažovateľ domáhal u generálneho prokurátora

Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) preskúmania zákonnosti vybavenia

svojho podnetu prokurátorom generálnej prokuratúry. Možnosť využitia tohto právneho

prostriedku nápravy potom vylučuje právomoc ústavného súdu.

Ústavný súd súčasne poukazuje na obsah § 10 zákona o prokuratúre, podľa ktorého

generálny prokurátor vydáva na plnenie úloh služobné predpisy, príkazy a pokyny, ktoré sú

záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry a ostatných

zamestnancov, a tiež na ustanovenie § 16 zákona o prokuratúre, podľa ktorého generálny

prokurátor môže (okrem pôsobnosti vymedzenej v § 11 a 12 a § 13 ods. 1 zákona

o prokuratúre) poveriť iných prokurátorov, aby konali v jeho mene. Z doterajšej

rozhodovacej činnosti je ústavnému súdu známe, že generálny prokurátor svojimi príkazmi

upravuje pôsobnosť prokurátorov podliehajúcich jeho riadiacej právomoci (aj prokurátorov

generálnej prokuratúry) vrátane aprobačných oprávnení vybavovať v zastúpení generálneho

prokurátora opakované podnety podľa § 34 zákona o prokuratúre (pozri napríklad

, ). Vzhľadom na uvedené potom skutočnosť, že opakovaný

podnet sťažovateľa vybavila prokurátorka generálnej prokuratúry, ešte neznamená, že

podnet sťažovateľa nevybavil príslušný prokurátor.

Z dôvodu, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nevyčerpal všetky

právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd poskytuje,

ústavný súd vychádzajúc z a už pri

predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol podľa .

Keďže bola sťažnosť odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. februára 2011