Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 519/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2014

predbežne prerokoval sťažnosť J. B., zastúpeného advokátkou JUDr. Zuzanou Bejdovou,

Advokátska kancelária Skuteckého 30, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom

pod sp. zn. IV/3 GPt 3/12/1000 a jej upovedomením z 22. januára 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. B. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. februára 2014 doručená sťažnosť J. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom

pod sp. zn. IV/3 GPt 3/12/1000 (ďalej aj „napadnuté konanie“) a jej upovedomením

z 22. januára 2014 (ďalej aj „napadnuté upovedomenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľky Prezídia

Policajného zboru Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Stred (ďalej len

„policajný orgán“) pod ČVS : PPZ-108/BPK-S-2011 zo 16. decembra 2011 bolo začaté

trestné stíhanie vo veci pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 a 2 písm. c)

a ods. 4 v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“). Uznesením policajného orgánu pod ČVS: PPZ-108/BPK-S-2011

z 20. novembra 2012 bolo aj sťažovateľovi vznesené obvinenie pre zločin skrátenia dane

a poistného podľa a a a iné (ďalej len

„rozhodnutie policajného orgánu o vznesení obvinenia“). Uznesením Krajskej prokuratúry

v Banskej Bystrici (ďalej len „krajská prokuratúra“) sp. zn. z 21. novembra 2012

bolo predmetné uznesenie policajného orgánu o vznesení obvinenia podľa § 230 ods. 2

písm. e) v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) zrušené ako nezákonné. Sťažovateľ sa domáhal aj preskúmania

postupu policajného orgánu postupom podľa , ktorý bol vec

dozorujúcim prokurátorom krajskej prokuratúry zamietnutý z dôvodu, že sťažovateľ nebol

v takom procesnom postavení, ktorý by ho oprávňoval tento postup žiadať. Celkovo dlho

trvajúce vyšetrovanie v trestnej veci, v ktorej bol sťažovateľ obvineným, napadol podnetom

podľa a nasl. zákon o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), o ktorom rozhodla krajská prokuratúra

upovedomením sp. zn. z 30. septembra 2013. Proti postupu a spôsobu vybavenia

svojho podnetu krajskou prokuratúrou podal sťažovateľ opakovaný podnet podľa § 34

ods. 1 a nasl. zákona o prokuratúre, o ktorom rozhodla generálna prokuratúra napadnutým

upovedomením sp. zn. IV/3 GPt 3/12/1000 z 22. januára 2014. V ostatnom podal sťažovateľ

na ústavnom súde sťažnosť.

3. Sťažovateľ v postupe a napadnutom upovedomení generálnej prokuratúry

nachádzal porušenie svojho práva na inú právnu ochranu podľa v dvoch

rovinách. V prvej rovine konštatoval, že „Opakovaný podnet mal byť vybavený generálnym

prokurátorom v súlade s ust. z. č. o prokuratúre. Iba

generálny prokurátor je príslušným na vybavenie podnetu na preskúmanie postupu

prokurátora krajskej prokuratúry. Napriek tomu bol vybavený v rozpore so zákonom

nepríslušným prokurátorom Generálnej prokuratúry SR. (Nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. ).“. V druhej rovine dôvodí, že „Prokurátor generálnej

prokuratúry, ako nepríslušný prokurátor, porušil ust. § 34 ods. 1, 2 zákona o prokuratúre,

opakovaný podnet sťažovateľa riadne neprešetril podľa ust. § 35 zákona o prokuratúre

a odložil ho bez prijatia prokurátorského opatrenia. Vecnú nesprávnosť vybavenia

opakovaného podnetu vidí sťažovateľ hlavne v tom smere, že sa nestotožňuje

s konštatovaním prokurátora Krajskej prokuratúry Banská Bystrica, že od začatia trestného

stíhania, t. j. 16.12.2011 do 22.01.2014 konajúci vyšetrovateľ (traja vyšetrovatelia) koná

priebežne tak ako mu to prikazuje ust. (str. 2 vybavenia podnetu

prokurátorom Krajskej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa 30.09.2013), ktoré si osvojil aj

prokurátor Generálnej prokuratúry SR.“. V závere teda konštatuje, že „Odložením podnetu

bez jeho riadneho vybavenia príslušným prokurátorom došlo k odopretiu spravodlivosti

(denegationis iustitiae) zo strany Generálnej prokuratúry SR.“.

4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

,,1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

v konaní vedenom pod sp. zn. IV/3 GPt 3/12/1000, a jej upovedomením o vybavení podnetu

zo dňa 22.01.2014 bolo porušené.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje vybavenie podnetu Generálnym

prokurátorom Slovenskej republiky; sp. zn. IV/3 GPt 3/12/1000 - 23, zo dňa 22.01.2014,

a vracia mu vec na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľovi priznáva primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 3.300,- €.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho

zastúpenia...“

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva... v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky.

8. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa patrí aj

právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá

môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých

medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené

spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci

vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu

poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne

súladne interpretovaná platná a účinná právna norma. Reálne uplatnenie základného práva

na súdnu ochranu teda predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana

v zákonom predpokladanej kvalite poskytne (mutatis mutandis napr. ,

). Už formulované ústavné závery sa v zásade vzťahujú nielen na ochranu

poskytovanú súdmi, ale aj na ochranu poskytovanú inými orgánmi Slovenskej republiky.

9. Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre

podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby

alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu

svojej pôsobnosti, najmä aby... vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov

a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa

zákona oprávnený. Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2). Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší

opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len

vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí

tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením

svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci. Podľa § 54 ods. 2 písm. a) zákona

o prokuratúre na účel vybavenia podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie generálny

prokurátor, ak ide o špeciálneho prokurátora, prokurátora generálnej prokuratúry okrem

prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, krajského prokurátora, vyššieho vojenského

prokurátora, prokurátora krajskej prokuratúry alebo prokurátora vyššej vojenskej

prokuratúry.

10. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia

sp. zn. , , , , ,

).

11. Generálna prokuratúra v upovedomení sp. zn. IV/3 GPt 3/12/1000

z 22. januára 2014 v podstatnom uviedla:

«Na základe Vášho opakovaného podnetu som preskúmal na vec sa vzťahujúce

spisové materiály - vyšetrovací spis NKA PPZ, NJFP, Expozitúra Západ Nitra ČVS: PPZ-

373/NKA-FP-ZA-2013 a obsah dozorového spisu Krajskej prokuratúry Banská Bystrica

sp. zn. Kv 72/11/6600.

Preskúmaním veci som zistil, že vyšetrovateľ NKA PPZ, NJFP, Expozitúra Západ

Nitra realizuje pod ČVS: PPZ-373/NKA-FP-ZA-2013 trestné stíhanie za zločin skrátenia

dane a poistného podľa , , a iné,

pričom dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní v predmetnej trestnej veci

vykonáva prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica.

Dňa 30.08.2013 bol na Krajskú prokuratúru Banská Bystrica doručený Váš podnet

(v zmysle o prokuratúre v znení neskorších

predpisov), ako právnej zástupkyne J. B., zo dňa 30.08.2013.

Váš predmetný podnet prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica vybavil ako

nedôvodný, o čom Vašu osobu, ako aj J. B. upovedomil pod sp. zn. -171 zo dňa

30.09.2013.

Na podklade preskúmania príslušných spisových materiálov sa stotožňujem

so spôsobom vybavenia Vášho podnetu zo dňa 30.08.2013 a v tom zmysle s argumentáciou

prokurátora Krajskej prokuratúry Banská Bystrica, obsiahnutou v upovedomení J. B.

(a Vašej osoby) pod sp. zn. -171 zo dňa 30.09.2013. V postupe dozorového

prokurátora Krajskej prokuratúry Banská Bystrica pri vybavovaní Vášho predmetného

podnetu som nezistil pochybenie a ani porušenie zákona.

Doba trvania vyšetrovania v predmetnej trestnej veci je ovplyvnená charakterom,

rozsahom a spôsobom páchania trestnej činnosti, pre ktorú je vedené trestné stíhanie

„vo veci“, čomu zodpovedá i rozsah vykonávaného dokazovania.

Na dobu trvania vyšetrovania má nepochybne vplyv i tá skutočnosť, že v nadväznosti

na postup dozorového prokurátora krajskej prokuratúry podľa § 230 odsek 2 písm. e/

- v zmysle uznesenia sp. zn. -110 zo dňa 21.11.2012 -

vo vzťahu k uzneseniu vyšetrovateľky bývalého Úradu boja proti korupcii Prezídia PZ,

Odboru boja proti korupcii Stred Banská Bystrica č. PPZ-108/BPK-S-2011 zo dňa

20.11.2012 (podľa ), dozorový prokurátor krajskej

prokuratúry uznesením sp. zn. -111 zo dňa 21.11.2012 podľa § 230 odsek 2 písm. f/

odňal danú trestnú vec vyšetrovateľke PZ M. K. a prikázal ju inému

vyšetrovateľovi vyššie menovaného úradu.

Dňom 01.12.2012 konal vo veci vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry Prezídia

PZ, Národnej protikorupčnej jednotky, Expozitúra Stred Banská Bystrica (pod ČVS: PPZ-

635/NKA-PK-ST-2012) a počnúc dňom 27.03.2013 vykonáva vyšetrovanie v predmetnej

trestnej veci vyšetrovateľ NKA PPZ, NJFP, Expozitúra Západ Nitra (pod ČVS: PPZ-

373/NKA-FP-ZA-2013).

Vyšetrovateľ NKA PPZ, NJFP, Expozitúra Západ Nitra, po naštudovaní

a analyzovaní ním prevzatého rozsiahleho spisového materiálu, vo veci priebežne koná,

v jeho postupe som nezistil subjektívne prieťahy a ani nedostatky v ním vykonávanom

dokazovaní v danej trestnej veci.

Vyšetrovateľom NKA PPZ, NJFP, Expozitúra Západ Nitra sú vykonávané výsluchy

príslušných svedkov, zabezpečované na vec sa vzťahujúce listinné materiály a písomnosti,

ako aj realizované ďalšie potrebné vyšetrovacie (procesné) úkony (vrátane znaleckého

dokazovania), na podklade ktorých dôkazov, v spojení s doposiaľ zadokumentovanými

dôkazmi, bude možné zákonne rozhodnúť o ďalšom procesnom postupe v predmetnej

trestnej veci (vrátane prípadného postupu podľa

vo vzťahu ku konkrétnej osobe, resp. konkrétnym osobám), eventuálne meritórne rozhodnúť.

S poukazom na horeuvedené skutočnosti Váš opakovaný podnet zo dňa 26.11.2013

bez prijatia opatrení odkladám.»

12. Vzhľadom na obsahovú spojitosť upovedomenia generálnej prokuratúry

sp. zn. IV/3 GPt 3/12/1000 z 22. januára 2014 s upovedomením krajskej prokuratúry

sp. zn. z 30. septembra 2013 považoval ústavný súd za potrebné uviesť aj

podstatnú časť odôvodnenia napadnutého upovedomenia krajskej prokuratúry:

„V nadväznosti na obsah Vášho písomne podaného podnetu som si vyžiadal

kompletný, na vec sa vzťahujúci, vyšetrovací spis, ktorý mi bol vo veci konajúcim

vyšetrovateľom predložený dňa 20.09.2013. Tento je tvorený jednotlivými zväzkami o počte

24 kusov. Po ich preštudovaní, v nadväznosti na vyššie uvádzané dôvody Vášho podnetu,

som nevzhliadol s ohľadom na súčasné štádium prípravného konania, v konaní vo veci

konajúceho vyšetrovateľa žiadne pochybenie, či už hmotnoprávneho alebo procesného

charakteru. Ustálil som, že vo veci konajúci vyšetrovateľ v predmetnej veci koná priebežne

tak, ako mu to prikazuje ust.

Súčasne si Vás dovoľujem upozorniť, že prípravné konanie je konanie neverejné,

pričom s poukazom na nie ste v postavení osoby oprávnenej nazerať

do vyšetrovacieho spisu a teda de facto pri vybavovaní Vášho podnetu nebolo možné

argumentovať vykonávaním jednotlivých procesných úkonov. V tejto súvislosti Vám taktiež

dávam do pozornosti, že i napriek uplynutiu obdobia vyše 9 mesiacov od Vami uvádzaných

zaisťovacích úkonov, toto obdobie nemožno považovať za neprimerane dlhé a to

i v súvislosti s rozsiahlosťou a náročnosťou vyšetrovaného skutku. Súčasne si Vám

dovoľujem dať do pozornosti ust. , v zmysle ktorého je vyšetrovanie

zločinov potrebné skončiť do 4 mesiacov od vznesenia obvinenia. Nakoľko v predmetnej

veci doposiaľ takýto procesný postup uplatnený nebol, nie je možné akcentovať uplatnenie

spomínaného ustanovenia .

Je síce pravdou, že v skoršom štádiu prípravného konania som v konaní vo veci

konajúcej vyšetrovateľky PPZ ÚBPK OBPK Stred Banská Bystrica ustálil

pochybenia v súvislosti s postupom podľa , a preto dňa 21. 11. 2012

bolo obratom vydané uznesenie podľa , ktorým bolo vznesenie

obvinenia i voči Vašej osobe zrušené a následne v ten istý deň bolo prijaté opatrenie

s poukazom na , pričom predmetná vec bola vo veci konajúcej

vyšetrovateľke odňatá a prikázaná inému policajtovi.

V tejto súvislosti mám zato, že vo veci konajúci vyšetrovateľ, konajúci po postupe

dozorujúceho prokurátora podľa , svojím konaním neporušil

žiadnu zo svojich povinností a teda Váš podnet som posúdil ako nedôvodný.“

13. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať

všeobecné súdy, v danom prípade iné orgány verejnej moci, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov v rámci im zverených kompetencií legislatívne

vymedzených. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (napr. , , ).

14. Súčasťou obsahu základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

je teda právo účastníka konania na také odôvodnenie úradného rozhodnutia, ktoré

jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom tejto ochrany (, , ,

, a iné).

15. K námietke sťažovateľa, podľa ktorej „Odložením podnetu bez jeho riadneho

vybavenia príslušným prokurátorom došlo k odopretiu spravodlivosti (denegationis

iustitiae) zo strany Generálnej prokuratúry SR“, ústavný súd konštatuje, že prokurátor

generálnej prokuratúry vybavujúci sťažovateľov opakovaný podnet konal v medziach svojej

právomoci a v súlade predovšetkým s príslušnými ustanoveniami zákona o prokuratúre,

ktoré interpretoval a aplikoval v súlade s ich obsahom, jeho úvahy sú logické, legitímne

a právne akceptovateľné. Jeho postup bol v súlade so zákonom a ústavne konformný,

po preskúmaní ktorého ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť so sťažovateľom namietaným

porušením ním označeného práva na inú právnu ochranu, čo zakladá dôvod odmietnutia

sťažnosti podľa pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

16. Zároveň ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, z ktorej okrem

iného vyplýva, že súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

je aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány

prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34

ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných

orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním)

zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej

osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli

(m. m. , a ). Taktiež poukazuje aj na to, že právo

na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe podaného trestného

oznámenia alebo na podanie obžaloby na súde prokurátorom nie je súčasťou základného

práva podľa (m. m. , , ).

17. K námietke sťažovateľa, podľa ktorej mal vybaviť ním podaný opakovaný podnet

priamo generálny prokurátor generálnej prokuratúry, ústavný súd poukazuje na § 10 zákona

o prokuratúre, podľa ktorého generálny prokurátor vydáva na plnenie úloh služobné

predpisy, príkazy a pokyny, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych

čakateľov prokuratúry a ostatných zamestnancov, a tiež na ustanovenie § 16 zákona

o prokuratúre, podľa ktorého generálny prokurátor môže (okrem pôsobnosti vymedzenej

v § 11 a § 12 a § 13 ods. 1 zákona o prokuratúre) poveriť iných prokurátorov, aby konali

v jeho mene. Z doterajšej rozhodovacej činnosti je ústavnému súdu známe, že generálny

prokurátor svojimi príkazmi upravuje pôsobnosť prokurátorov podliehajúcich jeho riadiacej

právomoci (aj prokurátorov generálnej prokuratúry) vrátane aprobačných oprávnení

vybavovať v zastúpení generálneho prokurátora opakované podnety podľa § 34 zákona

o prokuratúre (m. m. , , ). Vzhľadom

na uvedené potom skutočnosť, že opakovaný podnet sťažovateľa vybavil prokurátor

generálnej prokuratúry, ešte neznamená, že podnet sťažovateľa nevybavil príslušný

prokurátor. Navyše, ak sťažovateľ poukazuje na nález ústavného súdu sp. zn.

z 2. júna 2011, mal si byť vedomý skutočnosti, že v predmetnom prípade bol opakovaný

podnet vybavený priamo samotným prokurátorom generálnej prokuratúry bez zastúpenia

generálneho prokurátora, pričom v posudzovanom prípade tomu tak nebolo, pretože

prokurátor generálnej prokuratúry JUDr. Rudolf Bernát, PhD., konal nie vo vlastnom mene,

ale v zastúpení generálneho prokurátora, ako to vyplýva z aprobačnej doložky napadnutého

upovedomenia generálnej prokuratúry, pričom aj samotný nález ústavného súdu

sp. zn. z 2. júna 2011 sa podrobne zaoberal aprobačnými oprávneniami

generálneho prokurátora generálnej prokuratúry. Vzhľadom na uvedené úvahy považuje

ústavný súd aj túto námietku sťažovateľa za zjavne neopodstatnenú, v dôsledku čoho

sťažnosť sťažovateľa v tejto jej časti odmieta podľa

pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

18. Podľa subjekt trestného konania je každý, kto

má a vykonáva vplyv na priebeh konania a komu tento zákon na uskutočnenie tohto vplyvu

priznáva určité procesné práva alebo ukladá povinnosti. V konaní pred súdom je stranou

ten, proti komu sa vedie trestné konanie, poškodený, zúčastnená osoba a prokurátor,

rovnaké postavenie ako strana má aj zástupca občianskeho združenia, dôveryhodná osoba,

ako aj iná osoba, na ktorej návrh alebo žiadosť sa konanie vedie alebo ktorá podala opravný

prostriedok a v konaní proti mladistvému aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej

kurately. Ak sa v tomto zákone používa pojem strana, rozumie sa tým v predsúdnom konaní

aj subjekt trestného konania, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné.

Podľa prokurátor po prijatí trestného oznámenia

môže postupovať podľa § 197 ods. 1 alebo 2 alebo odovzdať trestné oznámenie policajtovi.

O odovzdaní trestného oznámenia policajtovi bez meškania písomne upovedomí

oznamovateľa a poškodeného. Podľa prokurátor preskúma

postup policajta podľa § 197, ak ho o to požiada oznamovateľ alebo poškodený najneskôr

do 30 dní, a výsledok preskúmania im oznámi bez meškania.

Podľa obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú

právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať

prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo

iné nedostatky vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. ... prokurátor je povinný

žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa informovať.

Podľa dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred

začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. Podľa § 230 ods. 2

pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený...

Podľa ak je dôvodný predpoklad, že došlo

k prieťahom v príprave prejednania veci súdom, v určení termínu konania a rozhodnutia

alebo k prieťahom vo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán môže podať

prostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd, aby určil primeranú

lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu...

19. V súvislosti s námietkou sťažovateľa týkajúcou sa dlhotrvajúceho vyšetrovania

v trestnej veci, v ktorej figuroval ako obvinený, resp. podľa jeho názoru prieťahovému

postupu orgánov činných v trestnom konaní, ústavný súd už vo svojich viacerých

rozhodnutiach vyslovil, že základné právo na konanie bez zbytočných prieťahov zaručené

sa v prípade konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní chráni

po začatí trestného stíhania, keď sa občan stáva účastníkom tohto konania buď ako

obvinený, alebo ako poškodený (, , ). Účel základného

práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa , ktorým je

predovšetkým odstránenie stavu právnej neistoty obvineného, sa aj v prípravnom trestnom

konaní sleduje konaním a rozhodovaním príslušných orgánov v primeranej lehote

(). Z citovanej judikatúry ústavného súdu teda vyplýva, že sťažovateľ nie je

v takom postavení v rámci prebiehajúceho prípravného konania, aby mohol právne

relevantným spôsobom, resp. akýmkoľvek právne účinným spôsobom namietať prieťahový

postup orgánov činných v trestnom konaní, nielen pred dotknutými orgánmi činnými

v trestnom konaní, ale aj v konaní pred ústavným súdom.

20. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd nemohol zaoberať

opodstatnenosťou námietok v nej uvedených. Zároveň stratilo opodstatnenie zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľa na ochranu ústavnosti, keďže rozhodovanie o nich je

viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2014