Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 4/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-53

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 2. júna 2011 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť M. M., P., zastúpeného advokátom Mgr. R. T., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva domáhať sa ochrany svojho práva zákonom

ustanoveným postupom na inom orgáne Slovenskej republiky a na obhajobu podľa čl. 46

ods. 1 a v konaní vedenom Generálnou

prokuratúrou Slovenskej republiky pod sp. zn. IV/1 GPt 153/10 tým, že o opakovanom

podnete a o ďalšom opakovanom podnete nerozhodol generálny prokurátor Slovenskej

republiky, a takto

rozhodol:

1. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

IV/1 GPt 153/10 p o r u š i l a základné práva M. M. domáhať sa ochrany svojho práva

zákonom ustanoveným postupom na inom orgáne Slovenskej republiky a na obhajobu

podľa a .

2. Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky z a k a z u j e pokračovať

v porušovaní označených základných práv M. M.

3. M. M. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1 191,58 €

(slovom tisícstodeväťdesiatjeden eur a päťdesiatosem centov), ktorú j e Generálna

prokuratúra Slovenskej republiky p o v i n n á vyplatiť na účet právneho zástupcu

Mgr. R. T., B., do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.

4. Sťažnosti M. M. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.

-16 z 13. januára 2011 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť M. M., P.

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva domáhať sa

ochrany svojho práva zákonom ustanoveným postupom na inom orgáne Slovenskej

republiky a na obhajobu podľa a

(ďalej len „ústava“) v konaní vedenom Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky

(ďalej len „generálna prokuratúra“) pod sp. zn. IV/1 GPt 153/10 tým, že o ďalšom

opakovanom podnete nerozhodol generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len

„generálny prokurátor“).

Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa z 13. júla 2009 bol sťažovateľ

obvinený zo spáchania prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1

. Dozor nad zákonnosťou prípravného konania vykonáva prokurátor

Okresnej prokuratúry Považská Bystrica (ďalej len „okresná prokuratúra“) pod sp. zn.

. Podnetom podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) sťažovateľ žiadal preskúmať postup okresnej

prokuratúry. Podnet vybavila Krajská prokuratúra v Trenčíne (ďalej len „krajská

prokuratúra“) upovedomením sp. zn. z 9. decembra 2009. Opakovaným

podnetom zo 4. apríla 2010 doplneným podaniami z 10. apríla 2010, 13. apríla 2010,

28. apríla 2010, 9. mája 2010, 4. júna 2010 a 6. júna 2010 na základe nových dovtedy

neuvádzaných skutočností sa sťažovateľ domáhal preskúmania vybavenia podnetu krajskou

prokuratúrou. Tento opakovaný podnet vybavil prokurátor generálnej prokuratúry

upovedomením č. k. IV/1 GPt 153/10-12 z 11. júna 2010 so záverom, že sťažovateľove

námietky uvedené v opakovanom podnete nie sú nové, a preto sa nimi generálna

prokuratúra nezaoberala. Upovedomenie bolo sťažovateľovi doručené 24. júna 2010.

Vzhľadom na skutočnosť, že opakovaný podnet nebol vybavený v súlade s ustanovením

§ 54 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre generálnym prokurátorom, ktorý je príslušným na

vybavenie podnetu na preskúmanie postupu prokurátora krajskej prokuratúry, a že

prokurátor generálnej prokuratúry ako nepríslušný prokurátor nepostupoval v súlade

s ustanovením § 35 zákona o prokuratúre a opakovaný podnet neprešetril, podal sťažovateľ

26. júna 2010 ďalší opakovaný podnet, v ktorom sa domáhal preskúmania postupu

prokurátora generálnej prokuratúry a vybavenia opakovaného podnetu. Tento ďalší

opakovaný podnet sťažovateľa bol vybavený opäť totožným prokurátorom generálnej

prokuratúry upovedomením č. k. IV/1 GPt 153/10-23 z 30. júla 2010, pričom bol ako

nedôvodný odložený. Upovedomenie bolo sťažovateľovi doručené 9. augusta 2010.

Podľa názoru sťažovateľa uvedeným postupom generálnej prokuratúry došlo

k porušeniu označených článkov , a to v dvoch súvislostiach:

a) Opakovaný podnet mal byť vybavený generálnym prokurátorom v súlade

s ustanovením § 54 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre. Napriek tomu však bol vybavený

v rozpore so zákonom nepríslušným prokurátorom.

b) Opakovaný podnet a ďalší opakovaný podnet obsahovali nové skutočnosti, ktoré

v podnete uvádzané neboli. Povinnosťou príslušného prokurátora podľa § 34 ods. 1 a 2

a § 54 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre, teda generálneho prokurátora, bolo tieto

podnety riadne prešetriť v zmysle ustanovenia § 35 zákona o prokuratúre. Opakovaný

podnet a ďalší opakovaný podnet však boli nepríslušným prokurátorom ako nedôvodné

odložené.

Odložením podnetov bez ich riadneho vybavenia príslušným prokurátorom došlo

k odopretiu spravodlivosti (denegationis iustitiae) zo strany generálnej prokuratúry, čím

bolo zároveň porušené aj základné právo sťažovateľa ako obvineného na obhajobu

vyplývajúce z .

Sťažovateľ navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov v konaní vedenom generálnou prokuratúrou pod sp. zn.

IV/1 GPt 153/10 s tým, aby sa jej zakázalo pokračovať v porušovaní ním označených

základných práv. Požaduje tiež priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške

10 000 €, ako aj náhradu trov konania.

Z vyjadrenia generálnej prokuratúry č. k. IV/1 GPt 153/10-56 z 22. februára 2011

doručeného ústavnému súdu 3. marca 2011 vyplýva, že porušenie práva sťažovateľa je

možné skúmať z hľadiska dvoch rovín. Prvou rovinou, ktorú sťažovateľ nespochybňuje, je

obsahové vybavenie sťažnosti. Sťažovateľ napáda iba skutočnosť, že jeho opakovaným

podnetom sa nezaoberal generálny prokurátor, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 54 ods. 2

písm. a) zákona o prokuratúre, ale prokurátor generálnej prokuratúry. Jeho podanie

v podstate smeruje len proti aprobačnej doložke na vybavení opakovaného podnetu, čo

predstavuje druhú rovinu preskúmania porušenia práv sťažovateľa. Je pravdou, že

ustanovenie § 54 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre jednoznačne vymedzuje

nadriadeného prokurátora pre účely vybavovania opakovaných podnetov podľa § 34 ods. 1

zákona o prokuratúre. Ak ide konkrétne o opakovaný podnet vo vzťahu k prokurátorovi

krajskej prokuratúry, je ním generálny prokurátor. V praxi však vzhľadom na množstvo

oprávnení generálneho prokurátora uplatňuje tento svoju pôsobnosť prostredníctvom

organizačných zložiek generálnej prokuratúry [§ 40 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre],

ktoré sú definované v „Príkaze generálneho prokurátora Slovenskej republiky“

z 18. februára 2010 pod por. č. 3/2010, ktorým sa vydáva úplné znenie Príkazu generálneho

prokurátora Slovenskej republiky por. č. 2/2004 z 27. februára 2004 o organizácii a riadení

práce na prokuratúre. Z článku 7 vyplýva, že úlohy pri vykonávaní dozoru nad

zachovávaním zákonnosti v predsúdnom konaní plní trestný odbor. Medzi ne patrí

i vybavovanie podnetov v trestných veciach. Aprobačné oprávnenie prokurátora trestného

odboru je možné a contrario vymedziť z článkov 2, 3, 4, 5 a 10, ktorými sa upravuje

aprobačné oprávnenie na generálnej prokuratúre. Uvedené články pozitívne vymedzujú

aprobačné oprávnenia generálneho prokurátora a oprávnenia prvého námestníka,

námestníkov a riaditeľa trestného odboru. V tomto kontexte treba zdôrazniť, že

kompetencie, ktoré generálny prokurátor nezveril uvedeným zložkám, realizujú prokurátori

trestného odboru. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti generálna prokuratúra dospela

k záveru, že vybavením a s tým spojeným signovaním vybavenia opakovaného podnetu

prokurátorom trestného odboru generálnej prokuratúry nebolo žiadnym spôsobom

zasiahnuté do práv sťažovateľa garantovaných .

Z repliky právneho zástupcu sťažovateľa z 22. marca 2011 doručenej ústavnému

súdu 25. marca 2011 vyplýva, že nie je možné stotožniť sa so záverom generálnej

prokuratúry, pretože signovanie vybavenia opakovaného podnetu a ďalšieho opakovaného

podnetu prokurátorom trestného odboru generálnej prokuratúry bolo v rozpore so zákonom.

Z ustanovenia § 16 zákona o prokuratúre je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, ktorú

časť svojej pôsobnosti vykonáva generálny prokurátor osobne a ktorú časť svojej pôsobnosti

môže preniesť poverením na iného prokurátora, aby konal v jeho mene. Medzi pôsobnosti

generálneho prokurátora, ktoré nie sú viazané na osobný výkon, patrí i kontrolná činnosť

všetkých prokuratúr. V rámci tejto kontrolnej činnosti je ustanovená aj pôsobnosť

generálneho prokurátora pri vybavovaní opakovaných podnetov. Z už uvedeného je zrejmé,

že vybavením opakovaného podnetu môže generálny prokurátor poveriť iného prokurátora,

avšak poverený prokurátor koná v mene generálneho prokurátora, nie v mene vlastnom.

Právny zástupca sťažovateľa napokon vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia na sumu

462,95 €.

Z podania právneho zástupcu sťažovateľa z 2. júna 2011 doručeného ústavnému súdu

toho istého dňa vyplýva vyčíslenie trov právneho zastúpenia sťažovateľa. Sťažovateľ

požaduje náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 1 191,58 €. Ide o odmenu za

dva úkony právnych služieb v roku 2010, za dva úkony právnych služieb v roku 2011,

režijné paušály, náhradu cestovných výdavkov za použitie motorového vozidla v súvislosti

s cestou B. – K. a späť 2. júna 2011 vo výške 211,99 €, ako aj náhradu za stratu času cestou

z B. do K. a späť 2. júna 2011 vo výške 271,70 € a napokon daň z pridanej hodnoty vo

výške 198,60 €.

Ústavný súd vec prerokoval na ústnom pojednávaní. Právny zástupca sťažovateľa,

ako aj zástupkyňa generálnej prokuratúry zotrvali na svojich už uvedených stanoviskách.

Zástupkyňa generálnej prokuratúry uviedla prehľad relevantnej judikatúry ústavného súdu,

z ktorej vyplýva, že aprobačné oprávnenie prokurátorov akceptuje. Inak by všetko musel

podpisovať samotný generálny prokurátor a potom by už neexistoval subjekt, ktorý by

mohol jeho postup preskúmať. V súvislosti s princípom subsidiarity právomoci ústavného

súdu podotýka, že sťažovateľ sa mohol, resp. môže domáhať nápravy porušenia označených

práv v konaní pred trestným súdom. Právny zástupca sťažovateľa vo svojej replike

zdôraznil, že trestný súd môže poskytnúť ochranu vecným námietkam sťažovateľa

týkajúcim sa vyšetrovania v jeho trestnej veci, nemôže však napraviť pochybenia v postupe

generálnej prokuratúry v súvislosti s námietkou, že na generálnej prokuratúre rozhodoval

o podaniach sťažovateľa nepríslušný prokurátor.

II.

Z prípisu generálnej prokuratúry č. k. IV/1 GPt 153/10-12 z 11. júna 2010 vyplýva,

že opakovaný podnet sťažovateľa zo 4. apríla 2010 doplnený ďalšími podaniami z 10. apríla

2010, 13. apríla 2010, 28. apríla 2010, 9. mája 2010, 4. júna 2010 a 6. júna 2010 bol ako

nedôvodný odložený s tým, že námietky uvádzané v opakovanom podnete a jeho doplnkoch

nie sú nové, lebo sťažovateľ ich uvádzal v priebehu vyšetrovania v sťažnostiach

a početných podnetoch adresovaných rôznym orgánom. Krajská prokuratúra sa nimi

podrobne zaoberala, reagovala na ne a bez námietok sa s nimi vyrovnala. Prípis je

podpísaný prokurátorom JUDr. L. H.

Z prípisu generálnej prokuratúry č. k. IV/1 GPt 153/10-23 z 30. júla 2010 vyplýva, že

podanie sťažovateľa z 26. júna 2010 bolo posúdené podľa jeho obsahu ako ďalší opakovaný

podnet vo vzťahu k prípisu z 11. júna 2010. Vzhľadom na to, že tento podnet neobsahuje

žiadne podstatné nové skutočnosti ako tie, ktoré boli predmetom predchádzajúceho

vybavenia, je potrebné ďalší opakovaný podnet bez ďalších opatrení ako nedôvodný

odložiť. Prípis je podpísaný prokurátorom JUDr. L. H.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva… v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Sťažovateľ je presvedčený, že o jeho opakovanom podnete, ako aj o ďalšom

opakovanom podnete mal rozhodnúť generálny prokurátor, resp. malo sa rozhodnúť v mene

generálneho prokurátora.

Generálna prokuratúra je tej mienky, že prokurátor trestného odboru generálnej

prokuratúry bol v okolnostiach daného prípadu oprávnený rozhodnúť o podaniach

sťažovateľa vo svojom vlastnom mene.

Ústavný súd považuje za potrebné predovšetkým konštatovať, že ani z prípisu

generálnej prokuratúry z 11. júna 2010 (reakcia na opakovaný podnet), ale ani z ďalšieho

prípisu z 30. júla 2010 (reakcia na ďalší opakovaný podnet) nevyplýva žiadna argumentácia,

ktorá by objasňovala právomoc prokurátora JUDr. L. H. podnety sťažovateľa meritórne

vybaviť. Obzvlášť markantné je to v prípade prípisu z 30. júla 2010, keďže sťažovateľ

v reakcii na prípis z 11. júna 2010 výslovne namietal nedostatok právomoci tohto

prokurátora opakovaný podnet vybaviť s tým, že táto právomoc prináleží podľa jeho názoru

generálnemu prokurátorovi.

Z práva na spravodlivý proces vyplýva aj povinnosť zaoberať sa účinne námietkami,

argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie

(mutatis mutandis Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993).

Vzhľadom na to, že sťažovateľ výslovne namietal okolnosť, že podľa jeho názoru

konajúci prokurátor generálnej prokuratúry nebol oprávnený rozhodovať o jeho

opakovanom podnete, bolo povinnosťou generálnej prokuratúry sa touto námietkou

zaoberať a svoj postup náležitým spôsobom vysvetliť, resp. právne zdôvodniť. Nesplnenie

tejto povinnosti má za následok zjavnú neodôvodnenosť postupu generálnej prokuratúry.

Vychádzajúc z dosiaľ uvedených skutočností treba konštatovať, že došlo k porušeniu

a (bod 1 výroku nálezu).

Pokiaľ zástupkyňa generálnej prokuratúry na ústnom pojednávaní spochybnila

vzhľadom na princíp subsidiarity právomoc ústavného súdu konať o tejto veci, keďže

sťažovateľ mal, resp. prípadne ešte aj má možnosť dožadovať sa nápravy označených práv

pred trestným súdom, treba uviesť, že ústavný súd posudzoval otázku svojej právomoci

v rámci predbežného prerokovania sťažnosti, pričom dospel k záveru o existencii tejto

právomoci. Inak by nebol mohol prijať sťažnosť na ďalšie konanie. Súčasná argumentácia

právnej zástupkyne generálnej prokuratúry nemohla nič zmeniť na právnom názore, podľa

ktorého právomoc ústavného súdu je daná. Treba totiž prisvedčiť právnemu zástupcovi

sťažovateľa v tom, že namietané pochybenia v postupe prokurátora generálnej prokuratúry

v rámci konania o podnete podľa zákona o prokuratúre trestný súd skúmať, a tým menej

naprávať nemôže.

Podľa

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže zakázať

pokračovanie v porušovaní základného práva alebo slobody.

Berúc do úvahy citované ustanovenie ústavný súd zakázal generálnej prokuratúre

pokračovať v porušovaní označených základných práv sťažovateľa (bod 2 výroku nálezu).

Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v požadovanej

výške 1 191,58 €, keďže po preverení uplatnených a podrobne vyčíslených trov v spojení

s dokladmi preukazujúcimi nároky na cestovné a daň z priadnej hodnoty dospel k záveru

o správnosti uplatnenej sumy náhrady (bod 3 výroku nálezu).

Nebolo možné vyhovieť požiadavke sťažovateľa o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia vo výške 10 000 € (bod 4 výroku nálezu).

Podľa názoru ústavného súdu vyslovením porušenia označených práv generálnou

prokuratúrou a zákazom pokračovať v porušení práv je ujma spôsobená sťažovateľovi už

napravená, a preto neprichádza do úvahy priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2011