Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 54/09
PDF · 248.34 KB
No categories available
II. ÚS 54/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 54/09-22
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára
2009 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. J. F., V., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K.,
vo veci namietaného porušenia jeho základných práv zaručených v čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19
ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv zaručených v čl. 3 a čl. 8
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky a jej listom č. k. Hn 14/08-45 z 19. marca 2008 pri vybavovaní
podnetu z 10. januára 2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. J. F. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júna 2008
telefaxom a 10. júna 2008 poštou doručená sťažnosť Mgr. J. F., V. (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namietal porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19
ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv zaručených
v čl. 3 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna
prokuratúra“) a jej listom č. k. Hn 14/08-45 z 19. marca 2008 pri vybavovaní podnetu
z 10. januára 2008.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že «podal dňa 28. 5. 2007 na Úrad inšpekčnej služby
PZ, Inšpekčný odbor V. trestné oznámenie týkajúce sa poškodenia zdravia, ktoré sťažovateľ
utrpel v dôsledku zákroku policajtov služobne zaradených na Obvodnom oddelení PZ V.
so sídlom v S. ...
Dňa 7. 8. 2007 bolo doručené právnej zástupkyni sťažovateľa uznesenie Úradu
inšpekčnej služby PZ, Inšpekčný odbor V. sp. zn. ČVS: ÚIS-102/IOV-V-2007 zo dňa
29. 6. 2007, ktorým sa podľa § 197 ods. 1 písm. d) TP vec podozrenia z trestného činu
zneužívania právomocí verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) TZ
s poukazom na § 138 písm. d) TZ a z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1
TZ, ktorého skutku sa mali dopustiť policajti z Obvodného oddelenia PZ V. dňa 21. 4. 2007
odmieta, nakoľko nieje dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197
ods. 2) TP.
Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
dňa 8. 8. 2007 sťažnosť, v ktorej uviedol, že rozhodnutie povereného vyšetrovateľa PZ
považuje oznamovateľ - poškodený - sťažovateľ za nezákonné a žiada, aby bolo
prokurátorom Obvodnej vojenskej prokuratúry v P. zrušené a uložil vyšetrovateľovi Úradu
inšpekčnej služby PZ, Inšpekčného odboru V., aby vo veci začal trestné stíhanie pre trestný
čin zneužívania právomocí verejného činiteľa podľa ustanovenia § 326 ods. 1 písm. a),
ods. 2 písm. a) TZ a trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 TZ. ...
Dňa 11. 9. 2007 bolo doručené právnej zástupkyni sťažovateľa uznesenie Vojenskej
obvodnej prokuratúry v P. sp. zn. OPn 342/07 zo dňa 4. 9. 2007, ktorým sa podľa § 193
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamieta sťažnosť oznamovateľa Mgr. J. F. (sťažovateľa
v tomto konaní) podanú proti uzneseniu vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby PZ,
Inšpekčného odboru V., ktorý pod sp. zn. ČVS: ÚIS-102/IOV-V-2007 dňa 29. 6. 2007 podľa
§ 197 ods. 1 písm. d) TP, jeho podanie o podozrení z trestného činu zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) TZ s poukazom na § 138
písm. d) TZ a z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 TZ odmietol, pretože
sťažnosť nie je dôvodná.
Dňa 12. 11. 2007 podal sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
podnet na preskúmanie postupu Vojenskej obvodnej prokuratúry v P. zo dňa 12. 11. 2007
na Vyššiu vojenskú prokuratúru v T.
Vyššia vojenská prokuratúra v T. upovedomením sp. zn. Vn 182/07-34 zo dňa
18. 12. 2007 oznámila právnej zástupkyni sťažovateľa. že jeho podnet odkladá nakoľko
nebolo v postupe a v rozhodnutí prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry P. v konaní
vedenom pod sp. zn. OPn 342/07 zistené také porušenie zákona, na ktoré by bolo potrebné
alebo možné reagovať prijatím prokurátorského opatrenia.
Dňa 10. 1. 2008 podal sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podnet
na preskúmanie vybavenia podnetu prokurátorom Vyššej vojenskej prokuratúry v T. -
opakovaný podnet generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky.
Dňa 9. 4. 2008 bolo doručené právnej zástupkyni sťažovateľa oznámenie Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. Hn 14/08-45 zo dňa 19. 3. 2008, ktorým bolo
sťažovateľovi oznámené, že neboli vo veci zistené skutočnosti, na základe ktorých by bolo
potrebné prijať opatrenia k reparácií doteraz vydaných rozhodnutí. ...
Ako je zrejmé zo skutočností uvedených v článku I. tejto sťažnosti, sťažovateľovi bolo
dňa 21. 4. 2007 príslušníkmi PZ spôsobené zranenie, ktoré ako vyplýva z lekárskych správ,
si vyžaduje dlhodobú liečbu, resp. operačné riešenie.
Sťažovateľ sa obrátil svojim trestným oznámením na orgán príslušný podľa
ustanovení Trestného poriadku a Zákona o policajnom zbore so svojim trestným
oznámením, v ktorom oznamoval skutočnosť, že mu bolo ublížené na zdraví a že k takémuto
ublíženiu na zdraví došlo osobami, ktoré vykonávali právomoc verejného činiteľa.
Rovnako je nesporné, že toto jeho trestné oznámenie bolo odmietnuté týmto
orgánom, teda Úradom inšpekčnej služby PZ.
Sťažovateľ využil zákonnú možnosť a podal proti tomuto uzneseniu ako proti
nezákonnému sťažnosť.
Táto bola Vojenskou obvodnou prokuratúrou v P. zamietnutá a rozhodnutie
o odmietnutí sťažnosti sa stalo právoplatným (§ 184 ods. 1 písm. b) bod 3 ).
Zo skutočností uvedených v článku č. I osvedčených pripojenými listinnými dôkazmi
vyplýva, že sťažovateľ utrpel vážne poškodenie zdravia. ...
Je nesporné, že konanie, v dôsledku ktorého dôjde k spôsobeniu ujmy na zdraví,
resp. ťažkej ujmy na zdraví, je konanie, ktoré trestné právo považuje za trestný čin, pričom
možno konštatovať, že kvalifikáciou konania, ktorým bolo ublížené na zdraví ako trestného
činu, sa realizujú práva fyzickej osoby zakotvené v článku 16 a v článku 19 Ústavy SR. ...
V sťažovateľovej veci ... prokuratúra v rozpore so svojou povinnosťou, ktorá jej
vyplývala ako orgánu rozhodujúcemu o sťažnosti z ustanovenia § 192 ods. 1 TP -
nenapravila pochybenie orgánu polície, ktorý napriek tomu, že zo skutočností oznámených
sťažovateľom nesporne a jednoznačne vyplývalo, že k jeho ublíženiu na zdraví došlo,
odmietol toto ublíženie na zdraví vyšetriť takým spôsobom, aby jeho okolnosti boli dôkladne
zistene, aby mohlo viesť k identifikácii a k potrestaniu osôb zodpovedných za toto ublíženie
na zdraví a prípadne dôjsť k záveru, či napriek tomu, že k ublíženiu na zdraví došlo, toto nie
je z dôvodov uvedených v Trestnom zákone trestným činom.
Policajný orgán a tento nezákonný postup si osvojila aj prokuratúra, apriórne
vylúčil trestnú zodpovednosť osôb, ktoré spôsobili sťažovateľovi ujmu na zdraví
poukázaním na to, že k ublíženiu na zdraví došlo pri policajnej akcii policajtov Obvodného
oddelenia PZ V., ktorí po príchode do T. a K. doliny zistili, že dochádza k porušovaniu
rozhodnutia Obvodného lesného úradu v P. č. 2007/940/185 - zákaz využívania lesov
verejnosťou a tým, k páchaniu priestupkov. Podľa odôvodnenia uvedeného v rozhodnutí
policajného orgánu, skutočnosť, že oznamovateľ neuposlúchol túto výzvu, čo nebolo
predmetom vyšetrovania, ale obstarania podkladov policajným orgánom pred začatím
trestného stíhania, sama o sebe vytvára prezumpciu, že príslušníci PZ použili voči
oznamovateľovi donucovacie prostriedky v súlade so Zákonom PZ. ...
Ako vyplýva z citovaného podnetu v článku č. 1. tejto sťažnosti, sťažovateľ sa svojim
opakovaným podnetom domáhal preskúmania postupu pri vybavovaní jeho podnetu, ktorým
namietal nezákonnosť postupu Vojenskej obvodnej prokuratúry v P.
Ako vyplýva z ustanovenia § 54 ods. 2 Zákona č. 153/2001 Z. z., nadriadeným
prokurátorom sa na účely vybavenia podnetu rozumie generálny prokurátor okrem iného aj
vtedy, ak ide o preskúmanie vybavenia podnetu prokurátorom vyššej vojenskej prokuratúry.
Ustanovenie ods. 2 je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ods. 1, keďže exkluzívne
definuje pre účely konania podľa Zákona o prokuratúre alebo osobitného zákona a na
vybavenie podnetu pojem nadriadený prokurátor špecifickým spôsobom oproti definícii
uvedenej v ods. 1 citovaného zákonného ustanovenia.
V tejto súvislosti sťažovateľ podotýka, že zákon č. 153/2001 (Zákon o prokuratúre)
upravuje postavenie, pôsobnosť prokuratúry, organizáciu a riadenie prokuratúry. Pre iné
účely ako vymenované v § 54 ods. 2 citovaného zákona, je pojem „nadriadený prokurátor“
definovaný odlišne.
Je nesporné, že sťažovateľ sa domáhal svojim podaním zo dňa 10. 1. 2008
preskúmania vybavenia svojho podnetu predtým podaného Vyššej vojenskej prokuratúre
v T. u generálneho prokuratúra SR. Z tohto dôvodu príslušným na vybavenie podnetu
sťažovateľa zo dňa 10. 1. 2008 bol výlučne generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 34
ods. 1 v spojení s § 54 ods. 2 Zákona o prokuratúre).
Ak bol opakovaný podnet sťažovateľa zo dňa 10. 1. 2008 vybavený prokurátorom
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, nebol vybavený orgánom, v právomoci
ktorého bolo tento opakovaný podnet vybaviť.
Ako je zrejme z ustanovenia § 41 ods. 1 Zákona o prokuratúre - prokurátor činný na
generálnej prokuratúre nieje generálnym prokurátorom. ...
Zo skutočností vyššie uvedených je zrejmé, že do práv sťažovateľa zasiahnuté bolo
spôsobom, ktorý právny poriadok Slovenskej republiky nepripúšťa. Pokiaľ zo strany
subjektov, ktoré tento zásah spôsobili, dochádza k argumentácii, že má taký charakter, na
ktorý právny poriadok udeľuje výnimku zo všeobecnej trestnosti takéhoto konania, potom
preukázanie a zistenie všetkých skutočností významných, či skutočne konanie, ktorým došlo
k zásahu do práv sťažovateľa nemôže byť vykonané mimo riadneho trestného konania, kde
sťažovateľ ako poškodená osoba má procesné postavenie a z neho vyplývajúce práva a
povinnosti, ktoré mu právny poriadok v tomto prípade Trestný poriadok priznáva. Pri
„objasňovaní“ okolností škody na zdraví v prípade sťažovateľa bol však tento úplne
vylúčený z možnosti oboznamovať sa s dôkazmi, vyjadrovať sa k ním, navrhovať iné dôkazy.
Ustanovenie ods. 2 § 3 Zákona č. 153/2001 Z. z. neponecháva orgánom prokuratúry
na voľné uváženie, či použijú zákonné prostriedky na účinnú a rýchlu ochranu práv
a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu, ale ukladá
prokuratúre povinnosť vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu
zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv
a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Tým, že prokuratúra v sťažovateľovej veci
odmietla urobiť opatrenia, na ktoré je podľa citovaného zákonného ustanovenia povinná,
odmietla poskytnúť sťažovateľovi ochranu, ktorú mu bola povinná poskytnúť. ...».
Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na
ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„Právo sťažovateľa
- domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej
republiky podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR,
- právo na nedotknuteľnosť osoby a súkromia podľa článku 16 ods. 1 Ústavy SR, nebyť
podrobený krutému a ponižujúcemu zaobchádzaniu podľa článku 16 ods. 2 Ústavy SR,
- na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do svojho súkromného života podľa článku
19 ods. 2 Ústavy SR,
- nebyť podrobený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu podľa článku 3
Dohovoru,
- a na rešpektovanie súkromného života podľa článku 8 Dohovoru.
bolo postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pri vybavovaní opakovaného
podnetu sťažovateľa zo dňa 10. 1. 2008, ktorého výsledok bol sťažovateľovi oznámený
prostredníctvom právnej zástupkyne dňa 9. 4. 2008 listom Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky sp. zn. Hn 14/08-45 zo dňa 19. 3. 2008, porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Generálnej prokuratúre Slovenskej
republiky pokračovať v porušovaní namietaných právach sťažovateľa.
Ústavný súd Slovenskej republiky vracia vec Generálnej prokuratúre Slovenskej
republiky na ďalšie konanie.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo
výške 100.000,- Sk.
Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojich základných práv zaručených
v čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv zaručených v čl. 3 a čl. 8
dohovoru postupom generálnej prokuratúry a jej listom č. k. Hn 14/08-45 z 19. marca 2008,
ktorým vybavila jeho „opakovaný podnet“ z 10. januára 2008. Sťažovateľ v sťažnosti pred
ústavným súdom vyjadril predovšetkým nesúhlas s výsledkom samotného vybavenia jeho
podnetu a rovnako namietal, že tento bol vybavený prokurátorom generálnej prokuratúry
napriek tomu, že v zmysle ustanovení § 54 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) mal byť jeho „opakovaný
podnet“ vybavený priamo generálnym prokurátorom Slovenskej republiky.
1. Porušeniu práv sťažovateľa generálnou prokuratúrou malo predchádzať
nedostatočné prešetrenie okolností jeho predvádzania príslušníkmi Obvodného oddelenia
Policajného zboru V. (ďalej len „OO PZ“) 21. apríla 2007, pri ktorom utrpel vážne zranenie.
Podľa sťažovateľa vzhľadom na ním v konaní predložené lekárske správy je zrejmé, že
príslušníci OO PZ v jeho prípade realizovali výkon svojej právomoci donucovacími
prostriedkami neprimeranej intenzity, čím mu spôsobili škodu na zdraví. Tieto skutočnosti
viedli sťažovateľa k podaniu trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania viacerých
trestných činov príslušníkmi OO PZ. Trestné oznámenie však bolo odmietnuté. Orgány
činné v trestnom konaní podľa názoru sťažovateľa nedostatočne prešetrili okolnosti jeho
prípadu a tieto pochybenia v konečnom dôsledku nenapravila ani generálna prokuratúra.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý sa
môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým
orgánom môže byť aj generálna prokuratúra (napr. III. ÚS 405/08).
Súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je
nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány
prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34
ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných
orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním)
zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou toho práva dotknutej
osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jeho podnetu (podaniu) vyhoveli
(m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06, III. ÚS 405/08).
Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna
žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje
k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal
návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už
začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a
ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona
oprávnený.
Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať
na ktorejkoľvek prokuratúre.
Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ďalší opakovaný podnet
v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje
nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet,
v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich
podnetov v tej istej veci.
Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa je ústavný súd toho názoru, že generálna
prokuratúra sa jeho opakovaným podnetom v napadnutom konaní náležite zaoberala
a o jeho spôsobe preskúmania riadne sťažovateľa aj vyrozumela.
Generálna prokuratúra v liste č. k. Hn 14/08-45 z 19. marca 2008 uviedla: «Po
preskúmaní obsahovej stránky Vášho podnetu som si vyžiadal na vec sa vzťahujúci spisový
materiál spolu s vyšetrovacím spisom aby bolo možné posúdiť Vami napádané postupy
a stanoviská príslušných orgánov, ktoré sa podieľali na vybavení danej veci.
Po preskúmaní predložených materiálov, tak po obsahovej ako aj vecno-právnej, vo
vzťahu k Vášmu opakovanému podnetu je potrebné uviesť nasledovné, že ako podávateľ ste
vo svojom opakovanom podnete v zásade neuviedli žiadne nové skutočnosti (opakovaný
podnet je v podstatnej časti doslovne identický podnetom zo dňa 12. 11. 2007) ktoré by
spochybňovali doterajší postup a rozhodovanie vo veci.
Prokurátor VVP T. sa vo svojom prípise sp. zn. Vn 182/07 zo dňa 18. 12. 2007,
ktorým ako nedôvodný odložil Váš pôvodný podnet, vysporiadal so skutočnosťami, ktoré
boli Vami napádané. Samotný Váš nesúhlas, ako podávateľa opakovaného podnetu,
s postupom prokurátora VVP T. a jeho odlišný právny názor, oproti Vášmu, nemožno
považovať za dôvod na vykonanie opatrení podľa § 35 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z.
o prokuratúre.
K Vašej námietke ako podávateľa, že vec je v predprocesnom štádiu, teda pred
začatím trestného konania, by som chcel uviesť, že v zmysle ustanovenia § 10 ods. 14
Tr. por. je táto skutočnosť zákonodarcom dostatočne rozpracovaná a pochopiteľná a na
margo uvedeného chápem a beriem konanie UIS PZ v predmetnej veci, že síce konal
v predprípravnom konaní, toto je však v zmysle označeného zákonného ustanovenia
trestným konaním.
Z danej platformy sa odvodzuje aj môj názor k termínu „vyšetrovací spis“ ktorého
použitie namietate v upovedomení o spôsobe vybavenia veci zo strany prokurátora VVP T.
Je potrebné poukázať na ustanovenie § 2 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR o
tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi č. 618/2005 Z. z., podľa ktorého
všetky písomnosti, ktoré sa vzťahujú na tú istú vyšetrovanú vec... tvoria vyšetrovací spis,
ktorý sa zakladá po prijatí prvého podania vo veci.
Po komplexnom posúdení spisového materiálu, v konfrontácii s námietkami, ktoré
tvoria obsah Vášho opakovaného podnetu, sa stotožňujem s doterajším postupom
príslušných orgánov, ktoré sa doposiaľ podieľali na šetrení a rozhodovaní vo veci a nezistil
som skutočnosti na základe ktorých by bolo potrebné prijať opatrenia k reparácii doteraz
vydaných rozhodnutí.
Vychádzajúc z uvedených skutočností Váš opakovaný podnet odkladám ako
nedôvodný a súčasne Vás v zmysle ustanovenia § 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z.
o prokuratúre poučujem, že prípadný ďalší opakovaný podnet v tejto istej veci bude
vybavený len vtedy ak bude obsahovať nové skutočnosti.»
Generálna prokuratúra vo svojom oznámení náležite vysvetlila sťažovateľovi
dôvody, pre ktoré jeho opakovaný podnet odložila ako nedôvodný, a v závere uviedla, že
prípadné jeho ďalšie opakované podnety bude vybavovať iba vtedy, ak budú obsahovať
nové skutočnosti podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre.
Skutočnosť, že generálna prokuratúra dospela k inému záveru, a tým sa odchýlila
od očakávaní a predstáv sťažovateľa, ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol už pri jej predbežnom
prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
2. V súvislosti s námietkou porušenia základných práv sťažovateľa zaručených
v čl. 16 ods. 1 a 2 a čl. 19 ods. 2 ústavy a práv zaručených v čl. 3 a čl. 8 dohovoru postupom
generálnej prokuratúry a jej listom č. k. Hn 14/08-45 z 19. marca 2008 ústavný súd
pripomína svoju stabilizovanú judikatúru (napr. m. m. II. ÚS 78/05, IV. ÚS 301/07,
IV. ÚS 273/08), ktorej súčasťou je aj právny názor, že orgán verejnej moci zásadne nemôže
byť porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku ktorým patria aj
označené práva, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že orgán verejnej moci súčasne porušil
ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 ústavy (resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru).
O prípadnom porušení základných práv podľa označených článkov ústavy a práv podľa
označených článkov dohovoru by bolo možné uvažovať zásadne len vtedy, ak by zo strany
(v tomto prípade) generálnej prokuratúry primárne došlo k porušeniu niektorého
zo základných práv alebo ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 ústavy.
V okolnostiach danej veci preto ústavný súd konštatuje, že pokiaľ ide o namietané
porušenie uvedených práv sťažovateľa, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou považoval
aj túto časť sťažnosti za zjavne neopodstatnenú, pretože k porušeniu ústavnoprávnych
princípov označeným postupom a listom generálnej prokuratúry nedošlo, a teda v danom
prípade nemohlo dôjsť ani k namietanému porušeniu označených hmotných práv
sťažovateľa garantovaných ústavou a dohovorom.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd aj túto časť sťažnosti, ktorá smerovala
k vysloveniu porušenia základných práv sťažovateľa zaručených v čl. 16 ods. 1 a 2 a čl. 19
ods. 2 ústavy a práv zaručených v čl. 3 a čl. 8 dohovoru generálnou prokuratúrou, odmietol
z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
3. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie svojich práv tým, že jeho opakovaný podnet
nevybavil generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre), ale
prokurátor generálnej prokuratúry, ústavný súd opäť poukazuje na ustanovenia § 31 a násl.
zákona o prokuratúre, v zmysle ktorých sa sťažovateľ môže domáhať nápravy porušenia
zákona pri vybavovaní jeho opakovaného podnetu ďalším opakovaným podnetom (§ 34
ods. 2 zákona o prokuratúre).
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť (pred ústavným súdom) nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých
použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd z obsahu sťažnosti nezistil, že by sťažovateľ pred podaním sťažnosti
ústavnému súdu vyčerpal iné právne prostriedky (ďalší opakovaný podnet), ktoré mu zákon
na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje.
Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľa v tejto
časti nie je prípustná pre nevyčerpanie dostupného a účinného právneho prostriedku
ochrany základných práv a slobôd, a preto ju odmietol pre jej neprípustnosť podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pretože sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, neprichádzalo do úvahy
rozhodovanie o ďalších jeho požiadavkách (zakázanie porušovania základných práv
generálnou prokuratúrou, vrátenie veci generálnej prokuratúre, priznanie finančného
zadosťučinenia a náhrady trovy konania), ktoré sú viazané na vyslovenie porušenia
základného práva alebo slobody.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. februára 2009