Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 54/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára

2009 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. J. F., V., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K.,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv zaručených v čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19

ods. 2 a a práv zaručených v a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky a jej listom č. k. Hn 14/08-45 z 19. marca 2008 pri vybavovaní

podnetu z 10. januára 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. J. F. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júna 2008

telefaxom a 10. júna 2008 poštou doručená sťažnosť Mgr. J. F., V. (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19

ods. 2 a (ďalej len „“) a práv zaručených

v čl. 3 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) a jej listom č. k. Hn 14/08-45 z 19. marca 2008 pri vybavovaní podnetu

z 10. januára 2008.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že «podal dňa 28. 5. 2007 na Úrad inšpekčnej služby

PZ, Inšpekčný odbor V. trestné oznámenie týkajúce sa poškodenia zdravia, ktoré sťažovateľ

utrpel v dôsledku zákroku policajtov služobne zaradených na Obvodnom oddelení PZ V.

so sídlom v S. ...

Dňa 7. 8. 2007 bolo doručené právnej zástupkyni sťažovateľa uznesenie Úradu

inšpekčnej služby PZ, Inšpekčný odbor V. sp. zn. ČVS: ÚIS-102/IOV-V-2007 zo dňa

29. 6. 2007, ktorým sa podľa vec podozrenia z trestného činu

zneužívania právomocí verejného činiteľa podľa ,

s poukazom na a z trestného činu ublíženia na zdraví podľa

, ktorého skutku sa mali dopustiť policajti z Obvodného oddelenia PZ V. dňa 21. 4. 2007

odmieta, nakoľko nieje dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197

ods. 2) .

Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne

dňa 8. 8. 2007 sťažnosť, v ktorej uviedol, že rozhodnutie povereného vyšetrovateľa PZ

považuje oznamovateľ - poškodený - sťažovateľ za nezákonné a žiada, aby bolo

prokurátorom Obvodnej vojenskej prokuratúry v P. zrušené a uložil vyšetrovateľovi Úradu

inšpekčnej služby PZ, Inšpekčného odboru V., aby vo veci začal trestné stíhanie pre trestný

čin zneužívania právomocí verejného činiteľa podľa ustanovenia § 326 ods. 1 písm. a),

ods. 2 písm. a) a trestného činu ublíženia na zdraví podľa . ...

Dňa 11. 9. 2007 bolo doručené právnej zástupkyni sťažovateľa uznesenie Vojenskej

obvodnej prokuratúry v P. sp. zn. OPn 342/07 zo dňa 4. 9. 2007, ktorým sa podľa § 193

ods. 1 písm. c) zamieta sťažnosť oznamovateľa Mgr. J. F. (sťažovateľa

v tomto konaní) podanú proti uzneseniu vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby PZ,

Inšpekčného odboru V., ktorý pod sp. zn. ČVS: ÚIS-102/IOV-V-2007 dňa 29. 6. 2007 podľa

, jeho podanie o podozrení z trestného činu zneužívania právomoci

verejného činiteľa podľa , s poukazom na

písm. d) a z trestného činu ublíženia na zdraví podľa odmietol, pretože

sťažnosť nie je dôvodná.

Dňa 12. 11. 2007 podal sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne

podnet na preskúmanie postupu Vojenskej obvodnej prokuratúry v P. zo dňa 12. 11. 2007

na Vyššiu vojenskú prokuratúru v T.

Vyššia vojenská prokuratúra v T. upovedomením sp. zn. Vn 182/07-34 zo dňa

18. 12. 2007 oznámila právnej zástupkyni sťažovateľa. že jeho podnet odkladá nakoľko

nebolo v postupe a v rozhodnutí prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry P. v konaní

vedenom pod sp. zn. OPn 342/07 zistené také porušenie zákona, na ktoré by bolo potrebné

alebo možné reagovať prijatím prokurátorského opatrenia.

Dňa 10. 1. 2008 podal sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podnet

na preskúmanie vybavenia podnetu prokurátorom Vyššej vojenskej prokuratúry v T. -

opakovaný podnet generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky.

Dňa 9. 4. 2008 bolo doručené právnej zástupkyni sťažovateľa oznámenie Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. Hn 14/08-45 zo dňa 19. 3. 2008, ktorým bolo

sťažovateľovi oznámené, že neboli vo veci zistené skutočnosti, na základe ktorých by bolo

potrebné prijať opatrenia k reparácií doteraz vydaných rozhodnutí. ...

Ako je zrejmé zo skutočností uvedených v článku I. tejto sťažnosti, sťažovateľovi bolo

dňa 21. 4. 2007 príslušníkmi PZ spôsobené zranenie, ktoré ako vyplýva z lekárskych správ,

si vyžaduje dlhodobú liečbu, resp. operačné riešenie.

Sťažovateľ sa obrátil svojim trestným oznámením na orgán príslušný podľa

ustanovení a Zákona o policajnom zbore so svojim trestným

oznámením, v ktorom oznamoval skutočnosť, že mu bolo ublížené na zdraví a že k takémuto

ublíženiu na zdraví došlo osobami, ktoré vykonávali právomoc verejného činiteľa.

Rovnako je nesporné, že toto jeho trestné oznámenie bolo odmietnuté týmto

orgánom, teda Úradom inšpekčnej služby PZ.

Sťažovateľ využil zákonnú možnosť a podal proti tomuto uzneseniu ako proti

nezákonnému sťažnosť.

Táto bola Vojenskou obvodnou prokuratúrou v P. zamietnutá a rozhodnutie

o odmietnutí sťažnosti sa stalo právoplatným (§ 184 ods. 1 písm. b) bod 3 ).

Zo skutočností uvedených v článku č. I osvedčených pripojenými listinnými dôkazmi

vyplýva, že sťažovateľ utrpel vážne poškodenie zdravia. ...

Je nesporné, že konanie, v dôsledku ktorého dôjde k spôsobeniu ujmy na zdraví,

resp. ťažkej ujmy na zdraví, je konanie, ktoré trestné právo považuje za trestný čin, pričom

možno konštatovať, že kvalifikáciou konania, ktorým bolo ublížené na zdraví ako trestného

činu, sa realizujú práva fyzickej osoby zakotvené v článku 16 a v článku 19 SR. ...

V sťažovateľovej veci ... prokuratúra v rozpore so svojou povinnosťou, ktorá jej

vyplývala ako orgánu rozhodujúcemu o sťažnosti z ustanovenia -

nenapravila pochybenie orgánu polície, ktorý napriek tomu, že zo skutočností oznámených

sťažovateľom nesporne a jednoznačne vyplývalo, že k jeho ublíženiu na zdraví došlo,

odmietol toto ublíženie na zdraví vyšetriť takým spôsobom, aby jeho okolnosti boli dôkladne

zistene, aby mohlo viesť k identifikácii a k potrestaniu osôb zodpovedných za toto ublíženie

na zdraví a prípadne dôjsť k záveru, či napriek tomu, že k ublíženiu na zdraví došlo, toto nie

je z dôvodov uvedených v trestným činom.

Policajný orgán a tento nezákonný postup si osvojila aj prokuratúra, apriórne

vylúčil trestnú zodpovednosť osôb, ktoré spôsobili sťažovateľovi ujmu na zdraví

poukázaním na to, že k ublíženiu na zdraví došlo pri policajnej akcii policajtov Obvodného

oddelenia PZ V., ktorí po príchode do T. a K. doliny zistili, že dochádza k porušovaniu

rozhodnutia Obvodného lesného úradu v P. č. 2007/940/185 - zákaz využívania lesov

verejnosťou a tým, k páchaniu priestupkov. Podľa odôvodnenia uvedeného v rozhodnutí

policajného orgánu, skutočnosť, že oznamovateľ neuposlúchol túto výzvu, čo nebolo

predmetom vyšetrovania, ale obstarania podkladov policajným orgánom pred začatím

trestného stíhania, sama o sebe vytvára prezumpciu, že príslušníci PZ použili voči

oznamovateľovi donucovacie prostriedky v súlade so Zákonom PZ. ...

Ako vyplýva z citovaného podnetu v článku č. 1. tejto sťažnosti, sťažovateľ sa svojim

opakovaným podnetom domáhal preskúmania postupu pri vybavovaní jeho podnetu, ktorým

namietal nezákonnosť postupu Vojenskej obvodnej prokuratúry v P.

Ako vyplýva z ustanovenia , nadriadeným

prokurátorom sa na účely vybavenia podnetu rozumie generálny prokurátor okrem iného aj

vtedy, ak ide o preskúmanie vybavenia podnetu prokurátorom vyššej vojenskej prokuratúry.

Ustanovenie ods. 2 je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ods. 1, keďže exkluzívne

definuje pre účely konania podľa Zákona o prokuratúre alebo osobitného zákona a na

vybavenie podnetu pojem nadriadený prokurátor špecifickým spôsobom oproti definícii

uvedenej v ods. 1 citovaného zákonného ustanovenia.

V tejto súvislosti sťažovateľ podotýka, že (Zákon o prokuratúre)

upravuje postavenie, pôsobnosť prokuratúry, organizáciu a riadenie prokuratúry. Pre iné

účely ako vymenované v § 54 ods. 2 citovaného zákona, je pojem „nadriadený prokurátor“

definovaný odlišne.

Je nesporné, že sťažovateľ sa domáhal svojim podaním zo dňa 10. 1. 2008

preskúmania vybavenia svojho podnetu predtým podaného Vyššej vojenskej prokuratúre

v T. u generálneho prokuratúra SR. Z tohto dôvodu príslušným na vybavenie podnetu

sťažovateľa zo dňa 10. 1. 2008 bol výlučne generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 34

ods. 1 v spojení s § 54 ods. 2 Zákona o prokuratúre).

Ak bol opakovaný podnet sťažovateľa zo dňa 10. 1. 2008 vybavený prokurátorom

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, nebol vybavený orgánom, v právomoci

ktorého bolo tento opakovaný podnet vybaviť.

Ako je zrejme z ustanovenia § 41 ods. 1 Zákona o prokuratúre - prokurátor činný na

generálnej prokuratúre nieje generálnym prokurátorom. ...

Zo skutočností vyššie uvedených je zrejmé, že do práv sťažovateľa zasiahnuté bolo

spôsobom, ktorý právny poriadok Slovenskej republiky nepripúšťa. Pokiaľ zo strany

subjektov, ktoré tento zásah spôsobili, dochádza k argumentácii, že má taký charakter, na

ktorý právny poriadok udeľuje výnimku zo všeobecnej trestnosti takéhoto konania, potom

preukázanie a zistenie všetkých skutočností významných, či skutočne konanie, ktorým došlo

k zásahu do práv sťažovateľa nemôže byť vykonané mimo riadneho trestného konania, kde

sťažovateľ ako poškodená osoba má procesné postavenie a z neho vyplývajúce práva a

povinnosti, ktoré mu právny poriadok v tomto prípade priznáva. Pri

„objasňovaní“ okolností škody na zdraví v prípade sťažovateľa bol však tento úplne

vylúčený z možnosti oboznamovať sa s dôkazmi, vyjadrovať sa k ním, navrhovať iné dôkazy.

Ustanovenie ods. 2 neponecháva orgánom prokuratúry

na voľné uváženie, či použijú zákonné prostriedky na účinnú a rýchlu ochranu práv

a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu, ale ukladá

prokuratúre povinnosť vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu

zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv

a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Tým, že prokuratúra v sťažovateľovej veci

odmietla urobiť opatrenia, na ktoré je podľa citovaného zákonného ustanovenia povinná,

odmietla poskytnúť sťažovateľovi ochranu, ktorú mu bola povinná poskytnúť. ...».

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa

- domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej

republiky podľa článku 46 ods. 1 SR,

- právo na nedotknuteľnosť osoby a súkromia podľa článku 16 ods. 1 SR, nebyť

podrobený krutému a ponižujúcemu zaobchádzaniu podľa článku 16 ods. 2 SR,

- na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do svojho súkromného života podľa článku

19 ods. 2 SR,

- nebyť podrobený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu podľa článku 3

Dohovoru,

- a na rešpektovanie súkromného života podľa článku 8 Dohovoru.

bolo postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pri vybavovaní opakovaného

podnetu sťažovateľa zo dňa 10. 1. 2008, ktorého výsledok bol sťažovateľovi oznámený

prostredníctvom právnej zástupkyne dňa 9. 4. 2008 listom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky sp. zn. Hn 14/08-45 zo dňa 19. 3. 2008, porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky pokračovať v porušovaní namietaných právach sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky vracia vec Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky na ďalšie konanie.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo

výške 100.000,- Sk.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojich základných práv zaručených

v a 2, a a práv zaručených v a

dohovoru postupom generálnej prokuratúry a jej listom č. k. Hn 14/08-45 z 19. marca 2008,

ktorým vybavila jeho „opakovaný podnet“ z 10. januára 2008. Sťažovateľ v sťažnosti pred

ústavným súdom vyjadril predovšetkým nesúhlas s výsledkom samotného vybavenia jeho

podnetu a rovnako namietal, že tento bol vybavený prokurátorom generálnej prokuratúry

napriek tomu, že v zmysle ustanovení o prokuratúre

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) mal byť jeho „opakovaný

podnet“ vybavený priamo generálnym prokurátorom Slovenskej republiky.

1. Porušeniu práv sťažovateľa generálnou prokuratúrou malo predchádzať

nedostatočné prešetrenie okolností jeho predvádzania príslušníkmi Obvodného oddelenia

Policajného zboru V. (ďalej len „OO PZ“) 21. apríla 2007, pri ktorom utrpel vážne zranenie.

Podľa sťažovateľa vzhľadom na ním v konaní predložené lekárske správy je zrejmé, že

príslušníci OO PZ v jeho prípade realizovali výkon svojej právomoci donucovacími

prostriedkami neprimeranej intenzity, čím mu spôsobili škodu na zdraví. Tieto skutočnosti

viedli sťažovateľa k podaniu trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania viacerých

trestných činov príslušníkmi OO PZ. Trestné oznámenie však bolo odmietnuté. Orgány

činné v trestnom konaní podľa názoru sťažovateľa nedostatočne prešetrili okolnosti jeho

prípadu a tieto pochybenia v konečnom dôsledku nenapravila ani generálna prokuratúra.

Podľa sa každý môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Základné právo na súdnu ochranu podľa zaručuje, že každý sa

môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým

orgánom môže byť aj generálna prokuratúra (napr. ).

Súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa je

nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány

prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34

ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných

orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním)

zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou toho práva dotknutej

osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jeho podnetu (podaniu) vyhoveli

(m. m. , , , ).

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už

začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a

ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona

oprávnený.

Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať

na ktorejkoľvek prokuratúre.

Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ďalší opakovaný podnet

v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje

nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet,

v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich

podnetov v tej istej veci.

Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa je ústavný súd toho názoru, že generálna

prokuratúra sa jeho opakovaným podnetom v napadnutom konaní náležite zaoberala

a o jeho spôsobe preskúmania riadne sťažovateľa aj vyrozumela.

Generálna prokuratúra v liste č. k. Hn 14/08-45 z 19. marca 2008 uviedla: «Po

preskúmaní obsahovej stránky Vášho podnetu som si vyžiadal na vec sa vzťahujúci spisový

materiál spolu s vyšetrovacím spisom aby bolo možné posúdiť Vami napádané postupy

a stanoviská príslušných orgánov, ktoré sa podieľali na vybavení danej veci.

Po preskúmaní predložených materiálov, tak po obsahovej ako aj vecno-právnej, vo

vzťahu k Vášmu opakovanému podnetu je potrebné uviesť nasledovné, že ako podávateľ ste

vo svojom opakovanom podnete v zásade neuviedli žiadne nové skutočnosti (opakovaný

podnet je v podstatnej časti doslovne identický podnetom zo dňa 12. 11. 2007) ktoré by

spochybňovali doterajší postup a rozhodovanie vo veci.

Prokurátor VVP T. sa vo svojom prípise sp. zn. Vn 182/07 zo dňa 18. 12. 2007,

ktorým ako nedôvodný odložil Váš pôvodný podnet, vysporiadal so skutočnosťami, ktoré

boli Vami napádané. Samotný Váš nesúhlas, ako podávateľa opakovaného podnetu,

s postupom prokurátora VVP T. a jeho odlišný právny názor, oproti Vášmu, nemožno

považovať za dôvod na vykonanie opatrení podľa

o prokuratúre.

K Vašej námietke ako podávateľa, že vec je v predprocesnom štádiu, teda pred

začatím trestného konania, by som chcel uviesť, že v zmysle ustanovenia § 10 ods. 14

je táto skutočnosť zákonodarcom dostatočne rozpracovaná a pochopiteľná a na

margo uvedeného chápem a beriem konanie UIS PZ v predmetnej veci, že síce konal

v predprípravnom konaní, toto je však v zmysle označeného zákonného ustanovenia

trestným konaním.

Z danej platformy sa odvodzuje aj môj názor k termínu „vyšetrovací spis“ ktorého

použitie namietate v upovedomení o spôsobe vybavenia veci zo strany prokurátora VVP T.

Je potrebné poukázať na ustanovenie § 2 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR o

tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi č. , podľa ktorého

všetky písomnosti, ktoré sa vzťahujú na tú istú vyšetrovanú vec... tvoria vyšetrovací spis,

ktorý sa zakladá po prijatí prvého podania vo veci.

Po komplexnom posúdení spisového materiálu, v konfrontácii s námietkami, ktoré

tvoria obsah Vášho opakovaného podnetu, sa stotožňujem s doterajším postupom

príslušných orgánov, ktoré sa doposiaľ podieľali na šetrení a rozhodovaní vo veci a nezistil

som skutočnosti na základe ktorých by bolo potrebné prijať opatrenia k reparácii doteraz

vydaných rozhodnutí.

Vychádzajúc z uvedených skutočností Váš opakovaný podnet odkladám ako

nedôvodný a súčasne Vás v zmysle ustanovenia

o prokuratúre poučujem, že prípadný ďalší opakovaný podnet v tejto istej veci bude

vybavený len vtedy ak bude obsahovať nové skutočnosti.»

Generálna prokuratúra vo svojom oznámení náležite vysvetlila sťažovateľovi

dôvody, pre ktoré jeho opakovaný podnet odložila ako nedôvodný, a v závere uviedla, že

prípadné jeho ďalšie opakované podnety bude vybavovať iba vtedy, ak budú obsahovať

nové skutočnosti podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre.

Skutočnosť, že generálna prokuratúra dospela k inému záveru, a tým sa odchýlila

od očakávaní a predstáv sťažovateľa, ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného

práva podľa .

Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol už pri jej predbežnom

prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú podľa .

2. V súvislosti s námietkou porušenia základných práv sťažovateľa zaručených

v a 2 a a práv zaručených v a dohovoru postupom

generálnej prokuratúry a jej listom č. k. Hn 14/08-45 z 19. marca 2008 ústavný súd

pripomína svoju stabilizovanú judikatúru (napr. m. m. , ,

), ktorej súčasťou je aj právny názor, že orgán verejnej moci zásadne nemôže

byť porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku ktorým patria aj

označené práva, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že orgán verejnej moci súčasne porušil

ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z (resp. dohovoru).

O prípadnom porušení základných práv podľa označených článkov a práv podľa

označených článkov dohovoru by bolo možné uvažovať zásadne len vtedy, ak by zo strany

(v tomto prípade) generálnej prokuratúry primárne došlo k porušeniu niektorého

zo základných práv alebo ústavnoprocesných princípov vyjadrených v .

V okolnostiach danej veci preto ústavný súd konštatuje, že pokiaľ ide o namietané

porušenie uvedených práv sťažovateľa, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou považoval

aj túto časť sťažnosti za zjavne neopodstatnenú, pretože k porušeniu ústavnoprávnych

princípov označeným postupom a listom generálnej prokuratúry nedošlo, a teda v danom

prípade nemohlo dôjsť ani k namietanému porušeniu označených hmotných práv

sťažovateľa garantovaných a dohovorom.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd aj túto časť sťažnosti, ktorá smerovala

k vysloveniu porušenia základných práv sťažovateľa zaručených v čl. 16 ods. 1 a 2 a čl. 19

ods. 2 a práv zaručených v a dohovoru generálnou prokuratúrou, odmietol

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa .

3. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie svojich práv tým, že jeho opakovaný podnet

nevybavil generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre), ale

prokurátor generálnej prokuratúry, ústavný súd opäť poukazuje na ustanovenia § 31 a násl.

zákona o prokuratúre, v zmysle ktorých sa sťažovateľ môže domáhať nápravy porušenia

zákona pri vybavovaní jeho opakovaného podnetu ďalším opakovaným podnetom (§ 34

ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa sťažnosť (pred ústavným súdom) nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti nezistil, že by sťažovateľ pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu vyčerpal iné právne prostriedky (ďalší opakovaný podnet), ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľa v tejto

časti nie je prípustná pre nevyčerpanie dostupného a účinného právneho prostriedku

ochrany základných práv a slobôd, a preto ju odmietol pre jej neprípustnosť podľa § 25

ods. 2 .

Pretože sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, neprichádzalo do úvahy

rozhodovanie o ďalších jeho požiadavkách (zakázanie porušovania základných práv

generálnou prokuratúrou, vrátenie veci generálnej prokuratúre, priznanie finančného

zadosťučinenia a náhrady trovy konania), ktoré sú viazané na vyslovenie porušenia

základného práva alebo slobody.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2009