Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 455/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. novembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. M., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom Mgr. R. T.,

PhD., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50

ods. 3 a práv podľa a a a 2

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 153/10 a jej upovedomením č.

k. IV/1 GPt 153/10-67 z 21. júna 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. augusta

2011 doručená sťažnosť M. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn.

IV/1 GPt 153/10 (ďalej aj „napadnuté konanie“) a jej upovedomením č. k. IV/1 GPt 153/10-

67 z 21. júna 2011 o vybavení opakovaného podnetu sťažovateľa z 11. júna 2011.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je uznesením vyšetrovateľa

odboru Západ Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru (ďalej

len „vyšetrovateľ“) sp. zn. ČVS: PPZ-112/BOK-Z-2008 z 13. júla 2009 trestne stíhaný pre

prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa Trestný

zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) formou účastníctva podľa

. Uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného

súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 3. apríla 2010

v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 15. apríla 2010 bol sťažovateľ s účinnosťou od 1. apríla 2010 vzatý do

väzby z dôvodov uvedených v a Trestný

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Prípravné konanie

v predmetnej trestnej veci sťažovateľa bolo ukončené 30. septembra 2010 podaním

obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Považská Bystrica (ďalej len „okresná

prokuratúra“) pod sp. zn. na okresnom súde.

3. Podľa názoru sťažovateľa sa vyšetrovateľ počas prebiehajúceho prípravného

konania dopustil viacerých zákonne a ústavne rozporných konaní, a preto požiadal

dozorujúceho prokurátora okresnej prokuratúry o preskúmanie postupu vyšetrovateľa.

Prokurátor okresnej prokuratúry na podnety sťažovateľa reagoval formou upovedomení

vydaných pod sp. zn. zo 16. apríla 2010, 7. mája 2010 a 10. mája 2010,

v rámci ktorých nezistil namietanú nezákonnosť v postupe vyšetrovateľa. Následne

sťažovateľ využitím účinného prostriedku nápravy, ktorým bol podnet podľa § 31 zákona

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o prokuratúre“), viacerými podnetmi napadol na Krajskej prokuratúre v Trenčíne (ďalej len

„krajská prokuratúra“) zákonnosť postupu vyšetrovateľa a prokurátora okresnej prokuratúry

v jeho trestnej veci. Prokurátorka krajskej prokuratúry upovedomením

sp. zn. z 2. júna 2010 oznámila sťažovateľovi, že v postupe vyšetrovateľa

a prokurátora okresnej prokuratúry nezistila nezákonný postup. Proti spôsobu vybavenia

podnetov prokurátorkou krajskej prokuratúry podal sťažovateľ opakovaný podnet na

generálnej prokuratúre, ktorý bol vybavený upovedomením prokurátora generálnej

prokuratúry sp. zn. IV/1 GPt 153/10 z 22. októbra 2010 a v ktorom, podľa názoru

sťažovateľa „... na námietky uvedené v opakovanom podnete reagované nebolo...“.

Obdobne tomu malo byť aj po podaní opakovaného podnetu z 11. júna 2011, ktorý bol

vybavený upovedomením generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len

„generálny prokurátor“) sp. zn. IV/1 GPt 153/10 z 21. júna 2011, „... na námietky uvedené

v ďalšom opakovanom podnete reagované nebolo...“.

4. Sťažovateľ v ďalšom zopakoval svoje tvrdenia o nezákonnosti postupu

vyšetrovateľa, ktorého postup bol odobrený prokurátorom okresnej a krajskej prokuratúry

a v ostatnom až generálnym prokurátorom, pričom svoju argumentáciu koncentroval do

ôsmich bodov, v ktorých namietal, že

„- odmietnutím vyhotovenia kópie zápisnice z môjho výsluchu ako obvineného dňa

02. 04. 2010... z dôvodu nemožnosti zinkasovania platby za náklady spojené s jej

vyhotovením pre neprítomnosť administratívnej pracovníčky vyšetrovateľ porušil Trestný

poriadok ...

- odmietnutím mojej žiadosti o nazretie do vyšetrovacieho spisu dňa 02. 04. 2010...

z dôvodu nedostatku času vyšetrovateľ porušil ...

- neumožnením telefonovania mojim obhajcom... vyšetrovateľ neoprávnene zasiahol

do môjho práva na inú právnu ochranu, na obhajobu a na súkromie...

- neumožnením telefonovania mojej družke... vyšetrovateľ neoprávnene zasiahol do

môjho práva na inú právnu ochranu a na súkromie...

- zadržaním mojej korešpondencie... z dôvodu zmienky o vyšetrovanej veci, čo by

mohlo mať negatívny vplyv na priebeh trestného konania, vyšetrovateľ porušil moje právo

na inú právnu ochranu a právo na rešpektovanie korešpondencie...

- neumožnením prijatia nárokových návštev vo väzbe v stanovených termínoch...

vyšetrovateľ neoprávnene zasiahol do môjho práva na inú právnu ochranu a na súkromie...

- vybavením opakovaného podnetu... nepríslušným prokurátorom generálnej

prokuratúry upovedomením č. k. IV/1 GPt 153/10-43 z 22.10.2010 bolo porušené moje

právo na inú právnu ochranu a právo na obhajobu...

- moje žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa, podnet a opakovaný podnet...

neboli vybavené spôsobom ustanoveným zákonom ( a zákonom

o prokuratúre), ich vybavenia boli arbitrárne a nepreskúmateľné...“, ktoré pochybenia

v postupe vyšetrovateľa a orgánov prokuratúry v prípravnom konaní „... generálna

prokuratúra v konaní o ďalšom opakovanom podnete v zmysle svojich povinností

a oprávnení nenapravila“.

5. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva M. M. podľa a ... a podľa

ods. 3 písm. b), c) a čl. 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru... postupom Generálnej prokuratúry...

v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 153/10 porušené boli.

2. Generálnej prokuratúre... sa prikazuje o ďalšom opakovanom podnete M. M. zo

dňa 11. 06. 2011 znova konať a rozhodnúť.

3. Generálnej prokuratúre... sa zakazuje pokračovať v porušovaní označených

základných práv M. M.

4. Ústavný súd... priznáva M. M. ako primerané finančné zadosťučinenie sumu vo

výške 15.000,- €.. .

5. Generálna prokuratúra... je povinná uhradiť trovy konania...“

II.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20

ods. 3 viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného

súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ

domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv

( ).

9. Podstatou sťažovateľom podanej sťažnosti je jeho nesúhlas s postupom orgánov

prokuratúry pri spôsobe vybavenia jeho žiadostí o preskúmanie postupu vyšetrovateľa

podľa a následne podaných podnetov, resp. opakovaných

podnetov podľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre, o ktorých v ostatnom 21. júna 2011

rozhodol generálny prokurátor v napadnutom konaní.

10. Podľa § 10 ods. 1 zákona o prokuratúre generálny prokurátor riadi a kontroluje

činnosť všetkých prokuratúr vrátane vojenských prokuratúr. Na plnenie úloh vydáva

služobné predpisy, príkazy a pokyny, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych

čakateľov prokuratúry a ostatných zamestnancov. Podľa § 16 zákona o prokuratúre

generálny prokurátor vykonáva osobne pôsobnosť uvedenú v § 11 a 12 a § 13 ods. 1 tohto

zákona a v ostatných prípadoch môže poveriť prokurátora, aby konal v jeho mene. Podľa

§ 17 zákona o prokuratúre prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v trestnom konaní

v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi a v rámci neho vykonáva dozor nad

zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní.

11. Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť

postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných

orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je

oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú

podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podľa § 31 ods. 2 zákona

o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie

fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal

opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby... vykonal iné opatrenia na odstránenie

porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený. Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ

podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným

podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2). Podľa § 34 ods. 2 zákona

o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený

v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa

rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť

s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci. Podľa § 54 ods. 2 písm. a)

zákona o prokuratúre na účel vybavenia podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie

generálny prokurátor, ak ide o špeciálneho prokurátora, prokurátora generálnej prokuratúry

okrem prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, krajského prokurátora, vyššieho

vojenského prokurátora, prokurátora krajskej prokuratúry alebo prokurátora vyššej

vojenskej prokuratúry.

12. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať

všeobecné súdy, resp. iné orgány verejnej moci, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. ,

, ). Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127

ods. 1 o namietaných porušeniach alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv a slobôd je determinovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého

ústavný súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc

všeobecných súdov, resp. iných orgánov verejnej moci, alebo v prípade, že účinky výkonu

tejto právomoci príslušným kompetentným orgánom verejnej moci nie sú zlučiteľné

so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve.

13. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie

návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným

základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným

zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Preto, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti

a túto odmietne (obdobne napr. , , ,

).

14. Po oboznámení sa s obsahom upovedomenia generálneho prokurátora sp. zn.

IV/1 GPt 153/10 z 21. júna 2011 ústavný súd konštatuje, že generálny prokurátor konal

v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci

interpretoval a aplikoval v súlade s ich obsahom, a jeho úvahy sú logické, legitímne

a právne akceptovateľné. Jeho postup bol v súlade so zákonom a ústavne konformný, po

preskúmaní ktorého ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť so sťažovateľom namietaným

porušením ním označených základných práv, čo zakladá dôvod odmietnutia sťažnosti podľa

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

15. Navyše, už spomínaný princíp subsidiarity (bod 12) determinuje aj pôsobnosť

ústavného súdu v tom smere, že pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo

slobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, sa môže domôcť využitím jemu dostupných

a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným

spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. ,

, , , ).

16. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoj ustálený právny názor, podľa

ktorého je trestné konanie od svojho začiatku až po svoj koniec procesom, v rámci ktorého

môžu orgány činné v trestnom konaní a vo veci konajúce všeobecné súdy naprávať,

resp. korigovať pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách trestného

konania. Spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno na ústavnom

súde namietať pochybenia, ktoré mohli spôsobiť porušenie práv a slobôd označených

v a ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (m. m. napr. ,

, , ).

17. V danom prípade prokurátor okresnej prokuratúry podal v trestnej veci

sťažovateľa 6. augusta 2010 na okresnom súde obžalobu, toto trestné konanie nie je dosiaľ

právoplatne skončené. Platná právna úprava v súčasnom štádiu trestného konania umožňuje

sťažovateľovi v rámci uplatnenia práva na obhajobu namietať právne účinným spôsobom

porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných v dôsledku

nezákonného postupu vyšetrovateľa a prokurátora okresnej prokuratúry vykonávajúceho

dozor nad zachovávaním zákonnosti trestného stíhania v jeho trestnej veci. Tak súd prvého

stupňa konajúci v trestnej veci sťažovateľa, ako aj odvolací súd v prípade podania odvolania

sťažovateľom proti rozsudku okresného súdu sú súdmi s plnou jurisdikciou, v ktorých

právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností prípadu.

Ich právomoc sa vzťahuje aj na posúdenie zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov činných

v trestnom konaní v štádiu prípravného trestného konania vrátane posúdenia prípadného

porušenia práva na obhajobu, resp. iných práv. Skutočnosť, že v sťažovateľovej trestnej veci

je oprávnený konať a rozhodovať všeobecný súd, vylučuje právomoc ústavného súdu na

konanie o sťažnosti podľa pre porušenie sťažovateľom označených práv.

Pokiaľ by ústavný súd na túto skutočnosť neprihliadal, poprel by účel a zmysel (i) trestného

konania vedeného pred príslušným všeobecným súdom, (ii) opravných prostriedkov

v trestnom konaní, ktorým je okrem iného náprava procesných pochybení vo veci

konajúcich orgánov verejnej moci (orgánov činných v trestnom konaní a súdov).

18. V nadväznosti na sťažovateľom prednesené námietky k postupu vyšetrovateľa

v prípravnom konaní, ako aj k postupu prokurátora okresnej, krajskej a aj generálnej

prokuratúry (pozri bod 4) ústavný súd pripomína, že sťažovateľom prednesené námietky

boli už predmetom posúdenia ústavným súdom, a to v jeho rozhodnutí č. k.

-23 z 30. marca 2011. V zmysle záverov uvedených v tomto rozhodnutí

ústavného súdu, ako aj z už uvedeného v bode 15 možno v okolnostiach danej veci

uzavrieť, že sťažovateľom namietaný nezákonný a neústavný postup vyšetrovateľa, ako aj

rozhodovanie príslušných súčasti prokuratúry (okresnej, krajskej a generálnej), a to až po

vydanie v poradí ostatného upovedomenia generálneho prokurátora z 21. júna 2011

nemohlo byť predmetom ústavného prieskumu, pretože postup vyšetrovateľa a rozhodnutia

príslušných súčasti prokuratúry mohli byť a boli preskúmané v ďalšom inštančnom postupe

(princíp subsidiarity). Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej

osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody,

porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj

účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. ).

19. Namietané pochybenia vyšetrovateľa a orgánov prokuratúry rozhodujúcich

v inštančnom postupe preto vnímal ústavný súd ako súčasť širšej argumentácie sťažovateľa

vo vzťahu v petite označenému rozhodnutiu generálneho prokurátora „o ďalšom

opakovanom podnete M. M. zo dňa 11. 06. 2011“, ktorého pendantom je ostatné

rozhodnutie (upovedomenie) sp. zn. IV/1 GPt 153/10 z 21. júna 2011. Ústavný súd v tomto

ohľade vychádzal z obsahu (pozri bod 8) rešpektujúc

dispozičné oprávnenie sťažovateľa, kvalifikovane zastúpeného advokátom, s prihliadnutím

na rozhodnutie ústavného súdu č. k. -23 z 30. marca 2011 a rešpektujúc

princíp subsidiarity.

20. V neposlednom rade „ústavný súd poukazuje na obsah § 10 zákona

o prokuratúre, podľa ktorého generálny prokurátor vydáva na plnenie úloh služobné

predpisy, príkazy a pokyny, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych

čakateľov prokuratúry a ostatných zamestnancov, a tiež na ustanovenie § 16 zákona

o prokuratúre, podľa ktorého generálny prokurátor môže (okrem pôsobnosti vymedzenej

v § 11 a § 12 a § 13 ods. 1 zákona o prokuratúre) poveriť iných prokurátorov, aby konali

v jeho mene. Z doterajšej rozhodovacej činnosti je ústavnému súdu známe, že generálny

prokurátor svojimi príkazmi upravuje pôsobnosť prokurátorov podliehajúcich jeho riadiacej

právomoci (aj prokurátorov generálnej prokuratúry) vrátane aprobačných oprávnení

vybavovať v zastúpení generálneho prokurátora opakované podnety podľa § 34 zákona

o prokuratúre (pozri napríklad , )“ ().

Vzhľadom na uvedené potom skutočnosť, že opakovaný podnet sťažovateľa vybavil

prokurátor generálnej prokuratúry, ešte neznamená, že podnet sťažovateľa nevybavil

príslušný prokurátor.

21. Keďže bola sťažnosť odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. novembra 2011