Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 455/2011
PDF · 226.09 KB
No categories available
I. ÚS 455/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. novembra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť M. M., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom Mgr. R. T.,
PhD., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) a čl. 8 ods. 1 a 2
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 153/10 a jej upovedomením č.
k. IV/1 GPt 153/10-67 z 21. júna 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. M. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. augusta
2011 doručená sťažnosť M. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn.
IV/1 GPt 153/10 (ďalej aj „napadnuté konanie“) a jej upovedomením č. k. IV/1 GPt 153/10-
67 z 21. júna 2011 o vybavení opakovaného podnetu sťažovateľa z 11. júna 2011.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je uznesením vyšetrovateľa
odboru Západ Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru (ďalej
len „vyšetrovateľ“) sp. zn. ČVS: PPZ-112/BOK-Z-2008 z 13. júla 2009 trestne stíhaný pre
prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný
zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) formou účastníctva podľa
§ 21 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. Uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného
súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 0 Tp 16/2010 z 3. apríla 2010
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.
23 Tpo 12/2010 z 15. apríla 2010 bol sťažovateľ s účinnosťou od 1. apríla 2010 vzatý do
väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Prípravné konanie
v predmetnej trestnej veci sťažovateľa bolo ukončené 30. septembra 2010 podaním
obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Považská Bystrica (ďalej len „okresná
prokuratúra“) pod sp. zn. Pv 1174/07 na okresnom súde.
3. Podľa názoru sťažovateľa sa vyšetrovateľ počas prebiehajúceho prípravného
konania dopustil viacerých zákonne a ústavne rozporných konaní, a preto požiadal
dozorujúceho prokurátora okresnej prokuratúry o preskúmanie postupu vyšetrovateľa.
Prokurátor okresnej prokuratúry na podnety sťažovateľa reagoval formou upovedomení
vydaných pod sp. zn. Pv 1174/2007 zo 16. apríla 2010, 7. mája 2010 a 10. mája 2010,
v rámci ktorých nezistil namietanú nezákonnosť v postupe vyšetrovateľa. Následne
sťažovateľ využitím účinného prostriedku nápravy, ktorým bol podnet podľa § 31 zákona
č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o prokuratúre“), viacerými podnetmi napadol na Krajskej prokuratúre v Trenčíne (ďalej len
„krajská prokuratúra“) zákonnosť postupu vyšetrovateľa a prokurátora okresnej prokuratúry
v jeho trestnej veci. Prokurátorka krajskej prokuratúry upovedomením
sp. zn. 1 KPt 1049/09 z 2. júna 2010 oznámila sťažovateľovi, že v postupe vyšetrovateľa
a prokurátora okresnej prokuratúry nezistila nezákonný postup. Proti spôsobu vybavenia
podnetov prokurátorkou krajskej prokuratúry podal sťažovateľ opakovaný podnet na
generálnej prokuratúre, ktorý bol vybavený upovedomením prokurátora generálnej
prokuratúry sp. zn. IV/1 GPt 153/10 z 22. októbra 2010 a v ktorom, podľa názoru
sťažovateľa „... na námietky uvedené v opakovanom podnete reagované nebolo...“.
Obdobne tomu malo byť aj po podaní opakovaného podnetu z 11. júna 2011, ktorý bol
vybavený upovedomením generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len
„generálny prokurátor“) sp. zn. IV/1 GPt 153/10 z 21. júna 2011, „... na námietky uvedené
v ďalšom opakovanom podnete reagované nebolo...“.
4. Sťažovateľ v ďalšom zopakoval svoje tvrdenia o nezákonnosti postupu
vyšetrovateľa, ktorého postup bol odobrený prokurátorom okresnej a krajskej prokuratúry
a v ostatnom až generálnym prokurátorom, pričom svoju argumentáciu koncentroval do
ôsmich bodov, v ktorých namietal, že
„- odmietnutím vyhotovenia kópie zápisnice z môjho výsluchu ako obvineného dňa
02. 04. 2010... z dôvodu nemožnosti zinkasovania platby za náklady spojené s jej
vyhotovením pre neprítomnosť administratívnej pracovníčky vyšetrovateľ porušil Trestný
poriadok ...
- odmietnutím mojej žiadosti o nazretie do vyšetrovacieho spisu dňa 02. 04. 2010...
z dôvodu nedostatku času vyšetrovateľ porušil Trestný poriadok...
- neumožnením telefonovania mojim obhajcom... vyšetrovateľ neoprávnene zasiahol
do môjho práva na inú právnu ochranu, na obhajobu a na súkromie...
- neumožnením telefonovania mojej družke... vyšetrovateľ neoprávnene zasiahol do
môjho práva na inú právnu ochranu a na súkromie...
- zadržaním mojej korešpondencie... z dôvodu zmienky o vyšetrovanej veci, čo by
mohlo mať negatívny vplyv na priebeh trestného konania, vyšetrovateľ porušil moje právo
na inú právnu ochranu a právo na rešpektovanie korešpondencie...
- neumožnením prijatia nárokových návštev vo väzbe v stanovených termínoch...
vyšetrovateľ neoprávnene zasiahol do môjho práva na inú právnu ochranu a na súkromie...
- vybavením opakovaného podnetu... nepríslušným prokurátorom generálnej
prokuratúry upovedomením č. k. IV/1 GPt 153/10-43 z 22.10.2010 bolo porušené moje
právo na inú právnu ochranu a právo na obhajobu...
- moje žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa, podnet a opakovaný podnet...
neboli vybavené spôsobom ustanoveným zákonom (Trestným poriadkom a zákonom
o prokuratúre), ich vybavenia boli arbitrárne a nepreskúmateľné...“, ktoré pochybenia
v postupe vyšetrovateľa a orgánov prokuratúry v prípravnom konaní „... generálna
prokuratúra v konaní o ďalšom opakovanom podnete v zmysle svojich povinností
a oprávnení nenapravila“.
5. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné práva M. M. podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy... a podľa čl. 6
ods. 3 písm. b), c) a čl. 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru... postupom Generálnej prokuratúry...
v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 153/10 porušené boli.
2. Generálnej prokuratúre... sa prikazuje o ďalšom opakovanom podnete M. M. zo
dňa 11. 06. 2011 znova konať a rozhodnúť.
3. Generálnej prokuratúre... sa zakazuje pokračovať v porušovaní označených
základných práv M. M.
4. Ústavný súd... priznáva M. M. ako primerané finančné zadosťučinenie sumu vo
výške 15.000,- €.. .
5. Generálna prokuratúra... je povinná uhradiť trovy konania...“
II.
6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20
ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného
súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ
domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite
svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv
9. Podstatou sťažovateľom podanej sťažnosti je jeho nesúhlas s postupom orgánov
prokuratúry pri spôsobe vybavenia jeho žiadostí o preskúmanie postupu vyšetrovateľa
podľa § 210 Trestného poriadku a následne podaných podnetov, resp. opakovaných
podnetov podľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre, o ktorých v ostatnom 21. júna 2011
rozhodol generálny prokurátor v napadnutom konaní.
10. Podľa § 10 ods. 1 zákona o prokuratúre generálny prokurátor riadi a kontroluje
činnosť všetkých prokuratúr vrátane vojenských prokuratúr. Na plnenie úloh vydáva
služobné predpisy, príkazy a pokyny, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych
čakateľov prokuratúry a ostatných zamestnancov. Podľa § 16 zákona o prokuratúre
generálny prokurátor vykonáva osobne pôsobnosť uvedenú v § 11 a 12 a § 13 ods. 1 tohto
zákona a v ostatných prípadoch môže poveriť prokurátora, aby konal v jeho mene. Podľa
§ 17 zákona o prokuratúre prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v trestnom konaní
v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi a v rámci neho vykonáva dozor nad
zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní.
11. Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných
orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je
oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú
podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podľa § 31 ods. 2 zákona
o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie
fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal
opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby... vykonal iné opatrenia na odstránenie
porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený. Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ
podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným
podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2). Podľa § 34 ods. 2 zákona
o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený
v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa
rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť
s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci. Podľa § 54 ods. 2 písm. a)
zákona o prokuratúre na účel vybavenia podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie
generálny prokurátor, ak ide o špeciálneho prokurátora, prokurátora generálnej prokuratúry
okrem prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, krajského prokurátora, vyššieho
vojenského prokurátora, prokurátora krajskej prokuratúry alebo prokurátora vyššej
vojenskej prokuratúry.
12. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému
všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať
všeobecné súdy, resp. iné orgány verejnej moci, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,
I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127
ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou
garantovaných práv a slobôd je determinovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého
ústavný súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc
všeobecných súdov, resp. iných orgánov verejnej moci, alebo v prípade, že účinky výkonu
tejto právomoci príslušným kompetentným orgánom verejnej moci nie sú zlučiteľné
so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve.
13. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie
návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným
základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným
zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Preto, ak ústavný súd nezistí
relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti
a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06,
14. Po oboznámení sa s obsahom upovedomenia generálneho prokurátora sp. zn.
IV/1 GPt 153/10 z 21. júna 2011 ústavný súd konštatuje, že generálny prokurátor konal
v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci
interpretoval a aplikoval v súlade s ich obsahom, a jeho úvahy sú logické, legitímne
a právne akceptovateľné. Jeho postup bol v súlade so zákonom a ústavne konformný, po
preskúmaní ktorého ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť so sťažovateľom namietaným
porušením ním označených základných práv, čo zakladá dôvod odmietnutia sťažnosti podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
15. Navyše, už spomínaný princíp subsidiarity (bod 12) determinuje aj pôsobnosť
ústavného súdu v tom smere, že pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti
fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo
slobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, sa môže domôcť využitím jemu dostupných
a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným
spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť
odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. I. ÚS 6/04,
IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06, III. ÚS 42/07).
16. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoj ustálený právny názor, podľa
ktorého je trestné konanie od svojho začiatku až po svoj koniec procesom, v rámci ktorého
môžu orgány činné v trestnom konaní a vo veci konajúce všeobecné súdy naprávať,
resp. korigovať pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách trestného
konania. Spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno na ústavnom
súde namietať pochybenia, ktoré mohli spôsobiť porušenie práv a slobôd označených
v čl. 127 ods. 1 ústavy a ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (m. m. napr. III. ÚS 18/04,
III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05, IV. ÚS 226/2010).
17. V danom prípade prokurátor okresnej prokuratúry podal v trestnej veci
sťažovateľa 6. augusta 2010 na okresnom súde obžalobu, toto trestné konanie nie je dosiaľ
právoplatne skončené. Platná právna úprava v súčasnom štádiu trestného konania umožňuje
sťažovateľovi v rámci uplatnenia práva na obhajobu namietať právne účinným spôsobom
porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných ústavou v dôsledku
nezákonného postupu vyšetrovateľa a prokurátora okresnej prokuratúry vykonávajúceho
dozor nad zachovávaním zákonnosti trestného stíhania v jeho trestnej veci. Tak súd prvého
stupňa konajúci v trestnej veci sťažovateľa, ako aj odvolací súd v prípade podania odvolania
sťažovateľom proti rozsudku okresného súdu sú súdmi s plnou jurisdikciou, v ktorých
právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností prípadu.
Ich právomoc sa vzťahuje aj na posúdenie zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov činných
v trestnom konaní v štádiu prípravného trestného konania vrátane posúdenia prípadného
porušenia práva na obhajobu, resp. iných práv. Skutočnosť, že v sťažovateľovej trestnej veci
je oprávnený konať a rozhodovať všeobecný súd, vylučuje právomoc ústavného súdu na
konanie o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy pre porušenie sťažovateľom označených práv.
Pokiaľ by ústavný súd na túto skutočnosť neprihliadal, poprel by účel a zmysel (i) trestného
konania vedeného pred príslušným všeobecným súdom, (ii) opravných prostriedkov
v trestnom konaní, ktorým je okrem iného náprava procesných pochybení vo veci
konajúcich orgánov verejnej moci (orgánov činných v trestnom konaní a súdov).
18. V nadväznosti na sťažovateľom prednesené námietky k postupu vyšetrovateľa
v prípravnom konaní, ako aj k postupu prokurátora okresnej, krajskej a aj generálnej
prokuratúry (pozri bod 4) ústavný súd pripomína, že sťažovateľom prednesené námietky
boli už predmetom posúdenia ústavným súdom, a to v jeho rozhodnutí č. k.
II. ÚS 119/2011-23 z 30. marca 2011. V zmysle záverov uvedených v tomto rozhodnutí
ústavného súdu, ako aj z už uvedeného v bode 15 možno v okolnostiach danej veci
uzavrieť, že sťažovateľom namietaný nezákonný a neústavný postup vyšetrovateľa, ako aj
rozhodovanie príslušných súčasti prokuratúry (okresnej, krajskej a generálnej), a to až po
vydanie v poradí ostatného upovedomenia generálneho prokurátora z 21. júna 2011
nemohlo byť predmetom ústavného prieskumu, pretože postup vyšetrovateľa a rozhodnutia
príslušných súčasti prokuratúry mohli byť a boli preskúmané v ďalšom inštančnom postupe
(princíp subsidiarity). Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej
osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody,
porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj
účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť
odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02).
19. Namietané pochybenia vyšetrovateľa a orgánov prokuratúry rozhodujúcich
v inštančnom postupe preto vnímal ústavný súd ako súčasť širšej argumentácie sťažovateľa
vo vzťahu v petite označenému rozhodnutiu generálneho prokurátora „o ďalšom
opakovanom podnete M. M. zo dňa 11. 06. 2011“, ktorého pendantom je ostatné
rozhodnutie (upovedomenie) sp. zn. IV/1 GPt 153/10 z 21. júna 2011. Ústavný súd v tomto
ohľade vychádzal z obsahu § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde (pozri bod 8) rešpektujúc
dispozičné oprávnenie sťažovateľa, kvalifikovane zastúpeného advokátom, s prihliadnutím
na rozhodnutie ústavného súdu č. k. II. ÚS 119/2011-23 z 30. marca 2011 a rešpektujúc
princíp subsidiarity.
20. V neposlednom rade „ústavný súd poukazuje na obsah § 10 zákona
o prokuratúre, podľa ktorého generálny prokurátor vydáva na plnenie úloh služobné
predpisy, príkazy a pokyny, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych
čakateľov prokuratúry a ostatných zamestnancov, a tiež na ustanovenie § 16 zákona
o prokuratúre, podľa ktorého generálny prokurátor môže (okrem pôsobnosti vymedzenej
v § 11 a § 12 a § 13 ods. 1 zákona o prokuratúre) poveriť iných prokurátorov, aby konali
v jeho mene. Z doterajšej rozhodovacej činnosti je ústavnému súdu známe, že generálny
prokurátor svojimi príkazmi upravuje pôsobnosť prokurátorov podliehajúcich jeho riadiacej
právomoci (aj prokurátorov generálnej prokuratúry) vrátane aprobačných oprávnení
vybavovať v zastúpení generálneho prokurátora opakované podnety podľa § 34 zákona
o prokuratúre (pozri napríklad IV. ÚS 113/04, III. ÚS 216/09)“ (III. ÚS 79/2011).
Vzhľadom na uvedené potom skutočnosť, že opakovaný podnet sťažovateľa vybavil
prokurátor generálnej prokuratúry, ešte neznamená, že podnet sťažovateľa nevybavil
príslušný prokurátor.
21. Keďže bola sťažnosť odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľa v danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. novembra 2011