Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 119/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. M., P., t. č. vo väzbe Ž., zastúpeného advokátom Mgr. R.

T., PhD., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na nedotknuteľnosť osoby

a jej súkromia zaručeného v , základného práva na

ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života zaručeného

v , základného práva na listové tajomstvo

zaručeného v a 2 , základného práva na inú právnu

ochranu zaručeného v , základného práva na

obhajobu zaručeného v , práva na obhajobu

zaručeného v čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd

a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručeného v čl. 8 ods. 1 a 2

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Prezídia Policajného

zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru Západ, oddelenia vyšetrovania

v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-112/BOK-Z-2008, postupom Krajskej prokuratúry

v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 153/10 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. M. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. januára 2011

doručená sťažnosť M. M., P., t. č. vo väzbe Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie základného práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia zaručeného v čl. 16

ods. 1 (ďalej len „“), základného práva na ochranu pred

neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života zaručeného v čl. 19 ods. 2

, základného práva na listové tajomstvo zaručeného v a 2 ,

základného práva na inú právnu ochranu zaručeného v , základného

práva na obhajobu zaručeného v , práva na obhajobu zaručeného v

ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručeného v čl. 8 ods.

1 a 2 dohovoru postupom Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej

kriminalite, odboru Západ, oddelenia vyšetrovania (ďalej len „ÚBOK“) v konaní vedenom

pod ČVS: PPZ-112/BOK-Z-2008, postupom Krajskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej len

„krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom

pod sp. zn. IV/1 GPt 153/10.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je uznesením vyšetrovateľa ÚBOK

(ďalej len „vyšetrovateľ“) ČVS: PPZ-112/BOK-Z-2008 z 13. júla 2009 trestne stíhaný pre

prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa Trestný

zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) formou účastníctva podľa

.

Uznesením sudcu Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) pre

prípravné konanie sp. zn. z 3. apríla 2010 v spojení s uznesením Krajského

súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 15. apríla 2010 bol

sťažovateľ na základe návrhu Okresnej prokuratúry Považská Bystrica (ďalej len „okresná

prokuratúra“) č. k. -67 z 2. apríla 2010 vzatý do väzby z dôvodov uvedených

v a v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“). Väzba začala plynúť 1. apríla 2010.

Dňa 30. septembra 2010 okresná prokuratúra podala pod č. k. -261 na

sťažovateľa obžalobu okresnému súdu.

Podľa tvrdenia sťažovateľa pri jeho výsluchu ako obvineného 2. apríla 2010 požiadal

vyšetrovateľa o kópiu zápisnice z tohto výsluchu, ktorú mu však vyšetrovateľ „odmietol

dať s odôvodnením, že to nemá ako vyúčtovať, lebo tam nie je administratívna

pracovníčka“. Zároveň pri tomto úkone požiadal aj o nazretie do vyšetrovacieho spisu,

avšak jeho žiadosť vyšetrovateľ „zamietol s tým, že nemá čas mi dovoliť nazrieť do

vyšetrovacieho spisu“. Sťažovateľ nazrel do vyšetrovacieho spisu až 21. septembra 2010 pri

jeho preštudovaní po skončení vyšetrovania.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že vyšetrovateľ mu listom z 19. apríla 2010 oznámil, že

listy, ktoré sťažovateľ posielal z výkonu väzby L. K. a R. J. „boli zadržané a nebudú

adresátom odoslané z dôvodu, že sa v nich zmieňujem o vyšetrovanej veci a ich obsah by

mohol mať negatívny vplyv na priebeh trestného konania“.

Dňa 5. apríla 2010 sťažovateľ požiadal vyšetrovateľa „o telefonovanie s obhajcami“,

ktorý však na to nedal súhlas.

Napokon, ako sťažovateľ tvrdí, vyšetrovateľ mu „zakázal návštevy vo väzbe“, čo

odôvodnil tým, že sťažovateľ „zasielal navštívenku bez uvedenia mien osôb“, ktoré ho mali

navštíviť.

Pretože postup vyšetrovateľa sťažovateľ považoval za nezákonný, požiadal

prokurátora okresnej prokuratúry, ktorý vykonával dozor nad zákonnosťou prípravného

konania, o preskúmanie postupu vyšetrovateľa. Upovedomeniami sp. zn.

zo 16. apríla 2010, 7. mája 2010 a 10. mája 2010 okresná prokuratúra vyrozumela

sťažovateľa, že k pochybeniam v postupe vyšetrovateľa nedošlo, pritom „k namietanému

porušeniu práva na obhajobu postupom vyšetrovateľa PZ v súvislosti s neumožnením

telefonovania s obhajcami sa prokurátor okresnej prokuratúry vôbec nevyjadril“.

Podnetom podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o prokuratúre“) a podaniami z 13. apríla 2010, 14. apríla 2010, 21. apríla

2010, 26. apríla 2010, 13. mája 2010 a 14. mája 2010 sťažovateľ žiadal preskúmať tak

zákonnosť postupu vyšetrovateľa, ako aj prokurátora okresnej prokuratúry. Podnet vybavila

prokurátorka krajskej prokuratúry upovedomením č. k. -34 z 2. júna 2010,

v ktorom konštatovala, že zo strany vyšetrovateľa ani zo strany prokurátora okresnej

prokuratúry k pochybeniam nedošlo.

Sťažovateľ následne 25. júna 2010 podal generálnej prokuratúre opakovaný podnet,

ktorým sa domáhal preskúmania zákonnosti postupu krajskej prokuratúry v súvislosti

s vybavením jeho predošlého podnetu. Prokurátor generálnej prokuratúry opakovanému

podnetu sťažovateľa nevyhovel a listom č. k. IV/1 GPt 153/10-43 z 22. októbra 2010

doručeným sťažovateľovi 3. novembra 2010 ho ako nedôvodný odložil.

Podľa názoru sťažovateľa postupom ÚBOK, resp. postupom jeho vyšetrovateľa,

postupom prokurátorky krajskej prokuratúry, ako aj postupom prokurátora generálnej

prokuratúry došlo k porušeniu jeho označených základných práv zaručených mu

a práv, ktoré mu zaručuje dohovor. Svoje tvrdenie odôvodnil takto:

«Ak súd alebo iný orgán koná vo veci uplatnenia práva osoby uvedenej v čl. 46 ods.

1 inak, ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje

zaručené právo na súdnu alebo inú právnu ochranu...

Neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa je

aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môže

odôvodnenie očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných

právnych predpisov, ži ich budú správne vykladať a aplikovať...

Na vybavenie podnetu bola podľa zákona o prokuratúre príslušná krajská

prokurátorka (§ 54 ods. 2 písm. c) zákona o prokuratúre) a nie prokurátorka krajskej

prokuratúry.

Vybavením podnetu upovedomením č. k. -34 z 02. 06. 2010

nepríslušnou prokurátorkou krajskej prokuratúry v rozpore so zákonom o prokuratúre

krajská prokuratúra porušila moje právo na inú právnu ochranu podľa .

Navyše, podnet mal byť podľa zákona o prokuratúre riadne preskúmaný... podnet

nebol riadne preskúmaný, vybavením podnetu v rozpore so zákonom o prokuratúre (§ 31

ods. 1 zákona o prokuratúre) krajská prokuratúra porušila moje právo na právnu ochranu

podľa .

Na vybavenie opakovaného podnetu bol podľa zákona o prokuratúre (§ 54 ods. 2

písm. a) zákona o prokuratúre) príslušný generálny prokurátor a nie prokurátor generálnej

prokuratúry.

Vybavením opakovaného podnetu upovedomením č. k. IV/1 GPt 153/10-43 z 22. 10.

2010 nepríslušným prokurátorom generálnej prokuratúry v rozpore so zákonom

o prokuratúre generálna prokuratúra porušila moje právo na inú právnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 .

Opakovaný podnet mal byť podľa zákona o prokuratúre riadne preskúmaný.

Prokurátor generálnej prokuratúry (ako nepríslušný prokurátor) nijakým spôsobom

nereagoval na v opakovanom podnete namietanú nepríslušnosť prokurátorky krajskej

prokuratúry, nijakým spôsobom nereagoval na právnu argumentáciu k podaniu zo

14. 04. 2010 a nepravdivé tvrdenie uvedené vo vybavení podnetu...

Je pritom evidentné, že namietaná nepríslušnosť prokurátorky krajskej prokuratúry

na vybavenie podnetu bola novou skutočnosťou, ku ktorej mala generálna prokuratúra

zaujať stanovisko.

Nakoľko opakovaný podnet nebol riadne preskúmaný, vybavením opakovaného

podnetu v rozpore so zákonom o prokuratúre (§ 31 ods. 1 zákona o prokuratúre) generálna

prokuratúra porušila moje právo na inú právnu ochranu podľa ...

Odmietnutím vyhotovenia kópie zápisnice z môjho výsluchu ako obvineného dňa

02. 04. 2010 z dôvodu nemožnosti zinkasovania platby za náklady spojené s jej vyhotovením

pre neprítomnosť administratívnej pracovníčky vyšetrovateľ PZ porušil .

Argumentácia o nemožnosti zaúčtovania a prijatia platby pre neprítomnosť

administratívnej pracovníčky nespadá pod pojem „technické dôvody“, ale naznačuje

výlučne dôvody administratívne. Faktom je, že vyšetrovateľ PZ si vyhotovoval kópie

zápisníc, čo priamo dokazuje, že technické dôvody na odmietnutie vyhotovenia kópie

zápisnice obhajobe neexistovali.

Nevyhotovením kópie zápisnice o mojom výsluchu ako obvineného dňa 02. 04. 2010

mne a mojim obhajcom, Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej

kriminalite, odbor Západ, oddelenie vyšetrovania porušilo moje právo na inú právnu

ochranu podľa a právo na obhajobu podľa a

ods. 3 písm. c) Dohovoru.

Generálna prokuratúra bola v rámci svojej kompetencie oprávnená zjednať nápravu

v tomto pochybení vyšetrovateľa PZ, resp. uznať porušenie zákona. Nakoľko takto

nekonala, v konaní sp. zn. IV/1 GPt 153/10 porušila moje právo na inú právnu ochranu

podľa a právo na obhajobu podľa a

písm. c) Dohovoru...

Vyšetrovateľ PZ odmietnutím mojej žiadosti o nazretie do vyšetrovacieho spisu dňa

02. 04. 2010 z dôvodu nedostatku jeho času porušil zákon.

Subjektívny názor vyšetrovateľa PZ o nedostatku času na nazretie do spisu nie je

závažným dôvodom pre odopretie práva obvineného na nazretie do spisu, ako ho má na

mysli ustanovenie .

Proti argumentácii vyšetrovateľa PZ o nedostatku času... jednoznačne... hovoria

objektívne skutočnosti, keď k môjmu zadržaniu došlo... 01. 04. 2010 o 19.10 hod. a... od

skončenia môjho výsluchu vyšetrovateľovi PZ a prokurátorovi okresnej prokuratúry

zostávalo ešte 39 hodín do vyčerpania 48 hodinovej lehoty na moje odovzdanie... súdu.

Pokiaľ mal vyšetrovateľ PZ a prokurátor čas odovzdať ma... súdu... v lehote 48 hodín

od zadržania a urobil tak len 27 hodín od zadržania, odopretie nazretia do spisu z dôvodu

nedostatku času bolo nezákonné a argumentácia následne prevzatá krajskou prokuratúrou

a generálnou prokuratúrou je arbitrárna.

Odmietnutím mojej žiadosti o nazretie do vyšetrovacieho spisu... 02. 04. 2010

z dôvodu nedostatku času Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej

kriminalite, odbor Západ, oddelenie vyšetrovania porušilo moje právo na inú právnu

ochranu podľa a právo na obhajobu podľa a

ods. 3 písm. c) Dohovoru.

Generálna prokuratúra bola v rámci svojej kompetencie oprávnená zjednať nápravu

v tomto pochybení vyšetrovateľa PZ, resp. uznať porušenie zákona. Nakoľko takto

nekonala, v konaní sp. zn. IV/1 GPt 153/10 porušila moje právo na inú právnu ochranu

podľa a právo na obhajobu podľa a

písm. c) Dohovoru...

Nedôvodným zadržaním korešpondencie... vyšetrovateľ PZ porušil zákon. V prvom

rade z oznámenia vyšetrovateľa PZ o zadržaní listových zásielok z 19. 04. 2010 nie je

zrejmé, podľa ktorého zákonného ustanovenia došlo k ich zadržaniu. Mám za to, že pre

zadržanie listových zásielok vyšetrovateľom PZ neexistuje žiadny zákonný základ

v požadovanej kvalite.

Navyše, zadržanie listových zásielok nebolo dostatočne predvídateľné, keď samotná

zmienka v mojich listoch o vyšetrovanej veci nedosahuje intenzitu nevyhnutnú pre záver, že

je spôsobilá negatívne ovplyvniť vyšetrovanie. Na dôvodnosť záveru, že zmienka

o vyšetrovanej veci je spôsobilá negatívne ovplyvniť vyšetrovanie, by museli byť

v zadržaných listoch uvádzané skutočnosti spôsobilé mariť vyšetrovanie tak, ako to má na

mysli ustanovenie , teda musia byť spôsobilé

pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností

závažných pre trestné stíhanie. Keďže zmienka o vyšetrovanej veci v zadržaných listoch

nemá žiadny význam z hľadiska posúdenia viny, trestu alebo výroku o náhrade škody, k ich

zadržaniu došlo v rozpore so zákonom a ich zadržanie nebolo dostatočne predvídateľné.

Okrem už uvedeného zadržanie listových zásielok vyšetrovateľom vzhľadom na ich obsah

nebolo ani proporcionálne sledovanému cieľu.

Zadržaním mojej korešpondencie... Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti

organizovanej kriminalite, odbor Západ, oddelenie vyšetrovania porušilo moje právo na inú

právnu ochranu podľa a právo na súkromný život podľa ods.

1,19 ods. 2, 22 ods. 1 a 22 ods. 2 a a ods. 2 Dohovoru.

Generálna prokuratúra bola v rámci svojej kompetencie oprávnená zjednať nápravu

v tomto pochybení vyšetrovateľa PZ, resp. uznať porušenie zákona. Nakoľko takto

nekonala, v konaní sp. zn. IV/1 GPt 153/10 porušila moje právo na inú právnu ochranu

podľa a právo na súkromný život podľa , 19 ods. 2, 22 ods.

1 a 22 ods. 2 a a ods. 2 Dohovoru...

Vyšetrovateľ PZ nemal žiadne zákonné oprávnenie zakázať mi telefonický kontakt

s obhajcami... Pokiaľ sa vo vybavení podnetu uvádza, že „vyšetrovateľ nemal záruku

presnej identifikácie osoby, ktorá bude pri telefonickom rozhovore prítomná na druhej

strane, z dôvodu uplatnenia kolúznych opatrení postupoval tak, že Vašu žiadosť

o umožnenie používať telefón zamietol“, tak tento záver je arbitrárny.

Vyslovením nesúhlasu dňa 14. 04. 2010 s umožnením telefonovania mi s obhajcami

Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor Západ,

oddelenie vyšetrovania porušilo moje právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, právo na súkromný život podľa , 19 ods. 2, 22 ods. 1 a 22 ods. 2

a a ods. 2 Dohovoru a právo na obhajobu podľa SR a

ods. 3 písm. c) Dohovoru.

Generálna prokuratúra bola v rámci svojej kompetencie oprávnená zjednať nápravu

v tomto pochybení vyšetrovateľa PZ, resp. uznať porušenie zákona. Nakoľko takto

nekonala, v konaní sp. zn. IV/1 GPt 153/10 porušila moje právo na inú právnu ochranu

podľa , právo na súkromný život podľa , 19 ods. 2, 22 ods. 1

a 22 ods. 2 a a ods. 2 Dohovoru a právo na obhajobu podľa

SR a Dohovoru...

Žiaden zákon ani iný všeobecne záväzný právny predpis neukladá obvinenému

povinnosť dopredu uvádzať mená osôb, ktoré by ho mali prísť navštíviť. Rovnako neexistuje

žiadna právna norma umožňujúca obvinenému návštevu a jej prijatie raz za tri týždne

podľa § 19 ods. 1 zákona o výkone väzby zakázať, resp. neumožniť.

Orgán činný v trestnom konaní... alebo súd má právo sa návštevy zúčastniť, no nie

návštevu obvineného zakázať.

Pre zakázanie návštev obvineného tak neexistuje zrozumiteľná a predvídateľná

právna norma a samotné ustanovenie § 19 ods. 2 zákona o výkone väzby nemožno vykladať

spôsobom popierajúcim právo obvineného na prijatie návštevy raz za tri týždne

a umožňujúcim neprípustnú svojvôľu v činnosti OCTK resp. súdu v povoľovaní, resp.

nepovoľovaní návštev obvineného, čo býva zneužívané na šikanovanie obvinených...

Keďže neexistuje žiadny všeobecne záväzný právny predpis umožňujúci návštevu

obvineného v kolúznej väzbe zakázať, a teda takýto zákaz do práva na súkromie nie je

predvídateľný taxatívnym uvedením dôvodov, na základe ktorých môže k tomu dôjsť, majú

všetky orgány vrátane OČTK a súdu povinnosť ustanovenia zákona o výkone väzby

vykladať spôsobom, ktorý nebude neoprávnene zasahovať do práva obvineného na

súkromný a rodinný život.

Pokiaľ môže obvinený v kolúznej väzbe prijať návštevu iba po predchádzajúcom

súhlase OČTK alebo súdu (§ 19 ods. zákona o výkone väzby), ústavne súladným spôsobom

nemožno toto ustanovenie vykladať autonómne bez ohľadu na zaručené právo na prijatie

návštevy raz za tri týždne (§ 19 ods. 1 zákona o výkone väzby) a bez ohľadu na základné

právo na súkromie garantované a Dohovorom...

Z ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o výkone väzby možno vyvodiť podmienku na

prijatie návštevy - súhlas OČTK alebo súdu, čo má spojitosť s ustanovením § 19 ods. 3

zákona o výkone väzby a s prítomnosťou OČTK alebo súdu na návšteve, ak si vyhradil

prítomnosť pri udelení súhlasu.

Inými slovami povedané, ak sa chce OČTK alebo súd návštevy zúčastniť a tým

podmieňuje súhlas k vykonaniu návštevy, návšteva sa neuskutoční, ak sa na daný termín

OČTK alebo súd pre objektívnu prekážku nedostaví. V takomto prípade riaditeľ ústavu na

výkon väzby spravidla povoľuje tzv. náhradný termín, resp. termín mimoriadnej návštevy

býva konzultovaný zo strany OČTK alebo súdu priamo s pracovníkmi ústavu na výkon

väzby.

Gramatickým výkladom slovného spojenia „ak si prítomnosť pri udelení súhlasu

vyhradil“ v ustanovení § 19 ods. 3 zákona o výkone väzby možno rovnako vyvodiť len to, že

OČTK a súd sa môžu návštevy zúčastniť, pričom túto vôľu prezentujú práve pri udelení

súhlasu k návšteve.

Ak by mal zákonodarca zámer zakázať návštevu obvineného, tento by bol vyjadrený

jednoznačnou právnou úpravou s uvedením dôvodov pre ktoré k takémuto zákazu môže

dôjsť a vzhľadom na princíp právnej istoty by takýto zákaz musel byť v súlade s čl. 16 ods. 1

a a Dohovoru.

Zo súvisiacich ustanovení zákona o výkone väzby vyplýva, že OČTK alebo súd si

môže vyhradiť svoju prítomnosť na návšteve obvineného, ktorý je v kolúznej väzbe, no v

žiadnom prípade z ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o výkone väzby nevyplýva právo OČTK

alebo súdu návštevu obvinenému zakázať.

Neexistuje teda žiadny zákon umožňujúci návštevy obvineného v kolúznej väzbe

zakázať...

Nakoľko vôbec neexistuje predvídateľná právna norma oprávňujúca zakázať

návštevy obvineného, potom neexistuje ani legitímny cieľ, ktorý sledoval vyšetrovateľ PZ,

keď svojvoľne a bez opory v zákone neumožnil moje návštevy. Keďže vyšetrovateľ PZ mal

právo návštevy sa zúčastniť a počúvať rozhovor, neexistuje žiadna spoločenská potreba

neumožnenia mojich návštev sledujúca legitímny cieľ. Navyše z ustanovenia § 19 ods. 5

zákona o výkone väzby vyplývalo vyšetrovateľovi oprávnenie prerušiť alebo predčasne

ukončiť návštevu, okrem iného z dôvodu, ak by v priebehu návštevy zistil, že dochádza alebo

má dôjsť k mareniu objasňovania skutočností závažných pre trestné stíhanie. Zásah do

môjho práva na súkromie neumožnením návštev tak nie je ani proporcionálny sledovanému

cieľu.

Pokiaľ mi boli vyšetrovateľom PZ zakázané návštevy bez uvedenia príslušných

ustanovení zákona na základe ktorého takto konal, ide o nepreskúmateľné a svojvoľné

rozhodnutie v rozpore so zákonom.

Neschválením mojich návštev Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti

organizovanej kriminalite, odbor Západ, oddelenie vyšetrovania porušilo moje právo na inú

právnu ochranu podľa , právo na súkromný a rodinný život podľa

ods. 1, 19 ods. 2 a čl. 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru.

Generálna prokuratúra bola v rámci svojej kompetencie oprávnená zjednať nápravu

v tomto pochybení vyšetrovateľa PZ, resp. uznať porušenie zákona. Nakoľko takto

nekonala, v konaní sp. zn. IV/1 GPt 153/10 porušila moje právo na inú právnu ochranu

podľa , právo na súkromný a rodinný život podľa , 19 ods. 2

a a ods. 2 Dohovoru.»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Krajská prokuratúra Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.

porušila základné právo sťažovateľa na ochranu práva na inom orgáne Slovenskej

republiky podľa v súvislosti s vybavením podnetov

sťažovateľa nepríslušnou prokurátorkou Krajskej prokuratúry Trenčín a ich riadnym

nepreskúmaním.

2. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1

GPt 153/10 porušila základné právo sťažovateľa na ochranu práva na inom orgáne

Slovenskej republiky podľa v súvislosti

s vybavením opakovaného podnetu sťažovateľa nepríslušným prokurátorom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky a jeho riadnym nepreskúmaním.

3. Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor

Západ, oddelenie vyšetrovania v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-112/BOK-Z-2008

a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt

153/10 porušili základné právo sťažovateľa na ochranu práva na inom orgáne Slovenskej

republiky podľa a základné právo sťažovateľa na

obhajobu podľa a Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s nevyhotovením kópie zápisnice o

výsluchu sťažovateľa ako obvineného dňa 02. 04. 2010.

4. Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor

Západ, oddelenie vyšetrovania v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-112/BOK-Z-2008

a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt

153/10 porušili základné právo sťažovateľa na ochranu práva na inom orgáne Slovenskej

republiky podľa a základné právo sťažovateľa na

obhajobu podľa a Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s odmietnutím žiadosti sťažovateľa

o nazretie do vyšetrovacieho spisu dňa 02. 04. 2010.

5. Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor

Západ, oddelenie vyšetrovania v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-112/BOK-Z-2008

a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt

153/10 porušili základné právo sťažovateľa na ochranu práva na inom orgáne Slovenskej

republiky podľa a základné právo sťažovateľa na

súkromný život podľa , 19 ods. 2, 22 ods. 1 a 22 ods. 2 Slovenskej

republiky a čl. 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

v súvislosti so zadržaním korešpondencie sťažovateľa.

6. Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor

Západ, oddelenie vyšetrovania v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-112/BOK-Z-2008

a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt

153/10 porušili základné právo sťažovateľa na ochranu práva na inom orgáne Slovenskej

republiky podľa , základné právo sťažovateľa na

obhajobu podľa a Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo sťažovateľa na súkromný

život podľa , 19 ods. 2, 22 ods. 1 a 22 ods. 2 a

ods. 1 a ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s

vyslovením nesúhlasu sťažovateľovi na telefonovanie s obhajcami.

7. Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor

Západ, oddelenie vyšetrovania v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-112/BOK-Z-2008

a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt

153/10 porušili základné právo sťažovateľa na ochranu práva na inom orgáne Slovenskej

republiky podľa a základné právo sťažovateľa na

súkromný a rodinný život podľa a 19 ods. 2 a

ods. 1 a ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s

neschválením návštev sťažovateľa v ústave na výkon väzby.

8. Prezídiu Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor

Západ, oddelenie vyšetrovania, Krajskej prokuratúre Trenčín a Generálnej prokuratúre

Slovenskej republiky sa zakazuje pokračovať v porušovaní označených základných práv

sťažovateľa.

9. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné

zadosťučinenie peňažnú sumu vo výške 1 000 €, ktorú mu je povinná zaplatiť Krajská

prokuratúra Trenčín, peňažnú sumu vo výške 20 000 €, ktorú mu je povinná zaplatiť

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a peňažnú sumu vo výške 10 000 €, ktorú mu

je povinné zaplatiť Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej

kriminalite, odbor Západ, oddelenie vyšetrovania, to všetko do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

10. Krajská prokuratúra Trenčín, Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti

organizovanej kriminalite, odbor Západ, oddelenie vyšetrovania a Generálna prokuratúra

Slovenskej republiky sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť trovy konania k rukám

advokáta Mgr. R. T., PhD., so sídlom B. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní

základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Podľa obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú

právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať

prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo

iné nedostatky vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť

prokurátorovi bez meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať

a o výsledku žiadateľa upovedomiť.

Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie základného práva na nedotknuteľnosť osoby

a jej súkromia ( ), základného práva na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života ( a a 2

dohovoru), základného práva na listové tajomstvo ( a 2 ), základného

práva na inú právnu ochranu ( ), základného práva na obhajobu [

ods. 3 a dohovoru] postupom ÚBOK, ku ktorým malo dôjsť

nevyhotovením kópie zápisnice o jeho výsluchu, odmietnutím nazretia do vyšetrovacieho

spisu, zadržaním korešpondencie, neudelením súhlasu na telefonovanie s obhajcami

a nepovolením návštev sťažovateľa vo výkone väzby, ústavný súd poznamenáva, že tieto

skutočnosti sťažovateľ postupom v súlade s citovaným ustanovením

(§ 210) namietal pred príslušným orgánom činným v trestnom konaní – dozorujúcim

prokurátorom okresnej prokuratúry. Tieto námietky teda boli predmetom skúmania

okresnou prokuratúrou, ktorá ich vybavila listami č. k. -79 zo 16. apríla 2010

(nazretie do vyšetrovacieho spisu a vyhotovenie kópie zápisnice), č. k. -109 zo

7. mája 2010 (zadržaná korešpondencia) a č. k. -118 z 10. mája 2010 (zákaz

návštev).

Ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou na tom, že

každý sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať všetky

právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd

účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov (napr.

, ).

Vyčerpanie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom (napr. , ).

Sťažovateľ vo vzťahu k postupu vyšetrovateľa ÚBOK v konečnom dôsledku tieto

prostriedky nápravy využil a jeho námietkami sa zaoberal prokurátor okresnej prokuratúry

vykonávajúci dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že vo vzťahu k tej časti

sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv zaručených

, resp. práv zaručených dohovorom postupom vyšetrovateľa ÚBOK, Trestný

poriadok zakladá právomoc príslušnej prokuratúry, čo vylučuje, aby o nej rozhodoval

ústavný súd.

Keďže v danom prípade sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv uplatnením

právnych prostriedkov nápravy adresovaných orgánom prokuratúry podľa príslušných

ustanovení , ústavný súd jeho sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu

ÚBOK odmietol ako neprípustnú (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde).

2. Rovnaký záver platí aj vo vzťahu k namietanému porušeniu práv sťažovateľa,

ku ktorému malo dôjsť postupom krajskej prokuratúry.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby..., ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého

konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona

oprávnený.

Podľa § 33 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor upovedomí podávateľa podnetu

v lehote ustanovenej v odseku 1 o spôsobe vybavenia podnetu.

Sťažovateľ proti upovedomeniam okresnej prokuratúry, ktorými boli vybavené jeho

žiadosti o preskúmanie zákonnosti postupu vyšetrovateľa, podal podnety v zmysle

ustanovení zákona o prokuratúre na preskúmanie zákonnosti postupu dozorujúceho

prokurátora okresnej prokuratúry (§ 31 zákona o prokuratúre).

Podnetmi sťažovateľa sa zaoberala krajská prokuratúra (vybavila ich prokurátorka

krajskej prokuratúry), ktorá upovedomením č. k. -34 z 2. júna 2010

sťažovateľovi oznámila, že v postupe dozorujúceho prokurátora okresnej prokuratúry

pochybenia nezistila, a postup vyšetrovateľa, ako aj dozorujúceho prokurátora považovala

za správny a dôvodný.

Aj proti tomuto upovedomeniu krajskej prokuratúry sťažovateľ využil jemu dostupný

právny prostriedok nápravy (ako to vyplýva z príloh sťažnosti), a to „Podnet na

preskúmanie zákonnosti postupu Krajskej prokuratúry Trenčín... vo veci sp. zn. 1 KPt

1049/09-34, upovedomenia zo dňa 2. 6. 2010 (opakovaný podnet podľa § 34 ods. 1 zákona

š. o prokuratúre...“. Tento právny prostriedok nápravy sťažovateľ adresoval

generálnej prokuratúre a podľa jeho tvrdenia ho vybavil prokurátor generálnej prokuratúry

upovedomením č. k. IV/1 GPt 153/10-43 z 22. októbra 2010.

Ústavný súd opäť poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie je sťažnosť

fyzickej alebo právnickej osoby podľa prípustná, pokiaľ sťažovateľ má

k dispozícii opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky nápravy na dosiahnutie

ochrany svojich základných práv alebo slobôd. Pretože aj v danom prípade sa sťažovateľ

domáhal ochrany svojich práv uplatnením právnych prostriedkov nápravy adresovaných

orgánom prokuratúry podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre, ústavný súd

sťažnosť aj v časti smerujúcej proti postupu krajskej prokuratúry odmietol ako neprípustnú

( v spojení s ).

3. Napokon sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv a slobôd

postupom generálnej prokuratúry, ku ktorému došlo tým, že generálna prokuratúra mu

neposkytla dostatočnú ochranu a neodstránila zásah do jeho práv spočívajúci v nezákonnom

postupe vyšetrovateľa [tým došlo k porušeniu základných práv sťažovateľa na

nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia – , na ochranu pred

neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života – ,

na listové tajomstvo – a 2 , na inú právnu ochranu – ,

na obhajobu zaručeného v , práva na obhajobu –

dohovoru a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života – čl. 8 ods. 1 a 2

dohovoru], ako aj tým, že jeho opakovaný podnet preskúmal a vybavil v rozpore so

zákonom o prokuratúre prokurátor generálnej prokuratúry, a nie generálny prokurátor

Slovenskej republiky (porušenie základného práva na inú právnu ochranu zaručeného

v ).

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť sťažovateľa je aj v tejto časti neprípustná.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Podľa § 54 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre na účely konania podľa tohto zákona

alebo osobitného zákona a na vybavenie podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie

generálny prokurátor, ak ide o... prokurátora generálnej prokuratúry okrem prokurátora

Úradu špeciálnej prokuratúry...

Ako vyplýva z obsahu sťažnosti a jej príloh, sťažovateľ v súvislosti s námietkou

vybavenia jeho „opakovaného podnetu“ nepríslušným prokurátorom generálnej prokuratúry

žiaden ďalší podnet generálnej prokuratúre nepodal, a to napriek tomu, že táto skutočnosť

je nová, ktorá, ako to vyplýva z logiky veci, ani nemohla byť predmetom skoršieho

„opakovaného podnetu“ podaného proti postupu krajskej prokuratúry.

Ak je teda sťažovateľ presvedčený o tom, že jeho „opakovaný podnet“ mal vybaviť

generálny prokurátor, a nie prokurátor generálnej prokuratúry, má nepochybne k dispozícii

právny prostriedok nápravy (ďalší podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre), ktorý ústavný

súd považuje za účinný okrem tohto aj vo vzťahu k zvyšným námietkam sťažovateľa

v súvislosti s neposkytnutím ochrany jeho právam generálnou prokuratúrou, k zásahu do

ktorých malo dôjsť postupom vyšetrovateľa.

Ústavný súd teda konštatuje, že aj vo vzťahu k postupu generálnej prokuratúry

sťažovateľ má k dispozícii iný právny prostriedok, ktorý mu zákon o prokuratúre na

ochranu všetkých ním namietaných označených práv účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa tohto zákona, preto sťažnosť nie je prípustná ani v tejto časti

pre nevyčerpanie tohto prostriedku ( ), čo bolo dôvodom

na jej odmietnutie podľa .

Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, neprichádzalo do úvahy

rozhodovanie o ďalších požiadavkách sťažovateľa, rozhodovanie o ktorých je podmienené

vyslovením porušenia základných práv alebo slobôd, k čomu v tomto prípade nedošlo.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2011