Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 41/2011
PDF · 334.87 KB
No categories available
IV. ÚS 41/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
IV. ÚS 41/2011 -54
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. mája 2011 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána
Lubyho v konaní o sťažnosti O. Š., S. Š., Ing. S. Š. a Z. Š., všetci bytom R., zastúpených
Advokátskou kanceláriou JUDr. M. Ch., s. r. o., Ž., konajúcou prostredníctvom advokáta
a konateľa JUDr. M. Ch., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 201/2006,
za účasti Okresného súdu Žilina, takto
rozhodol:
1. Základné právo O. Š., S. Š., Ing. S. Š. a Z. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina
v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 201/2006 p o r u š e n é b o l o .
2. O. Š. a S. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume každému po 500 €
(slovom päťsto eur), ktoré im j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Ing. S. Š. a Z. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume každému po 250 €
(slovom dvestopäťdesiat eur), ktoré im j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť O. Š., S. Š., Ing. S. Š. a Z. Š. trovy
konania v sume 640,93 € (slovom šesťstoštyridsať eur a deväťdesiattri centov) na účet
Advokátskej kancelárie JUDr. M. Ch., s. r. o., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. októbra 2010
doručená sťažnosť O. Š. (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“), S. Š. (ďalej len „sťažovateľka
v 2. rade“), Ing. S. Š. (ďalej len „sťažovateľ v 3. rade“) a Z. Š. (ďalej len „sťažovateľka vo
4. rade“), všetci bytom R. (ďalej aj „sťažovatelia“), zastúpených Advokátskou kanceláriou
JUDr. M. Ch., s. r. o., Ž., konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. M. Ch.,
ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C
201/2006 (ďalej aj „namietané konanie“).
Zo sťažnosti vyplýva, že predmetom namietaného konania vedeného okresným
súdom je rozhodovanie o „návrhu sťažovateľov na odstránenie čiernej stavby a návrhu na
stanovenie povinnosti strpieť vstup na pozemok“.
Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:
„Sťažovatelia v priebehu konania žiadali odstránenie prieťahov v konaní podaniami
adresovanými Okresnému súdu Žilina, Krajskému súdu v Žiline i Ministerstvu
spravodlivosti SR.
Prieťahy v konaní vidíme najmä v tom, že súd opakovane vykonáva výsluchy tých
istých svedkov, opakovane vykonáva ohliadky na mieste samom, či nariaďuje znalecké
dokazovanie, či vypočúva údajných znalcov, (ktorí nakoniec znalcami nie sú), čím dáva
priestor na zhoršovanie susedských vzťahov nepriamo dochádza k ovplyvňovaniu svedkov,
ktorí upravujú svoje výpovede podľa účelových otázok súdu (napr. starosta obce R.). Sám
súd v súčasnosti odkladá rozhodnutie vo veci samej a hľadá odpoveď na otázku , či je plot
opraviteľný. Táto otázka je nepodstatná, pretože nech je plot v akomkoľvek stupni
porušenia, je opraviteľný uvedením do predchádzajúceho stavu.
1. V zmysle Ústavy Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2 každý má právo, aby sa jeho
vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol
vyjadriť k všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch
ustanovených zákonom.
2. Sťažovateľ vidí porušenie svojho ústavného práva v neprimeraných časových
prieťahoch spôsobených nečinnosťou súdu.
3. Vzhľadom na dlhší časový odstup medzi jednotlivými procesnými úkonmi súd
zasielal výzvy, na oznámenie skutočností, o ktorých už bol oboznámený.
Súd prieťahmi v konaní spôsobil, že sťažovatelia sa nemohli domôcť vstupu na
susedný pozemok, poškodenie plota nadobudlo väčší rozsah tak, že dnes už nie je možné ho
opraviť s nepatrnými nákladmi, ale oprava si vyžaduje komplexnú rekonštrukciu oplotenia
jeho úplnou demontážou a nie vybudovaním.
Sťažovatelia v konaní vedenom pred OS Žilina č. j. 18 C 13/08 sa domáhajú náhrady
škody spôsobenej na poškodenom oplotení.
Pôvodne sťažovatelia sa domáhali náhrady škody 377,31 € (11367.- SK) - žalobou zo
dňa 13. 12. 2006. Pretože sťažovatelia nemohli v dôsledku prieťahov v konaní
č. j. 25 C 201/2006 opraviť plot, škoda vzrástla na 6739,37 €. OS Žilina v konaní
č. j. 18 C 13/2008 uznesením na pojednávaní dňa 14. 05. 2009 zmenu návrhu pripustil.
Pokiaľ by nezavinil, či nepripustil Okresný súd Žilina prieťahy v konaní
č. j. 25 C 201/2006 nebola by škoda vzrástla zo sumy 377,31 € na 6739,37 €. Prieťahmi
v konaní tak súd nepriamo nám zavinil škodu vo výške 6362,06 €, pretože pokiaľ by umožnil
žalobcom vstúpiť na pozemok odporcov a plot opraviť nemuselo dôjsť ku dnešnému stavu.“
Na základe uvedeného sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na
ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní
vedenom pod sp. zn. 25 C 201/2006 bolo porušené.
Okresnému súdu Žilina prikazuje, aby v konaní konal bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľom sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6739,37 €,
ktoré je Okresný súd Žilina povinný mu vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
Okresný súd Žilina je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia vo výške 589,45 €
na účet právneho zástupcu sťažovateľov... do jedného mesiaca od právoplatnosti
rozhodnutia.“
Sťažovatelia odôvodňujú svoj návrh na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia „predovšetkým dĺžkou celého konania, ako aj výškou škody, ktorá
v dôsledku neodôvodnených prieťahov v konaní narástla“.
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 41/2011-40
zo 17. februára 2011 ju prijal na ďalšie konanie.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu
sťažovateľov a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci
konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadril
k sťažnosti.
Právny zástupca sťažovateľky a predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámili,
že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Vzhľadom na tieto
oznámenia ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno
očakávať ďalšie objasnenie veci.
Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti sp. zn. 1 SprS/388/2010
z 12. apríla 2011 okrem iného uviedol: „Zároveň oznamujem súdu, že sa pridržiavame
doterajších vyjadrení a poukazujem aj na vyjadrenia sudcu v danej veci. Konanie bolo
neprávoplatne ukončené vydaním rozsudku na pojednávaní dňa 29. 03. 2011 a vydanie
rozsudku prechádzalo odročenie pojednávania dňa 26. 01. 2011 pre neprítomnosť svedka
Ing. S. S.“
K vyjadreniu predsedu okresného súdu bolo priložené aj stanovisko zákonného sudcu
JUDr. D. M., v ktorom sa okrem iného uvádza:
„Tak, ako som uvádzal v liste zo dňa 28. 11. 2010, vo veci bol vytýčený termín
pojednávania na deň 26. 1. 2011, ktorého sa zúčastnili navrhovatelia v rade 1/, 3/ a právny
zástupca navrhovateľov v rade 1/, 2/, 3/ a 4/ odporkyňa v rade 1/ a právny zástupca
odporcov v rade 1/, 2/.
Na pojednávanie sa dostavil predvolaný svedok Milan Šidlo, ktorý bol vypočutý, na
pojednávanie sa nedostavil predvolaný svedok Ing. S. S.
Prítomní navrhovateľ v rade 1/ O. Š. a právny zástupca navrhovateľov v rade 1/, 2/,
3/, 4/ Advokátska kancelária s. r. o. zast. konateľom JUDr. M. Ch. žiadali odročiť termín
pojednávania z dôvodu, že trvajú na výsluchu uvedeného svedka Ing. S. S.
Z toho dôvodu bol odročený termín pojednávania na deň 29. 3. 2011, kde na
pojednávaní dňa 29. 3. 2011 bol vypočutý svedok Ing. S. S.
Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom tak, ako je uvedené v zápisnici z pojednávania zo
dňa 29. 3. 2011.“
Vo vyjadrení k sťažnosti sp. zn. 1 SprS/388/2010 z 13. decembra 2010 predseda
okresného súdu okrem iného uviedol:
«Konanie bolo začaté doručením návrhu dňa 22. 12. 2006. Od podania návrhu sa vo
veci koná plynulo a bez prieťahov. Postup súdu a účastníkov v konaní je v dostatočnom
rozsahu opísaný v samotnej sťažnosti, ako aj v pripojenom vyjadrení sudcu a podrobnom
prehľade vykonaných úkonov.
Spor považujem za skutkovo a procesné zložitý. Jedná sa o vlastnícky - susedský
spor, v ktorom súd musel pre rozhodnutie vo veci samej vyriešiť niekoľko prejudiciálnych
otázok, či už ohľadom vlastníctva stavby alebo vo vzťahu k vlastníctvu stavieb. Skutková
a právna zložitosť veci neumožňovala sudcovi pripraviť pojednávanie tak, aby bolo možné
rozhodnúť na jednom pojednávaní, ale konanie si vyžiadalo viacero pojednávaní vrátane
vykonania znaleckého dokazovania, zopakovanie niektorých výsluchov a dôkazov za účelom
objasnenia nových skutočností. Samotný postup súdu nemôže zhoršovať susedské vzťahy,
pretože o charaktere vzťahov svedčí žaloba a skutočnosť, že vzhľadom na absenciu dohody
účastníkov musí rozhodnúť súd. Účelom súdneho konania je rozhodnúť o návrhu, nie
naprávať susedské vzťahy, ktorých narušenie a spory trvajú minimálne od roku 2005.
Viazanie náhrady škody v konaní 18 C/13/08 s postupom súdu považujem výslovne
za účelové, pretože škoda nieje spôsobovaná rozhodovacou činnosťou, ale môže byť
spôsobená len konaním alebo nekonaním niektorého z účastníkov alebo porušením právnej
povinnosti.
Dĺžku konania považujem za priamo úmernú skutkovej a právnej zložitosti sporu,
o čom svedčí viaceré odstraňovanie vád návrhu, procesné návrhy účastníkov, rozširovanie
okruhu účastníkov a zmeny návrhu, ako aj samotné znalecké dokazovanie. Samotný návrh
bol nedostatočne vymedzený, nie je zrejmý opis stavby, ktorej odstránenie sa má nariadiť,
vymedzenie rozsahu vstupu za účelom opravy plota a pod...
Obdobia nečinnosti na Okresnom súde Žilina boli len sporadické a podľa
stabilizovanej rozhodovacej činnosti ústavného súdu ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj
v trvaní niekoľkých mesiacov, sama o sebe ešte nemusí zakladať porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04). V tejto súvislosti ústavný súd vo viacerých svojich
rozhodnutiach uviedol, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má za následok
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 57/01,
I. ÚS 66/02, I. ÚS 120/03), pričom jednorazový „výpadok“ v konaní súdu nesignalizuje bez
ďalšieho možnosť zbytočných prieťahov v konaní.
Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť
sťažovateľov ako nedôvodnú neprijal na ďalšie konanie, prípadne po jej prijatí sťažnosť
odmietol.»
Zákonný sudca JUDr. D. M. vo vyjadrení k sťažnosti z 28. novembra 2010 uviedol
tieto rozhodujúce skutočnosti:
«... navrhovatelia v rade 1/ a 2/ nemali úplný okruh účastníkov na strane
navrhovateľov a ani odporcov, museli uvedené podaním upraviť.
Podaním zo dňa 1. 2. 2008 doručené súdu dňa 18. 3. 2008 navrhovatelia v rade 1/, 2/
rozšírili okruh účastníkov konania o ďalších účastníkov na strane navrhovateľov v rade
3/ a 4/, zobrali návrh voči odporcovi v rade 2/ späť a rozšírili návrh o súčasného odporcu
v rade 2/. Po splnení ostatných procesných podmienok Okresný súd Žilina uznesením
Okresného súdu Žilina 25C 201/2006-62 zo dňa 26.9.2008 rozhodol tak, že pripustil, aby do
konania pristúpili ako ďalší účastníci konania navrhovatelia v rade 3/ Ing. S. Š. a 4/ Z. O.,
konanie voči odporcovi v rade 2/ J. H. súd zastavil a pripustil, aby do konania na strane
odporcu pristúpil ako ďalší účastník konania odporca v rade 2/ B. Ch.
V podstate až na základe predmetného procesného úkonu navrhovateľov v rade
1/ a 2/ boli v návrhu uvedení ako účastníci konania všetci vlastníci KNC parciel a stavby,
ktoré sú predmetom sporu.
Vzhľadom na vyššie uvedenú zmenu okruhu účastníkov konania navrhovatelia v rade
1/ až 4/ následne podaním zo dňa 27. 1. 2009 špecifikovali petit návrhu tak, aby bolo jasné,
aká povinnosť sa má odporcom 1/ a 2/ uložiť, odstraňovali tiež vadu radového označenia
účastníkov konania.
Podanie zo dňa 27. 1. 2009 doručili Okresnému súdu Žilina súdu dňa 30. 1. 2009.
Uznesením Okresného súdu Žilina 25 C 201/2006 zo dňa 11. 2. 2009 súd pripustil
zmenu návrhu.
V podstate sa jednalo o ďalší nevyhnutný procesný návrh navrhovateľov, ktorým
dodatočne odstraňovali vady návrhu vyplývajúce z uznesenia Okresného súdu Žilina
25 C 201/2006-62 zo dňa 26. 9. 2008, ktorým došlo k zmene okruhu účastníkov konania.
V podstate navrhovatelia až v rokoch 2008-2009 odstraňovali vady podania
vyplývajúce z nesúladu okruhu účastníkov konania s okruhom vlastníkov pozemkov
a stavieb, ktoré sú predmetom sporu a nesúlad medzi okruhom účastníkov konania s petitom
návrhu...
Predmetná vec okrem iného je nielen právne, ale hlavne skutkovo pomerne náročná.
V predmetnej veci bolo potrebné objasniť niekoľko zásadných otázok:
A/ kade ide hranica pozemku vo vzťahu k postavenému plotu,
B/ kto je vlastníkom (stavebníkom) plota, či plot je samostatnou vecou,
C/ či je potrebné k oprave plotu ohlásenie stavby alebo stavebné povolenie, alebo
opraviť plot môžu účastníci konania bez uvedeného,
D/ kto je vlastníkom drevenej stavby a či táto stojí na pozemku navrhovateľov 1/, 2/,
3/ a 4/, ... .
V sťažnosti právneho zástupcu navrhovateľov v rade 1/ až 4/ zo dňa 30. 9. 2010 sa
uvádza, že v konaní pred súdom vznikajú nasledovné prieťahy:
a/ opakovane sa vykonávajú výsluchy tých istých svedkov,
b/ opakovane sa vykonávajú ohliadky na mieste samom,
c/ opakovane sa nariaďuje znalecké dokazovanie,
d/ vypočúvajú sa údajní znalci (ktorí nakoniec znalcami nie sú), čím dáva priestor na
zhoršovanie susedských vzťahov, nepriamo dochádza k ovplyvňovaniu svedkov, ktorí
upravujú svoje svedecké výpovede podľa účelových otázok súd (napr. starosta obce R.).
Sám súd v súčasnosti odkladá rozhodnutie vo veci samej a hľadá odpoveď na otázku,
„či je plot opraviteľný“.
Táto otázka je podľa navrhovateľov 1/ až 4/ nepodstatná, pretože nech je plot
v akomkoľvek stupni porušenia, je opraviteľný uvedením do predchádzajúceho stavu.
K bodu a/ opakovane sa vykonávajú výsluchy tých istých svedkov: vo veci súd
vypočul svedkov, ktorých navrhli navrhovatelia aj odporcovia.
Kto a kedy staval predmetný plot neexistuje žiaden písomný dôkaz.
Navrhovateľmi označení svedkovia svojimi svedeckými výpoveďami preukazovali
vlastníctvo plota navrhovateľom, odporcami označení svedkovia svedeckými výpoveďami
preukazovali vlastníctvo plota odporcom.
V podstate výsluchom svedkov bolo preukázané, že jeden sporný plot v časti základov
plota stavali nezávisle na sebe aj navrhovatelia v rade 1/ a 2/ a aj odporkyňa v rade 1/
s prvým manželom, čo však nie je možné.
V záujme odstránenia uvedeného súd vykonal opätovný výsluch niektorých svedkov,
avšak bez zásadného výsledku.
K bodu b/ opakovane sa vykonávajú ohliadky na mieste samom. Vo veci bola
vykonaná ohliadka na mieste samom dva krát.
Prvý krát dňa 22. 4. 2009, za prítomnosti účastníkov konania, ich právnych
zástupcov, svedkov, kde sa súd na mieste samom oboznámil s predmetom sporu, vypočul
prítomných svedkov k predmetu sporu.
Následne uznesením Okresného súdu Žilina 25 C 201/2006-156 zo dňa 9. 4. 2009
bolo nariadené znalecké dokazovanie, ktorý znalec Ing. M. K. mal v lehote 60 dní
vypracovať znalecký posudok a v rámci znaleckého posudku mal vypracovať geometrický
plán na spornú hranicu a iné.
Znalec podal znalecký posudok dňa 30. 10. 2009 a následne bol vytýčený termín
pojednávania na deň 12. 1. 2010.
Na uvedenom pojednávaní bol vypočutý znalec, ktorý účastníkom konania vysvetlil
skutočnosti uvedené v znaleckom posudku, výhrady voči znaleckému posudku účastníci
konania nemali.
Následne požiadali účastníci konania o odročenie pojednávania za účelom
mimosúdnej dohody, ku ktorej nedošlo.
Následne bol vytýčený nový termín pojednávania na deň 21. 4. 2010, na ktorom
okrem iného odporcovia spochybňovali znalecký posudok Ing. M. K., žiadali vo veci
vypočuť geodeta Ing. J. Š., ktorý mal zamerať hranicu pozemku a spochybniť znalecký
posudok Ing. M. K.
Na pojednávaní dňa 26. 5. 2010 z vyššie uvedeného dôvodu bol vypočutý svedok
Ing. J. Š., ktorého svedecká výpoveď vo vzťahu k znaleckému posudku znalca Ing. M. K.
nemala zásadný význam (nespochybnila znalecký posudok).
V poradí druhú ohliadku súd vykonal dňa 18. 6. 2010 na mieste samom za účasti
účastníkov konania, ich právnych zástupcov, Ing. M. K. a svedka starostu obce Ing. L. G.
Účelom tejto ohliadky bolo na mieste samom zamerať hranicu na mieste samom,
vykolíkovať a farebne zaniesť predmetnú hranicu, aby súd a aj účastníci konania presne
videli a vedeli na mieste samom, kade prechádza sporná hranica.
Na ohliadke bola zároveň zameraná a určená hranica aj v časti drevenej stavby
ohľadne toho, či stĺpy drevenej stavby odporcov, ktoré držia zadnú časť dreveného
prístrešku sú alebo nie sú postavené na pozemku navrhovateľov, na mieste samom bola
hranica naviac farebne zanesená.
Predpokladám že hranica je všetkým jasná.
Keby súd nevykonal ohliadku na mieste samom dňa 18. 6. 2010, nemal by súd,
účastníci konania, ich právni zástupcovia jasno, kade v teréne ide hranica pozemku.
Zo samotného znaleckého posudku bez ohliadky na mieste samom, vykolíkovania
a vyfarbenia hranice na mieste samom uvedené nebolo možné presne a jednoznačne určiť.
K bodu c/ opakovane sa nariaďuje znalecké dokazovanie.
Vo veci bolo nariadené len jedno znalecké dokazovanie uznesením Okresného súdu
Žilina 25 C 201/2006-156 zo dňa 9. 4. 2009.
Iné znalecké dokazovanie nariadené nebolo.
K bodu d/ vypočúvajú sa údajní znalci (ktorí nakoniec znalcami nie sú ).
Na pojednávaní dňa 26. 5. 2010 bol vypočutý svedok Ing. J. Š., ktorého svedka
žiadali vypočuť odporcovia v rade 1/, 2/, ktorý svedok mal ako geodet zameraním hranice
spochybniť znalecký posudok.
Svedecká výpoveď svedka Ing. J. Š. vo vzťahu k znaleckému posudku znalca Ing. M.
K. nemala zásadný význam (nespochybnila znalecký posudok).
Aký význam bude mať svedecká výpoveď svedka Ing. J. Š. označeného ako geodeta
odporcami som dopredu nemohol vedieť, z opatrnosti súd uvedeného svedka vypočul.»
Právny zástupca sťažovateľov na vyjadrenie predsedu okresného súdu reagoval
podaním doručeným ústavnému súdu 2. mája 2011, v ktorom potvrdil, že 29. marca 2011
bol v namietanom konaní okresným súdom vyhlásený rozsudok.
II.
Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 25 C 201/2006 ústavný súd zistil tento
priebeh namietaného konania:
1. Dňa 22. decembra 2006 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľov
v 1. a 2. rade „na odstránenie čiernej stavby a návrhu na stanovenie povinnosti strpieť
vstup na pozemok“.
2. Dňa 7. júna 2007 okresný súd vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho
poplatku; túto výzvu adresoval sťažovateľom opätovne 22. júna 2007.
3. Právny zástupca sťažovateľov 26. júla 2007 oznámil okresnému súdu nesúhlas
s prerokovaním veci bez nariadenia pojednávania. Okresný súd vyzval odporcov na
vyjadrenie k návrhu; vyjadrenie bolo okresnému súdu doručené 20. augusta 2007.
4. Dňa 23. januára 2008 sa uskutočnilo prvé pojednávanie vo veci, ktoré bolo
odročené na neurčito pre účely predloženia procesných návrhov, ktoré účastníci
v namietanom konaní okresnému súdu navrhujú uskutočniť.
5. Odporcovia doručili 30. januára 2008 okresnému súdu návrh na výsluch svedka.
6. Dňa 6. februára 2008 sťažovateľ v 3. rade a sťažovateľka vo 4. rade požiadali
o vstup do namietaného konania.
7. Dňa 12. marca 2008 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľov na
vykonanie dôkazu výsluchom svedkov a 18. marca 2008 bolo okresnému súdu doručené
späťvzatie návrhu proti odporcovi v 2. rade.
8. Dňa 30. mája 2008 okresný súd vyzval odporcu v 2. rade oznámiť, či súhlasí so
späťvzatím návrhu sťažovateľov proti nemu.
9. Dňa 26. septembra 2008 okresný súd rozhodol o pripustení vstupu sťažovateľa
v 3. rade a sťažovateľky vo 4. rade do konania na strane navrhovateľov a zároveň konanie
proti odporcovi v 2. rade zastavil.
10. Dňa 2. januára 2009 okresný súd požiadal Správu katastra K. o zapožičanie spisu
týkajúceho sa sporných nehnuteľností, ktorý bol okresnému súdu doručený 20. januára
2009.
11. Dňa 4. januára 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 21. január 2009.
12. Dňa 20. januára 2009 právny zástupca odporcov požiadal o ospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní.
13. Dňa 21. januára 2009 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo
odročené na 11. február 2009.
14. Dňa 22. januára 2009 okresný súd dopytoval Obec R. v súvislosti so spornou
stavbou, o odstránenie ktorej v návrhu ide.
15. Právny zástupca sťažovateľov 30. januára 2009 doručil okresnému súdu upravený
petit.
16. Pojednávanie uskutočnené 11. februára 2009, na ktorom okresný súd pripustil
zmenu petitu, bolo odročené na 24. marec 2009.
17. V dňoch 13. februára 2009 a následne 16. februára 2009 právny zástupca
sťažovateľov predložil dôkaz a navrhol vypočutie svedka.
18. Dňa 13. marca 2009 okresný súd uložil sťažovateľom a odporcom povinnosť
zložiť na účet okresného súdu zálohu na trovy znaleckého dokazovania.
19. Pojednávanie uskutočnené 24. marca 2009 bolo odročené na 22. apríl 2009 na
účely ohliadky na mieste samom.
20. Dňa 27. marca 2009 právny zástupca sťažovateľov predložil okresnému súdu
ďalšie dôkazy.
21. Dňa 9. apríla 2009 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie a 22. apríla 2009
vykonal ohliadku miesta samého.
22. Dňa 8. júna 2009 okresný súd vyzval znalca na prevzatie súdneho spisu
a 11. septembra 2009 ho urgoval na vypracovanie znaleckého posudku. Znalec 9. októbra
2009 okresnému súdu oznámil, že vypracuje znalecký posudok do konca októbra 2009;
znalecký posudok bol vypracovaný 29. októbra 2009.
23. Dňa 4. novembra 2009 okresný súd priznal znalcovi znalečné.
24. Dňa 13. novembra 2009 okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie
právnemu zástupcovi sťažovateľov, ktorý sa k nemu vyjadril 25. novembra 2009.
25. Dňa 12. januára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, na ktorom okresný
súd zamietol zmenu návrhu sťažovateľov a pojednávanie odročil na neurčito na účely
mimosúdneho urovnania sporu.
26. Dňa 20. januára 2010 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov, aby
sa vyjadril k návrhu na mimosúdne urovnanie sporu v zmysle výsledkov pojednávania
z 12. januára 2010; právny zástupca sťažovateľov 1. februára 2010 okresnému súdu
oznámil, že k mimosúdnej dohode nedošlo.
27. Dňa 26. januára 2010 podali sťažovatelia sťažnosť na prieťahy v konaní
predsedovi okresnému súdu.
28. Dňa 29. marca 2010 okresný súd vyzval Obec R. na poskytnutie informácií
týkajúcich sa stavby, o odstránenie ktorej ide.
29. Dňa 1. apríla 2010 právny zástupca sťažovateľov predložil okresnému súdu
dôkazy.
30. Pojednávanie uskutočnené 21. apríla 2010 okresný súd odročil na 26. máj 2010
na účely vykonania výsluchu svedkov.
31. Dňa 30. apríla 2010 predložil právny zástupca sťažovateľov okresnému súdu
listinné dôkazy.
32. Pojednávanie uskutočnené 26. mája 2010 okresný súd odročil na 18. jún 2010 pre
účely uskutočnenia ohliadky na mieste samom.
33. Dňa 18. júna 2010 sa uskutočnila ohliadka na mieste samom.
34. Dňa 30. júna 2010 okresný súd vyzval sťažovateľov a odporcov, aby sa vyjadrili
k otázkam, ktoré vyplynuli z ohliadky miesta samého.
35. Okresný súd 12. júla 2010 rozhodol o priznaní znalečného.
36. Dňa 16. júla 2010 na výzvu odpovedal právny zástupca sťažovateľov, ktorý
zároveň adresoval predsedovi okresného súdu opätovnú sťažnosť na prieťahy v namietanom
konaní.
37. Dňa 20. júla 2010 okresný súd urgoval obec, aby sa vyjadrila k výzve; starosta
obce R. reagoval na výzvu 9. septembra 2010.
38. Dňa 27. septembra 2010 okresný súd vyzval sťažovateľov, aby uviedli svedkov,
ktorých navrhujú vypočuť, zároveň vyzval zástupcov obce R., aby mu predložili spis
vzťahujúci sa na konanie o povolenie drobných stavieb; títo reagovali na výzvu 8. októbra
2010. Okresný súd vyzval aj Obvodný úrad v Ž., odbor všeobecnej vnútornej správy na
zaslanie priestupkových spisov súvisiacich s namietaným konaním.
39. Dňa 19. novembra 2010 okresný súd požiadal Správu katastra K. o zapožičanie
spisu súvisiaceho s namietaným konaním a zároveň nariadil pojednávanie na 26. január
2011.
40. Dňa 26. januára 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na
29. marec 2011 na účely výsluchu svedka.
41. Na pojednávaní konanom 29. marca 2011 okresný súd vyhlásil rozsudok.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu v namietanom konaní.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre
sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len
z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“), pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03,
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií
posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.
1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje
pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd
vychádzajúc zo skutočnosti, že predmetom namietaného konania pred okresným súdom je
rozhodovanie o návrhu na odstránenie stavby a o návrhu na určenie povinnosti strpieť vstup
na pozemok, konštatuje, že po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec
patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva, a preto namietané konanie
nemožno považovať za právne zložité. Ústavný súd zároveň pripúšťa, že zo skutkového
hľadiska je vec zložitejšia, a to najmä s ohľadom na potrebu vykonať časovo náročnejšie
dokazovanie, predovšetkým z dôvodu nevyhnutnosti vyriešenia zásadnej otázky týkajúcej sa
vlastníctva k predmetnej veci, o ktorú v namietanom konaní ide.
2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa
uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Pokiaľ okresný súd
vo svojom vyjadrení poukazuje okrem iného na to, že priebeh konania negatívne ovplyvnili
sťažovatelia v súvislosti s požiadavkou úpravy petitu a návrhom na vstup do konania na
strane navrhovateľov v 3. a vo 4. rade, ústavný súd tento názor okresného súdu síce
akceptuje, avšak zároveň poukazuje na svoju štandardnú judikatúru (napr. m. m.
I. ÚS 191/04, IV. ÚS 187/07), podľa ktorej využitie možností daných sťažovateľovi (ako
účastníkovi konania) procesnými predpismi (napr. zmeny návrhu) na uplatňovanie
a presadzovanie svojho práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie
priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, dôsledkom ktorého sú
zbytočné prieťahy, ktoré by bolo možné pripísať na jeho ťarchu.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu v namietanom konaní.
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale
aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie
efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m.
napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 25 C 201/2006 ústavný
súd zistil, že sťažovatelia vystupujú v namietanom konaní ako navrhovatelia v 1. až
vo 4. rade.
Z prehľadu procesných úkonov (pozri časť II tohto nálezu) vyplýva, že postup
okresného súdu v namietanom konaní bol v zásade plynulý, v jeho doterajšom priebehu
došlo len k niekoľkým obdobiam krátkodobej nečinnosti, ktoré by samy osebe nezakladali
dôvod na to, aby ústavný súd vyslovil, že v namietanom konaní došlo k porušeniu
základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd ale vzal do úvahy
doterajšiu dĺžku namietaného konania (návrh na začatie konania bol okresnému súdu
doručený 22. decembra 2006 a okresný súd vyhlásil rozsudok vo veci samej až 29. marca
2011, t. j. po viac ako štyroch rokoch, pozn.) a v súlade so svojou judikatúrou konštatoval,
že z ústavnoprávneho hľadiska je neprijateľná už samotná skutočnosť, aby právna neistota
v konaní pred všeobecným súdom nebola odstránená po viac ako štyroch rokoch od jeho
začatia, a to aj napriek tomu, že v danom prípade ústavný súd pripúšťa určitú mieru
skutkovej zložitosti veci (m. m. napr. IV. ÚS 260/04, IV. ÚS 127/08, IV. ÚS 155/09).
Ústavný súd v súvislosti s uvedeným poukazuje aj na námietku sťažovateľov
týkajúcu sa neefektívnej činnosti okresného súdu v namietanom konaní (opakovaná
ohliadka miesta, opakované výsluchy svedkov), vo vzťahu ku ktorej sa nestotožňuje
s odôvodnením zákonného sudcu obsiahnutým v jeho vyjadrení k sťažnosti z 28. novembra
2010. Podľa názoru ústavného súdu neboli uvedené procesné úkony ani s prihliadnutím na
skutkovú zložitosť veci, o ktorú v danom prípade ide, nevyhnutné na riadne zistenie
skutkového stavu a následné odstránenie právnej neistoty účastníkov konania (m. m. napr.
II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že okresný súd svojím neefektívnym
postupom v namietanom konaní, ktorý spôsobil, že namietané konanie nebolo právoplatne
skončené ani po uplynutí viac ako štyroch rokov od jeho začatia, porušil základné právo
sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2
ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).
Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd vyhlásil v namietanom konaní rozsudok
vo veci samej na pojednávaní uskutočnenom 29. marca 2011, bolo bez právneho dôvodu,
aby ústavný súd prikázal okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 201/2006
v ďalšom období postupovať bez zbytočných prieťahov (bod 5 výroku tohto nálezu).
IV.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovatelia v sťažnosti žiadali aj o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 6 739,37 €.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia tohto práva, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez
pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného
súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku namietaného konania pred okresným súdom (viac ako
štyri roky) a jeho súčasný stav, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj
dôvody, pre ktoré došlo v namietanom konaní k zbytočným prieťahom, ústavný súd
považoval priznanie sumy 500 € sťažovateľom v 1. a 2. rade v danom prípade za primerané
finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku tohto
nálezu).
Sťažovateľ v 3. rade a sťažovateľka vo 4. rade sa stali účastníkmi namietaného
konania až na základe uznesenia okresného súdu sp. zn. 25 C 201/2006
z 26. septembra 2008, ktorým tento rozhodol o ich pripustení do namietaného konania na
strane navrhovateľov. Za okolností, keď ústavný súd považoval za hlavný dôvod porušenia
základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy neprimeranosť doterajšej dĺžky namietaného konania, ústavný súd dospel
k záveru, že vo vzťahu k sťažovateľovi v 3. rade a sťažovateľke vo 4. rade (ktorí sa stali
účastníkmi namietaného konania po takmer dvoch rokoch od jeho začatia, pozn.) bude
primerané priznať každému z nich finančné zadosťučinenie v sume po 250 € (bod 3 výroku
tohto nálezu).
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd pri
rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2009, ktorá bola 721,40 €, keďže išlo
o úkony právnej služby vykonané v roku 2010. Úhradu priznal ústavný súd za dva úkony
právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3,
§ 9, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), ktoré boli vykonané
pri spoločnom zastupovaní štyroch sťažovateľov. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby predstavuje sumu 120,23 €, pri vykonaní dvoch úkonov právnej služby
za štyri spoločne zastupované osoby by potom odmena predstavovala sumu 961,84 €, avšak
po jej znížení o 50 % aplikáciou § 13 ods. 2 vyhlášky ju ústavný súd ustálil na sumu
480,92 €. Paušálna náhrada výdavkov (tzv. režijný paušál) bola priznaná za každý úkon
právnej služby v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky v celkovej sume 57,68 € (2-krát 4-krát
7,21 €). Odmena spolu s paušálnou náhradou výdavkov predstavujú po zvýšení o 19 % daň
z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 vyhlášky (t. j. o sumu 102,33 €) celkovú sumu
640,93 €.
Z uvedených dôvodov preto ústavný súd zaviazal okresný súd uhradiť sťažovateľom
trovy konania na účet ich právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení
s § 149 OSP) v sume 640,93 € (bod 4 výroku tohto nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. mája 2011