Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 41/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-54

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. mája 2011 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána

Lubyho v konaní o sťažnosti O. Š., S. Š., Ing. S. Š. a Z. Š., všetci bytom R., zastúpených

Advokátskou kanceláriou JUDr. M. Ch., s. r. o., Ž., konajúcou prostredníctvom advokáta

a konateľa JUDr. M. Ch., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. ,

za účasti Okresného súdu Žilina, takto

rozhodol:

1. Základné právo O. Š., S. Š., Ing. S. Š. a Z. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu Žilina

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. O. Š. a S. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume každému po 500 €

(slovom päťsto eur), ktoré im j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Ing. S. Š. a Z. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume každému po 250 €

(slovom dvestopäťdesiat eur), ktoré im j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť O. Š., S. Š., Ing. S. Š. a Z. Š. trovy

konania v sume 640,93 € (slovom šesťstoštyridsať eur a deväťdesiattri centov) na účet

Advokátskej kancelárie JUDr. M. Ch., s. r. o., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. októbra 2010

doručená sťažnosť O. Š. (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“), S. Š. (ďalej len „sťažovateľka

v 2. rade“), Ing. S. Š. (ďalej len „sťažovateľ v 3. rade“) a Z. Š. (ďalej len „sťažovateľka vo

4. rade“), všetci bytom R. (ďalej aj „sťažovatelia“), zastúpených Advokátskou kanceláriou

JUDr. M. Ch., s. r. o., Ž., konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. M. Ch.,

ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C

201/2006 (ďalej aj „namietané konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že predmetom namietaného konania vedeného okresným

súdom je rozhodovanie o „návrhu sťažovateľov na odstránenie čiernej stavby a návrhu na

stanovenie povinnosti strpieť vstup na pozemok“.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:

„Sťažovatelia v priebehu konania žiadali odstránenie prieťahov v konaní podaniami

adresovanými Okresnému súdu Žilina, Krajskému súdu v Žiline i Ministerstvu

spravodlivosti SR.

Prieťahy v konaní vidíme najmä v tom, že súd opakovane vykonáva výsluchy tých

istých svedkov, opakovane vykonáva ohliadky na mieste samom, či nariaďuje znalecké

dokazovanie, či vypočúva údajných znalcov, (ktorí nakoniec znalcami nie sú), čím dáva

priestor na zhoršovanie susedských vzťahov nepriamo dochádza k ovplyvňovaniu svedkov,

ktorí upravujú svoje výpovede podľa účelových otázok súdu (napr. starosta obce R.). Sám

súd v súčasnosti odkladá rozhodnutie vo veci samej a hľadá odpoveď na otázku , či je plot

opraviteľný. Táto otázka je nepodstatná, pretože nech je plot v akomkoľvek stupni

porušenia, je opraviteľný uvedením do predchádzajúceho stavu.

1. V zmysle každý má právo, aby sa jeho

vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol

vyjadriť k všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch

ustanovených zákonom.

2. Sťažovateľ vidí porušenie svojho ústavného práva v neprimeraných časových

prieťahoch spôsobených nečinnosťou súdu.

3. Vzhľadom na dlhší časový odstup medzi jednotlivými procesnými úkonmi súd

zasielal výzvy, na oznámenie skutočností, o ktorých už bol oboznámený.

Súd prieťahmi v konaní spôsobil, že sťažovatelia sa nemohli domôcť vstupu na

susedný pozemok, poškodenie plota nadobudlo väčší rozsah tak, že dnes už nie je možné ho

opraviť s nepatrnými nákladmi, ale oprava si vyžaduje komplexnú rekonštrukciu oplotenia

jeho úplnou demontážou a nie vybudovaním.

Sťažovatelia v konaní vedenom pred OS Žilina č. j. sa domáhajú náhrady

škody spôsobenej na poškodenom oplotení.

Pôvodne sťažovatelia sa domáhali náhrady škody 377,31 € (11367.- SK) - žalobou zo

dňa 13. 12. 2006. Pretože sťažovatelia nemohli v dôsledku prieťahov v konaní

č. j. opraviť plot, škoda vzrástla na 6739,37 €. OS Žilina v konaní

č. j. uznesením na pojednávaní dňa 14. 05. 2009 zmenu návrhu pripustil.

Pokiaľ by nezavinil, či nepripustil Okresný súd Žilina prieťahy v konaní

č. j. nebola by škoda vzrástla zo sumy 377,31 € na 6739,37 €. Prieťahmi

v konaní tak súd nepriamo nám zavinil škodu vo výške 6362,06 €, pretože pokiaľ by umožnil

žalobcom vstúpiť na pozemok odporcov a plot opraviť nemuselo dôjsť ku dnešnému stavu.“

Na základe uvedeného sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. bolo porušené.

Okresnému súdu Žilina prikazuje, aby v konaní konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľom sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6739,37 €,

ktoré je Okresný súd Žilina povinný mu vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Okresný súd Žilina je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia vo výške 589,45 €

na účet právneho zástupcu sťažovateľov... do jedného mesiaca od právoplatnosti

rozhodnutia.“

Sťažovatelia odôvodňujú svoj návrh na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia „predovšetkým dĺžkou celého konania, ako aj výškou škody, ktorá

v dôsledku neodôvodnených prieťahov v konaní narástla“.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -40

zo 17. februára 2011 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu

sťažovateľov a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadril

k sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľky a predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámili,

že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Vzhľadom na tieto

oznámenia ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti sp. zn.

z 12. apríla 2011 okrem iného uviedol: „Zároveň oznamujem súdu, že sa pridržiavame

doterajších vyjadrení a poukazujem aj na vyjadrenia sudcu v danej veci. Konanie bolo

neprávoplatne ukončené vydaním rozsudku na pojednávaní dňa 29. 03. 2011 a vydanie

rozsudku prechádzalo odročenie pojednávania dňa 26. 01. 2011 pre neprítomnosť svedka

Ing. S. S.“

K vyjadreniu predsedu okresného súdu bolo priložené aj stanovisko zákonného sudcu

JUDr. D. M., v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Tak, ako som uvádzal v liste zo dňa 28. 11. 2010, vo veci bol vytýčený termín

pojednávania na deň 26. 1. 2011, ktorého sa zúčastnili navrhovatelia v rade 1/, 3/ a právny

zástupca navrhovateľov v rade 1/, 2/, 3/ a 4/ odporkyňa v rade 1/ a právny zástupca

odporcov v rade 1/, 2/.

Na pojednávanie sa dostavil predvolaný svedok Milan Šidlo, ktorý bol vypočutý, na

pojednávanie sa nedostavil predvolaný svedok Ing. S. S.

Prítomní navrhovateľ v rade 1/ O. Š. a právny zástupca navrhovateľov v rade 1/, 2/,

3/, 4/ Advokátska kancelária s. r. o. zast. konateľom JUDr. M. Ch. žiadali odročiť termín

pojednávania z dôvodu, že trvajú na výsluchu uvedeného svedka Ing. S. S.

Z toho dôvodu bol odročený termín pojednávania na deň 29. 3. 2011, kde na

pojednávaní dňa 29. 3. 2011 bol vypočutý svedok Ing. S. S.

Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom tak, ako je uvedené v zápisnici z pojednávania zo

dňa 29. 3. 2011.“

Vo vyjadrení k sťažnosti sp. zn. z 13. decembra 2010 predseda

okresného súdu okrem iného uviedol:

«Konanie bolo začaté doručením návrhu dňa 22. 12. 2006. Od podania návrhu sa vo

veci koná plynulo a bez prieťahov. Postup súdu a účastníkov v konaní je v dostatočnom

rozsahu opísaný v samotnej sťažnosti, ako aj v pripojenom vyjadrení sudcu a podrobnom

prehľade vykonaných úkonov.

Spor považujem za skutkovo a procesné zložitý. Jedná sa o vlastnícky - susedský

spor, v ktorom súd musel pre rozhodnutie vo veci samej vyriešiť niekoľko prejudiciálnych

otázok, či už ohľadom vlastníctva stavby alebo vo vzťahu k vlastníctvu stavieb. Skutková

a právna zložitosť veci neumožňovala sudcovi pripraviť pojednávanie tak, aby bolo možné

rozhodnúť na jednom pojednávaní, ale konanie si vyžiadalo viacero pojednávaní vrátane

vykonania znaleckého dokazovania, zopakovanie niektorých výsluchov a dôkazov za účelom

objasnenia nových skutočností. Samotný postup súdu nemôže zhoršovať susedské vzťahy,

pretože o charaktere vzťahov svedčí žaloba a skutočnosť, že vzhľadom na absenciu dohody

účastníkov musí rozhodnúť súd. Účelom súdneho konania je rozhodnúť o návrhu, nie

naprávať susedské vzťahy, ktorých narušenie a spory trvajú minimálne od roku 2005.

Viazanie náhrady škody v konaní s postupom súdu považujem výslovne

za účelové, pretože škoda nieje spôsobovaná rozhodovacou činnosťou, ale môže byť

spôsobená len konaním alebo nekonaním niektorého z účastníkov alebo porušením právnej

povinnosti.

Dĺžku konania považujem za priamo úmernú skutkovej a právnej zložitosti sporu,

o čom svedčí viaceré odstraňovanie vád návrhu, procesné návrhy účastníkov, rozširovanie

okruhu účastníkov a zmeny návrhu, ako aj samotné znalecké dokazovanie. Samotný návrh

bol nedostatočne vymedzený, nie je zrejmý opis stavby, ktorej odstránenie sa má nariadiť,

vymedzenie rozsahu vstupu za účelom opravy plota a pod...

Obdobia nečinnosti na Okresnom súde Žilina boli len sporadické a podľa

stabilizovanej rozhodovacej činnosti ústavného súdu ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj

v trvaní niekoľkých mesiacov, sama o sebe ešte nemusí zakladať porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(, ). V tejto súvislosti ústavný súd vo viacerých svojich

rozhodnutiach uviedol, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (,

, ), pričom jednorazový „výpadok“ v konaní súdu nesignalizuje bez

ďalšieho možnosť zbytočných prieťahov v konaní.

Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť

sťažovateľov ako nedôvodnú neprijal na ďalšie konanie, prípadne po jej prijatí sťažnosť

odmietol.»

Zákonný sudca JUDr. D. M. vo vyjadrení k sťažnosti z 28. novembra 2010 uviedol

tieto rozhodujúce skutočnosti:

«... navrhovatelia v rade 1/ a 2/ nemali úplný okruh účastníkov na strane

navrhovateľov a ani odporcov, museli uvedené podaním upraviť.

Podaním zo dňa 1. 2. 2008 doručené súdu dňa 18. 3. 2008 navrhovatelia v rade 1/, 2/

rozšírili okruh účastníkov konania o ďalších účastníkov na strane navrhovateľov v rade

3/ a 4/, zobrali návrh voči odporcovi v rade 2/ späť a rozšírili návrh o súčasného odporcu

v rade 2/. Po splnení ostatných procesných podmienok Okresný súd Žilina uznesením

Okresného súdu Žilina -62 zo dňa 26.9.2008 rozhodol tak, že pripustil, aby do

konania pristúpili ako ďalší účastníci konania navrhovatelia v rade 3/ Ing. S. Š. a 4/ Z. O.,

konanie voči odporcovi v rade 2/ J. H. súd zastavil a pripustil, aby do konania na strane

odporcu pristúpil ako ďalší účastník konania odporca v rade 2/ B. Ch.

V podstate až na základe predmetného procesného úkonu navrhovateľov v rade

1/ a 2/ boli v návrhu uvedení ako účastníci konania všetci vlastníci KNC parciel a stavby,

ktoré sú predmetom sporu.

Vzhľadom na vyššie uvedenú zmenu okruhu účastníkov konania navrhovatelia v rade

1/ až 4/ následne podaním zo dňa 27. 1. 2009 špecifikovali petit návrhu tak, aby bolo jasné,

aká povinnosť sa má odporcom 1/ a 2/ uložiť, odstraňovali tiež vadu radového označenia

účastníkov konania.

Podanie zo dňa 27. 1. 2009 doručili Okresnému súdu Žilina súdu dňa 30. 1. 2009.

Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 11. 2. 2009 súd pripustil

zmenu návrhu.

V podstate sa jednalo o ďalší nevyhnutný procesný návrh navrhovateľov, ktorým

dodatočne odstraňovali vady návrhu vyplývajúce z uznesenia Okresného súdu Žilina

-62 zo dňa 26. 9. 2008, ktorým došlo k zmene okruhu účastníkov konania.

V podstate navrhovatelia až v rokoch 2008-2009 odstraňovali vady podania

vyplývajúce z nesúladu okruhu účastníkov konania s okruhom vlastníkov pozemkov

a stavieb, ktoré sú predmetom sporu a nesúlad medzi okruhom účastníkov konania s petitom

návrhu...

Predmetná vec okrem iného je nielen právne, ale hlavne skutkovo pomerne náročná.

V predmetnej veci bolo potrebné objasniť niekoľko zásadných otázok:

A/ kade ide hranica pozemku vo vzťahu k postavenému plotu,

B/ kto je vlastníkom (stavebníkom) plota, či plot je samostatnou vecou,

C/ či je potrebné k oprave plotu ohlásenie stavby alebo stavebné povolenie, alebo

opraviť plot môžu účastníci konania bez uvedeného,

D/ kto je vlastníkom drevenej stavby a či táto stojí na pozemku navrhovateľov 1/, 2/,

3/ a 4/, ... .

V sťažnosti právneho zástupcu navrhovateľov v rade 1/ až 4/ zo dňa 30. 9. 2010 sa

uvádza, že v konaní pred súdom vznikajú nasledovné prieťahy:

a/ opakovane sa vykonávajú výsluchy tých istých svedkov,

b/ opakovane sa vykonávajú ohliadky na mieste samom,

c/ opakovane sa nariaďuje znalecké dokazovanie,

d/ vypočúvajú sa údajní znalci (ktorí nakoniec znalcami nie sú), čím dáva priestor na

zhoršovanie susedských vzťahov, nepriamo dochádza k ovplyvňovaniu svedkov, ktorí

upravujú svoje svedecké výpovede podľa účelových otázok súd (napr. starosta obce R.).

Sám súd v súčasnosti odkladá rozhodnutie vo veci samej a hľadá odpoveď na otázku,

„či je plot opraviteľný“.

Táto otázka je podľa navrhovateľov 1/ až 4/ nepodstatná, pretože nech je plot

v akomkoľvek stupni porušenia, je opraviteľný uvedením do predchádzajúceho stavu.

K bodu a/ opakovane sa vykonávajú výsluchy tých istých svedkov: vo veci súd

vypočul svedkov, ktorých navrhli navrhovatelia aj odporcovia.

Kto a kedy staval predmetný plot neexistuje žiaden písomný dôkaz.

Navrhovateľmi označení svedkovia svojimi svedeckými výpoveďami preukazovali

vlastníctvo plota navrhovateľom, odporcami označení svedkovia svedeckými výpoveďami

preukazovali vlastníctvo plota odporcom.

V podstate výsluchom svedkov bolo preukázané, že jeden sporný plot v časti základov

plota stavali nezávisle na sebe aj navrhovatelia v rade 1/ a 2/ a aj odporkyňa v rade 1/

s prvým manželom, čo však nie je možné.

V záujme odstránenia uvedeného súd vykonal opätovný výsluch niektorých svedkov,

avšak bez zásadného výsledku.

K bodu b/ opakovane sa vykonávajú ohliadky na mieste samom. Vo veci bola

vykonaná ohliadka na mieste samom dva krát.

Prvý krát dňa 22. 4. 2009, za prítomnosti účastníkov konania, ich právnych

zástupcov, svedkov, kde sa súd na mieste samom oboznámil s predmetom sporu, vypočul

prítomných svedkov k predmetu sporu.

Následne uznesením Okresného súdu Žilina -156 zo dňa 9. 4. 2009

bolo nariadené znalecké dokazovanie, ktorý znalec Ing. M. K. mal v lehote 60 dní

vypracovať znalecký posudok a v rámci znaleckého posudku mal vypracovať geometrický

plán na spornú hranicu a iné.

Znalec podal znalecký posudok dňa 30. 10. 2009 a následne bol vytýčený termín

pojednávania na deň 12. 1. 2010.

Na uvedenom pojednávaní bol vypočutý znalec, ktorý účastníkom konania vysvetlil

skutočnosti uvedené v znaleckom posudku, výhrady voči znaleckému posudku účastníci

konania nemali.

Následne požiadali účastníci konania o odročenie pojednávania za účelom

mimosúdnej dohody, ku ktorej nedošlo.

Následne bol vytýčený nový termín pojednávania na deň 21. 4. 2010, na ktorom

okrem iného odporcovia spochybňovali znalecký posudok Ing. M. K., žiadali vo veci

vypočuť geodeta Ing. J. Š., ktorý mal zamerať hranicu pozemku a spochybniť znalecký

posudok Ing. M. K.

Na pojednávaní dňa 26. 5. 2010 z vyššie uvedeného dôvodu bol vypočutý svedok

Ing. J. Š., ktorého svedecká výpoveď vo vzťahu k znaleckému posudku znalca Ing. M. K.

nemala zásadný význam (nespochybnila znalecký posudok).

V poradí druhú ohliadku súd vykonal dňa 18. 6. 2010 na mieste samom za účasti

účastníkov konania, ich právnych zástupcov, Ing. M. K. a svedka starostu obce Ing. L. G.

Účelom tejto ohliadky bolo na mieste samom zamerať hranicu na mieste samom,

vykolíkovať a farebne zaniesť predmetnú hranicu, aby súd a aj účastníci konania presne

videli a vedeli na mieste samom, kade prechádza sporná hranica.

Na ohliadke bola zároveň zameraná a určená hranica aj v časti drevenej stavby

ohľadne toho, či stĺpy drevenej stavby odporcov, ktoré držia zadnú časť dreveného

prístrešku sú alebo nie sú postavené na pozemku navrhovateľov, na mieste samom bola

hranica naviac farebne zanesená.

Predpokladám že hranica je všetkým jasná.

Keby súd nevykonal ohliadku na mieste samom dňa 18. 6. 2010, nemal by súd,

účastníci konania, ich právni zástupcovia jasno, kade v teréne ide hranica pozemku.

Zo samotného znaleckého posudku bez ohliadky na mieste samom, vykolíkovania

a vyfarbenia hranice na mieste samom uvedené nebolo možné presne a jednoznačne určiť.

K bodu c/ opakovane sa nariaďuje znalecké dokazovanie.

Vo veci bolo nariadené len jedno znalecké dokazovanie uznesením Okresného súdu

Žilina -156 zo dňa 9. 4. 2009.

Iné znalecké dokazovanie nariadené nebolo.

K bodu d/ vypočúvajú sa údajní znalci (ktorí nakoniec znalcami nie sú ).

Na pojednávaní dňa 26. 5. 2010 bol vypočutý svedok Ing. J. Š., ktorého svedka

žiadali vypočuť odporcovia v rade 1/, 2/, ktorý svedok mal ako geodet zameraním hranice

spochybniť znalecký posudok.

Svedecká výpoveď svedka Ing. J. Š. vo vzťahu k znaleckému posudku znalca Ing. M.

K. nemala zásadný význam (nespochybnila znalecký posudok).

Aký význam bude mať svedecká výpoveď svedka Ing. J. Š. označeného ako geodeta

odporcami som dopredu nemohol vedieť, z opatrnosti súd uvedeného svedka vypočul.»

Právny zástupca sťažovateľov na vyjadrenie predsedu okresného súdu reagoval

podaním doručeným ústavnému súdu 2. mája 2011, v ktorom potvrdil, že 29. marca 2011

bol v namietanom konaní okresným súdom vyhlásený rozsudok.

II.

Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil tento

priebeh namietaného konania:

1. Dňa 22. decembra 2006 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľov

v 1. a 2. rade „na odstránenie čiernej stavby a návrhu na stanovenie povinnosti strpieť

vstup na pozemok“.

2. Dňa 7. júna 2007 okresný súd vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho

poplatku; túto výzvu adresoval sťažovateľom opätovne 22. júna 2007.

3. Právny zástupca sťažovateľov 26. júla 2007 oznámil okresnému súdu nesúhlas

s prerokovaním veci bez nariadenia pojednávania. Okresný súd vyzval odporcov na

vyjadrenie k návrhu; vyjadrenie bolo okresnému súdu doručené 20. augusta 2007.

4. Dňa 23. januára 2008 sa uskutočnilo prvé pojednávanie vo veci, ktoré bolo

odročené na neurčito pre účely predloženia procesných návrhov, ktoré účastníci

v namietanom konaní okresnému súdu navrhujú uskutočniť.

5. Odporcovia doručili 30. januára 2008 okresnému súdu návrh na výsluch svedka.

6. Dňa 6. februára 2008 sťažovateľ v 3. rade a sťažovateľka vo 4. rade požiadali

o vstup do namietaného konania.

7. Dňa 12. marca 2008 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľov na

vykonanie dôkazu výsluchom svedkov a 18. marca 2008 bolo okresnému súdu doručené

späťvzatie návrhu proti odporcovi v 2. rade.

8. Dňa 30. mája 2008 okresný súd vyzval odporcu v 2. rade oznámiť, či súhlasí so

späťvzatím návrhu sťažovateľov proti nemu.

9. Dňa 26. septembra 2008 okresný súd rozhodol o pripustení vstupu sťažovateľa

v 3. rade a sťažovateľky vo 4. rade do konania na strane navrhovateľov a zároveň konanie

proti odporcovi v 2. rade zastavil.

10. Dňa 2. januára 2009 okresný súd požiadal Správu katastra K. o zapožičanie spisu

týkajúceho sa sporných nehnuteľností, ktorý bol okresnému súdu doručený 20. januára

2009.

11. Dňa 4. januára 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 21. január 2009.

12. Dňa 20. januára 2009 právny zástupca odporcov požiadal o ospravedlnenie

neúčasti na pojednávaní.

13. Dňa 21. januára 2009 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo

odročené na 11. február 2009.

14. Dňa 22. januára 2009 okresný súd dopytoval Obec R. v súvislosti so spornou

stavbou, o odstránenie ktorej v návrhu ide.

15. Právny zástupca sťažovateľov 30. januára 2009 doručil okresnému súdu upravený

petit.

16. Pojednávanie uskutočnené 11. februára 2009, na ktorom okresný súd pripustil

zmenu petitu, bolo odročené na 24. marec 2009.

17. V dňoch 13. februára 2009 a následne 16. februára 2009 právny zástupca

sťažovateľov predložil dôkaz a navrhol vypočutie svedka.

18. Dňa 13. marca 2009 okresný súd uložil sťažovateľom a odporcom povinnosť

zložiť na účet okresného súdu zálohu na trovy znaleckého dokazovania.

19. Pojednávanie uskutočnené 24. marca 2009 bolo odročené na 22. apríl 2009 na

účely ohliadky na mieste samom.

20. Dňa 27. marca 2009 právny zástupca sťažovateľov predložil okresnému súdu

ďalšie dôkazy.

21. Dňa 9. apríla 2009 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie a 22. apríla 2009

vykonal ohliadku miesta samého.

22. Dňa 8. júna 2009 okresný súd vyzval znalca na prevzatie súdneho spisu

a 11. septembra 2009 ho urgoval na vypracovanie znaleckého posudku. Znalec 9. októbra

2009 okresnému súdu oznámil, že vypracuje znalecký posudok do konca októbra 2009;

znalecký posudok bol vypracovaný 29. októbra 2009.

23. Dňa 4. novembra 2009 okresný súd priznal znalcovi znalečné.

24. Dňa 13. novembra 2009 okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie

právnemu zástupcovi sťažovateľov, ktorý sa k nemu vyjadril 25. novembra 2009.

25. Dňa 12. januára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, na ktorom okresný

súd zamietol zmenu návrhu sťažovateľov a pojednávanie odročil na neurčito na účely

mimosúdneho urovnania sporu.

26. Dňa 20. januára 2010 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov, aby

sa vyjadril k návrhu na mimosúdne urovnanie sporu v zmysle výsledkov pojednávania

z 12. januára 2010; právny zástupca sťažovateľov 1. februára 2010 okresnému súdu

oznámil, že k mimosúdnej dohode nedošlo.

27. Dňa 26. januára 2010 podali sťažovatelia sťažnosť na prieťahy v konaní

predsedovi okresnému súdu.

28. Dňa 29. marca 2010 okresný súd vyzval Obec R. na poskytnutie informácií

týkajúcich sa stavby, o odstránenie ktorej ide.

29. Dňa 1. apríla 2010 právny zástupca sťažovateľov predložil okresnému súdu

dôkazy.

30. Pojednávanie uskutočnené 21. apríla 2010 okresný súd odročil na 26. máj 2010

na účely vykonania výsluchu svedkov.

31. Dňa 30. apríla 2010 predložil právny zástupca sťažovateľov okresnému súdu

listinné dôkazy.

32. Pojednávanie uskutočnené 26. mája 2010 okresný súd odročil na 18. jún 2010 pre

účely uskutočnenia ohliadky na mieste samom.

33. Dňa 18. júna 2010 sa uskutočnila ohliadka na mieste samom.

34. Dňa 30. júna 2010 okresný súd vyzval sťažovateľov a odporcov, aby sa vyjadrili

k otázkam, ktoré vyplynuli z ohliadky miesta samého.

35. Okresný súd 12. júla 2010 rozhodol o priznaní znalečného.

36. Dňa 16. júla 2010 na výzvu odpovedal právny zástupca sťažovateľov, ktorý

zároveň adresoval predsedovi okresného súdu opätovnú sťažnosť na prieťahy v namietanom

konaní.

37. Dňa 20. júla 2010 okresný súd urgoval obec, aby sa vyjadrila k výzve; starosta

obce R. reagoval na výzvu 9. septembra 2010.

38. Dňa 27. septembra 2010 okresný súd vyzval sťažovateľov, aby uviedli svedkov,

ktorých navrhujú vypočuť, zároveň vyzval zástupcov obce R., aby mu predložili spis

vzťahujúci sa na konanie o povolenie drobných stavieb; títo reagovali na výzvu 8. októbra

2010. Okresný súd vyzval aj Obvodný úrad v Ž., odbor všeobecnej vnútornej správy na

zaslanie priestupkových spisov súvisiacich s namietaným konaním.

39. Dňa 19. novembra 2010 okresný súd požiadal Správu katastra K. o zapožičanie

spisu súvisiaceho s namietaným konaním a zároveň nariadil pojednávanie na 26. január

2011.

40. Dňa 26. januára 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

29. marec 2011 na účely výsluchu svedka.

41. Na pojednávaní konanom 29. marca 2011 okresný súd vyhlásil rozsudok.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v postupom

okresného súdu v namietanom konaní.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej aj

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“), pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ,

).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje

pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie , ústavný súd

vychádzajúc zo skutočnosti, že predmetom namietaného konania pred okresným súdom je

rozhodovanie o návrhu na odstránenie stavby a o návrhu na určenie povinnosti strpieť vstup

na pozemok, konštatuje, že po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec

patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva, a preto namietané konanie

nemožno považovať za právne zložité. Ústavný súd zároveň pripúšťa, že zo skutkového

hľadiska je vec zložitejšia, a to najmä s ohľadom na potrebu vykonať časovo náročnejšie

dokazovanie, predovšetkým z dôvodu nevyhnutnosti vyriešenia zásadnej otázky týkajúcej sa

vlastníctva k predmetnej veci, o ktorú v namietanom konaní ide.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa

uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa . Pokiaľ okresný súd

vo svojom vyjadrení poukazuje okrem iného na to, že priebeh konania negatívne ovplyvnili

sťažovatelia v súvislosti s požiadavkou úpravy petitu a návrhom na vstup do konania na

strane navrhovateľov v 3. a vo 4. rade, ústavný súd tento názor okresného súdu síce

akceptuje, avšak zároveň poukazuje na svoju štandardnú judikatúru (napr. m. m.

, ), podľa ktorej využitie možností daných sťažovateľovi (ako

účastníkovi konania) procesnými predpismi (napr. zmeny návrhu) na uplatňovanie

a presadzovanie svojho práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie

priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, dôsledkom ktorého sú

zbytočné prieťahy, ktoré by bolo možné pripísať na jeho ťarchu.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , bol postup samotného okresného súdu v namietanom konaní.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa

môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale

aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m.

napr. , , ).

Z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. ústavný

súd zistil, že sťažovatelia vystupujú v namietanom konaní ako navrhovatelia v 1. až

vo 4. rade.

Z prehľadu procesných úkonov (pozri časť II tohto nálezu) vyplýva, že postup

okresného súdu v namietanom konaní bol v zásade plynulý, v jeho doterajšom priebehu

došlo len k niekoľkým obdobiam krátkodobej nečinnosti, ktoré by samy osebe nezakladali

dôvod na to, aby ústavný súd vyslovil, že v namietanom konaní došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľov podľa . Ústavný súd ale vzal do úvahy

doterajšiu dĺžku namietaného konania (návrh na začatie konania bol okresnému súdu

doručený 22. decembra 2006 a okresný súd vyhlásil rozsudok vo veci samej až 29. marca

2011, t. j. po viac ako štyroch rokoch, pozn.) a v súlade so svojou judikatúrou konštatoval,

že z ústavnoprávneho hľadiska je neprijateľná už samotná skutočnosť, aby právna neistota

v konaní pred všeobecným súdom nebola odstránená po viac ako štyroch rokoch od jeho

začatia, a to aj napriek tomu, že v danom prípade ústavný súd pripúšťa určitú mieru

skutkovej zložitosti veci (m. m. napr. , , ).

Ústavný súd v súvislosti s uvedeným poukazuje aj na námietku sťažovateľov

týkajúcu sa neefektívnej činnosti okresného súdu v namietanom konaní (opakovaná

ohliadka miesta, opakované výsluchy svedkov), vo vzťahu ku ktorej sa nestotožňuje

s odôvodnením zákonného sudcu obsiahnutým v jeho vyjadrení k sťažnosti z 28. novembra

2010. Podľa názoru ústavného súdu neboli uvedené procesné úkony ani s prihliadnutím na

skutkovú zložitosť veci, o ktorú v danom prípade ide, nevyhnutné na riadne zistenie

skutkového stavu a následné odstránenie právnej neistoty účastníkov konania (m. m. napr.

, , ).

Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že okresný súd svojím neefektívnym

postupom v namietanom konaní, ktorý spôsobil, že namietané konanie nebolo právoplatne

skončené ani po uplynutí viac ako štyroch rokov od jeho začatia, porušil základné právo

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2

(bod 1 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd vyhlásil v namietanom konaní rozsudok

vo veci samej na pojednávaní uskutočnenom 29. marca 2011, bolo bez právneho dôvodu,

aby ústavný súd prikázal okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

v ďalšom období postupovať bez zbytočných prieťahov (bod 5 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovatelia v sťažnosti žiadali aj o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 6 739,37 €.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia tohto práva, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez

pokračujúceho porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného

súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku namietaného konania pred okresným súdom (viac ako

štyri roky) a jeho súčasný stav, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj

dôvody, pre ktoré došlo v namietanom konaní k zbytočným prieťahom, ústavný súd

považoval priznanie sumy 500 € sťažovateľom v 1. a 2. rade v danom prípade za primerané

finančné zadosťučinenie podľa (bod 2 výroku tohto

nálezu).

Sťažovateľ v 3. rade a sťažovateľka vo 4. rade sa stali účastníkmi namietaného

konania až na základe uznesenia okresného súdu sp. zn.

z 26. septembra 2008, ktorým tento rozhodol o ich pripustení do namietaného konania na

strane navrhovateľov. Za okolností, keď ústavný súd považoval za hlavný dôvod porušenia

základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 neprimeranosť doterajšej dĺžky namietaného konania, ústavný súd dospel

k záveru, že vo vzťahu k sťažovateľovi v 3. rade a sťažovateľke vo 4. rade (ktorí sa stali

účastníkmi namietaného konania po takmer dvoch rokoch od jeho začatia, pozn.) bude

primerané priznať každému z nich finančné zadosťučinenie v sume po 250 € (bod 3 výroku

tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd pri

rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2009, ktorá bola 721,40 €, keďže išlo

o úkony právnej služby vykonané v roku 2010. Úhradu priznal ústavný súd za dva úkony

právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3,

§ 9, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), ktoré boli vykonané

pri spoločnom zastupovaní štyroch sťažovateľov. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden

úkon právnej služby predstavuje sumu 120,23 €, pri vykonaní dvoch úkonov právnej služby

za štyri spoločne zastupované osoby by potom odmena predstavovala sumu 961,84 €, avšak

po jej znížení o 50 % aplikáciou § 13 ods. 2 vyhlášky ju ústavný súd ustálil na sumu

480,92 €. Paušálna náhrada výdavkov (tzv. režijný paušál) bola priznaná za každý úkon

právnej služby v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky v celkovej sume 57,68 € (2-krát 4-krát

7,21 €). Odmena spolu s paušálnou náhradou výdavkov predstavujú po zvýšení o 19 % daň

z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 vyhlášky (t. j. o sumu 102,33 €) celkovú sumu

640,93 €.

Z uvedených dôvodov preto ústavný súd zaviazal okresný súd uhradiť sťažovateľom

trovy konania na účet ich právneho zástupcu ( v spojení

s ) v sume 640,93 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. mája 2011