Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 243/2012
PDF · 175.47 KB
No categories available
I. ÚS 243/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky Marianny
Mochnáčovej, zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka na neverejnom zasadnutí 16. mája
2012 prerokoval podanie JUDr. Juraja Semana, predsedu obchodnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. KP 4/2012-19, Nobs 44/2012 zo 17. apríla
2012, označené ako „Námietka predpojatosti voči sudcom Ústavného súdu Slovenskej
republiky JUDr. Ľudmile Gajdošíkovej, JUDr. Ladislavovi Oroszovi a JUDr. Jánovi
Lubymu“ vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.
IV. ÚS 138/2012 a takto
rozhodol:
Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľudmila Gajdošíková, Ladislav
Orosz a Ján Luby n i e s ú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom
Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 138/2012.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. apríla 2012
doručené podanie JUDr. Juraja Semana, predsedu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“), č. k. KP 4/2012-19, Nobs 44/2012 zo
17. apríla 2012 označené ako „Námietka predpojatosti voči sudcom Ústavného súdu
Slovenskej republiky JUDr. Ľudmile Gajdošíkovej, JUDr. Ladislavovi Oroszovi a JUDr.
Jánovi Lubymu“ vo veci sťažnosti Slovenská konsolidačná, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“),
proti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vedenej ústavným
súdom pod sp. zn. IV. ÚS 138/2012. Sťažovateľka v tomto konaní namieta porušenie
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Obdo 16/2010.
Uvedené podanie navrhovateľa bolo napísané v mene predsedu najvyššieho súdu,
ktorý bol na ňom podpísaný v zastúpení navrhovateľa.
V súvislosti s námietkou predpojatosti vznesenej proti sudkyni ústavného súdu
Ľudmile Gajdošíkovej navrhovateľ vo svojom podaní uviedol: „v súvislosti s rozhodovaním
o ústavnosti voľby predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako členka senátu sa
bez využitia opozitného kvóra vyjadrovala aj k mojim odborným schopnostiam pri vedení
tejto voľby Súdnou radou Slovenskej republiky. Bola členkou senátu Ústavného súdu
Slovenskej republiky, ktorý vydal rozhodnutie č. II. ÚS 5/03. V ňom na viacerých miestach
spochybňuje moju odbornosť a kvalifikovanosť. Z toho vyplýva pre mňa dôvodná obava, že
JUDr. Ľudmila Gajdošíková má vytvorené vnútorné presvedčenie o mojich nedostatočných
odborných schopnostiach a morálnych hodnotách. Prítomnosť uvedených objektívnych
skutočností opodstatnene vzbudzuje pochybnosti o jej nestrannosti. Tým, že sa opakovane
vyjadrovala negatívne aj o mojich odborných a morálnych kvalitách, nejaví sa v mojich
očiach sudkyňou nestrannou a dôveryhodnou. Dá sa dôvodne očakávať, že na svojich
odmietavých názoroch a postojoch zotrvá a bude rovnako negatívne pristupovať
k hodnoteniu mojej osoby aj v tomto prípade. Považujem preto jej odmietnutie pre
predpojatosť za opodstatnené.“
Svoju námietku predpojatosti proti sudcovi ústavného súdu Ladislavovi Oroszovi
navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že «sa vecne prostredníctvom médií opakovane
negatívne vyjadril k mojej odbornosti a kvalifikovanosti najmä v súvislosti s legitimitou
zastávania funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Z mnohých jeho
vyjadrení je možno uviesť napríklad správu vydanú SITA dňa 15. októbra 2000. Ladislav
Orosz uviedol, že: „spôsob konania predsedu NS SR Harabina je podľa neho taký, že by
bolo v záujme autority sudcovského stavu, aby ho vo funkcii nahradil niekto iný.“. V ďalšej
správe SITA uviedol: „Harabin mieša jablká s hruškami, a to nielen v podaní na ÚS SR, ale
aj pri písaní svojich výhrad osobitnému úradníkovi OSN Paramovi Cumaraswamymu.
Harabina možno odvolať aj podľa platného právneho stavu a bude to aj v súlade s Ústavou
SR, zdôraznil Orosz.“.
Okrem mojich odborných schopností sudca JUDr. Ladislav Orosz spochybnil aj moje
osobnostné kvality. V rozhovore pre denník SME dňa 6. novembra 2002 uviedol: „Ja som
už počas svojho pôsobenia v ústavnej funkcii poukázal na to, že na čele Najvyššieho súdu by
bola vhodnejšia iná osoba, než je Štefan Harabin. K tomu záveru som dospel na základe
činnosti ústavnoprávneho výboru, keď sme veľmi často prichádzali do styku s pánom
Harabinom.
Niektoré črty jeho osobnosti spôsobujú problémy pri riadení takej závažnej ústavnej
inštitúcie, akou je Najvyšší súd, a vyslovil aj mnoho pochybných právnych názorov, čo
samozrejme, nie je dôvod na jeho odvolanie z funkcie. Pri výkone tejto funkcie však treba
mať určité osobnostné predpoklady a tieto podľa mňa pán Harabin nespĺňa.“.
Sudca JUDr. Ladislav Orosz verejne a nevyberaným spôsobom spochybnil moje
odborné a osobnostné kvality. Vzhľadom na to, že ma verejne označil za neschopného
vydávať rozhodnutia vo funkcii predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, dá sa
dôvodne očakávať, že bude rovnako negatívne pristupovať aj k hodnoteniu mojej osoby
v tomto prípade. Preto mám dôvodnú obavu o predpojatosti sudcu JUDr. Ladislava Orosza
pri rozhodovaní o predmetnej sťažnosti. Opodstatnenosť tejto obavy akcentuje aj
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. 10. 2010 I. ÚS 352/2010, ktorým
senát ústavného súdu vylúčil sudcu ústavného súdu JUDr. Ladislava Orosza z výkonu
sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.
IV. ÚS 345/09 vo vzťahu k JUDr. Štefanovi Harabinovi ako účastníkovi sťažnosťou
napadnutého konania.».
Námietku predpojatosti vznesenú proti sudcovi ústavného súdu Jánovi Lubymu
odôvodnil navrhovateľ skutočnosťou, že vzhľadom na kolegiálnu previazanosť s ostatnými
členmi IV. senátu ústavného súdu „možno mať pochybnosť aj o nezaujatosti sudcu JUDr.
Jána Lubyho. Tento sudca sa bežne, minimálne v rámci plnenia pracovných povinností
stýka s oboma označenými sudcami senátu, vníma ich postoje k subjektom zúčastneným
v konaní, teda aj k mojej osobe a je ich postojmi ovplyvňovaný. Daný vzťah už nemožno
považovať za neutrálny, či spoločenský, keď jeho povaha sama osebe vzbudzuje
pochybnosti o sudcovskej nezávislosti a nestrannosti.“.
V závere svojho podania navrhovateľ uviedol, že „Nie je najmenší dôvod domnievať
sa, že uvedení sudcovia a sudkyňa svoj odmietavý postoj k mojej osobe zmenili. Naopak.
Je dôvodný predpoklad hraničiaci s istotou, že na svojich negatívnych názoroch a postojoch
k mojej osobe zotrvajú a bez ohľadu na konkrétne skutočnosti a osobitosti tohto prípadu
budú hlasovať v môj neprospech. Žiadam preto ich vylúčenie z konania a rozhodovania
v predmetnej veci.“.
Predsedníčka ústavného súdu v zmysle rozvrhu práce ústavného súdu platného
od 29. februára 2012 do 28. februára 2013 predložila podanie navrhovateľa podľa § 28
ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním o a postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) I. senátu ústavného súdu na jeho
prerokovanie a rozhodnutie.
II.
Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej
funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo
k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.
Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že
niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu
o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže
ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré
vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého
ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na
neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už
o ňom nerozhoduje. Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie
v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý
člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.
Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce na rok 2012 (platného v rozhodnom čase, pozn.)
o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde
rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba
posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia
a správania konkrétneho sudcu v danej veci a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda
zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená
akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Obsahom práva na nestranný súd je, aby
rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že
súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato
a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre
rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké
príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má
právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).
Sudkyňa Ľudmila Gajdošíková k námietke vznesenej navrhovateľom uviedla, že „Ide
o opakované uplatňovanie dôvodu predpojatosti vznesené JUDr. Štefanom Harabinom voči
mojej osobe, a preto k argumentom, ktoré uplatňuje v námietke predpojatosti voči mojej
osobe, považujem za potrebné opakovane uviesť:
Nazdávam sa, tak ako som sa už v zásade k obdobnej námietke JUDr. Štefana
Harabina o mojej predpojatosti voči jeho osobe opakovane v iných veciach vyjadrila, že
takto formulovaná námietka predpojatosti nemá opodstatnenosť.
Ja osobne som sa k odborným kvalitám a morálnym hodnotám predsedu najvyššieho
súdu nikdy nevyjadrovala a neviem, z akého zdroja získal tieto informácie a použil ich ako
argument mojej predpojatosti voči jeho osobe. Napokon, v rozhodnutí označenom
predsedom najvyššieho súdu sa žiadne hodnotenie jeho odborných schopností a morálnych
hodnôt, na ktoré poukazuje, nenachádza. Toto rozhodnutie ústavného súdu je verejne
prístupné a každý sa o tom môže presvedčiť.
Rovnako neviem, z akého zdroja získal predseda najvyššieho súdu v súvislosti
s rozhodnutím sp. zn. II. ÚS 5/03 informácie o výsledku tajného hlasovania jednotlivých
členov senátu. Je nepochopiteľné, prečo chápe predseda najvyššieho súdu využitie
separátneho vóta (v námietke používa termín opozitného kvóra) a jeho zverejnenie ako
moju povinnosť, a nie ako právo, ktoré je mi priznané podľa § 32 ods. 1 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a jeho
nevyužitie používa ako argument pri uplatnení mojej predpojatosti voči nemu.
Vzhľadom na to, že mám vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 138/2012 ako
predsedníčka IV. senátu a sudkyňa spravodajkyňa v danej veci rozhodovať, oznamujem, že
námietku predpojatosti uplatnenú predsedom najvyššieho súdu považujem za nedôvodnú
a oznamujem, že som spôsobilá a pripravená rozhodovať v predmetnej veci objektívne
a nezaujato.“.
Sudca ústavného súdu Ladislav Orosz k námietke predpojatosti podanej
navrhovateľom uviedol, že „JUDr. Štefan Harabin odôvodňuje námietky predpojatosti
proti mojej osobe vznesené v konaniach vedených pod sp. zn. IV. ÚS 85/2012 a sp. zn.
IV. ÚS 138/2012 v zásade identickým, resp. porovnateľným spôsobom ako všetky ďalšie
dosiaľ uplatnené námietky predpojatosti smerujúce proti mojej osobe (napr. vo veciach
vedených pod sp. zn. IV. ÚS 75/09, sp. zn. II. ÚS 340/09, sp. zn. IV. ÚS 345/09, sp. zn.
IV. ÚS 479/2011, sp. zn. PL. ÚS 92/2011, sp. zn. PL. ÚS 93/2011, sp. zn. Rvp 449/2011,
sp. zn. Rvp 3307/2011, sp. zn. Rvp 4053/2011 a sp. zn. Rvp 2069/2012); podstata jeho
argumentácie spočíva v tvrdení, že som sa v minulosti (ako poslanec Národnej rady
Slovenskej republiky) viackrát negatívne vyjadroval prostredníctvom médií k jeho
odbornosti a osobnostným kvalitám, čo zakladá jeho obavy z toho, že aj v konaniach
vedených pod sp. zn. IV. ÚS 85/2012 a sp. zn. IV. ÚS 138/2012 budem k jeho osobe, resp.
najvyššiemu súdu, ktorý ako štatutárny orgán zastupuje, pristupovať negatívne. Vo všetkých
uvedených veciach som na ním uplatnené námietky predpojatosti reagoval svojimi
vyjadreniami, na ktoré v podrobnostiach v záujme hospodárnosti odkazujem aj v tomto
prípade a na tomto základe konštatujem, že voči mne uplatnené námietky predpojatosti
považujem za nedôvodné a som vo veciach vedených pod sp. zn. IV. ÚS 85/2012 a sp. zn.
IV. ÚS 138/2012 pripravený rozhodovať objektívne a nestranne.“.
Sudca Ján Luby k námietke vznesenej navrhovateľom vo svojom vyjadrení uviedol:
«Nie sú mi známe žiadne dôvody uvedené v § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred
ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“), pre ktoré by mohli vzniknúť pochybnosti o mojej nepredpojatosti (nemám žiadny
vzťah k predmetnej veci, jej účastníkom, ani k ich zástupcom), a preto sa necítim byť
predpojatý vo veci a rozhodovať o nej.
K vzneseným námietkam v časti smerujúcej voči mne uvádzam, že JUDr. Štefanom
Harabinom namietaný pracovný kolegiálny vzťah (údajná „kolegiálna previazanosť“)
s ostatnými členmi senátu IV. ÚS ani tvrdené „vnímanie ich postojov k subjektom
zúčastneným v konaní“ založené na jeho domnienkach nemôžu podľa môjho názoru
predstavovať relevantné dôvody na moje vylúčenie z výkonu sudcovskej funkcie
v predmetnej veci a nemožno z nich vyvodiť, že by boli spôsobilé mať vplyv na moje
nestranné rozhodovanie.».
Hoci sa úprava vylúčenia sudcu v základných rysoch zhoduje s úpravou obsiahnutou
v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným súdom však
môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie nestrannosti
a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom je ochrana
individuálnych subjektívnych práv (tak tomu je napr. pri abstraktnej kontrole právnych
noriem), alebo (ii) v konaniach, kde je postavenie účastníka konania (jeho zástupcu) iné ako
v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4, § 49 a § 51 zákona
o ústavnom súde).
V okolnostiach danej veci sťažnosť sťažovateľky smeruje proti postupu najvyššieho
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Obdo 16/2010. Uvedenú vec v rámci dovolacieho
konania prerokoval a rozhodol o nej dovolací senát, ktorému predsedala sudkyňa JUDr.
Anna Marková a ďalšími členmi tohto senátu boli JUDr. Júlia Horská a JUDr. Darina
Ličková (členom uvedeného senátu nebol predseda najvyššieho súdu JUDr. Štefan Harabin,
pozn.). Predmetom rozhodovacej činnosti tohto dovolacieho senátu najvyššieho súdu bolo
rozhodnutie o dovolaní sťažovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
3 Cob 280/2008 zo 16. decembra 2009, ktorým bolo rozhodnuté o jej odvolaní proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 10 Cb 238/2002 z 18. júla 2008 vo veci
zaplatenia pohľadávky s príslušenstvom z titulu nezaplatenia časti úveru z úverovej zmluvy
uzavretej 9. apríla 1990.
Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj oprávnenie „zástupcu účastníka“ podať
námietku predpojatosti proti vec prejednávajúcim sudcom ústavného súdu vo veci vedenej
pod sp. zn. IV. ÚS 138/2012, najmä pokiaľ ide o dôvody uvádzané v tejto námietke.
Postavenie predsedu najvyššieho súdu JUDr. Štefana Harabina v konaní pred ústavným
súdom vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 138/2012, ktorého osoby sa námietky predpojatosti
uvedené v podaní navrhovateľa výlučne týkajú, je prima facie iné/slabšie, ako je postavenie
vec prejednávajúceho dovolacieho senátu (o ktorého vec v skutočnosti ide) alebo ako je
postavenie priamych účastníkov uvedeného konania pred všeobecným súdom. Za takejto
situácie spravidla nemôže obstáť námietka predpojatosti vznesená predsedom najvyššieho
súdu (prípadne jeho zástupcom), ktorá sa týka výlučne vzťahu namietaných sudcov
ústavného súdu k osobe predsedu najvyššieho súdu; osoba predsedu najvyššieho súdu totiž
nie je účastníkom pôvodného pred ústavným súdom napadnutého konania, nebol ani členom
dovolacieho senátu, ktorý o veci rozhodoval, a nepoukázal na také skutočnosti, ktoré
potencionálne mohli nejakým spôsobom súvisieť s predpojatosťou sudcov Ľudmily
Gajdošíkovej, Ladislava Orosza a Jána Lubyho (členov IV. senátu) vo veci ústavného
prieskumu postupu najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Obdo 16/2010.
Po preskúmaní podnetu navrhovateľa I. senát ústavného súdu nezistil také
skutočnosti, ktoré by podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde viedli k vylúčeniu
uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej ústavným súdom
pod sp. zn. IV. ÚS 138/2012. Ústavný súd aj v iných prípadoch nepripustil námietky
navrhovateľa podobného charakteru (III. ÚS 30/2012, III. ÚS 560/2011, III. ÚS 501/2011).
Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia ústavného súdu Ľudmila
Gajdošíková, Ladislav Orosz a Ján Luby nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie
v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 138/2012.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. mája 2012