Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 422/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. novembra 2012

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho

a Ladislava Orosza o sťažnosti J. O., B., zastúpenej advokátkou JUDr. K. U., B., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C

53/2000, za účasti Okresného súdu Banská Bystrica, takto

rozhodol:

1. Základné právo J. O. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. J. O. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto

eur), ktoré jej j e Okresný súd Banská Bystrica p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý uhradiť J. O. trovy konania v

sume 269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet jej

právnej zástupkyne JUDr. K. U., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. mája 2012

doručená sťažnosť J. O., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. K. U.,

B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že predmetom namietaného konania vedeného pod sp. zn.

bolo pôvodne rozhodovanie o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali uloženia

povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytov proti žalovanej obchodnej

spoločnosti J., spol. s r. o., B. (ďalej len „žalovaná“). V priebehu konania došlo k zmene

žaloby, v zmysle ktorej sa žalobcovia domáhajú proti žalovanej nahradenia prejavu jej vôle

na uzatvorenie zmlúv o prevode vlastníctva bytov na navrhovateľov. Sťažovateľka v

sťažnosti uvádza, že k pôvodnej žalobe podanej okresnému súdu 17. mája 2000 pristúpila

30. mája 2001; v konaní je vedená ako žalobkyňa v 13. rade.

Sťažovateľka v ďalšej časti sťažnosti opisuje doterajší priebeh namietaného konania

v období od jej pristúpenia do konania; v tomto období boli podľa nej vo veci vykonané

nasledujúce úkony:

„Dňa 30. 05. 2001 pristúpila sťažovateľka ako navrhovateľka k žalobe podanej

Okresnému súdu v Banskej Bystrici dňa 17. 03. 2000 o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu

o prevode vlastníctva bytov proti žalovanému J. spol. s r. o..., neskôr zmenenú na

nahradenie prejavu vôle žalovaného na uzatvorenie zmlúv o prevode vlastníctva bytov na

navrhovateľov.

Vo veci boli vykonané nasledovné úkony:

dňa 01. 06. 2001 - okresný súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k zmene žaloby,

dňa 11. 06. 2001 - žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania,

dňa 09. 07. 2001 - OS BB zasielal urgenciu právnemu zástupcovi JUDr. K. na

vyjadrenie

dňa 26. 07. 2001 - JUDr. K. podala vyjadrenie na OS BB

dňa 15. 10. 2001 - OS BB nariadil termín pojednávania na 07. 11. 2001

dňa 07. 11. 2001 - pojednávanie na OS BB

dňa 17. 12. 2001 - sťažnosť na prieťahy v konaní

dňa 18. 12. 2001 - OS BB zasielal výzvu na Daňový úrad I Banská Bystrica

dňa 04. 01. 2002 - Daňový úrad I Banská Bystrica odpovedal na výzvu súdu

dňa 23. 01. 2002 - OS BB bolo doručené upresnenie a doplnenie žaloby zo strany

žalobcov

dňa 11. 03. 2002 - žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania

dňa 13. 05. 2002 - žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania

dňa 05. 06. 2002 - žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania

dňa 18. 06. 2002 - žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania

dňa 19. 07. 2002 - OS BB zisťoval stav konaní vedených žalovaným proti žalobcom

o vypratanie sporných nehnuteľností

dňa 29. 07. 2002 - OS BB nariadil termín pojednávania na 28. 10. 2002

dňa 28. 10. 2002 - pojednávanie na OS BB

dňa 31. 10. 2002 - zaslanie písomného vyjadrenia zástupcu sťažovateľov vo veci

dňa 14. 11. 2002 - OS BB urgoval práv. zástupcu žalovaného na predloženie

dokladov

dňa 12. 12. 2002 - právny zástupca žalovaného doložil doklady OS BB

dňa 05. 12. 2002 - žiadosť zástupcu sťažovateľky o určenie termínu pojednávania

dňa 03. 01. 2003 - zaslanie upresnenia žalobného petitu, návrh na pristúpenie

ďalšieho účastníka

dňa 06. 02. 2003 - žiadosť zástupcu sťažovateľov o určenie termínu pojednávania

dňa 10. 02. 2003 - OS BB nariadil termín pojednávania na 02. 04. 2003

dňa 02. 04. 2003 - pojednávanie spojené s vyhlásením rozsudku, č. k. -499

dňa 03. 07. 2003 - písomné vyhotovenie rozsudkov a ich doručovanie účastníkom

dňa 07. 08. 2003 - žalovaný podal na OS BB odvolanie proti rozhodnutiu

dňa 08. 08. 2003 - OS BB vyzval navrhovateľov na vyjadrenie sa k odvolaniu

žalovaného

dňa 18. 08. 2003 - podané vyjadrenie k odvolaniu

dňa 11. 09. 2003 - žalovaný požiadal OS BB o odpustenie zmeškanej lehoty

dňa 13. 11. 2003 - žalovaný doplnil svoje podanie - odvolanie

dňa 24. 11. 2003 - OS BB uznesením č. k. -601 zamietol žalovanému

návrh na odpustenie zmeškanej lehoty

dňa 19. 12. 2003 - žalovaný podal odvolanie voči uzneseniu č. k. -601

dňa 16. 12. 2003 - žalovaný podal odvolanie proti rozsudku č. k. -499

dňa 10. 02. 2004 - KS BB uznesením zrušil uznesenie OS BB -601

dňa 23. 02. 2004 - OS BB nariadil termín výsluchu právneho zástupcu žalovaného

dňa 24. 03. 2004 - OS BB uskutočnil výsluch JUDr. F.

dňa 18. 06. 2004 - OS BB zasielal žiadosť na OS BA I. o výsluch poštovej

doručovateľky dňa 03. 08. 2004 - OS BB zasielal žiadosť na OS BA I o vrátenie spisu

dňa 29. 10. 2004 - OS BB poslal urgenciu na OS BA I o výsluch

dňa 27. 05. 2005 - OS BB uznesením č. k. -704 zamietol návrh žalovaného

na odpustenie zmeškanej lehoty

dňa 15. 03. 2006 - pojednávanie na KS BB, vznesená námietka zaujatosti súdu

dňa 18. 05. 2006 - žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľov o vytýčenie termínu

pojednávania vo veci

dňa 30. 05. 2006 - KS BB oznámil, že spis je predložený NS SR na rozhodnutie

o námietke zaujatosti

dňa 06. 06. 2006 - Uznesenie NS SR č. k.

dňa 28. 06. 2006 - uznesenie KS BB č. k. -841, ktorým bolo zrušené

rozhodnutie OS BB č. k. -499

dňa 29. 06. 2006 - OS BA I pod spis. zn. vyhlásil konkurz na majetok

žalovaného

dňa 22. 12. 2006 - návrh na OS BB na vydanie predbežného opatrenia zo strany

navrhovateľov

dňa 07. 02. 2007 - OS BB oznámil navrhovateľom prerušenie konania z dôvodu

vyhlásenia konkurzu

dňa 30. 04. 2007 - OS BB vyzval správcu konkurznej podstaty vo veci majetku

podliehajúceho do konkurzu

dňa 30. 04. 2007 - OS BB vyzval správcu konkurznej podstaty vo veci majetku

podliehajúceho do konkurzu

dňa 07. 05. 2007 - odpoveď správcu na výzvu súdu

dňa 19. 03. 2008 - OS BB urguje KS BB o vrátenie spisu

dňa 20. 05. 2008 - OS BB zasielal urgenciu II o vrátenie spisu

dňa 05. 06. 2008 - OS BB zasielal urgenciu III o vrátenie spisu

dňa 07. 04. 2009 - OS BB vyzýval OS BA I, či konkurzné konanie na žalovaného bolo

ukončené

dňa 24. 07. 2009 - OS BB doručená sťažnosť na prieťahy v konaní

dňa 07. 08. 2009 - odpoveď OS BB na sťažnosť.“

Sťažovateľka zastáva názor, že postupom okresného súdu v namietanom konaní

došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a preto žiada, aby ústavný súd o jej sťažnosti

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo J. O. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v

článku 48 ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v

primeranej lehote zaručené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp.

zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje vo veci konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. O. priznáva finančné zadosťučinenie 2 000 EUR (slovom dvetisíc EUR), ktoré je

Okresný súd Banská Bystrica povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. J. O. priznáva trovy právneho zastúpenia 269,58 EUR (slovom

dvestošesťdesiatdeväť EUR, päťdesiatosem centov), ktoré je Okresný súd Banská Bystrica

povinný vyplatiť na účet advokátky JUDr. K. U. so sídlom B. do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a prijal ju na ďalšie

konanie uznesením č. k. -14 zo 16. augusta 2012. Po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky a predsedu okresného

súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu

okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti. Právna zástupkyňa

sťažovateľky a predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby

sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedu okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nie je možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu sa k sťažnosti vyjadril v prípise č. Spr 4077/2012 z 20. júna

2012, v ktorom okrem iného uviedol:

„... Podľa vyjadrenia zákonného sudcu vo veci sp. zn. nedošlo

k prieťahom v konaní a súd vo veci konal plynule. Dĺžka konania je zapríčinená väčším

počtom účastníkov, množstvom listinných dôkazov predložených v konaní a taktiež to, že

účastníci konania niekoľkokrát menili žalobný petit. Odporca je od 29. 06. 2006 v konkurze,

ktorý nie je doposiaľ právoplatne skončený. Od tohto dátumu je konanie v zmysle § 47

ods. 1 prerušené, pretože predmet sporu sa týkal majetku

podliehajúcemu konkurzu patriaceho úpadcovi, o čom svedčia aj konania vedené na

Okresnom súde Bratislava, vo veciach o vylúčení vecí z konkurznej podstaty, ktoré taktiež

nie sú právoplatne skončené. V žalovanej veci teda od 29. 06. 2006 neplynuli procesné

lehoty a až do právoplatného skončenia konkurzného konania nie je možné v tejto veci

pokračovať.

Zo spisového materiálu som zistil, že uvedené konanie č. je naďalej

zo zákona prerušené v súlade s ust. z dôvodu konkurzného

konania na odporcu J., spol. s r. o., so sídlom B. Okresný súd vykonáva včas všetky

potrebné procesné úkony a sleduje, či konkurzné konanie ešte prebieha. Naposledy 09. 03.

2012 bola okresnému súdu doručená odpoveď Okresného súdu Bratislava I, že konkurzné

konanie č. (správne má byť 2 , pozn.) úpadcu J., spol. s r. o. nie je

ukončené, prebieha speňažovanie majetku a termín ukončenia konania súd nedokáže určiť.

Poukazujem na rozhodnutia Ústavného súdu SR pod spis. zn. -25,

-14, -28 v tejto istej veci vedenej na Okresnom súde Banská

Bystrica, kde Ústavný súd SR pripustil, že túto sporovú vec možno z faktického hľadiska

považovať za zložitejšiu. Taktiež zohľadnil, že žalobcovia viackrát zmenili žalobný petit,

pričom súd sa musel s týmito procesnými úkonmi vysporiadať, čo malo objektívne vplyv na

doterajšiu dĺžku konania...“

Právna zástupkyňa sťažovateľky po predchádzajúcej výzve ústavného súdu nevyužila

možnosť zaujať stanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu.

Ústavný súd zistil, že v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. už posudzoval postup

okresného súdu v namietanom konaní na základe sťažností ďalších účastníkov konania,

pričom v označených konaniach vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov podľa

, ako aj ich práva podľa dohovoru. V označených konaniach

ústavný súd zisťoval aj doterajší priebeh namietaného konania. Ústavný súd preto vo veci

sťažovateľky vychádzal zo svojich zistení v konaní vedenom pod sp. zn. ,

v ktorom ustálil doterajší priebeh namietaného konania takto:

«- žalobkyňa V. B. spolu s manželom a ďalšími žalobcami podala 17. marca 2000

okresnému súdu žalobu, ktorou sa domáhala uloženia povinnosti žalovanej uzavrieť zmluvu

o prevode vlastníctva bytov a spoluvlastníckeho podielu na pozemku,

- okresný súd vyzval 21. marca 2000 žalovanú, aby sa vyjadrila k žalobe,

- okresný súd uznesením sp. zn. z 30. júna 2000 vydal na návrh žalobcov

predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanej previesť vlastnícke právo k bytovému domu,

v ktorom sa nachádzajú sporné byty (okresný súd predmetné uznesenie opravil uznesením

z 8. augusta 2000), spis bol po odvolaní žalovanej predložený krajskému súdu,

- krajský súd uznesením sp. zn. z 29. septembra 2000 zmenil

napadnuté uznesenie okresného súdu tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia

zamietol,

- okresný súd 11. decembra 2000 nariadil termín pojednávania na 5. február 2001,

ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu úpravy petitu žalobcami,

- podaním doručeným okresnému súdu 22. februára 2001 žalobcovia zmenili žalobný

petit a domáhali sa nahradenia prejavu vôle žalovaného (zatiaľ však bez doloženia

konkrétneho znenia zmlúv, ktoré sa zaviazali doručiť súdu dodatočne),

...

- okresnému súdu bol 30. mája 2001 doručený návrh na pristúpenie ďalších

účastníkov do konania na strane žalobcov a na zmenu petitu žaloby,

- okresný súd prípisom z 1. júna 2001 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k zmene

žaloby (výzvu zopakoval 9. júla 2001),

- okresný súd 15. októbra 2001 nariadil termín pojednávania na 7. november 2001,

na ktorom pripustil pristúpenie do konania sťažovateľky a ďalších žalobcov

(v 3. až 36. rade) a pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu doplnenia dokazovania,

- žalobcovia 23. januára 2002 doručili okresnému súdu upresnenie a doplnenie

žaloby,

- okresný súd pokynom z 19. júna 2002 zisťoval stav konaní vedených žalovanou

proti žalobcom o vypratanie sporných bytov,

- okresný súd 29. júla 2002 nariadil termín pojednávania na 28. október 2002, ktoré

bolo odročené na neurčito z dôvodu nutnosti doplnenia dokazovania,

- žalobcovia podaním doručeným okresnému súdu 28. októbra 2002 upresnili petit

žaloby,

- okresný súd 10. februára 2003 nariadil termín pojednávania na 2. apríl 2003, na

ktorom pripustil zmenu žaloby a po skončení dokazovania vyhlásil rozsudok, ktorým žalobe

vyhovel, pričom na základe fikcie doručenia právnemu zástupcovi žalovanej považoval

rozsudok za právoplatný od 29. júla 2003,

- žalovaná podala proti rozsudku okresného súdu sp. zn. z 2. apríla 2003

odvolanie z 5. augusta 2003, pričom právny zástupca žalovanej podaním doručeným

okresnému súdu 6. septembra 2003 požiadal o odpustenie zmeškania odvolacej lehoty

tvrdiac, že v čase doručovania rozsudku okresného súdu bol na dovolenke v Taliansku,

a preto nebolo možné aplikovať fikciu doručenia v zmysle § 47 ods. 2 poslednej vety

(ďalej aj „OSP“),

- okresný súd uznesením č. k. -601 z 24. novembra 2003 zamietol návrh

žalovanej na odpustenie zmeškania lehoty,

- na základe dožiadania krajského súdu (v súvislosti so sťažnosťou žalovanej pre

nezákonný postup pri správoplatnení rozsudku sp. zn. z 2. apríla 2003) okresný

súd predložil 25. novembra 2003 spis krajskému súdu,

- krajský súd vrátil spis okresnému súdu 2. decembra 2003 spolu so svojou

odpoveďou na sťažnosť žalovanej, v ktorej je okrem iného uvedené, že „Vec bude

predložená krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní odporcu, proti rozsudku z 2. 4. 2003,

ktorý posúdi, či odvolanie bolo podané včas...“ (spis bol opätovne predložený krajskému

súdu 16. decembra 2003),

- krajský súd uznesením sp. zn. z 28. januára 2004 zrušil uznesenie

okresného súdu o zamietnutí návrhu žalovanej na odpustenie zmeškania lehoty a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie (spis bol okresnému súdu vrátený 10. februára 2004),

- okresný súd 23. februára 2004 nariadil termín výsluchu právneho zástupcu

žalovanej v súvislosti s okolnosťami doručovania rozsudku na 27. február 2004, ktorý sa po

zmene termínu uskutočnil 24. marca 2004,

- okresný súd dožiadaním z 18. júna 2004 požiadal Okresný súd

Bratislava I o vykonanie výsluchu doručovateľky, ktorý urgoval 3. augusta 2004

a 29. októbra 2004,

- Okresný súd Bratislava I zaslal okresnému súdu 2. novembra 2004 zápisnice

o výsluchu doručovateľky,

- uznesením okresného súdu č. k. -704 z 27. mája 2005 bol zamietnutý

návrh žalovanej na odpustenie zmeškania lehoty, keďže k zmeškaniu lehoty na podanie

odvolania podľa jeho záverov v skutočnosti nedošlo,

- jedna zo žalobkýň 29. júna 2005 podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu

č. k. -704 z 27. mája 2005,

- spis bol 1. augusta 2005 predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní,

ktorý uznesením sp. zn. zo 17. augusta 2005 odvolanie žalobkyne odmietol

a spis vrátil okresnému súdu 23. augusta 2005,

- na základe odvolania žalovanej proti rozsudku sp. zn. z 2. apríla 2003

bol spis 13. októbra 2005 predložený krajskému súdu, ktorý ho 25. novembra 2005 vrátil

ako predčasne predložený z dôvodu, že okresný súd nesprávne vyrubil súdny poplatok za

odvolanie, krajský súd zároveň okresnému súdu vytkol, že dosiaľ nerozhodol o späťvzatí

žaloby žalobcami v 1. a 2. rade, a uložil mu zabezpečiť úmrtný list žalobcu G. B.,

- uznesením č. k. -773 z 23. decembra 2006 okresný súd zastavil konanie

vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade a spis 3. februára 2006 opätovne predložil krajskému

súdu na rozhodnutie o odvolaní žalovanej proti rozsudku okresného súdu,

- žalovaná 14. marca 2006 vzniesla námietku zaujatosti všetkých sudcov krajského

súdu, preto krajský súd pojednávanie konané 15. marca 2006 odročil na neurčito a 1. júna

2006 predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na

rozhodnutie o námietke zaujatosti,

- najvyšší súd uznesením sp. zn. zo 6. júna 2006 rozhodol, že členovia

odvolacieho senátu krajského súdu nie sú vylúčení,

- krajský súd uznesením č. k. -841 z 28. júna 2006 zrušil rozsudok

okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie, pričom zároveň rozhodol o pripustení

späťvzatia žaloby žalobkyňou v 7. rade a žalobkyňou v 24. rade a v tejto časti konanie

zastavil (spis bol vrátený okresnému súdu 9. augusta 2006),

- uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. z 29. júna 2006 bol

vyhlásený konkurz na majetok žalovanej, pričom túto skutočnosť oznámila okresnému súdu

aj žalovaná podaním z 12. júla 2006 a žiadala konanie prerušiť,

- okresný súd výzvou z 20. novembra 2006 požiadal správcu konkurznej podstaty

žalovanej o vyjadrenie, či podáva návrh na pokračovanie v namietanom konaní v zmysle

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“) (negatívna

odpoveď bola doručená 29. novembra 2006),

- okresný súd prípisom zo 4. decembra 2006 oznámil účastníkom, že konanie vedené

pod sp. zn. je prerušené podľa § 41 ods. 1 zákona o konkurze,

- žalobcovia 22. decembra 2006 podali v novom konaní návrh na vydanie

predbežného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby žalovanej a správcovi konkurznej podstaty

bolo zakázané nakladať s majetkom žalovanej (vec bola vedená pod sp. zn.

a 2. januára 2007 spojená so skôr začatou vecou vedenou pod sp. zn. ),

- okresný súd 30. apríla 2007 vyzval správcu konkurznej podstaty žalovanej, aby

oznámil, či sporný bytový dom je vedený ako majetok podliehajúci konkurzu a tvorí

konkurznú podstatu úpadcu, ktorý v odpovedi z 3. mája 2007 uviedol, že bytový dom nie je

vedený ako majetok podliehajúci konkurzu, ale niektoré byty spolu s podielom na pozemku

sú súčasťou konkurznej podstaty úpadcu,

- okresný súd výzvou zo 7. apríla 2009 a následne 13. júla 2009 adresovanou

Okresnému súdu Bratislava I zisťoval, či konkurzné konanie vedené pod sp. zn.

je právoplatne skončené,

- podľa oznámenia Okresného súdu Bratislava I z 30. júla 2009 konkurzné konanie

stále nie je skončené.»

Z vyjadrenia predsedu okresného súdu, ako aj zo súdneho spisu ústavný súd zistil, že

ani v čase doručenia sťažnosti sťažovateľky predmetné konkurzné konanie nie je

právoplatne skončené, v súčasnosti prebieha speňažovanie majetku, pričom termín jeho

ukončenia konania nemožno určiť. Zo zistení ústavného súdu zároveň vyplýva, že konanie

vedené okresným súdom pod sp. zn. bolo v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu aj naďalej prerušené podľa § 41 ods. 1 zákona o konkurze.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v , ako aj

práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z , ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorého len čo sa konanie

začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Podľa § 119 ods. 1

sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovaní

o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd konštatoval, že konanie, ktorého predmetom je (po

úpravách petitu) rozhodovanie o návrhu žalobcov (vrátane sťažovateľky) na nahradenie

prejavu vôle žalovanej na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytov, nemožno

z právneho hľadiska považovať za zložité. Na základe analýzy doterajšieho priebehu

konania aj vzhľadom na počet žalobcov (37) ústavný súd pripustil, že vec možno

z faktického hľadiska považovať za zložitejšiu, a preto túto skutočnosť zohľadňoval pri

rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľky.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd

konštatoval, že sťažovateľka v doterajšom priebehu konania poskytovala okresnému súdu

potrebnú súčinnosť, a preto nemožno pripísať na jej ťarchu negatívny podiel na tom, že

namietané konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené. Na druhej strane ústavný súd vzal

do úvahy, že žalobcovia v doterajšom priebehu konania viackrát zmenili žalobný petit,

pričom okresný súd sa musel s týmito procesnými úkonmi vysporiadať, čo malo objektívne

vplyv na doterajšiu dĺžku namietaného konania. Ústavný súd preto túto skutočnosť

zohľadnil pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Napokon ústavný súd posudzoval postup okresného súdu v doterajšom priebehu

konania. Pri hodnotení tohto kritéria vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej

zbytočné prieťahy v konaní, a teda porušenie základného práva podľa ,

ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môžu byť zapríčinené nielen samotnou

nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou,

teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov

konania v primeranom čase (m. m. napr. , , ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd na základe skutočností obsiahnutých v spise

konštatoval, že postup okresného súdu v namietanom konaní nevykazoval dlhšie obdobia

nečinnosti, t. j. jeho postup bol v zásade plynulý. Na druhej strane ústavný súd konštatoval,

že doterajší priebeh namietaného konania sa vyznačoval nesústredenou činnosťou

okresného súdu, ktorá mala nezanedbateľný vplyv na jeho doterajšiu neprimeranú dĺžku.

Tento záver ústavného súdu sa týka jednak nesprávneho posúdenia zmeškania lehoty na

podanie odvolania žalovanou proti rozsudku z 2. apríla 2003, nesprávneho postupu pri

vyrubení poplatku za odvolanie žalovanej proti rozsudku z 2. apríla 2003 a najmä ďalších

dôvodov, pre ktoré krajský súd uznesením č. k. -841 z 28. júna 2006 zrušil

rozsudok okresného súdu z 2. apríla 2003. Krajský súd v odôvodnení označeného uznesenia

totiž okresnému súdu najmä vytkol, že sa v napadnutom rozsudku nezaoberal „otázkou

aktívnej legitimácie navrhovateľov“, pričom „Pre nedostatok dôvodov v tomto smere je

preto rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný“, a tiež to, že „... neodôvodnil, prečo

pri kúpnej cene za byty a pozemky vychádzal len z kúpnej ceny za bytový dom a nie aj

z kúpnej ceny za pozemky sčasti prevádzanej na navrhovateľov. Okresný súd neodôvodnil

ani to prečo do obstarávacej ceny nezhrnul náklady súvisiace s obstaraním majetku, ako

žiadal odporca. V tomto smere je rozsudok okresného súdu pre nedostatok dôvodov

nepreskúmateľný.

... Účastníci v doterajšom priebehu konania predkladali viacero návrhov zmlúv

o prevode vlastníctva bytov, pričom išlo tak o návrhy navrhovateľov, ako aj o návrhy

v znení navrhovanom odporcom. Vzhľadom na to i vzhľadom na veľký počet účastníkov

konania stalo sa neprehľadným, kto z účastníkov to – ktoré navrhované znenie zmluvy

predkladá a z akých skutočností pritom vychádzal. Keďže zo spisového materiálu

predloženého krajskému súdu nebolo zrejmé, ktoré znenie zmlúv tvorí súčasť napadnutého

rozsudku, okresný súd v ďalšom konaní aj tento nedostatok odstráni.

... Odporca dôvodne v odvolaní namieta formuláciu výroku napadnutého rozsudku,

pokiaľ okresný súd pri tých účastníkoch, ktorí sú manželmi a vzniklo im právo spoločného

nájmu k bytu, nahrádza vyhlásenie vôle odporcu u každého z manželov osobitne bez ohľadu

na to, že u nich existuje právo spoločného nájmu bytu. Aj uvedený nedostatok okresný súd

v ďalšom konaní odstráni.“.

V období po prerušení konania v zmysle § 47 ods. 1 zákona o konkurze na základe

uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k. -76 z 29. júna 2006 nemohlo podľa

názoru ústavného súdu dôjsť k zbytočným prieťahom v konaní, keďže konanie bolo podľa

jeho názoru prerušené v súlade so zákonom, pričom okresný súd v tejto súvislosti vykonal

včas všetky potrebné procesné úkony a sleduje, či uvedené konkurzné konanie ešte

prebieha. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na svoju konštantnú judikatúru, podľa

ktorej prerušenie konania, ku ktorému došlo v súlade so zákonom, predstavuje zákonnú

prekážku v konaní, a preto nečinnosť všeobecného súdu z dôvodu existencie zákonnej

prekážky v konaní neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní (m. m. ,

, , atď.).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že neefektívnou činnosťou

okresného súdu v namietanom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj jej práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto

nálezu).

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby

vo veci konal.

Sťažovateľka tiež žiadala, aby ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby v konaní

vedenom pod sp. zn. v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Keďže ústavný súd v náleze č. k. -19 z 22. januára 2010 takýto príkaz

okresnému súdu už uložil, nebolo potrebné deklarovať ho opätovne, a preto v tejto časti

sťažnosti sťažovateľky nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).

Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva

boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo

sťažovateľky podľa , ako aj jej právo podľa dohovoru,

zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Ústavný

súd pritom vychádzal zo svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého cieľom

primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva

v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na

ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie

v sume 2 000 € s poukazom na to, že „právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádzajú, im

spôsobila nielen materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu, spočívajúcu v neistote ohľadne

vlastníckych práv k bytu, ktorý užívala od roku 1995 a do dnešného dňa z dôvodu

nekonania súdu jej vlastníctvo nebolo priznané“.

Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na

konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného konania, dôvody, pre ktoré v ňom došlo

k zbytočným prieťahom, faktickú zložitosť veci, ako aj správanie sťažovateľky ako

účastníčky konania a ďalšie okolnosti predmetného konania ústavný súd dospel k záveru, že

v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 500 € sťažovateľke

primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 2 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľke, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym

zastupovaním advokátkou. Za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2012 patrí podľa

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“) odmena 127,16 €, čo spolu s režijným paušálom (7,63 €) predstavuje

odmenu za jeden úkon 134,79 €. Ústavný súd priznal úhradu trov konania za dva úkony

právnej služby (príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti ) v celkovej sume

269,58 € (2 x 134,79 €) a uložil okresnému súdu povinnosť uhradiť trovy konania na účet

právnej zástupkyne sťažovateľky (bod 3 tohto nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. novembra 2012