Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 422/2012
PDF · 274.48 KB
No categories available
IV. ÚS 422/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. novembra 2012
v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho
a Ladislava Orosza o sťažnosti J. O., B., zastúpenej advokátkou JUDr. K. U., B., ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C
53/2000, za účasti Okresného súdu Banská Bystrica, takto
rozhodol:
1. Základné právo J. O. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 53/2000 p o r u š e n é
b o l i .
2. J. O. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto
eur), ktoré jej j e Okresný súd Banská Bystrica p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý uhradiť J. O. trovy konania v
sume 269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet jej
právnej zástupkyne JUDr. K. U., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. mája 2012
doručená sťažnosť J. O., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. K. U.,
B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 53/2000.
Zo sťažnosti vyplýva, že predmetom namietaného konania vedeného pod sp. zn.
13 C 53/2000 bolo pôvodne rozhodovanie o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali uloženia
povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytov proti žalovanej obchodnej
spoločnosti J., spol. s r. o., B. (ďalej len „žalovaná“). V priebehu konania došlo k zmene
žaloby, v zmysle ktorej sa žalobcovia domáhajú proti žalovanej nahradenia prejavu jej vôle
na uzatvorenie zmlúv o prevode vlastníctva bytov na navrhovateľov. Sťažovateľka v
sťažnosti uvádza, že k pôvodnej žalobe podanej okresnému súdu 17. mája 2000 pristúpila
30. mája 2001; v konaní je vedená ako žalobkyňa v 13. rade.
Sťažovateľka v ďalšej časti sťažnosti opisuje doterajší priebeh namietaného konania
v období od jej pristúpenia do konania; v tomto období boli podľa nej vo veci vykonané
nasledujúce úkony:
„Dňa 30. 05. 2001 pristúpila sťažovateľka ako navrhovateľka k žalobe podanej
Okresnému súdu v Banskej Bystrici dňa 17. 03. 2000 o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu
o prevode vlastníctva bytov proti žalovanému J. spol. s r. o..., neskôr zmenenú na
nahradenie prejavu vôle žalovaného na uzatvorenie zmlúv o prevode vlastníctva bytov na
navrhovateľov.
Vo veci boli vykonané nasledovné úkony:
dňa 01. 06. 2001 - okresný súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k zmene žaloby,
dňa 11. 06. 2001 - žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania,
dňa 09. 07. 2001 - OS BB zasielal urgenciu právnemu zástupcovi JUDr. K. na
vyjadrenie
dňa 26. 07. 2001 - JUDr. K. podala vyjadrenie na OS BB
dňa 15. 10. 2001 - OS BB nariadil termín pojednávania na 07. 11. 2001
dňa 07. 11. 2001 - pojednávanie na OS BB
dňa 17. 12. 2001 - sťažnosť na prieťahy v konaní
dňa 18. 12. 2001 - OS BB zasielal výzvu na Daňový úrad I Banská Bystrica
dňa 04. 01. 2002 - Daňový úrad I Banská Bystrica odpovedal na výzvu súdu
dňa 23. 01. 2002 - OS BB bolo doručené upresnenie a doplnenie žaloby zo strany
žalobcov
dňa 11. 03. 2002 - žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania
dňa 13. 05. 2002 - žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania
dňa 05. 06. 2002 - žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania
dňa 18. 06. 2002 - žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania
dňa 19. 07. 2002 - OS BB zisťoval stav konaní vedených žalovaným proti žalobcom
o vypratanie sporných nehnuteľností
dňa 29. 07. 2002 - OS BB nariadil termín pojednávania na 28. 10. 2002
dňa 28. 10. 2002 - pojednávanie na OS BB
dňa 31. 10. 2002 - zaslanie písomného vyjadrenia zástupcu sťažovateľov vo veci
dňa 14. 11. 2002 - OS BB urgoval práv. zástupcu žalovaného na predloženie
dokladov
dňa 12. 12. 2002 - právny zástupca žalovaného doložil doklady OS BB
dňa 05. 12. 2002 - žiadosť zástupcu sťažovateľky o určenie termínu pojednávania
dňa 03. 01. 2003 - zaslanie upresnenia žalobného petitu, návrh na pristúpenie
ďalšieho účastníka
dňa 06. 02. 2003 - žiadosť zástupcu sťažovateľov o určenie termínu pojednávania
dňa 10. 02. 2003 - OS BB nariadil termín pojednávania na 02. 04. 2003
dňa 02. 04. 2003 - pojednávanie spojené s vyhlásením rozsudku, č. k. 13 C 53/00-499
dňa 03. 07. 2003 - písomné vyhotovenie rozsudkov a ich doručovanie účastníkom
dňa 07. 08. 2003 - žalovaný podal na OS BB odvolanie proti rozhodnutiu
dňa 08. 08. 2003 - OS BB vyzval navrhovateľov na vyjadrenie sa k odvolaniu
žalovaného
dňa 18. 08. 2003 - podané vyjadrenie k odvolaniu
dňa 11. 09. 2003 - žalovaný požiadal OS BB o odpustenie zmeškanej lehoty
dňa 13. 11. 2003 - žalovaný doplnil svoje podanie - odvolanie
dňa 24. 11. 2003 - OS BB uznesením č. k. 13 C 53/00-601 zamietol žalovanému
návrh na odpustenie zmeškanej lehoty
dňa 19. 12. 2003 - žalovaný podal odvolanie voči uzneseniu č. k. 13 C 53/00-601
dňa 16. 12. 2003 - žalovaný podal odvolanie proti rozsudku č. k. 13 C 53/00-499
dňa 10. 02. 2004 - KS BB uznesením zrušil uznesenie OS BB 13 C 53/00-601
dňa 23. 02. 2004 - OS BB nariadil termín výsluchu právneho zástupcu žalovaného
dňa 24. 03. 2004 - OS BB uskutočnil výsluch JUDr. F.
dňa 18. 06. 2004 - OS BB zasielal žiadosť na OS BA I. o výsluch poštovej
doručovateľky dňa 03. 08. 2004 - OS BB zasielal žiadosť na OS BA I o vrátenie spisu
dňa 29. 10. 2004 - OS BB poslal urgenciu na OS BA I o výsluch
dňa 27. 05. 2005 - OS BB uznesením č. k. 13 C 53/00-704 zamietol návrh žalovaného
na odpustenie zmeškanej lehoty
dňa 15. 03. 2006 - pojednávanie na KS BB, vznesená námietka zaujatosti súdu
dňa 18. 05. 2006 - žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľov o vytýčenie termínu
pojednávania vo veci
dňa 30. 05. 2006 - KS BB oznámil, že spis je predložený NS SR na rozhodnutie
o námietke zaujatosti
dňa 06. 06. 2006 - Uznesenie NS SR č. k. 3 Nc 16/06
dňa 28. 06. 2006 - uznesenie KS BB č. k. 15 Co/33/06-841, ktorým bolo zrušené
rozhodnutie OS BB č. k. 13 C 53/00-499
dňa 29. 06. 2006 - OS BA I pod spis. zn. 2 K 15/2006 vyhlásil konkurz na majetok
žalovaného
dňa 22. 12. 2006 - návrh na OS BB na vydanie predbežného opatrenia zo strany
navrhovateľov
dňa 07. 02. 2007 - OS BB oznámil navrhovateľom prerušenie konania z dôvodu
vyhlásenia konkurzu
dňa 30. 04. 2007 - OS BB vyzval správcu konkurznej podstaty vo veci majetku
podliehajúceho do konkurzu
dňa 30. 04. 2007 - OS BB vyzval správcu konkurznej podstaty vo veci majetku
podliehajúceho do konkurzu
dňa 07. 05. 2007 - odpoveď správcu na výzvu súdu
dňa 19. 03. 2008 - OS BB urguje KS BB o vrátenie spisu
dňa 20. 05. 2008 - OS BB zasielal urgenciu II o vrátenie spisu
dňa 05. 06. 2008 - OS BB zasielal urgenciu III o vrátenie spisu
dňa 07. 04. 2009 - OS BB vyzýval OS BA I, či konkurzné konanie na žalovaného bolo
ukončené
dňa 24. 07. 2009 - OS BB doručená sťažnosť na prieťahy v konaní
dňa 07. 08. 2009 - odpoveď OS BB na sťažnosť.“
Sťažovateľka zastáva názor, že postupom okresného súdu v namietanom konaní
došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a preto žiada, aby ústavný súd o jej sťažnosti
nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo J. O. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v
článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v
primeranej lehote zaručené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp.
zn. 13 C 53/2000 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 53/2000
prikazuje vo veci konať bez zbytočných prieťahov.
3. J. O. priznáva finančné zadosťučinenie 2 000 EUR (slovom dvetisíc EUR), ktoré je
Okresný súd Banská Bystrica povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
4. J. O. priznáva trovy právneho zastúpenia 269,58 EUR (slovom
dvestošesťdesiatdeväť EUR, päťdesiatosem centov), ktoré je Okresný súd Banská Bystrica
povinný vyplatiť na účet advokátky JUDr. K. U. so sídlom B. do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.“
Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a prijal ju na ďalšie
konanie uznesením č. k. IV. ÚS 422/2012-14 zo 16. augusta 2012. Po prijatí sťažnosti na
ďalšie konanie ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky a predsedu okresného
súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu
okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti. Právna zástupkyňa
sťažovateľky a predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby
sa vo veci konalo ústne pojednávanie.
Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedu okresného
súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade
s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,
pretože dospel k záveru, že od neho nie je možné očakávať ďalšie objasnenie veci.
Predseda okresného súdu sa k sťažnosti vyjadril v prípise č. Spr 4077/2012 z 20. júna
2012, v ktorom okrem iného uviedol:
„... Podľa vyjadrenia zákonného sudcu vo veci sp. zn. 13 C 53/2000 nedošlo
k prieťahom v konaní a súd vo veci konal plynule. Dĺžka konania je zapríčinená väčším
počtom účastníkov, množstvom listinných dôkazov predložených v konaní a taktiež to, že
účastníci konania niekoľkokrát menili žalobný petit. Odporca je od 29. 06. 2006 v konkurze,
ktorý nie je doposiaľ právoplatne skončený. Od tohto dátumu je konanie v zmysle § 47
ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. prerušené, pretože predmet sporu sa týkal majetku
podliehajúcemu konkurzu patriaceho úpadcovi, o čom svedčia aj konania vedené na
Okresnom súde Bratislava, vo veciach o vylúčení vecí z konkurznej podstaty, ktoré taktiež
nie sú právoplatne skončené. V žalovanej veci teda od 29. 06. 2006 neplynuli procesné
lehoty a až do právoplatného skončenia konkurzného konania nie je možné v tejto veci
pokračovať.
Zo spisového materiálu som zistil, že uvedené konanie č. 13 C/53/2000 je naďalej
zo zákona prerušené v súlade s ust. § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. z dôvodu konkurzného
konania na odporcu J., spol. s r. o., so sídlom B. Okresný súd vykonáva včas všetky
potrebné procesné úkony a sleduje, či konkurzné konanie ešte prebieha. Naposledy 09. 03.
2012 bola okresnému súdu doručená odpoveď Okresného súdu Bratislava I, že konkurzné
konanie č. 1 K/15/2006 (správne má byť 2 K/15/2006, pozn.) úpadcu J., spol. s r. o. nie je
ukončené, prebieha speňažovanie majetku a termín ukončenia konania súd nedokáže určiť.
Poukazujem na rozhodnutia Ústavného súdu SR pod spis. zn. III. ÚS 28/10-25,
II. ÚS 145/2010-14, IV. ÚS 149/10-28 v tejto istej veci vedenej na Okresnom súde Banská
Bystrica, kde Ústavný súd SR pripustil, že túto sporovú vec možno z faktického hľadiska
považovať za zložitejšiu. Taktiež zohľadnil, že žalobcovia viackrát zmenili žalobný petit,
pričom súd sa musel s týmito procesnými úkonmi vysporiadať, čo malo objektívne vplyv na
doterajšiu dĺžku konania...“
Právna zástupkyňa sťažovateľky po predchádzajúcej výzve ústavného súdu nevyužila
možnosť zaujať stanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu.
Ústavný súd zistil, že v konaniach vedených pod sp. zn. IV. ÚS 411/09, sp. zn.
III. ÚS 28/2010, sp. zn. IV. ÚS 149/2010 a sp. zn. II. ÚS 145/2010 už posudzoval postup
okresného súdu v namietanom konaní na základe sťažností ďalších účastníkov konania,
pričom v označených konaniach vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V označených konaniach
ústavný súd zisťoval aj doterajší priebeh namietaného konania. Ústavný súd preto vo veci
sťažovateľky vychádzal zo svojich zistení v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 145/2010,
v ktorom ustálil doterajší priebeh namietaného konania takto:
«- žalobkyňa V. B. spolu s manželom a ďalšími žalobcami podala 17. marca 2000
okresnému súdu žalobu, ktorou sa domáhala uloženia povinnosti žalovanej uzavrieť zmluvu
o prevode vlastníctva bytov a spoluvlastníckeho podielu na pozemku,
- okresný súd vyzval 21. marca 2000 žalovanú, aby sa vyjadrila k žalobe,
- okresný súd uznesením sp. zn. 13 C 53/00 z 30. júna 2000 vydal na návrh žalobcov
predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanej previesť vlastnícke právo k bytovému domu,
v ktorom sa nachádzajú sporné byty (okresný súd predmetné uznesenie opravil uznesením
z 8. augusta 2000), spis bol po odvolaní žalovanej predložený krajskému súdu,
- krajský súd uznesením sp. zn. 16 Co 2173/00 z 29. septembra 2000 zmenil
napadnuté uznesenie okresného súdu tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia
zamietol,
- okresný súd 11. decembra 2000 nariadil termín pojednávania na 5. február 2001,
ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu úpravy petitu žalobcami,
- podaním doručeným okresnému súdu 22. februára 2001 žalobcovia zmenili žalobný
petit a domáhali sa nahradenia prejavu vôle žalovaného (zatiaľ však bez doloženia
konkrétneho znenia zmlúv, ktoré sa zaviazali doručiť súdu dodatočne),
...
- okresnému súdu bol 30. mája 2001 doručený návrh na pristúpenie ďalších
účastníkov do konania na strane žalobcov a na zmenu petitu žaloby,
- okresný súd prípisom z 1. júna 2001 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k zmene
žaloby (výzvu zopakoval 9. júla 2001),
- okresný súd 15. októbra 2001 nariadil termín pojednávania na 7. november 2001,
na ktorom pripustil pristúpenie do konania sťažovateľky a ďalších žalobcov
(v 3. až 36. rade) a pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu doplnenia dokazovania,
- žalobcovia 23. januára 2002 doručili okresnému súdu upresnenie a doplnenie
žaloby,
- okresný súd pokynom z 19. júna 2002 zisťoval stav konaní vedených žalovanou
proti žalobcom o vypratanie sporných bytov,
- okresný súd 29. júla 2002 nariadil termín pojednávania na 28. október 2002, ktoré
bolo odročené na neurčito z dôvodu nutnosti doplnenia dokazovania,
- žalobcovia podaním doručeným okresnému súdu 28. októbra 2002 upresnili petit
žaloby,
- okresný súd 10. februára 2003 nariadil termín pojednávania na 2. apríl 2003, na
ktorom pripustil zmenu žaloby a po skončení dokazovania vyhlásil rozsudok, ktorým žalobe
vyhovel, pričom na základe fikcie doručenia právnemu zástupcovi žalovanej považoval
rozsudok za právoplatný od 29. júla 2003,
- žalovaná podala proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 13 C 53/00 z 2. apríla 2003
odvolanie z 5. augusta 2003, pričom právny zástupca žalovanej podaním doručeným
okresnému súdu 6. septembra 2003 požiadal o odpustenie zmeškania odvolacej lehoty
tvrdiac, že v čase doručovania rozsudku okresného súdu bol na dovolenke v Taliansku,
a preto nebolo možné aplikovať fikciu doručenia v zmysle § 47 ods. 2 poslednej vety
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),
- okresný súd uznesením č. k. 13 C 53/00-601 z 24. novembra 2003 zamietol návrh
žalovanej na odpustenie zmeškania lehoty,
- na základe dožiadania krajského súdu (v súvislosti so sťažnosťou žalovanej pre
nezákonný postup pri správoplatnení rozsudku sp. zn. 13 C 53/00 z 2. apríla 2003) okresný
súd predložil 25. novembra 2003 spis krajskému súdu,
- krajský súd vrátil spis okresnému súdu 2. decembra 2003 spolu so svojou
odpoveďou na sťažnosť žalovanej, v ktorej je okrem iného uvedené, že „Vec bude
predložená krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní odporcu, proti rozsudku z 2. 4. 2003,
ktorý posúdi, či odvolanie bolo podané včas...“ (spis bol opätovne predložený krajskému
súdu 16. decembra 2003),
- krajský súd uznesením sp. zn. 17 Co 391/03 z 28. januára 2004 zrušil uznesenie
okresného súdu o zamietnutí návrhu žalovanej na odpustenie zmeškania lehoty a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie (spis bol okresnému súdu vrátený 10. februára 2004),
- okresný súd 23. februára 2004 nariadil termín výsluchu právneho zástupcu
žalovanej v súvislosti s okolnosťami doručovania rozsudku na 27. február 2004, ktorý sa po
zmene termínu uskutočnil 24. marca 2004,
- okresný súd dožiadaním z 18. júna 2004 požiadal Okresný súd
Bratislava I o vykonanie výsluchu doručovateľky, ktorý urgoval 3. augusta 2004
a 29. októbra 2004,
- Okresný súd Bratislava I zaslal okresnému súdu 2. novembra 2004 zápisnice
o výsluchu doručovateľky,
- uznesením okresného súdu č. k. 13 C 53/00-704 z 27. mája 2005 bol zamietnutý
návrh žalovanej na odpustenie zmeškania lehoty, keďže k zmeškaniu lehoty na podanie
odvolania podľa jeho záverov v skutočnosti nedošlo,
- jedna zo žalobkýň 29. júna 2005 podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu
č. k. 13 C 53/00-704 z 27. mája 2005,
- spis bol 1. augusta 2005 predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní,
ktorý uznesením sp. zn. 17 Co 251/05 zo 17. augusta 2005 odvolanie žalobkyne odmietol
a spis vrátil okresnému súdu 23. augusta 2005,
- na základe odvolania žalovanej proti rozsudku sp. zn. 13 C 53/00 z 2. apríla 2003
bol spis 13. októbra 2005 predložený krajskému súdu, ktorý ho 25. novembra 2005 vrátil
ako predčasne predložený z dôvodu, že okresný súd nesprávne vyrubil súdny poplatok za
odvolanie, krajský súd zároveň okresnému súdu vytkol, že dosiaľ nerozhodol o späťvzatí
žaloby žalobcami v 1. a 2. rade, a uložil mu zabezpečiť úmrtný list žalobcu G. B.,
- uznesením č. k. 13 C 53/00-773 z 23. decembra 2006 okresný súd zastavil konanie
vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade a spis 3. februára 2006 opätovne predložil krajskému
súdu na rozhodnutie o odvolaní žalovanej proti rozsudku okresného súdu,
- žalovaná 14. marca 2006 vzniesla námietku zaujatosti všetkých sudcov krajského
súdu, preto krajský súd pojednávanie konané 15. marca 2006 odročil na neurčito a 1. júna
2006 predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na
rozhodnutie o námietke zaujatosti,
- najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Nc 16/2006 zo 6. júna 2006 rozhodol, že členovia
odvolacieho senátu krajského súdu nie sú vylúčení,
- krajský súd uznesením č. k. 15 Co 33/06-841 z 28. júna 2006 zrušil rozsudok
okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie, pričom zároveň rozhodol o pripustení
späťvzatia žaloby žalobkyňou v 7. rade a žalobkyňou v 24. rade a v tejto časti konanie
zastavil (spis bol vrátený okresnému súdu 9. augusta 2006),
- uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2 K 15/2006 z 29. júna 2006 bol
vyhlásený konkurz na majetok žalovanej, pričom túto skutočnosť oznámila okresnému súdu
aj žalovaná podaním z 12. júla 2006 a žiadala konanie prerušiť,
- okresný súd výzvou z 20. novembra 2006 požiadal správcu konkurznej podstaty
žalovanej o vyjadrenie, či podáva návrh na pokračovanie v namietanom konaní v zmysle
§ 47 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“) (negatívna
odpoveď bola doručená 29. novembra 2006),
- okresný súd prípisom zo 4. decembra 2006 oznámil účastníkom, že konanie vedené
pod sp. zn. 13 C 53/00 je prerušené podľa § 41 ods. 1 zákona o konkurze,
- žalobcovia 22. decembra 2006 podali v novom konaní návrh na vydanie
predbežného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby žalovanej a správcovi konkurznej podstaty
bolo zakázané nakladať s majetkom žalovanej (vec bola vedená pod sp. zn. 15 C 222/2006
a 2. januára 2007 spojená so skôr začatou vecou vedenou pod sp. zn. 13 C 53/00),
- okresný súd 30. apríla 2007 vyzval správcu konkurznej podstaty žalovanej, aby
oznámil, či sporný bytový dom je vedený ako majetok podliehajúci konkurzu a tvorí
konkurznú podstatu úpadcu, ktorý v odpovedi z 3. mája 2007 uviedol, že bytový dom nie je
vedený ako majetok podliehajúci konkurzu, ale niektoré byty spolu s podielom na pozemku
sú súčasťou konkurznej podstaty úpadcu,
- okresný súd výzvou zo 7. apríla 2009 a následne 13. júla 2009 adresovanou
Okresnému súdu Bratislava I zisťoval, či konkurzné konanie vedené pod sp. zn. 2 K 15/06
je právoplatne skončené,
- podľa oznámenia Okresného súdu Bratislava I z 30. júla 2009 konkurzné konanie
stále nie je skončené.»
Z vyjadrenia predsedu okresného súdu, ako aj zo súdneho spisu ústavný súd zistil, že
ani v čase doručenia sťažnosti sťažovateľky predmetné konkurzné konanie nie je
právoplatne skončené, v súčasnosti prebieha speňažovanie majetku, pričom termín jeho
ukončenia konania nemožno určiť. Zo zistení ústavného súdu zároveň vyplýva, že konanie
vedené okresným súdom pod sp. zn. 13 C 53/2000 bolo v čase doručenia sťažnosti
ústavnému súdu aj naďalej prerušené podľa § 41 ods. 1 zákona o konkurze.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj
práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 53/2000.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby
v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola
rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorého len čo sa konanie
začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Podľa § 119 ods. 1
OSP sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.
1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovaní
o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd konštatoval, že konanie, ktorého predmetom je (po
úpravách petitu) rozhodovanie o návrhu žalobcov (vrátane sťažovateľky) na nahradenie
prejavu vôle žalovanej na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytov, nemožno
z právneho hľadiska považovať za zložité. Na základe analýzy doterajšieho priebehu
konania aj vzhľadom na počet žalobcov (37) ústavný súd pripustil, že vec možno
z faktického hľadiska považovať za zložitejšiu, a preto túto skutočnosť zohľadňoval pri
rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľky.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd
konštatoval, že sťažovateľka v doterajšom priebehu konania poskytovala okresnému súdu
potrebnú súčinnosť, a preto nemožno pripísať na jej ťarchu negatívny podiel na tom, že
namietané konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené. Na druhej strane ústavný súd vzal
do úvahy, že žalobcovia v doterajšom priebehu konania viackrát zmenili žalobný petit,
pričom okresný súd sa musel s týmito procesnými úkonmi vysporiadať, čo malo objektívne
vplyv na doterajšiu dĺžku namietaného konania. Ústavný súd preto túto skutočnosť
zohľadnil pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
3. Napokon ústavný súd posudzoval postup okresného súdu v doterajšom priebehu
konania. Pri hodnotení tohto kritéria vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej
zbytočné prieťahy v konaní, a teda porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môžu byť zapríčinené nielen samotnou
nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou,
teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov
konania v primeranom čase (m. m. napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd na základe skutočností obsiahnutých v spise
konštatoval, že postup okresného súdu v namietanom konaní nevykazoval dlhšie obdobia
nečinnosti, t. j. jeho postup bol v zásade plynulý. Na druhej strane ústavný súd konštatoval,
že doterajší priebeh namietaného konania sa vyznačoval nesústredenou činnosťou
okresného súdu, ktorá mala nezanedbateľný vplyv na jeho doterajšiu neprimeranú dĺžku.
Tento záver ústavného súdu sa týka jednak nesprávneho posúdenia zmeškania lehoty na
podanie odvolania žalovanou proti rozsudku z 2. apríla 2003, nesprávneho postupu pri
vyrubení poplatku za odvolanie žalovanej proti rozsudku z 2. apríla 2003 a najmä ďalších
dôvodov, pre ktoré krajský súd uznesením č. k. 15 Co 33/06-841 z 28. júna 2006 zrušil
rozsudok okresného súdu z 2. apríla 2003. Krajský súd v odôvodnení označeného uznesenia
totiž okresnému súdu najmä vytkol, že sa v napadnutom rozsudku nezaoberal „otázkou
aktívnej legitimácie navrhovateľov“, pričom „Pre nedostatok dôvodov v tomto smere je
preto rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný“, a tiež to, že „... neodôvodnil, prečo
pri kúpnej cene za byty a pozemky vychádzal len z kúpnej ceny za bytový dom a nie aj
z kúpnej ceny za pozemky sčasti prevádzanej na navrhovateľov. Okresný súd neodôvodnil
ani to prečo do obstarávacej ceny nezhrnul náklady súvisiace s obstaraním majetku, ako
žiadal odporca. V tomto smere je rozsudok okresného súdu pre nedostatok dôvodov
nepreskúmateľný.
... Účastníci v doterajšom priebehu konania predkladali viacero návrhov zmlúv
o prevode vlastníctva bytov, pričom išlo tak o návrhy navrhovateľov, ako aj o návrhy
v znení navrhovanom odporcom. Vzhľadom na to i vzhľadom na veľký počet účastníkov
konania stalo sa neprehľadným, kto z účastníkov to – ktoré navrhované znenie zmluvy
predkladá a z akých skutočností pritom vychádzal. Keďže zo spisového materiálu
predloženého krajskému súdu nebolo zrejmé, ktoré znenie zmlúv tvorí súčasť napadnutého
rozsudku, okresný súd v ďalšom konaní aj tento nedostatok odstráni.
... Odporca dôvodne v odvolaní namieta formuláciu výroku napadnutého rozsudku,
pokiaľ okresný súd pri tých účastníkoch, ktorí sú manželmi a vzniklo im právo spoločného
nájmu k bytu, nahrádza vyhlásenie vôle odporcu u každého z manželov osobitne bez ohľadu
na to, že u nich existuje právo spoločného nájmu bytu. Aj uvedený nedostatok okresný súd
v ďalšom konaní odstráni.“.
V období po prerušení konania v zmysle § 47 ods. 1 zákona o konkurze na základe
uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k. 2 K 15/2006-76 z 29. júna 2006 nemohlo podľa
názoru ústavného súdu dôjsť k zbytočným prieťahom v konaní, keďže konanie bolo podľa
jeho názoru prerušené v súlade so zákonom, pričom okresný súd v tejto súvislosti vykonal
včas všetky potrebné procesné úkony a sleduje, či uvedené konkurzné konanie ešte
prebieha. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na svoju konštantnú judikatúru, podľa
ktorej prerušenie konania, ku ktorému došlo v súlade so zákonom, predstavuje zákonnú
prekážku v konaní, a preto nečinnosť všeobecného súdu z dôvodu existencie zákonnej
prekážky v konaní neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní (m. m. II. ÚS 3/03,
I. ÚS 65/03, I. ÚS 214/06, IV. ÚS 328/09 atď.).
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že neefektívnou činnosťou
okresného súdu v namietanom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto
nálezu).
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby
vo veci konal.
Sťažovateľka tiež žiadala, aby ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby v konaní
vedenom pod sp. zn. 13 C 53/2000 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.
Keďže ústavný súd v náleze č. k. IV. ÚS 411/09-19 z 22. januára 2010 takýto príkaz
okresnému súdu už uložil, nebolo potrebné deklarovať ho opätovne, a preto v tejto časti
sťažnosti sťažovateľky nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva
boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo
sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Ústavný
súd pritom vychádzal zo svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého cieľom
primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva
v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na
ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Sťažovateľka v sťažnosti žiadala, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie
v sume 2 000 € s poukazom na to, že „právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádzajú, im
spôsobila nielen materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu, spočívajúcu v neistote ohľadne
vlastníckych práv k bytu, ktorý užívala od roku 1995 a do dnešného dňa z dôvodu
nekonania súdu jej vlastníctvo nebolo priznané“.
Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd
zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na
konkrétne okolnosti prípadu.
Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného konania, dôvody, pre ktoré v ňom došlo
k zbytočným prieťahom, faktickú zložitosť veci, ako aj správanie sťažovateľky ako
účastníčky konania a ďalšie okolnosti predmetného konania ústavný súd dospel k záveru, že
v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 500 € sťažovateľke
primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 2 výroku tohto nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj
o úhrade trov konania sťažovateľke, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym
zastupovaním advokátkou. Za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2012 patrí podľa
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“) odmena 127,16 €, čo spolu s režijným paušálom (7,63 €) predstavuje
odmenu za jeden úkon 134,79 €. Ústavný súd priznal úhradu trov konania za dva úkony
právnej služby (príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti ) v celkovej sume
269,58 € (2 x 134,79 €) a uložil okresnému súdu povinnosť uhradiť trovy konania na účet
právnej zástupkyne sťažovateľky (bod 3 tohto nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto
rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. novembra 2012