Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 145/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. júna 2010 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť A. F., B., a D. F., B., zastúpených advokátkou JUDr. K. U., B.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š i l základné právo A. F. a D. F., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných

prieťahov, zaručené v a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd.

2. A. F. a D. F. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Banská Bystrica p o v i n n ý zaplatiť im

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. A. F. a D. F. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 245,70 €

(slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) ktoré j e Okresný súd Banská

Bystrica p o v i n n ý vyplatiť na účet ich advokátky JUDr. K. U., B., do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 z 24. marca 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. F. a D. F. (ďalej len „sťažovatelia“),

ktorou namietajú porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. ,

ktoré sa začalo na okresnom súde 17. marca 2000, sa sťažovatelia, ktorí do konania ako

navrhovatelia pristúpili 30. mája 2001, domáhajú uloženia povinnosti uzavrieť zmluvu

o prevode vlastníctva bytov proti žalovanej J., spol. s r. o. (ďalej len „žalovaná“).

Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú chronologický prehľad úkonov okresného súdu

a účastníkov v danej veci. Z tohto prehľadu okrem iného vyplýva, že okresný súd vo veci

rozhodol rozsudkom z 2. apríla 2003, pričom toto rozhodnutie okresného súdu bolo zrušené

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k.

841 z 28. júna 2006. Následne 29. júna 2006 Okresný súd Bratislava I vyhlásil konkurz na

majetok žalovanej. Dňa 7. februára 2007 okresný súd oznámil sťažovateľom, že konanie

bolo prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu.

Sťažovatelia doručili predsedovi okresného súdu 24. júla 2009 sťažnosť na prieťahy

v konaní, pričom predseda súdu v odpovedi zo 7. augusta 2009 konštatoval dôvodnosť

podanej sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd

o ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo A. F. a D. F., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v článku 48 ods. 2 (...) a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote zaručené v Článku 6 ods. 1 Dohovoru (...) postupom Okresného súdu Banská

Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje vo veci konať bez zbytočných prieťahov.

3. A. F. a D. F. priznáva spoločne a nerozdielne finančné zadosťučinenie 3 000 EUR

(slovom tritisíc EUR), ktoré je Okresný súd Banská Bystrica povinný vyplatiť im do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. A. F. a D. F. priznáva spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia 245,70

EUR (slovom dvestoštyridsaťpäť EUR sedemdesiat centov), ktoré je Okresný súd Banská

Bystrica povinný vyplatiť na účet advokátky JUDr. K. U. (...) do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr. 4012/2010 z 13. apríla 2010 a

právna zástupkyňa sťažovateľov stanoviskom k uvedenému vyjadreniu súdu z 26. apríla

2010.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom prípise opísal chronológiu úkonov, ktoré

okresný súd vo veci vykonal, a uviedol tieto relevantné skutočnosti:

„Vo vyjadrení zákonný sudca uvádza, že vo veci sp. zn. nedošlo

k prieťahom v konaní a súd vo veci konal plynule. Dĺžka konania je zapríčinená väčším

počtom účastníkov, množstvom listinných dôkazov predložených v konaní a taktiež to, že

účastníci konania niekoľkokrát menili žalobný petit. Odporca je od 29. 06. 2006 v konkurze,

ktorý nie je doposiaľ právoplatne skončený. Od tohto dátumu je konanie v zmysle § 47

ods. 1 prerušené, pretože predmet sporu sa týkal majetku

podliehajúcemu konkurzu patriaceho úpadcovi, o čom svedčia aj konania vedené na

Okresnom súde Bratislava, vo veciach o vylúčení vecí z konkurznej podstaty, ktoré taktiež

nie sú právoplatne skončené. V žalovanej veci teda od 29. 06. 2006 neplynuli procesné

lehoty a až do právoplatného skončenia konkurzného konania nieje možné v tejto veci

pokračovať.

Poukazujem na rozhodnutie Ústavného súdu SR pod sp. zn. -36 zo dňa

22. 01. 2010 v tejto istej veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica inej sťažovateľky,

kde Ústavný súd SR pripustil, že túto sporovú vec možno z faktického hľadiska považovať za

zložitejšiu. Taktiež zohľadnil, že žalobcovia viackrát zmenili žalobný petit, pričom súd sa

musel s týmito procesnými úkonmi vysporiadať, čo malo objektívne vplyv na doterajšiu

dĺžku konania. Postup súdu bol v zásade plynulý.

Ústavný súd SR postup okresného súdu v období po prerušení konania považoval

z ústavného hľadiska za akceptovateľný, pričom okresný súd vykonal včas všetky potrebné

procesné úkony a sleduje, či konkurzné konanie ešte prebieha.

Ústavný súd SR poukázal na konštantnú judikatúru, podľa ktorej prerušenie konania,

ku ktorému došlo v súlade so zákonom, predstavuje zákonnú prekážku v konaní, a preto

z dôvodu jej existencie sa nečinnosť neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní

(II. ÚS 3/03,1. ÚS . ÚS 214/06, ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti od ústneho pojednávania nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci, a preto súhlasím s tým, aby podľa

Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľov vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

predsedníčky okresného súdu uviedla, že sťažnosť bola predsedom okresného súdu

vyhodnotená ako dôvodná, pričom sťažovatelia trvajú na všetkých dôvodoch, pre ktoré bola

sťažnosť podaná ústavnému súdu. Zároveň oznámila, že sťažovatelia netrvajú na ústnom

pojednávaní.

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

- žalobkyňa V. B. spolu s manželom a ďalšími žalobcami podala 17. marca 2000

okresnému súdu žalobu, ktorou sa domáhala uloženia povinnosti žalovanej uzavrieť zmluvu

o prevode vlastníctva bytov a spoluvlastníckeho podielu na pozemku,

- okresný súd vyzval 21. marca 2000 žalovanú, aby sa vyjadrila k žalobe,

- okresný súd uznesením sp. zn. z 30. júna 2000 vydal na návrh žalobcov

predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanej previesť vlastnícke právo k bytovému domu,

v ktorom sa nachádzajú sporné byty (okresný súd predmetné uznesenie opravil uznesením

z 8. augusta 2000), spis bol po odvolaní žalovanej predložený krajskému súdu,

- krajský súd uznesením sp. zn. z 29. septembra 2000 zmenil

napadnuté uznesenie okresného súdu tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia

zamietol,

- okresný súd 11. decembra 2000 nariadil termín pojednávania na 5. február 2001,

ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu úpravy petitu žalobcami,

- podaním doručeným okresnému súdu 22. februára 2001 žalobcovia zmenili žalobný

petit a domáhali sa nahradenia prejavu vôle žalovaného (zatiaľ však bez doloženia

konkrétneho znenia zmlúv, ktoré sa zaviazali doručiť súdu dodatočne),

- sťažovateľka doručila okresnému súdu 27. apríla 2001 podanie, súčasťou ktorého

bolo konkrétne znenie zmluvy, ktorá má byť súčasťou požadovaného rozsudku,

- okresnému súdu bol 30. mája 2001 doručený návrh na pristúpenie ďalších

účastníkov do konania na strane žalobcov a na zmenu petitu žaloby,

- okresný súd prípisom z 1. júna 2001 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k zmene

žaloby (výzvu zopakoval 9. júla 2001),

- okresný súd 15. októbra 2001 nariadil termín pojednávania na 7. november 2001,

na ktorom pripustil pristúpenie do konania sťažovateľky a ďalších žalobcov (v 3. až

36. rade) a pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu doplnenia dokazovania,

- žalobcovia 23. januára 2002 doručili okresnému súdu upresnenie a doplnenie

žaloby,

- okresný súd pokynom z 19. júna 2002 zisťoval stav konaní vedených žalovanou

proti žalobcom o vypratanie sporných nehnuteľností,

- okresný súd 29. júla 2002 nariadil termín pojednávania na 28. október 2002, ktoré

bolo odročené na neurčito z dôvodu nutnosti doplnenia dokazovania,

- žalobcovia podaním doručeným okresnému súdu 28. októbra 2002 upresnili petit

žaloby,

- okresný súd 10. februára 2003 nariadil termín pojednávania na 2. apríl 2003,

na ktorom pripustil zmenu žaloby a po skončení dokazovania vyhlásil rozsudok, ktorým

žalobe vyhovel, pričom na základe fikcie doručenia právnemu zástupcovi žalovanej

považoval rozsudok za právoplatný od 29. júla 2003,

- žalovaná podala proti rozsudku okresného súdu sp. zn. z 2. apríla 2003

odvolanie z 5. augusta 2003, pričom právny zástupca žalovanej podaním doručeným

okresnému súdu 6. septembra 2003 požiadal o odpustenie zmeškania odvolacej lehoty

tvrdiac, že v čase doručovania rozsudku okresného súdu bol na dovolenke v Taliansku,

a preto nebolo možné aplikovať fikciu doručenia v zmysle § 47 ods. 2 poslednej vety

(ďalej aj „OSP“),

- okresný súd uznesením č. k. -601 z 24. novembra 2003 zamietol návrh

žalovanej na odpustenie zmeškania lehoty,

- na základe dožiadania krajského súdu (v súvislosti so sťažnosťou žalovanej pre

nezákonný postup pri správoplatnení rozsudku sp. zn. z 2. apríla 2003) okresný

súd predložil 25. novembra 2003 spis krajskému súdu,

- krajský súd vrátil spis okresnému súdu 2. decembra 2003 spolu so svojou

odpoveďou na sťažnosť žalovanej, v ktorej je okrem iného uvedené, že „Vec bude

predložená krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní odporcu, proti rozsudku z 2. 4. 2003,

ktorý posúdi, či odvolanie bolo podané včas...“ (spis bol opätovne predložený krajskému

súdu 16. decembra 2003),

- krajský súd uznesením sp. zn. z 28. januára 2004 zrušil uznesenie

okresného súdu o zamietnutí návrhu žalovanej na odpustenie zmeškania lehoty a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie (spis bol okresnému súdu vrátený 10. februára 2004),

- okresný súd 23. februára 2004 nariadil termín výsluchu právneho zástupcu

žalovanej v súvislosti s okolnosťami doručovania rozsudku na 27. február 2004, ktorý sa

po zmene termínu uskutočnil 24. marca 2004,

- okresný súd dožiadaním z 18. júna 2004 požiadal Okresný súd Bratislava I

o vykonanie výsluchu doručovateľky, ktorý urgoval 3. augusta 2004 a 29. októbra 2004,

- Okresný súd Bratislava I zaslal okresnému súdu 2. novembra 2004 zápisnice

o výsluchu doručovateľky,

- uznesením okresného súdu č. k. -704 z 27. mája 2005 bol zamietnutý

návrh žalovanej na odpustenie zmeškania lehoty, keďže k zmeškaniu lehoty na podanie

odvolania podľa jeho záverov v skutočnosti nedošlo,

- jedna zo žalobkýň 29. júna 2005 podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu

č. k. -704 z 27. mája 2005,

- spis bol 1. augusta 2005 predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní,

ktorý uznesením sp. zn. zo 17. augusta 2005 odvolanie žalobkyne odmietol

a spis vrátil okresnému súdu 23. augusta 2005,

- na základe odvolania žalovanej proti rozsudku sp. zn. z 2. apríla 2003

bol spis 13. októbra 2005 predložený krajskému súdu, ktorý ho 25. novembra 2005 vrátil

ako predčasne predložený z dôvodu, že okresný súd nesprávne vyrubil súdny poplatok

za odvolanie, krajský súd zároveň okresnému súdu vytkol, že dosiaľ nerozhodol o späťvzatí

žaloby žalobcami v 1. a 2. rade, a uložil mu zabezpečiť úmrtný list žalobcu G. B.,

- uznesením č. k. -773 z 23. decembra 2006 okresný súd zastavil konanie

vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade a spis 3. februára 2006 opätovne predložil krajskému

súdu na rozhodnutie o odvolaní žalovanej proti rozsudku okresného súdu,

- žalovaná 14. marca 2006 vzniesla námietku zaujatosti všetkých sudcov krajského

súdu, preto krajský súd pojednávanie konané 15. marca 2006 odročil na neurčito a 1. júna

2006 predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

na rozhodnutie o námietke zaujatosti,

- najvyšší súd uznesením sp. zn. zo 6. júna 2006 rozhodol, že členovia

odvolacieho senátu krajského súdu nie sú vylúčení,

- krajský súd uznesením č. k. -841 z 28. júna 2006 zrušil rozsudok

okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie, pričom zároveň rozhodol o pripustení

späťvzatia žaloby žalobkyňou v 7. rade a žalobkyňou v 24. rade a v tejto časti konanie

zastavil (spis bol vrátený okresnému súdu 9. augusta 2006),

- uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. z 29. júna 2006 bol

vyhlásený konkurz na majetok žalovanej, pričom túto skutočnosť oznámila okresnému súdu

aj žalovaná podaním z 12. júla 2006 a žiadala konanie prerušiť,

- okresný súd výzvou z 20. novembra 2006 požiadal správcu konkurznej podstaty

žalovanej o vyjadrenie, či podáva návrh na pokračovanie v namietanom konaní v zmysle

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“) (negatívna

odpoveď bola doručená 29. novembra 2006),

- okresný súd prípisom zo 4. decembra 2006 oznámil účastníkom, že konanie vedené

pod sp. zn. je prerušené podľa § 41 ods. 1 zákona o konkurze,

- žalobcovia 22. decembra 2006 podali v novom konaní návrh na vydanie

predbežného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby žalovanej a správcovi konkurznej podstaty

bolo zakázané nakladať s majetkom žalovanej (vec bola vedená pod sp. zn.

a 2. januára 2007 spojená so skôr začatou vecou vedenou pod sp. zn. ),

- okresný súd 30. apríla 2007 vyzval správcu konkurznej podstaty žalovanej, aby

oznámil, či sporný bytový dom je vedený ako majetok podliehajúci konkurzu a tvorí

konkurznú podstatu úpadcu, ktorý v odpovedi z 3. mája 2007 uviedol, že bytový dom nie je

vedený ako majetok podliehajúci konkurzu, ale niektoré byty spolu s podielom na pozemku

sú súčasťou konkurznej podstaty úpadcu,

- okresný súd výzvou zo 7. apríla 2009 a následne 13. júla 2009 adresovanou

Okresnému súdu Bratislava I zisťoval, či konkurzné konanie vedené pod sp. zn.

je právoplatne skončené,

- podľa oznámenia Okresného súdu Bratislava I z 30. júla 2009 konkurzné konanie

stále nie je skončené.

Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu okresného súdu sp. zn. zistil,

že s napadnutou vecou súvisiace konkurzné konanie nebolo ani do prijatia tohto nálezu

právoplatne skončené.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádzalo k porušovaniu základného práva

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v a rovnako aj podľa Listiny základných

práv a slobôd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom

prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od právnej zložitosti veci. Konanie, ktorého

predmetom je rozhodovanie o návrhu žalobcov na nahradenie prejavu vôle žalovanej na

uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytov, nie je možné považovať z právneho hľadiska

za zložité. Ústavný súd však nepopiera, že rozhodovanie v okolnostiach danej veci

vzhľadom väčší počet žalobcov (celkovo 37) mohlo predstavovať zo skutkového hľadiska

určitý stupeň zložitosti veci. Na túto okolnosť ústavný súd nemohol neprihliadnuť pri určení

výšky primeraného finančného zadosťučinenia. Zdĺhavý priebeh napadnutého konania však

ústavný súd nemohol pripísať iba na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci, ale aj na

opakovanú nečinnosť, resp. neefektívnu činnosť súdu, tak ako to vyplynie z vyhodnotenia

postupu okresného súdu v III. časti bode 3 tohto nálezu.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovatelia neprispeli svojím správaním

k prieťahom v konaní, aktívne sa dožadovali pokračovania v konaní a taktiež podali

kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v konaní. Čo sa týka opakovaného dopĺňania

a upresňovania žalobného návrhu, s ktorým sa musel okresný súd náležite vyporiadať,

ústavný súd nekvalifikuje ako skutočnosť, ktorá spôsobila zbytočné prieťahy v konaní.

Podľa právneho názoru ústavného súdu využitie možností daných sťažovateľom procesnými

predpismi (napr. ) na uplatňovanie a presadzovanie ich

práva v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu konania, nemožno ho však

kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. ).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a na základe skutočností obsiahnutých v spise konštatoval, že postup okresného súdu

v namietanom konaní nevykazoval dlhšie obdobia nečinnosti, t. j. jeho postup bol v zásade

plynulý. Na druhej strane doterajší priebeh namietaného konania sa vyznačoval

nesústredenou činnosťou okresného súdu, ktorá mala nezanedbateľný vplyv na jeho

doterajšiu neprimeranú dĺžku. Tento záver ústavného súdu sa týka jednak nesprávneho

posúdenia zmeškania lehoty na podanie odvolania žalovanou proti rozsudku z 2. apríla

2003, nesprávneho postupu pri vyrubení poplatku za odvolanie žalovanej proti rozsudku

z 2. apríla 2003 a najmä ďalších dôvodov, pre ktoré krajský súd uznesením č. k.

-841 z 28. júna 2006 zrušil rozsudok okresného súdu z 2. apríla 2003. Krajský

súd v odôvodnení označeného uznesenia totiž okresnému súdu najmä vytkol, že sa

v napadnutom rozsudku nezaoberal „otázkou aktívnej legitimácie navrhovateľov“, pričom

„pre nedostatok dôvodov v tomto smere je preto rozsudok súdu prvého stupňa

nepreskúmateľný“, a tiež to, že „neodôvodnil, prečo pri kúpnej cene za byty a pozemky

vychádzal len z kúpnej ceny za bytový dom a nie aj z kúpnej ceny za pozemky sčasti

prevádzanej na navrhovateľov. Okresný súd neodôvodnil ani to, prečo do obstarávacej ceny

nezhrnul náklady súvisiace s obstaraním majetku, ako žiadal odporca. V tomto smere je

rozsudok okresného súdu pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľný...

Účastníci v doterajšom priebehu konania predkladali viacero návrhov zmlúv

o prevode vlastníctva bytov, pričom išlo tak o návrhy navrhovateľov, ako aj o návrhy

v znení navrhovanom odporcom. Vzhľadom na to i vzhľadom na veľký počet účastníkov

konania stalo sa neprehľadným, kto z účastníkov to - ktoré navrhované znenie zmluvy

predkladá a z akých skutočností pritom vychádzal. Keďže zo spisového materiálu

predloženého krajskému súdu nebolo zrejmé, ktoré znenie zmlúv tvorí súčasť napadnutého

rozsudku, okresný súd v ďalšom konaní aj tento nedostatok odstráni...

Odporca dôvodne v odvolaní namieta formuláciu výroku napadnutého rozsudku,

pokiaľ okresný súd pri tých účastníkoch, ktorí sú manželmi a vzniklo im právo spoločného

nájmu k bytu, nahrádza vyhlásenie vôle odporcu u každého z manželov osobitne bez ohľadu

na to, že u nich existuje právo spoločného nájmu bytu. Aj uvedený nedostatok okresný súd

v ďalšom konaní odstráni.“.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že neefektívnou

a nesústredenou činnosťou okresného súdu v namietanom konaní došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľov podľa , ako aj jej práva podľa

dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd postup okresného súdu v období po prerušení konania v zmysle

§ 47 ods. 1 zákona o konkurze na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I

č. k. -76 z 29. júna 2006 považoval z ústavného hľadiska za akceptovateľný,

keďže konanie bolo podľa jeho názoru prerušené v súlade so zákonom, pričom okresný súd

v tejto súvislosti vykonal včas všetky potrebné procesné úkony a sleduje, či uvedené

konkurzné konanie ešte prebieha. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na svoju

konštantnú judikatúru, podľa ktorej prerušenie konania, ku ktorému došlo v súlade

so zákonom, predstavuje zákonnú prekážku v konaní, a preto nečinnosť všeobecného súdu

z dôvodu existencie zákonnej prekážky v konaní neposudzuje ako zbytočné prieťahy

v konaní (m. m. , , , atď.).

Aj napriek zisteniu ústavného súdu, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, neprikázal mu, aby vo veci sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov, vzhľadom na to, že táto povinnosť mu už bola uložená nálezom ústavného súdu

sp. zn. z 22. januára 2010 (m. m. , , ,

, ). Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak,

ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia požadovali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €,

z dôvodu, že „(...) právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádzajú, im spôsobila nielen

materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu, spočívajúcu v neistote ohľadne vlastníckych práv

k bytu, ktorý užívajú 18 rokov a do dnešného dňa z dôvodu nekonania súdu im vlastníctvo

nebolo priznané.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľov, najmä vzhľadom na celkovo dlhé trvanie

napadnutého konania a na povahu veci považuje za primerané každému zo sťažovateľov

v sume po 1 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za

dva účelne vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie

sťažnosti z 12. novembra 2010). Za dva úkony vykonané v roku 2009 patrí odmena v sume

trikrát po 115,90 €, preto trovy právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa predstavujú

sumu 231,80 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 20 %, pretože išlo

o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 185,44 €

v prípade jedného sťažovateľa. Spolu s režijným paušálom ku každému úkonu (2 x 6,95 €

v roku 2009) v prípade dvoch sťažovateľov tvorí náhrada trov právnej služby advokátom

celkovú sumu 384,78 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na to, že sťažovatelia si prostredníctvom svojho právneho zástupcu

uplatnili náhradu trov právneho zastúpenia v sume 245,70 €, ústavný súd im priznal náhradu

trov právneho zastúpenia v uplatnenej sume, tak ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júna 2010