Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 52/2011
PDF · 278.79 KB
No categories available
IV. ÚS 52/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. apríla 2011 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána
Lubyho o sťažnosti J. V., M. T. a Ľ. T., všetci bytom B., zastúpených advokátkou JUDr. K.
U., B., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní
vedenom pod sp. zn. 13 C 53/2000, za účasti Okresného súdu Banská Bystrica, takto
rozhodol:
1. Základné právo J. V. , M. T. a Ľ. T. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp.
zn. 13 C 53/2000 p o r u š e n é b o l i .
2. J. V., M. T. a Ľ. T. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume 1 000
€ (slovom tisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Banská Bystrica p o v i n n ý zaplatiť do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý uhradiť J. V., M. T. a Ľ. T. trovy
konania v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na
účet ich právnej zástupkyne JUDr. K. U., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. januára
2011 doručená sťažnosť J. V., M. T. a Ľ. T., všetci bytom B. (ďalej len „sťažovatelia“),
zastúpených advokátkou JUDr. K. U., B., vo veci namietaného porušenia ich základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 13 C 53/2000 o žalobe o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu o
prevode vlastníctva bytov, neskôr zmenenú na nahradenie prejavu vôle žalovanej na
uzatvorenie zmlúv o prevode vlastníctva bytov na navrhovateľov.
Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli, že ako navrhovatelia pristúpili 30. mája
2001 k žalobe podanej okresnému súdu 17. marca 2000 o uloženie povinnosti uzavrieť
zmluvu o prevode vlastníctva bytov proti žalovanému J., spol. s r. o., B. (ďalej len
„žalovaná“), vedenej pod sp. zn. 13 C 53/2000, ktorú neskôr zmenili na nahradenie prejavu
vôle žalovanej na uzatvorenie zmlúv o prevode vlastníctva bytov na sťažovateľov.
Sťažovatelia v ďalšej časti sťažnosti opisujú priebeh konania pred okresným súdom
od pristúpenia do konania, kedy podľa nich boli vo veci vykonané nasledujúce úkony:
„dňa 11. 06. 2001 - žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania
dňa 09. 07. 2001 - OS BB zasielal urgenciu právnemu zástupcovi JUDr. K. na
vyjadrenie sa
dňa 26. 07. 2001 - JUDr. K. podala vyjadrenie na OS BB
dňa 07. 11. 2001 - pojednávanie na OS BB
dňa 17. 12. 2001 - sťažnosť na prieťahy v konaní
dňa 18. 12. 2001 - OS BB zasielal výzvu na Daňový úrad I B.
dňa 04. 01. 2002 - Daňový úrad I B. odpovedal na výzvu súdu
dňa 23. 01. 2002 - OS BB bolo doručené upresnenie žalobného petitu
dňa 11. 03. 2002 - žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania
dňa 13. 05. 2002 - žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania
dňa 05. 06. 2002 - žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania
dňa 18. 06. 2002 - žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania
dňa 28. 10. 2002 - pojednávanie na OS BB
dňa 31. 10. 2002 - zaslanie písomného vyjadrenia zástupcu sťažovateľov vo veci
dňa 14. 11. 2002 - OS BB urgoval práv. zástupcu žalovaného na predloženie
dokladov
dňa 12. 12. 2002 - právny zástupca žalovaného doložil doklady OS BB
dňa 05. 12. 2002 - žiadosť zástupcu sťažovateľky o určenie termínu pojednávania
dňa 03. 01. 2003 - zaslanie upresnenia žalobného petitu, návrh na pristúpenie
ďalšieho účastníka
dňa 06. 02. 2003 - žiadosť zástupcu sťažovateľov o určenie termínu pojednávania
dňa 02. 04. 2003 - pojednávanie spojené s vyhlásením rozsudku, č. k. 13C 53/00-499
dňa 03. 07. 2003 - písomné vyhotovenie rozsudkov a ich doručovanie účastníkom
dňa 07. 08. 2003 - žalovaný podal na OS BB odvolanie proti rozhodnutiu
dňa 08. 08. 2003 - OS BB vyzval navrhovateľov na vyjadrenie sa k odvolaniu
žalovaného
dňa 18. 08. 2003 - podané vyjadrenie k odvolaniu
dňa 11. 09. 2003 - žalovaný požiadal OS BB o odpustenie zmeškanej lehoty
dňa 13. 11. 2003 - žalovaný doplnil svoje podanie - odvolanie
dňa 24. 11. 2003 - OS BB uznesením č. k. 13C 53/00-601 zamietol žalovanému návrh
na odpustenie zmeškanej lehoty
dňa 19. 12. 2003 - žalovaný podal odvolanie voči uzneseniu č. k. 13C 53/00-601
dňa 16. 12. 2003 - žalovaný podal odvolanie proti rozsudku č. k. 13C 53/00-499
dňa 10. 02. 2004 - KS BB uznesením zrušil uznesenie OS BB 13C 53/00-601
dňa 24. 03. 2004 - OS BB uskutočnil výsluch JUDr. F.
dňa 18. 06. 2004 - OS BB zasielal žiadosť na OS BA I. o výsluch poštovej
doručovateľky
dňa 03. 08. 2004 - OS BB zasielal žiadosť na OS BA I o vrátenie spisu
dňa 29. 10. 2004 - OS BB poslal urgenciu na OS BA I o výsluch
dňa 27. 05. 2005 - OS BB uznesením č. k. 13C 53/00-704 zamietol návrh žalovaného
na odpustenie zmeškanej lehoty
dňa 15. 03. 2006 - pojednávanie na KS BB, vznesená námietka zaujatosti súdu
dňa 18. 05. 2006 - žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľov o vytýčenie termínu
pojednávania vo veci
dňa 30. 05. 2006 - KS BB oznámil, že spis je predložený NS SR na rozhodnutie
o námietke zaujatosti
dňa 06. 06. 2006 - Uznesenie NS SR č. k. 3Nc 16/06
dňa 28. 06. 2006 - uznesenie KS BB č. k. 15Co/33/06-841, ktorým bolo zrušené
rozhodnutie OS BB č. k. 13C 53/00-499
dňa 29. 06. 2006 - OS BA I vyhlásil konkurz na majetok žalovaného
dňa 22. 12. 2006 - návrh na OS BB na vydanie predbežného opatrenia zo strany
navrhovateľov
dňa 07. 02. 2007 - OS BB oznámil navrhovateľom prerušenie konania z dôvodu
vyhlásenia konkurzu
dňa 30. 04. 2007 - OS BB vyzval správcu konkurznej podstaty vo veci majetku
podliehajúceho do konkurzu
dňa 07. 05. 2007 - odpoveď správcu na výzvu súdu
dňa 19. 03. 2008 - OS BB urguje KS BB o vrátenie spisu
dňa 20. 05. 2008 - OS BB zasielal urgenciu II o vrátenie spisu
dňa 05. 06. 2008 - OS BB zasielal urgenciu III o vrátenie spisu
dňa 07. 04. 2009 - OS BB vyzýval OS BA I, či konkurzné konanie na žalovaného bolo
ukončené
dňa 24. 07. 2009 - OS BB doručená sťažnosť na prieťahy v konaní
dňa 07. 08. 2009 - odpoveď OS BB na sťažnosť.“.
Predseda okresného súdu v odpovedi na sťažnosť sťažovateľov na prieťahy v konaní
predsedovi okresného súdu 7. augusta 2009 uviedol, že na základe uskutočnenej analýzy
spisového materiálu hodnotil ich sťažnosť ako odôvodnenú.
Sťažovatelia vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhli, aby ústavný súd takto
rozhodol:
„1. Základné právo J. V., M. T. a Ľ. T., na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie
ich záležitosti v primeranej lehote zaručené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom
pod sp. zn. 13 C 53/2000 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 53/2000
prikazuje vo veci konať bez zbytočných prieťahov.
3. J. V. priznáva finančné zadosťučinenie 2 500 EUR (slovom dvetisícpäťsto EUR),
M. T. a Ľ. T. priznáva spoločne a nerozdielne finančné zadosťučinenie 2 500 EUR (slovom
dvetisícpäťsto EUR),ktoré je Okresný súd Banská Bystrica sťažovateľom povinný vyplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. J. V., M. T. a Ľ. T. priznáva spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia
254,88 EUR (slovom dvestopäťdesiatštyri EUR a osemdesiatosem centov), ktoré je Okresný
súd Banská Bystrica povinný vyplatiť na účet advokátky JUDr. K. U. so sídlom B. do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Ústavný súd na predbežnom prerokovaní zistil, že sú splnené všetky ústavné
a zákonné predpoklady na prijatie sťažnosti sťažovateľov na ďalšie konanie, a preto ju
uznesením č. k. IV. ÚS 52/2011-11 prijal na ďalšie konanie.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 8. marca 2011 predsedu
okresného súdu, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň ho
vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.
Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 21. marca 2011 (sp. zn.
Spr 4012/2011, doručenom ústavnému súdu 29. marca 2011) okrem iného uviedol:
„... Podľa vyjadrenia zákonného sudcu vo veci sp. zn. 13 C 53/2000 nedošlo
k prieťahom v konaní a súd vo veci konal plynule. Dĺžka konania je zapríčinená väčším
počtom účastníkov, množstvom listinných dôkazov predložených v konaní a taktiež to, že
účastníci konania niekoľkokrát menili žalobný petit. Odporca je od 29. 06. 2006 v konkurze,
ktorý nie je doposiaľ právoplatne skončený. Od tohto dátumu je konanie v zmysle § 47
ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. prerušené, pretože predmet sporu sa týkal majetku
podliehajúcemu konkurzu patriaceho úpadcovi, o čom svedčia aj konania vedené na
Okresnom súde Bratislava, vo veciach o vylúčení vecí z konkurznej podstaty, ktoré taktiež
nie sú právoplatne skončené. V žalovanej veci teda od 29. 06. 2006 neplynuli procesné
lehoty a až do právoplatného skončenia konkurzného konania nie je možné v tejto veci
pokračovať.
Zo spisového materiálu som zistil, že uvedené konanie č. 13 C/53/2000 je naďalej
zo zákona prerušené v súlade s ust. § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. z dôvodu konkurzného
konania na odporcu J., spol. s r. o., so sídlom B. Okresný súd vykonáva včas všetky
potrebné procesné úkony a sleduje, či konkurzné konanie ešte prebieha. Naposledy 31. 01.
2011 bola okresnému súdu doručená odpoveď Okresného súdu Bratislava I, že konkurzné
konanie č. 1 K/15/2006 (správne má byť 2 K/15/2006, pozn.) úpadcu J., spol. s r. o. nie je
ukončené, prebieha speňažovanie majetku a termín ukončenia konania súd nedokáže určiť.
Poukazujem na rozhodnutia Ústavného súdu SR pod spis. zn. III. ÚS 28/10-25,
II. ÚS 145/2010-14, IV. ÚS 149/10-28 v tejto istej veci vedenej na Okresnom súde Banská
Bystrica, kde Ústavný súd SR pripustil, že túto sporovú vec možno z faktického hľadiska
považovať za zložitejšiu. Taktiež zohľadnil, že žalobcovia viackrát zmenili žalobný petit,
pričom súd sa musel s týmito procesnými úkonmi vysporiadať, čo malo objektívne vplyv na
doterajšiu dĺžku konania...
Ústavný súd SR poukázal na konštantnú judikatúru, podľa ktorej prerušenie konania,
ku ktorému došlo v súlade so zákonom, predstavuje zákonnú prekážku v konaní, a preto
z dôvodu jej existencie sa nečinnosť neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní
(II. ÚS 3/03, I. ÚS 65/03, I. ÚS 214/06, IV. ÚS 328/09...).“
Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení súhlasil s tým, aby ústavný súd
upustil od ústneho pojednávania vo veci tejto sťažnosti.
Právna zástupkyňa sťažovateľov vo svojom vyjadrení z 8. apríla 2011, ktoré bolo
ústavnému súdu doručené 13. apríla 2011, uviedla, že sťažovatelia netrvajú na ústnom
pojednávaní a trvajú na všetkých dôvodoch, pre ktoré bola sťažnosť podaná.
Vzhľadom na súhlasné vyjadrenia predsedu okresného súdu a právnej zástupkyne
sťažovateľov ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) upustil od ústneho pojednávania, keďže dospel k záveru, že od neho nemožno
očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 13 C 53/2000 ústavný súd zistil tento
priebeh namietaného konania:
- žalobkyňa V. B. spolu s manželom a s ďalšími žalobcami podali 17. marca 2000
okresnému súdu žalobu, ktorou sa domáhali uloženia povinnosti žalovanej uzavrieť zmluvu
o prevode vlastníctva bytov a spoluvlastníckeho podielu na pozemku,
- okresný súd 21. marca 2000 vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k žalobe,
- uznesením sp. zn. 13 C 53/00 z 30. júna 2000 vydal okresný súd na návrh žalobcov
predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanej nakladať so spornými nehnuteľnosťami
(predmetné uznesenie okresný súd opravil uznesením z 8. augusta 2000), spis bol po
odvolaní žalovanej predložený Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský
súd“),
- krajský súd uznesením sp. zn. 16 Co 2173/00 z 29. septembra 2000 zmenil
napadnuté uznesenie okresného súdu tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia
zamietol,
- okresný súd 11. decembra 2000 nariadil termín pojednávania na 5. február 2001,
ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu úpravy petitu žalobcami,
- podaním doručeným okresnému súdu 22. februára 2001 žalobcovia zmenili žalobný
petit a domáhali sa nahradenia prejavu vôle žalovanej (zatiaľ však bez doloženia
konkrétneho znenia zmlúv, ktoré sa zaviazali doručiť dodatočne),
- žalobcovia doručili okresnému súdu 27. apríla 2001 podanie, ktorého súčasťou bolo
konkrétne znenie zmluvy, ktorá má byť súčasťou požadovaného rozsudku,
- podaním doručeným okresnému súdu 30. mája 2001 došlo k rozšíreniu žaloby
o ďalších žalobcov (vrátane sťažovateľov) a k zmene petitu,
- okresný súd prípisom z 1. júna 2001 vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k zmene
žaloby (výzvu zopakoval 9. júla 2001),
- 15. októbra 2001 okresný súd nariadil termín pojednávania na 7. november 2001, na
ktorom pripustil do konania ďalších žalobcov (v 3. až 36. rade) a pojednávanie odročil na
neurčito na účely doplnenia dokazovania,
- žalobcovia doručili okresnému súdu 23. januára 2002 spresnenie a doplnenie
žaloby,
- pokynom z 19. júna 2002 okresný súd zisťoval stav konaní vedených žalovanou
proti žalobcom o vypratanie sporných nehnuteľností,
- 29. júla 2002 okresný súd nariadil termín pojednávania na 28. október 2002, ktoré
bolo odročené na neurčito na účely doplnenia dokazovania,
- žalobcovia podaním doručeným okresnému súdu 28. októbra 2002 spresnili petit,
- okresný súd 10. februára 2003 nariadil termín pojednávania na 2. apríl 2003, na
ktorom pripustil zmenu žaloby, a po skončení dokazovania vyhlásil rozsudok, ktorým
žalobe vyhovel, pričom na základe fikcie doručenia právnemu zástupcovi žalovanej
považoval rozsudok za právoplatný k 29. júlu 2003,
- žalovaná podala proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 13 C 53/00 z 2. apríla 2003
odvolanie z 5. augusta 2003, pričom právny zástupca žalovanej podaním doručeným
okresnému súdu 6. septembra 2003 požiadal o odpustenie zmeškania odvolacej lehoty
tvrdiac, že v čase doručovania rozsudku okresného súdu bol na dovolenke v Taliansku,
a preto nebolo možné aplikovať fikciu doručenia v zmysle § 47 ods. 2 poslednej vety
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),
- uznesením č. k. 13 C 53/00-601 z 24. novembra 2003 okresný súd zamietol návrh
žalovanej na odpustenie zmeškania lehoty,
- na základe dožiadania krajského súdu (v súvislosti so sťažnosťou žalovanej pre
nezákonný postup pri správoplatnení rozsudku sp. zn. 13 C 53/00 z 2. apríla 2003) okresný
súd predložil 25. novembra 2003 spis krajskému súdu,
- krajský súd vrátil spis okresnému súdu 2. decembra 2003 spolu so svojou
odpoveďou na sťažnosť žalovanej, v ktorej je okrem iného uvedené, že „Vec bude
predložená krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní odporcu, proti rozsudku z 2. 4. 2003,
ktorý posúdi, či odvolanie bolo podané včas...“ (spis bol opätovne predložený krajskému
súdu 16. decembra 2003),
- krajský súd uznesením sp. zn. 17 Co 391/03 z 28. januára 2004 zrušil uznesenie
okresného súdu o zamietnutí návrhu žalovanej na odpustenie zmeškania lehoty a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie (spis bol okresnému súdu vrátený 10. februára 2004),
- okresný súd 23. februára 2004 nariadil termín výsluchu právneho zástupcu
žalovanej v súvislosti s okolnosťami doručovania rozsudku na 27. február 2004, ktorý po
zmene termínu uskutočnil 24. marca 2004,
- okresný súd dožiadaním z 18. júna 2004 požiadal Okresný súd
Bratislava I o vykonanie výsluchu doručovateľky, ktorý urgoval 3. augusta 2004 a 29.
októbra 2004,
- Okresný súd Bratislava I zaslal okresnému súdu 2. novembra 2004 zápisnice
o výsluchu doručovateľky,
- uznesením okresného súdu č. k. 13 C 53/00-704 z 27. mája 2005 bol zamietnutý
návrh žalovanej na odpustenie zmeškania lehoty, keďže k zmeškaniu lehoty na podanie
odvolania podľa jeho záverov v skutočnosti nedošlo,
- proti uzneseniu okresného súdu č. k. 13 C 53/00-704 z 27. mája 2005 podala
odvolanie 29. júna 2005 jedna žalobkyňa zo všetkých žalobcov,
- spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní 1. augusta 2005,
ktorý uznesením sp. zn. 17 Co 251/05 zo 17. augusta 2005 odvolanie jednej žalobkyne
zo všetkých žalobcov odmietol a spis vrátil okresnému súdu 23. augusta 2005,
- na základe odvolania žalovanej proti rozsudku sp. zn. 13 C 53/00 z 2. apríla 2003
bol spis predložený 13. októbra 2005 krajskému súdu, ktorý ho 25. novembra 2005 vrátil
ako predčasne predložený z dôvodu, že okresný súd nesprávne vyrubil súdny poplatok za
odvolanie, pričom krajský súd zároveň vytkol okresnému súdu, že dosiaľ nerozhodol
o späťvzatí žaloby žalobcami v 1. a 2. rade, a uložil mu zabezpečiť úmrtný list žalobcu
Gejzu Borbáša,
- uznesením č. k. 13 C 53/00-773 z 23. decembra 2006 okresný súd zastavil konanie
vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade a 3. februára 2006 spis opätovne predložil krajskému
súdu na rozhodnutie o odvolaní žalovanej proti rozsudku okresného súdu,
- žalovaná vzniesla 14. marca 2006 námietku zaujatosti všetkých sudcov krajského
súdu, krajský súd preto pojednávanie konané 15. marca 2006 odročil na neurčito a 1. júna
2006 predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na
rozhodnutie o námietke zaujatosti,
- najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Nc 16/2006 zo 6. júna 2006 rozhodol, že členovia
odvolacieho senátu krajského súdu nie sú vylúčení,
- krajský súd uznesením č. k. 15 Co 33/06-841 z 28. júna 2006 zrušil rozsudok
okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie, pričom zároveň rozhodol o pripustení
späťvzatia žalobkyňou v 7. rade a žalobkyňou v 24. rade a v tejto časti konanie zastavil (spis
bol vrátený okresnému súdu 9. augusta 2006),
- uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2 K 15/2006 z 29. júna 2006 bol
vyhlásený konkurz na majetok žalovanej, pričom túto skutočnosť oznámila okresnému súdu
aj žalovaná podaním z 12. júla 2006 a žiadala konanie prerušiť,
- okresný súd výzvou z 20. novembra 2006 požiadal správcu konkurznej podstaty
žalovanej o vyjadrenie, či podáva návrh na pokračovanie v namietanom konaní v zmysle
§ 47 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“) (negatívna
odpoveď bola doručená 29. novembra 2006),
- prípisom zo 4. decembra 2006 okresný súd oznámil účastníkom, že konanie vedené
pod sp. zn. 13 C 53/00 je prerušené podľa § 41 ods. 1 zákona o konkurze,
- 22. decembra 2006 podali žalobcovia v novom konaní návrh na vydanie
predbežného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby žalovanej a správcovi konkurznej podstaty
bolo zakázané nakladať s majetkom žalovanej (vec bola vedená pod sp. zn. 15 C 222/2006
a 2. januára 2007 spojená so skôr začatou vecou vedenou pod sp. zn. 13 C 53/2000),
- okresný súd 30. apríla 2007 vyzval správcu konkurznej podstaty žalovanej, aby
oznámil, či sporný bytový dom je vedený ako majetok podliehajúci konkurzu a tvorí
konkurznú podstatu úpadcu, ktorý v odpovedi z 3. mája 2007 uviedol, že bytový dom nie je
vedený ako majetok podliehajúci konkurzu, ale niektoré byty spolu s podielom na pozemku
sú súčasťou konkurznej podstaty úpadcu,
- okresný súd výzvou zo 7. apríla 2009 a následne 13. júla 2009 adresovanou
Okresnému súdu Bratislava I zisťoval, či konkurzné konanie vedené pod sp. zn. 2 K 15/06
je právoplatne skončené,
- podľa oznámení Okresného súdu Bratislava I doručených okresnému súdu 30. júla
2009, 6. júla 2010 a 11. novembra 2010 konkurzné konanie stále nie je právoplatne
skončené,
- ostatné oznámenie ako odpoveď na výzvu okresného súdu zo strany Okresného
súdu Bratislava I bolo doručené 31. januára 2011 (č. l. 1121), z ktorého vyplýva, že
predmetné konkurzné konanie ešte nie je právoplatne skončené.
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn.
13 C 53/2000 bolo v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu aj naďalej prerušené podľa
§ 41 ods. 1 zákona o konkurze.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva
upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú aj vyslovenia porušenia svojho práva
upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.
Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby
v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola
rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre
sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len
z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu alebo samosudca spravidla oznamuje deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho
konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj
povahu prerokúvanej veci.
Podľa uvedených kritérií ústavný súd posudzoval aj sťažnosť sťažovateľov.
1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovaní
o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd konštatoval, že konanie, predmetom ktorého je (po
úpravách petitu) rozhodovanie o návrhu žalobcov (vrátane sťažovateľov) na nahradenie
prejavu vôle žalovanej na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytov, nemožno
z právneho hľadiska považovať za zložité. Na základe analýzy doterajšieho priebehu
konania aj vzhľadom na väčší počet žalobcov (37) ústavný súd pripustil, že vec možno
z faktického hľadiska považovať za zložitejšiu, a preto túto skutočnosť zohľadňoval pri
svojom rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľov.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov ako účastníkov konania, ústavný súd
konštatoval, že sťažovatelia v doterajšom priebehu konania poskytovali okresnému súdu
potrebnú súčinnosť, a preto nemožno pripísať na ich ťarchu negatívny podiel na tom, že
namietané konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené.
3. Napokon ústavný súd posudzoval postup okresného súdu v doterajšom priebehu
konania. Pri hodnotení tohto kritéria vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej
zbytočné prieťahy v konaní, a teda porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže byť zapríčinené nielen samotnou
nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou,
teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov
konania v primeranom čase (m. m. napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd na základe skutočností obsiahnutých v spise
konštatoval, že postup okresného súdu v namietanom konaní nevykazoval dlhšie obdobia
nečinnosti, t. j. jeho postup bol v zásade plynulý. Na druhej strane ústavný súd konštatoval,
že doterajší priebeh namietaného konania sa vyznačoval nesústredenou činnosťou
okresného súdu, ktorá mala nezanedbateľný vplyv na jeho doterajšiu neprimeranú dĺžku.
Tento záver ústavného súdu sa týka jednak nesprávneho posúdenia zmeškania lehoty na
podanie odvolania žalovanou proti rozsudku z 2. apríla 2003, nesprávneho postupu pri
vyrubení poplatku za odvolanie žalovanej proti rozsudku z 2. apríla 2003 a najmä ďalších
dôvodov, pre ktoré krajský súd uznesením č. k. 15 Co 33/06-841 z 28. júna 2006 zrušil
rozsudok okresného súdu z 2. apríla 2003. Krajský súd v odôvodnení označeného uznesenia
okresnému súdu najmä vytkol, že sa v napadnutom rozsudku nezaoberal „otázkou aktívnej
legitimácie navrhovateľov“, pričom „Pre nedostatok dôvodov v tomto smere je preto
rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný“, a tiež to, že „neodôvodnil, prečo pri
kúpnej cene za byty a pozemky vychádzal len z kúpnej ceny za bytový dom a nie aj z kúpnej
ceny za pozemky sčasti prevádzanej na navrhovateľov. Okresný súd neodôvodnil ani to,
prečo do obstarávacej ceny nezhrnul náklady súvisiace s obstaraním majetku, ako žiadal
odporca. V tomto smere je rozsudok okresného súdu pre nedostatok dôvodov
nepreskúmateľný.
... Účastníci v doterajšom priebehu konania predkladali viacero návrhov zmlúv
o prevode vlastníctva bytov, pričom išlo tak o návrhy navrhovateľov, ako aj o návrhy
v znení navrhovanom odporcom. Vzhľadom na to i ohľadom na veľký počet účastníkov
konania stalo sa neprehľadným, kto z účastníkov to – ktoré navrhované znenie zmluvy
predkladá a z akých skutočností pritom vychádzal. Keďže zo spisového materiálu
predloženého krajskému súdu nebolo zrejmé, ktoré znenie zmlúv tvorí súčasť napadnutého
rozsudku, okresný súd v ďalšom konaní aj tento nedostatok odstráni.
... Odporca dôvodne v odvolaní namieta formuláciu výroku napadnutého rozsudku,
pokiaľ okresný súd pri tých účastníkoch, ktorí sú manželmi a vzniklo im právo spoločného
nájmu k bytu, nahrádza vyhlásenie vôle odporu u každého z manželov osobitne bez ohľadu
na to, že u nich existuje právo spoločného nájmu bytu. Aj uvedený nedostatok okresný súd
v ďalšom konaní odstráni.“.
V období po prerušení konania v zmysle § 47 ods. 1 zákona o konkurze na základe
uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k. 2 K 15/2006-76 z 29. júna 2006 nemohlo podľa
názoru ústavného súdu dôjsť k zbytočným prieťahom v konaní, keďže konanie bolo
prerušené v súlade so zákonom, pričom okresný súd v tejto súvislosti vykonal včas všetky
potrebné procesné úkony a sleduje, či uvedené konkurzné konanie ešte prebieha. Ústavný
súd v tejto súvislosti poukázal na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej prerušenie
konania, ku ktorému došlo v súlade so zákonom, predstavuje zákonnú prekážku v konaní,
a preto nečinnosť všeobecného súdu z dôvodu existencie zákonnej prekážky v konaní
neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní (m. m. II. ÚS 3/03, I. ÚS 65/03, I. ÚS 214/06,
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že neefektívnou činnosťou
okresného súdu v namietanom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto
nálezu).
IV.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie
alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127
ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené,
rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
Sťažovatelia tiež žiadali, aby ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby v konaní
vedenom pod sp. zn. 13 C 53/2000 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.
Keďže ústavný súd v náleze č. k. IV. ÚS 411/09-36 z 22. januára 2010 taký príkaz
okresnému súdu už uložil, nebolo potrebné deklarovať ho opätovne, a preto v tejto časti
sťažnosti sťažovateľov nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).
Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo
sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
zaoberal sa aj ich žiadosťami o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Ústavný
súd pritom vychádzal zo svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého cieľom
primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva
v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na
ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Sťažovatelia žiadali o priznanie finančného zadosťučinenia, a to sťažovateľke J. V. 2
500 € a M. T. a Ľ. T. spoločne a nerozdielne 2 500 €, odôvodňujúc svoju žiadosť tým, že
právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádzajú, im spôsobila nielen materiálnu, ale aj
nemateriálnu ujmu spočívajúcu v neistote týkajúcej sa vlastníckych práv k bytu, ktorý
užívajú viac ako 20 rokov, a do dnešného dňa im vlastníctvo nebolo priznané z dôvodu
nekonania súdu.
Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na
konkrétne okolnosti prípadu.
Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného konania, dôvody, pre ktoré v ňom došlo
k zbytočným prieťahom, faktickú zložitosť veci, ako aj správanie sťažovateľov ako
účastníkov konania a ďalšie okolnosti predmetného konania ústavný súd dospel k záveru, že
v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 000 € každému
zo sťažovateľov primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 2 výroku tohto nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľom, ktoré im
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. K. U.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch
podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo
sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovatelia žiadali, aby im boli
uhradené trovy konania súvisiace s ich právnym zastupovaním v konaní pred ústavným
súdom v sume 254,88 €. Keďže suma požadovaná sťažovateľmi neprekračovala sumu
vypočítanú podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov, ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov konania v sume, v akej ju
požadovali, t. j. v sume 254,88 €.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. apríla 2011