Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 527/2012
PDF · 324.96 KB
No categories available
I. ÚS 527/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. februára 2013 v senáte
zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka
v konaní o sťažnosti D. S., S, zastúpeného advokátkou JUDr. M. G., B., ktorou namietal
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/27/2008, takto
rozhodol:
1. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/27/2008
p o r u š i l základné právo D. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote
zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn.
7 C/27/2008 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. D. S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom
štyritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Nové Mesto nad Váhom p o v i n n ý vyplatiť mu do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. D. S. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 323,50 € (slovom
tristodvadsaťtri eur a päťdesiat centov), ktorú j e Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. M. G., B., do jedného mesiaca
od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 527/2012-15 z 24. októbra 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť D. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/27/2008.
2. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy vidí sťažovateľ v takto opísanom skutkovom stave: „... 07. 09. 1999 som
podal žalobu na Okresný súd... na úhradu sumy 6.092.490,- Sk titulom bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia proti žalovanému S., B...
Dňa 14. 01. 2000 bolo nariadené 1. pojednávanie na deň 14. 03. 2000, ktoré bolo
odročené za účelom rozhodnutia o zmene návrhu zo dňa 13. 3. 2000 a za účelom doplnenia
dokazovania. Dňa 07. 04. 2000 súd rozhodol o zmene návrhu. Dňa 03. 05. 2000 bolo súdu
doručené vyjadrenie žalovaného k zmene návrhu.
Dňa 14. 08. 2000 bolo nariadené 2. pojednávanie na deň 19. 10. 2000. Pojednávanie
bolo odročené a konanie bolo podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku prerušené do právoplatného skončenia trestnej veci. K tomu došlo dňa
08. 09. 2003 s tým, že spis sa následne od mesiaca október 2003 do mesiaca január 2004
nachádzal na Generálnej prokuratúre SR.
Po zabezpečení trestného spisu súd nariadil 3. pojednávanie na deň 11. 05. 2004,
ktoré bolo odročené z dôvodu žiadosti môjho právnemu zástupcu. Nový termín
pojednávania bol nariadený na deň 09. 09. 2004.
Pojednávanie dňa 09. 09. 2004 bolo zrušené na žiadosť žalovaného a súčasne bolo
nariadené 4. pojednávanie na deň 23. 11. 2004. Pojednávanie dňa 23. 11. 2004 súd odročil
za účelom doplnenia dokazovania navrhnutého účastníkmi konania.
Na základe zrušenia Okresného súdu...prešla vec od 01. 01. 2005 na Okresný súd
Trenčín. Dňa 27. 05. 2005 bolo nariadené 5. pojednávanie na deň 19. 09. 2005.
Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania
a rozhodnutia o mojom návrhu na zmenu účastníka konania na strane žalovaného.
Dňa 25. 11. 2005 súd vydal rozhodnutie o zámene účastníka konania. Dňa 12. 01.
2006 súd vydal uznesenie o ustanovení znalca. Dňa 30. 03. 2006 bol spis zaslaný
dožiadanému súdu za účelom odovzdania spisu ustanovenej znalkyni...
Od mesiaca marec 2006 do mesiaca september 2006 sa súd opakovane pokúšal
predvolať znalkyňu na súd za účelom odovzdania spisu. Pokusy boli neúspešné, znalkyňa si
spis neprevzala a znalecký posudok nepodala.
Dňa 29. 09. 2006 dožiadaný súd vrátil spis bez znaleckého posudku. Dňa 13. 10.
2006 súd vydal rozhodnutie o zmene znalca a dňa 09. 01. 2007 súd zaslal spis
prostredníctvom dožiadaného súdu znalcovi...
Na základe zmeny zákona o opätovnom zriadení Okresného súdu... od 01. 01. 2008
vec bola pridelená tomuto súdu. Dňa 23. 10. 2008 bolo nariadené 6. pojednávanie na deň
24. 11. 2008, ktoré sudkyňa zrušila z dôvodu jej účasti na školení sudcov a súčasne
nariadila pojednávanie na deň 04. 02. 2009.
Pojednávanie dňa 04. 02. 2009 bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania na
deň 25. 03. 2009 (7. pojednávanie). Toto pojednávanie bolo odročené z dôvodu
ospravedlnenia sa môjho právneho zástupcu a súčasne bol nariadený deň pojednávania na
deň 27. 05. 2009, Toto pojednávanie bolo tiež odročené na deň 16. 6. 2009
(8. pojednávanie) za účelom vyhlásenia rozsudku.
Na pojednávaní dňa 16. 06. 2009 bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd moju žalobu
zamietol... Proti tomuto rozhodnutiu som v zákonnej lehote dňa 13. 07. 2009 podal
odvolanie. Dňa 14. 08. 2009 bol spis predložený Krajskému súdu v Trenčíne na rozhodnutie
o mojom odvolaní. Dňa 30. 09. 2010 vydal odvolací súd uznesenie, ktorým zrušil mnou
napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátil na ďalšie konanie...
Dňa 19. 11. 2010 vrátil krajský súd spis okresnému súdu.
Dňa 15. 02. 2011 bolo nariadené 9. pojednávanie na deň 06. 04. 2011, ktoré bolo
odročené za účelom ďalšieho znaleckého dokazovania znalcom z iného odboru, ako aj za
účelom doplnenia pôvodného znaleckého posudku.
Dňa 27. 05. 2011 súd vydal uznesenie o ustanovení nového znalca a uznesenie
o doplnení pôvodného znaleckého posudku. Dňa 29. 06. 2011 súd vydal uznesenie o zmene
znalca, pretože znalec odmietol vypracovať znalecký posudok pre zaneprázdnenosť.
Dňa 06. 09. 2011 predložil pôvodný znalec doplnok k jeho znaleckému posudku...
Dňa 02. 02. 2012 bolo nariadené 10. pojednávanie, ktoré súd odročil za účelom
výsluchu znalkyne na deň 22. 3. 2012 (11. pojednávanie). Dňa 22. 3. 2012 bola na
pojednávaní vypočutá znalkyňa a pojednávanie bolo odročené za účelom doplnenia
dokazovania na deň 16. 5. 2012 (12. pojednávanie). Pojednávanie dňa 16. 5. 2012 bolo
odročené na neurčito za účelom vykonania kontrolného znaleckého dokazovania.
Dňa 30. 5. 2012 bolo vydané uznesenie o ustanovení znalca. Po právoplatnosti
uznesenia bol spis dňa 21. 6. 2012 zaslaný dožiadanému súdu na jeho odovzdanie
ustanovenému znalcovi.“
3. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydal
tento nález:
„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu...v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/27/2008 porušené bolo.
Okresnému súdu... sa prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/27/2008 konať tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie skončená.
Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 12.000,- Eur,
ktoré je Okresný súd... povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
Okresný súd... je povinný sťažovateľovi uhradiť trovy konania vo výške 323,50 Eur
na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
4. Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ
odôvodnil tým, že „... V tomto prípade prvostupňový súd spôsobil také zbytočné prieťahy
v konaní, že ich už nemožno inak ako satisfakciou napraviť. Ako žalobca sa domáham
nároku na plnenie voči poisťovni titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia,
spôsobené dopravnou nehodou a po 13 rokoch od začatia konania sa nemôžem dočkať
právoplatného rozhodnutia vo veci... Vec mala a má pre mňa natoľko osobitý význam,
pretože môj život po úraze spôsobenom predmetnou dopravnou nehodou sa od základu
zmenil, pred úrazom som bol zdravý človek, staval som rodinný dom, mal som rodinu, po
úraze všetky prostriedky moje a napokon aj mojej matky smerovali do môjho zdravotného
ošetrenia a rehabilitácie, rodina sa mi rozpadla. Naviac v dôsledku úrazu už nemôžem
vykonávať akúkoľvek prácu som značne obmedzený vo výkone akejkoľvek činnosti.
Predmetné súdne konanie má preto pre mňa existenčný význam, samotná povaha
prejednávanej vecí (bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia) si vyžaduje osobitnú
rýchlosť konania, a teda ak sa vykonáva s oneskorením, tak priamo ohrozuje právo na
súdnu ochranu vo svojej podstate. V dnešnej dobe, keď už som vyčerpaný zo súdnych ako aj
zdravotníckych inštitúcií a na pokraji psychických síl už akékoľvek rozhodnutie súdu mi
nebude poskytovať účinnú právnu ochranu a preto porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie mojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru už nie je
možné nijako napraviť.“
5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci podaním z 9. novembra 2012
písomne vyjadril okresný súd (sp. zn. Spr/636/2012) a k jeho vyjadreniu zaujala stanovisko
právna zástupkyňa sťažovateľa.
5.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov,
ktoré vykonal okresný súd vo veci. K prieťahom vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C/27/2008 sa
vyjadrila takto: „... od nástupu do funkcie predsedníčky súdu /marec 2008/ vybavovanie
tejto veci z hľadiska plynulosti konania sledujem v pravidelných intervaloch. Na dĺžku tohto
konania malo vplyv niekoľko okolností.
... od 19. 10. 2000 bolo toto konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. prerušené,
a to až do právoplatného skončenia trestnej veci. Táto bola právoplatne skončená dňa
08. 09. 2003, teda takmer tri roky nemohol súd vo veci pokračovať. Pravidelne však
zisťoval stav tohto trestného konania.
Dĺžku konania do určitej miery ovplyvnili aj samotní účastníci konania, keď
opakovane súd odročil resp. zrušil nariadené pojednávanie z dôvodu ospravedlnenia
neúčasti na pojednávaní právnym zástupcom navrhovateľa, v jednom prípade odporcom
a z dôvodu ich žiadostí o odročenie pojednávania na iný termín.
Dĺžku konania ovplyvňuje aj skutková a právna náročnosť veci. Pre zistenie
skutkového stavu veci bolo nutne nariadenie znaleckého dokazovania znalcami z dvoch
zdravotníckych odborov, doplnenie znaleckého posudku na námietky účastníka konania, ale
aj nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania. Prieťahy v konaní spôsobili samotní
ustanovení znalci, jednak tým, že im nebolo možné doručiť spis za účelom podania posudku,
čo si vyžiadalo zmenu znalca, jednak tým, že v jednom prípade znalec odmietol podať
znalecký posudok a z toho dôvodu bolo nutne pristúpiť opätovne k zmene znalca, ale aj tým,
že si znalci prevzali spis po právoplatnosti uznesenia o ustanovení až po niekoľkých výzvach
a nedodržali ani lehotu na podanie posudku napriek tomu, že ich súd opakovane urgoval.
Na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania súd predĺžil na žiadosť znalca lehotu na
podanie posudku, a to z dôvodu náročnosti zadanej znaleckej úlohy.
Dĺžku konania ovplyvnila aj skutočnosť, že po rozhodnutí veci v dôsledku podaného
odvolania bol spis predložený odvolaciemu súdu, ktorý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a spis vrátil po viac ako roku, ale aj nutnosť vydať viacero procesných rozhodnutí (o zmene
návrhu, ako aj zámene účastníka, resp. pristúpení ďalšieho účastníka konania).
V neposlednom rade na plynulosť konania mala vplyv aj opakovaná zmena
zákonného sudcu v dôsledku zmeny súdu. Právna, ale najmä skutková zložitosť vecí,
rozsiahlosť spisu, si po zmene sudcu vyžiadala dlhšiu dobu na jej naštudovanie. Po
prechode výkonu súdnictva na tunajší súd nebolo objektívne možné zabezpečiť hneď
konanie a rozhodovanie vo všetkých prevzatých veciach. Po zriadení prevzal súd veľký
počet nevybavených vecí z dvoch okresných súdov, a to z Okresného súdu Trenčín - obvod
okresu Nové Mesto nad Váhom a z Okresného súdu Senica - obvod okresu Myjava. Tieto
veci si vyžadovali naštudovanie, keďže sa prechodom výkonu súdnictva, tak ako v tomto
prípade, zmenil vo veľkom množstve vecí aj zákonný sudca. Na viac súd od svojho vzniku
nebol dostatočne personálne obsadený sudcami a súdnymi úradníkmi, dobudovával sa
postupne v priebehu rokov 2000 až 2010, Na viac v tomto období z dôvodu materskej
dovolenky nevykonávali funkciu dve sudkyne. V podstate ešte doteraz nie je súd riadne
obsadený, a to ani sudcami, ani súdnymi úradníkmi...
Na základe uvedeného navrhujem sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú zamietnuť.“
5.2 Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k vyjadreniu okresného
súdu uviedol: „... z neho jasne vyplýva, že ústavná sťažnosť bola podaná dôvodne, nakoľko
potvrdzuje, že v priebehu napadnutého konania sa vyskytli väčšie obdobia nečinnosti a tiež
neefektívnej činnosti súdu, samotné trvanie tohto konania (viac ako 13 rokov) je samo osebe
jednoznačne neprimerané. Obranu súdu spočívajúcu v zmene zákonného sudcu v dôsledku
zmeny súdu, prevzatie veľkého počtu nevybavených vecí z dvoch okresných súdov
a nedostatočné personálne obsadenie sudcami a súdnymi úradníkmi, považujem za
neakceptovateľnú.“
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať
ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy
a dohovoru. Prerokovanie sťažnosti na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu
predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje
ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných
pre meritórne rozhodnutie veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).
II.
7. Ústavný súd na základe sťažnosti a k nej pripojených písomností, vyjadrení
účastníkov konania a spisu okresného súdu sp. zn. 7 C/27/2008 zistil, že sťažovateľ
v právnom postavení navrhovateľa podal okresnému súdu (ďalej aj „okresný súd 1“)
7. septembra 1999 žalobu proti žalovanému – S., a. s., B. (ďalej len „odporca“) o úhradu
202 233,618 € (6 092 490 Sk) z titulu zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia.
Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 3 C 1090/99 a pridelená na prerokovanie
a rozhodnutie zákonnej sudkyni JUDr. E. M. Následne vo veci boli vykonané tieto procesné
úkony:
- 5. októbra 1999 dala sudkyňa kancelárii pokyn na zaslanie žalobného návrhu
odporcovi, aby sa k nemu vyjadril v lehote do 7 dní od prevzatia návrhu, ďalej dala pokyn,
aby kancelária vyžiadala od Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru v N.
zapožičanie spisu sp. zn. OÚV-63/MY-98-MO;
- 4. novembra 1999 bolo okresnému súdu 1 doručené vyjadrenie odporcu;
- 13. marca 2000 sťažovateľ upresnil žalobný návrh;
- 14. marca 2000 okresný súd 1 uskutočnil súdne pojednávanie, odporca sa
z pojednávania ospravedlnil, súd vypočul sťažovateľa a pojednávanie odročil na neurčito
pre účely rozhodnutia o návrhu na rozšírenie žaloby a uložil sťažovateľovi predložiť
potvrdenie z vysokej školy o prerušení štúdia;
- 7. apríla 2000 okresný súd 1 vydal uznesenie č. k. 3 C 1090/99-41, ktorým pripustil
zmenu žaloby;
- 3. mája 2000 sa k rozšíreniu žaloby vyjadril odporca;
- 15. júna 2000 bolo okresnému súdu 1 sťažovateľom doručené lekárske potvrdenie
o jeho neschopnosti pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu, neschopnosti práce a o jeho
invalidite;
- 19. júla 2000 bol okresnému súdu 1 doručený vyšetrovací spis sp. zn. OÚV-63/MY-
98;
- 19. októbra 2000 okresný súd 1 uskutočnil súdne pojednávanie a uznesením prerušil
konanie až do právoplatného skončenia veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn.
1 T 235/99, uložil vykonať dopyt na okolnosť, či sťažovateľovi bola odobratá krv
na prítomnosť alkoholu v čase dopravnej nehody, a uložil sťažovateľovi predložiť dôkaz
z vysokej školy o prerušení štúdia;
- 2. novembra 2000 sťažovateľ predložil potvrdenie o prerušení štúdia
zo zdravotných dôvodov;
- 12. februára 2001 sťažovateľ navrhol zmenu v okruhu žalovaných;
- 6. marca 2001 bol vyhotovený úradný záznam, v ktorom je poznamenaný údaj zo
spisu sp. zn. 1 T 235/99, že J. Č. bol uznaný vinným z dopravnej nehody a bol odsúdený na
nepodmienečný trest;
- 17. apríla 2001 sťažovateľ žiada o pokračovanie v konaní a určenie termínu
pojednávania;
- 20. júla 2001 okresný súd 1 vydal uznesenie č. k. 3 C 1090/99-65, ktorým zamietol
návrh, aby z konania vystúpil odporca a na jeho miesto nastúpil J. Č.;
- 15. januára 2002 okresný súd 1 vydal uznesenie č. k. 3 C 1090/99-67, ktorým
prerušil konanie až do právoplatného skončenia veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn.
- 4. novembra 2003 sťažovateľ žiada o pokračovanie v konaní a určenie termínu
ďalšieho pojednávania z dôvodu, že trestné konanie vedené pod sp. zn. 1 T 235/99 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. 2 To 110/01-142
z 8. septembra 2003 bolo právoplatne skončené, a pripojil fotokópie rozsudku s vyznačenou
doložkou právoplatnosti, zároveň navrhol okresnému súdu zmenu názvu odporcu;
- 13. apríla 2004 S. v Ž. oznámila, že sťažovateľ mal prerušené štúdium do 2. januára
2001, a keďže sa po prerušení štúdia nezapísal, už nie je študentom fakulty;
- 22. apríla 2004 bola okresnému súdu 1 doručená správa Nemocnice s poliklinikou
M. o liečení sťažovateľa;
- 10. mája 2004 právny zástupca sťažovateľa predložil okresnému súdu 1 maturitné
vysvedčenie sťažovateľa a hodnotenie výsledkov štúdia, ospravedlnil svoju neúčasť
na súdnom pojednávaní a požiadal o jeho odročenie z dôvodu služobného pobytu mimo
územia Slovenskej republiky;
- 11. mája 2004 okresný súd 1 pojednávanie odročil na neurčito;
- 24. júna 2004 bol pripojený žiadaný spis sp. zn. 1 T 235/99;
- 19. augusta 2004 sa odporca ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní pre kolíziu
s inými pojednávaniami a požiadal o jeho odročenie;
- 24. augusta 2004 okresný súd 1 zrušil nariadený termín pojednávania a stanovil
nový termín pojednávania na 23. november 2004;
- 23. novembra 2004 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie; boli vypočutí
svedkovia, pojednávanie bolo odročené na neurčito pre účely vykonania znaleckého
dokazovania;
- od 1. januára 2005 bola vec postúpená Okresnému súdu Trenčín (ďalej len „okresný
súd 2“). Pokynom predsedu bola vec 3. februára 2005 pridelená na prerokovanie
a rozhodnutie sudkyni Mgr. P. K.;
- 18. februára 2005 došlo k zmene zákonného sudcu;
- 18. apríla 2005 bola okresnému súdu 2 doručená správa Nemocnice s poliklinikou
M., že sťažovateľovi skúška na prítomnosť alkoholu v krvi pri dopravnej nehode nebola
vykonaná;
- 19. septembra 2005 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, pojednávanie bolo
odročené na neurčito pre účely znaleckého dokazovania a vyžiadania správy zo Ž. o
študijných výsledkoch sťažovateľa;
- 25. novembra 2005 okresný súd 2 uznesením pripustil, aby z konania vystúpil
doterajší odporca a na jeho miesto vstúpila S. so sídlom v B.;
- 5. januára 2006 sťažovateľ žiada okresný súd 2 o urýchlenie postupu v konaní;
- 12. januára 2006 okresný súd 2 uznesením č. k. NM-3 C 1090/99-170 nariadil
znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvia ortopédie
MUDr. S. V., a uložil jej vypracovať posudok v lehote do 30 dní od prevzatia spisu,
znalkyni priznal oprávnenie pribrať na vykonanie úkonov znaleckej činnosti na posúdenie
čiastkových úloh konzultanta;
- 21. marca 2006 okresný súd 2 požiadal Okresný súd Bratislava IV (ďalej len
„okresný súd 3“) o doručenie spisu ustanovenej súdnej znalkyni;
- 30. marca 2006 okresný súd 3 prevzal spis a konanie viedol
pod sp. zn. 33 Cd/18/2006;
- 31. augusta 2006 sťažovateľ požiadal okresný súd o doručenie znaleckého posudku;
- 5. septembra 2006 okresný súd 1 urgoval súdnu znalkyňu o podanie znaleckého
posudku;
- 6. septembra 2006 okresný súd 3 požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru
B., o doručenie predvolania súdnej znalkyni, zásielku znalkyňa osobne prevzala 14.
septembra 2006;
- 29. septembra 2006 okresný súd 3 vrátil okresnému súdu 2 spis z dôvodu, že súdna
znalkyňa si napriek opätovným výzvam neprišla spis prevziať;
- 13. októbra 2006 okresný súd 2 namiesto doterajšej znalkyne ustanovil za znalca
MUDr. J. P., Nemocnica s poliklinikou N., a uložil mu vypracovať posudok v lehote do 30
dní od prevzatia spisu,
- 9. januára 2007 okresný súd 2 požiadal Okresný súd Nitra (ďalej len „okresný
súd 4“) o doručenie spisu súdnemu znalcovi a doručil formulár poučenie znalca; vec bola
pokynom predsedu pridelená 15. januára 2007 na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni
Mgr. D. M.;
- okresný súd 4 prevzal spis 15. januára 2007 a znalcovi ho doručoval 16. januára
2007 a opakovane 29. januára 2007 prostredníctvom Mesta N. a Mestskej polície v N.,
znalec prevzal spis 5. marca 2007;
- 27. júna 2007 okresný súd 2 urgoval okresný súd 4 vybavenie dožiadania;
- 10. júla 2007 okresný súd 4 okresnému súdu 2 oznámil, že napriek urgenciám
znalec posudok nevypracoval;
- 16. júla 2007 súdny znalec vrátil spis sp. zn. NM-3 C/1090/99 okresnému súdu 4
spolu s vypracovaným znaleckým posudkom;
- 20. augusta 2007 sa sťažovateľ vyjadril k znaleckému posudku;
- 11. septembra 2007 sa odporca vyjadril k znaleckému posudku;
- od 1. januára 2008 bola vec postúpená späť okresnému súdu 1 a zaevidovaná pod
novou sp. zn. 7 C/27/2008 a pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni Mgr. S. M.;
- 7. marca 2008 bola okresnému súdu 1 doručená urgencia sťažovateľa o urýchlenie
postupu v konaní;
- 23. októbra 2008 dala sudkyňa pokyn na nariadenie termínu súdneho pojednávania
na 24. november 2008;
- 12. novembra 2008 dala sudkyňa kancelárii pokyn na zmenu termínu súdneho
pojednávania na 4. február 2009 z dôvodu odborného školenia sudcov;
- 4. februára 2009 sa na okresnom súde 1 uskutočnilo pojednávanie, súd sa
oboznámil s obsahom spisu, lekárskymi správami, znaleckým posudkom, spisom okresného
súdu 1 sp. zn. NM-1 T/235/1999 a pojednávanie odročil na 25. marec 2009;
- 24. marca 2009 bolo okresnému súdu 1 doručené od právneho zástupcu sťažovateľa
ospravedlnenie z neúčasti na súdnom pojednávaní a žiadosť o odročenie súdneho
pojednávania z dôvodu náhleho onemocnenia, onemocnenie doložil záznamom o poskytnutí
lekárskej prvej pomoci;
- 25. marca 2009 okresný súd 1 preložil termín súdneho pojednávania na 27. máj
2009;
- 27. mája 2009 okresný súd 1 uskutočnil súdne pojednávanie, pojednávanie bolo
odročené na 16. jún 2009 pre účely vyhlásenia rozsudku;
- 16. júna 2009 okresný súd 1 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobný návrh zamietol;
- 13. júla 2009 sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu 1;
- 13. júla 2009 okresný súd 1 vyzval odporcu, aby sa vyjadril k pripojenému
odvolaniu v lehote 10 dní;
- 11. augusta 2009 sa k odvolaniu vyjadril odporca;
- 11. augusta 2009 okresný súd 1 spísal predkladaciu správu a odoslal spis krajskému
súdu, aby rozhodol o podanom odvolaní, 14. augusta 2009 krajský súd prevzal spis;
- 30. septembra 2010 krajský súd uznesením zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil
okresnému súdu 1 na ďalšie konanie, okresný súd 1 prevzal uznesenie krajského súdu
19. novembra 2010 a zabezpečoval jeho doručenie účastníkom sporu, sťažovateľovi bolo
doručené uznesenie krajského súdu 24. novembra 2010 a odporcovi 25. novembra 2010;
- 17. januára 2011 sťažovateľ žiadal urýchlené nariadenie súdneho pojednávania;
- 6. apríla 2011 sa na okresnom súde 1 uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo
odročené na neurčito pre účely doplnenia znaleckého dokazovania; sporovým stranám bolo
v lehote 10 dní uložené doručiť otázky na znalca;
- 11. apríla 2011 sťažovateľ predložil otázky, na ktoré má znalec odpovedať;
- 18. apríla 2011 odporca predložil otázky, na ktoré má znalec odpovedať;
- 25. mája 2011 sťažovateľ žiada urýchlené nariadenie súdneho pojednávania;
- 27. mája 2011 okresný súd 1 vydal uznesenie č. k. 7 C/27/2008-365, ktorým
nariadil znalcovi MUDr. J. P. vypracovať doplňujúci znalecký posudok v lehote do 2
mesiacov od prevzatia spisu;
- 27. mája 2011 okresný súd 1 vydal uznesenie č. k. 7 C/27/2008-365, ktorým
nariadil znalecké dokazovanie znalcom MUDr. F. K. z odboru zdravotníctva a farmácie,
odvetvia psychiatrie a uložil mu vypracovať znalecký posudok v lehote do 2 mesiacov od
prevzatia spisu;
- 13. júna 2011 znalec MUDr. F. K. okresnému súdu 1 oznámil, že nemôže
vypracovať znalecký posudok z dôvodu nadmerného pracovného zaneprázdnenia;
- 29. júna 2011 okresný súd 1 vydal uznesenie č. k. 7 C/27/2008-375, ktorým zrušil
uznesenie č. k. 7 C/27/2008-368 a ustanovil znalkyňu MUDr. H. N. z odboru zdravotníctva
a farmácie, odvetvia psychiatrie a uložil jej vypracovať znalecký posudok v lehote do 2
mesiacov od prevzatia spisu;
- 20. júla 2011 znalkyňa MUDr. H. N. okresnému súdu 1 oznámila, že nemôže
vypracovať znalecký posudok z dôvodu nadmerného pracovného zaneprázdnenia;
- 16. augusta 2011 okresný súd 1 požiadal okresný súd 4 o doručenie spisu znalkyni
MUDr. H. N., okresný súd 4 prevzal spis 22. augusta 2011 a vec bola zaevidovaná pod sp.
zn. 25 Cd/5/2011;
- 26. augusta 2011 okresný súd 4 vyzval znalkyňu MUDr. H. N., aby sa dostavila v
ktorýkoľvek pracovný deň na súd a vyzdvihla spis v lehote do 5 dní od doručenia prípisu;
- 6. septembra 2011 bol okresnému súdu 1 doručený znalecký posudok MUDr. J. P.
spolu s vyúčtovaním odmeny;
- 7. septembra 2011 bola okresnému súdu 1 doručená žiadosť MUDr. H. N. o
predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku z dôvodu nadmerného pracovného
zaneprázdnenia;
- 9. septembra 2011 okresný súd 1 vydal uznesenie č. k. 7 C/27/2008-406, ktorým
predĺžil znalkyni MUDr. H. N. lehotu na vypracovanie znaleckého posudku
do 31. decembra 2011;
- 4. októbra 2011 znalkyňa MUDr. H. N. požiadala okresný súd 1 o povolenie
prizvať konzultanta k vypracovaniu znaleckého posudku;
- 21. októbra 2011 sťažovateľ žiadal urýchlenie postupu v súdnom konaní;
- 24. októbra okresný súd 1 vydal uznesenie č. k. 7 C/27/2008-409, ktorým udelil
znalkyni MUDr. H. N. súhlas na pribratie konzultanta Mgr. K. Z. z odboru psychológie,
odvetvia klinickej psychológie;
- 29. decembra 2011 okresný súd 1 prevzal spis a vyhotovený znalecký posudok
znalkyne MUDr. H. N. spolu s vyúčtovaním odmeny;
- 4. januára 2012 okresný súd 1 uznesením rozhodol o priznaní znalečného súdnemu
znalcovi MUDr. J. P. a znalkyni MUDr. H. N.;
- 21. februára 2012 sa k znaleckým posudkom vyjadril sťažovateľ;
- 27. februára 2012 sa na okresnom súde 1 uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo
odročené na 23. marec 2012 pre účely vypočutia znalkyne MUDr. H. N.;
- 16. marca 2012 bolo okresnému súdu 1 doručené stanovisko znalkyne MUDr. H. N.
k vyjadreniu;
- 20. marca 2012 bolo okresnému súdu 1 doručené stanovisko odporcu k znaleckým
posudkom;
- 22. marca 2012 sa uskutočnilo pojednávanie; bola vypočutá súdna znalkyňa
MUDr. H. N., pojednávanie bolo odročené na 16. máj 2012;
- 30. marca 2012 bol okresnému súdu 1 doručený doplnok znalkyne MUDr. H. N. k
znaleckému posudku;
- 24. apríla 2012 okresný súd 1 uznesením rozhodol o priznaní znalečného MUDr. H.
N.;
- 16. mája 2012 sa uskutočnilo pojednávanie. Toto bolo odročené pre účely
nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania, účastníkom sporu bolo uložené predložiť
v lehote 10 dní písomné otázky pre znalca;
- 24. mája 2012 sťažovateľ predložil okruh otázok, na ktoré kontrolný znalec má
zodpovedať;
- 28. mája 2012 odporca predložil okruh otázok, na ktoré kontrolný znalec má
zodpovedať;
- 27. mája 2011 okresný súd 1 vydal uznesenie, ktorým nariadil znalecké
dokazovanie znalcom MUDr. F. K. z odvetvia psychiatrie, odboru zdravotníctva a farmácie
a uložil mu vypracovať znalecký posudok v lehote do 2 mesiacov od prevzatia spisu;
- 30. mája 2012 (s nesprávne napísaným dátumom vyhotovenia 30. mája 2011, pozn.)
okresný súd 1 vydal uznesenie, ktorým nariadil znalecké dokazovanie znalcom (Centrum
duševného zdravia) a uložil mu vypracovať znalecký posudok v lehote do 2 mesiacov od
prevzatia spisu;
- 18. júna 2012 okresný súd 1 požiadal Okresný súd Bánovce nad Bebravou (ďalej
len „okresný súd 5“) o doručenie spisu znalcovi;
- 12. júla 2012 okresný súd 1 vydal uznesenie, ktorým opravil nesprávne napísaný
dátum vyhotovenia;
- 8. augusta 2012 okresný súd 1 žiada znalca (Centrum duševného zdravia), aby
oznámil, kedy je predpoklad vyšetrenia sťažovateľa a vypracovania znaleckého posudku;
- 9. augusta 2012 znalec (Centrum duševného zdravia) okresnému súdu 1 oznámil, že
lehota na podanie posudku s ním nebola konzultovaná a požiadal o predĺženie lehoty na
vypracovanie posudku do 31. decembra 2012;
- 13. augusta 2012 okresný súd 1 vydal uznesenie, ktorým predĺžil lehotu znalcovi na
vypracovanie znaleckého posudku do 31. decembra 2012.
III.
8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný
súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1
vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).
11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej
neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho
orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť
súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo
(II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký
procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli
ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu
a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom
prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich
práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia,
aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia
významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie
môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie
odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
12. Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné
vedomosti, ustanoví súd podľa § 127 OSP po vypočutí účastníkov znalca. Ustanovení znalci
boli povinní podľa § 8 zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších
predpisov [s účinnosťou od 1. septembra 2004 podľa § 16 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z.
o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o znalcoch a tlmočníkoch)] vykonať znaleckú
činnosť riadne a včas.
13. Podľa § 16 ods. 4 zákona o znalcoch a tlmočníkoch zadávateľ je oprávnený pred
vykonaním úkonu znaleckej činnosti prekonzultovať so znalcom znalecké otázky,
prerokovať uplatnenie nároku na preddavok a možnosti znalca vykonať úkon znaleckej
činnosti v požadovanej lehote. Podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona o znalcoch a tlmočníkoch
znalec sa dopustí správneho deliktu, ak spôsobí bez vážnych dôvodov uznaných súdom
alebo iným orgánom verejnej moci prieťahy v súdnom alebo inom konaní, v ktorom bol
ustanovený; za spôsobenie prieťahov sa považuje prekročenie lehoty určenej na vykonanie
úkonu súdom alebo iným orgánom verejnej moci o viac ako 30 dní.
14. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo,, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa
skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa
týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu
(I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu
(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00,
I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj
v danom prípade.
15. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania bolo
posúdenie nároku sťažovateľa o úhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia
s prísl. z ujmy spôsobenej na zdraví prevádzkou motorového vozidla pri dopravnej nehode,
t. j. ide o existenčnú vec, kde sa predpokladá osobitná pozornosť venovaná efektívnemu
a rýchlemu postupu súdu, aby bol naplnený účel príslušného (v danom prípade súdneho)
konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj
procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená (§ 6 a § 100
ods. 1 OSP) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba
obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03, I. ÚS 158/04).
16. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd bral do úvahy aj v predmetnom
prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 92/97 a iné)
relevantnú na rozhodnutie. Vzhľadom na nutnosť znaleckého dokazovania možno
napadnuté konanie považovať po skutkovej stránke za zložitejšie. Samotnú skutkovú
zložitosť však nemožno dávať do súvislosti s pretrvávajúcou neefektívnou činnosťou
okresného súdu. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných
súdov.
17. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil skutočnosti, ktoré opodstatňujú konštatovanie
o ich vplyve na vznik zbytočných prieťahov v posudzovanom konaní. Na strane druhej sa
sťažovateľ viackrát opakovane (13. októbra 1999, 7. apríla 2000, 17. apríla 2001,
4. novembra 2003, 5. januára 2006, 7. marca 2008, 17. novembra 2010, 25. mája 2011
a 21. októbra 2011) domáhal urýchlenia postupu v konaní.
18. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,
pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov. Pokiaľ ide
o postup okresného súdu, ústavný súd vychádzal nielen z hľadiska sťažovateľom
namietaného obdobia zbytočných prieťahov, ale aj z hľadiska celkového priebehu
posudzovaného konania. V tomto ohľade zistil, že súdne konanie sa pred okresným súdom
začalo podaním žaloby 7. septembra 1999 a doteraz nie je skončené ani na prvom stupni. Aj
keď okresný súd už raz rozhodol, toto rozhodnutie však bolo odvolacím súdom zrušené.
Ústavný súd sa priklonil k názoru sťažovateľa, že k zbytočným prieťahom v konaní došlo aj
po 1. januári 2008 (rovnako v čase predchádzajúcom, keď okresný súd už vo veci konal).
V neposlednom rade nemôže ísť na ujmu sťažovateľa ani prípadná nečinnosť okresného
súdu 2, ktorý však sťažovateľom nebol explicitne označený za porušovateľa. Napriek tomu,
že okresný súd nariaďoval súdne pojednávania, vykonával úkony spojené s prerokovaním
veci, zabezpečoval listinné dôkazy, nariaďoval znalecké dokazovanie, jeho konanie bolo
nekoncentrované a neefektívne. Okresný súd si teda nezvolil taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ
nachádzal. Svedčí o tom aj skutočnosť, že ešte pred vydaním uznesenia o ustanovení
súdneho znalca (MUDr. F. K., MUDr. H. N., Centrum duševného zdravia) na podanie
znaleckého posudku zanedbal povinnosť a neprekonzultoval so znalcami lehotu na podanie
znaleckého posudku podľa § 16 ods. 4 zákona o znalcoch a tlmočníkoch, ale formálne
stanovil lehotu, ktorú znalci aj tak nedodržali, ale ani nevyužil zákonné prostriedky, ktoré
mu umožňuje zákon o znalcoch a tlmočníkoch prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky, ktoré dohliada na činnosť znalcov.
19. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď okresný súd rozhodol vo veci
rozsudkom 16. júna 2009, podané odvolanie sťažovateľom bolo z vecného hľadiska
dôvodné. Vychádzajúc z dôvodov uvedených krajským súdom v zrušujúcom uznesení
(nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav),
možno objektívne vzaté pripísať aj uvedenú skutočnosť na ujmu neefektívneho správania
okresného súdu.
20. Z dosiaľ vykonaných úkonov súdu vyplýva, že okresný súd v spore sťažovateľa
nekonal koncentrovane a bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na uvedené nepovažoval
ústavný súd za potrebné poukazovať na jednotlivé obdobia nečinnosti okresného súdu,
pretože celková doba 13 rokov, počas ktorej vec sťažovateľa nie je právoplatne skončená,
sama osebe osvedčuje dôvodnosť podanej sťažnosti. Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej
judikatúre poukázal na to, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť
štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to vtedy, ak činnosť štátneho orgánu
nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa
sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobie napr. IV. ÚS 22/02,
21. Obranu okresného súdu spočívajúcu v personálnych problémoch ako dôvodu,
ktorý by mal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní, ústavný súd
neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99,
III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj
skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť
primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt
požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie
uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku
nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom
konaní.
22. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody vyslovil porušenie základného
práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
23. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať
vo veci bez zbytočných prieťahov, pretože konanie doteraz nie je skončené.
24. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,
aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde). Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 12 000 €
z dôvodov uvedených v bode 4. Vzhľadom na okolnosti danej veci (najmä na jej predmet
a význam pre účastníka konania) ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru) nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa.
Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa
citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti
s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa (pozri body 14
a nasl.), ako aj na predmet konania a sťažovateľom požadovanú sumu považuje za
primerané v sume 4 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.
25. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľ, ktorý bol
vo veci namietaných porušení svojich práv úspešný, vznikli trovy konania z dôvodu jeho
právneho zastúpenia advokátkou. Advokátka vykonala 3 úkony právnych služieb, a to
prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti a zaujatie písomného
stanoviska z 27. novembra 2012 k vyjadreniu okresného súdu. Odmena za jeden úkon
právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu.
Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2012 patrí advokátke odmena z výpočtového
základu 763 €, t. j. 127,16 €, a režijný paušál 7,63 € (127,16 € + 7,63 €), teda spolu
134,79 €, a keďže advokátka je platcom dane z pridanej hodnoty + 20 % DPH (26,96 €) =
161,75 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov za dva úkony právnych služieb
(prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti), t. j. v celkovej výške
323,50 €, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne (§ 31a
zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP). Zaujatie písomného stanoviska
z 27. novembra 2012 k vyjadreniu okresného súdu ústavný súd nepovažoval za ústavne
významné.
26. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie
nad ústavným súdom priznanú sumu 4 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto
časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.
27. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. februára 2013