Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 614/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. januára 2017 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra

Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť

zastúpenej advokátom JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, Advokátska kancelária

JUDr. Ľubomír Schweighofer, Šafárikovo námestie 2, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo podľa

postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Senica p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € (slovom

tritisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Senica p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 z 5. októbra 2016 prijal sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Ide o konanie o náhradu škody (na zdraví), ktoré nie je ešte právoplatne skončené

a celkovo trvá viac ako dvanásť rokov. V tejto veci boli až dvakrát zrušené rozsudky

okresného súdu z 8. septembra 2008 a z 8. februára 2012 odvolacím súdom a v súčasnosti sa

vec nachádza opäť na okresnom súde.

3. Po opísaní skutkového a právneho stavu veci sťažovateľka navrhla, aby ústavný

súd vydal nález, ktorým vysloví porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , prikáže okresnému súdu konať bez

zbytočných prieťahov v napadnutom konaní a prizná jej finančné zadosťučinenie

v sume 10 000 €. Svoju žiadosť odôvodňuje „právnou neistotou, ktorej je dlhodobo

vystavená“ a tým, že okresný súd jej svojím postupom spôsobuje materiálnu ujmu

(spočívajúcu v nevyhnutnosti vynakladania finančných prostriedkov na právne zastúpenie)

a nemateriálnu ujmu v tom, že táto udalosť je jej neustále pripomínaná a aj po uplynutí

viacerých rokov od útoku psa nemôže túto vec uzavrieť.

4. Na základe výzvy ústavného súdu sa k predmetnej veci vyjadrila podpredsedníčka

okresného súdu podaním sp. zn. Spr. 1658/16 z 20. októbra 2016, v ktorom okrem iného

uviedla: „Nahliadnutím do predmetného spisu som zistila, že sťažnosť na prieťahy v konaní

je čiastočne opodstatnená. Vo veci vznikli síce prieťahy v konaní zo strany súdu, ale nie

v takom rozsahu, ako uvádza sťažovateľka. Vec nie je skončená aj z objektívnych príčin

zo strany sťažovateľky. Dlhšie časové obdobie sa zdržiavala s rodičmi v zahraničí, pričom

súdu nebola oznámená adresa pobytu, neskôr ako plnoletá sa nedostavila na pojednávanie

vôbec. Právny zástupca niekoľkokrát žiadal zmenu termínu pojednávania aj niekoľko

mesiacov z dôvodu pobytu navrhovateľky v zahraničí.

Z chronológie úkonov je zrejmé, že prieťah v konaní vznikol od nápadu veci do

prvého procesného úkonu, keďže návrh bol neúplný a nepresný. Zákonní zástupcovia

navrhovateľky návrh v stanovenej lehote nedoplnili. preto súd podanie odmietol. Uznesenie

sa nepodarilo doručiť zákonným zástupcom navrhovateľky z dôvodu dlhodobého pobytu

v zahraničí. Konanie sa začalo až 23.11.2006 doplnením návrhu s doručenou plnou mocou.

Uznesenie o odmietnutí bolo zrušené a vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorý právny

zástupca navrhovateľky prevzal dňa 21.2.2007, proti ktorému podali odporcovia odpor.

Čiže od nápadu veci do vytýčenia pojednávania boli vykonané procesné úkony a nie je

pravdou, že súd v tejto veci nekonal. Vzhľadom na dlhodobý pobyt navrhovateľky s rodičmi

v Pekingu, boli vykonané ďalšie procesné úkony na zistenie adresy maloletej.

28.9.2007 právny zástupca žiadal vytýčenie pojednávania na január - február 2007.

Dňa 1.10.2007 bolo pojednávanie odročené. Dňa 14.1.2008 právny zástupca navrhovateľ

oznámil, že predpokladaný termín návratu je v letných mesiacoch 2008. Dňa 25.6.2008

bolo vytýčené pojednávanie na 4.7.2008, na ktorom boli vypočutí všetci účastníci, aj ich

právni zástupcovia, a pojednávanie bolo odročené na pevný termín na 8.9.2008 za účelom

vypočutia navrhnutých svedkov, ktorých adresy budú oznámené. Na pojednávaní dňa

8.9.2008 po vypočutí svedkov súd vyhlásil rozsudok, ktorým súd návrh maloletej

navrhovateľky zamietol. Proti rozsudku bolo podané odvolanie, spis bol predložený

Krajskému súdu v Trnave. Spis bol s uznesením o zrušení veci doručený súdu

dňa 19.11.2009. Tu vznikol trojmesačný prieťah pri doručení II. st. rozhodnutia a ďalšími

procesnými úkonmi. Po oznámení navrhnutých dôkazov dňa 9.4.2010 bol vytýčený

dňa 11.5.2010 termín pojednávania na 9.6.2010. Dňa 20.5.2010 právny zástupca

navrhovateľov žiadal odročiť pojednávanie na september 2010, súd vyhovel žiadosti

a odročil pojednávanie na 8.9.2010. Dňa 6.9.2010 bol podaný návrh na zmenu petitu

žaloby. V stanovenej lehote boli vykonané procesné úkony na povolenie zmeny petitu

žaloby, aj o oprave petitu a rozhodnutie o pripustení vstupu poisťovne do konania. Od do

2.1.2012, kedy bol vytýčený termín pojednávania vznikol prieťah na strane súdu 5

mesiacov. Dňa 8.2.2012 bol vyhlásený rozsudok, proti ktorému podala navrhovatelia

odvolanie. Po vykonaní procesných úkonov spojených s doručovaním a zisťovaním plnej

moci právnych zástupcov navrhovateľky, v ktorých nevznikli prieťahy, bol spis predložený

na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu v Trnave. Dňa 27.1.2014 bol spis vrátený

Okresnému súdu Senica s uznesením o zrušení I. st. rozsudku. Po vyjadreniach

a navrhnutých dôkazoch bol vytýčený termín pojednávania dňa 4.7.2014 na 10.9.2014, toto

pojednávanie bolo odročené na pevný termín na 20.10.2014. Na tomto pojednávaní bolo

navrhnuté znalecké dokazovanie. Od tohto obdobia boli vykonané všetky úkony v stanovenej

lehote, uvedené v chronológii úkonov.

Chronológia úkonov vo veci OS Senica sp. zn. (úkony od októbra 2014,

pozn.)

12.11.2014 žiadosť právneho zástupcu navrhovateľky o predĺženie lehoty na zaslanie

požadovaných otázok (neboli zaslané vôbec)

12.1.2015 doručené návrhy odporcov na doplnenie dokazovania

13.4.2005 uznesenie o ustanovení znalca, výzva na úhradu preddavkov

20.4.2015 odmietnutie výkonu znaleckej činnosti znalcom

7.5.2015 odvolanie navrhovateľky voči uzneseniu v časti platenia preddavku

na znalecké dokazovanie

9.6.2015 uznesenie o ustanovení ďalšieho znalca

26.8.2015 podaný znalecký posudok

16.9.2015 zaslaný znalecký posudok účastníkom konania, uznesenie o priznaní

znalečného

12.11.2015 vyjadrenie vedľajšieho účastníka k znaleckému posudku

25.11.2015 vyjadrenie odporcov k znaleckému posudku....

14.12.2015 ospravedlnenie a vyjadrenie znalca

(vyčiarknutie)...

8.4.2016 doručené vyjadrenie navrhovateľky k znaleckému posudku

19.4.2016 pojednávanie po výsluchu znalca odročené na 7.6.2016 s tým, že bude

volaná navrhovateľka, a svedkyňa pod hrozbou uloženia poriadkovej

pokuty

25.5.2016 ospravedlnenie svedkyne a práv. zást. odporcu

6.6.2016 ospravedlnenie práv. zást. navrhovateľky na pojednávaní 7.6.2016

7.6.2016 žiadosť práv. zást. odporcu o odročenie pojednávania a oznámenie, že

v dňoch 16.10. -7.11.2016 a 10.9. - 19.9.2016 sa nemôže on, ani odporcovia zúčastniť

pojednávania

7.6.2016 súd odročil pojednávanie na 4.10.2016 s tým, že budú volaní všetci právni

zástupcovia, znalkyňa doručí súdu doklady, z ktorých je preukázateľné, že dňa 7.6.2016

absolvovala plánovanú dovolenku, bude volaný ďalší svedok

4.10.2016 nedostavila sa znalkyňa, doručenie mala riadne vykázané,

neospravedlnila sa, nedostavila sa žalobkyňa, pojednávanie odročené na 15.11.2016

(okresný súd vykonal dokazovanie a pojednávanie odročil na 25. január 2017, pozn.)

10.10.2016 bola znalkyni uložená poriadková pokuta.“

Procesné úkony okresného súdu, ktoré sú uvedené vo vyjadrení okresného súdu,

považoval ústavný súd za preukázané, pretože sa zhodujú s jeho zisteniami a vyplývajú

zo súdneho spisu okresného súdu predloženého na nahliadnutie 23. novembra 2016.

6. K vyjadreniu okresného súdu právny zástupca sťažovateľky stanovisko nezaujal.

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) vo veci sťažnosti sťažovateľa upustil od ústneho

pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti

dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

8. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak

ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa

odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo

slobody porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže svojím

rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

9. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného

práva podľa postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. ).

11. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala

predtým z niektorých ustanovení , a to , ,

§ 117 ods. 1 a § 119 ods. 1, ktorý platil do 30. júna 2016, a v súčasnosti vychádza najmä

zo zásady vyplývajúcej z a Civilný sporový

poriadok (ďalej len “). V zmysle „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“

a v zmysle „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo

a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.

12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj

sťažnosť sťažovateľky.

13.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom

napadnutého konania je rozhodovanie o návrhu na náhradu škody v sume 846 390 Sk

(z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, pozn.). Ku škode malo dôjsť ešte

v roku 2000, keď sťažovateľku ako maloletú pohryzol do tváre a ľavého ramena doberman

chovaný rodinou odporcov v prvom a druhom rade. Sťažovateľka musela podstúpiť

operačný zákrok v celkovej anestézii a ostali jej po operácii veľké a viditeľné jazvy a taktiež

bolo zasiahnuté do jej psychického vývoja, pretože prežívala v ďalšom období života z tejto

udalosti traumu a stres. Ide o vec, kde sa predpokladá osobitná pozornosť venovaná

efektívnemu a rýchlemu postupu súdu, aby bol naplnený účel súdneho konania (obdobne

, ).

Podľa názoru ústavného súdu i napriek skutočnosti, že v danom prípade možno

vzhľadom na nutnosť vykonania znaleckého dokazovania, ako i kontrolného znaleckého

dokazovania považovať napadnuté konanie po vecnej stránke za zložitejšie, na druhej strane

ide o druh konania, ktorého metodika postupu je upravená tak v hmotnoprávnych

predpisoch, ako aj v procesných predpisoch a v prípade ktorého súdy disponujú dostatkom

stabilizovanej a rozsiahlej judikatúry. Na prípadnú právnu alebo skutkovú zložitosť

nepoukázal vo svojom vyjadrení k sťažnosti ani okresný súd.

13.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria – správania sťažovateľky v predmetnom

konaní po preskúmaní spisu ústavný súd zistil, že sťažovateľka, resp. jej zástupcovia svojím

správaním čiastočne prispeli k predĺženiu tohto konania, pretože sa nezúčastnili niektorých

pojednávaní (napr. 8. septembra 2008 bez ospravedlnenia aj napriek tomu, že boli o termíne

riadne vyrozumení na pojednávaní 4. júla 2008). V priebehu konania neoznámili zmenu

adresy pobytu v zahraničí ‒právny zástupca ešte 19. septembra 2007 nemal vedomosť

o pobyte (sťažovateľka a jej zákonný zástupca sa s rodinou zdržiavali dlhšie na čínskom

veľvyslanectve v Pekingu, pozn.), pretože komunikovali len mailom ‒pozri úradný záznam

č. l. 56 v spise). Z toho dôvodu okresný súd zrušil termín pojednávania určený

na 1. október 2007 a presunul pojednávanie až na 4. júl 2008. Sťažovateľka tiež podala

(v zastúpení zákonného zástupcu) neúplný a nepresný návrh, preto bola vyzvaná na jeho

doplnenie, ale v stanovenej lehote tieto nedostatky neodstránila (zákonný zástupca

sťažovateľky výzvu prevzal 4. marca 2006 a sťažnosť riadne doplnil jej právny zástupca

podaním z 24. marca 2006 doručeným okresnému súdu až 24. novembra 2006

(č. l. 37 a nasl.). Neskôr svoj návrh (zmenu návrhu) v časti zaplatenia sumy 39 321,85 €

zobrala späť, žiadala konanie zastaviť a trvala na svojom pôvodnom návrhu. Doterajšia

dĺžka konania však z pohľadu nečinnosti a najmä neefektívnej činnosti okresného súdu

nebola výraznejším spôsobom ovplyvnená správaním sťažovateľky, ktorá, i keď sa

nachádzala v zahraničí, neskôr ako plnoletá súhlasila, aby okresný súd pojednával

v jej neprítomnosti.

13.3 Pri hodnotení tretieho kritéria ústavný súd konštatuje, že súdne konanie sa

začalo podaním žaloby v júli 2004. Napriek tomu, že okresný súd nariaďoval súdne

pojednávania, vykonával úkony spojené s prerokovaním veci, zabezpečoval listinné dôkazy,

pribral do konania viacerých znalcov a podobne, jeho konanie je poznačené najmä

neefektívnosťou a nesústredenosťou. Potvrdzuje to skutočnosť, že dva jeho rozsudky

z 8. septembra 2008 a z 8. februára 2012 boli odvolacím súdom zrušené a vec mu bola

vrátená na ďalšie konanie (pozri bod 2). V prvom prípade pre nedostatočne zistený

skutkový stav (nevykonanie dôkazov) a nesprávne právne posúdenie veci a v druhom

prípade aj pre chýbajúce odôvodnenie rozsudku okresného súdu vo vzťahu k otázkam,

či vznesenie námietky premlčania v danej veci neodporuje dobrým mravom, alebo

k požiadavke splnenia povinností uložených mu zrušujúcim uznesením Krajského súdu

v Trnave zo 6. októbra 2009 (podrobnejšie na č. l. 280 a č. l. 281 v spise).

Konanie vedené okresným súdom do času rozhodovania ústavného súdu trvá viac

ako 12 rokov a táto celková doba, počas ktorej vec sťažovateľky (bod 13.1) nie je

právoplatne skončená, sama osebe osvedčuje dôvodnosť podanej sťažnosti. Dokonca

ústavný súd zistil aj dve obdobia nečinnosti, prvé v trvaní 20 mesiacov (priznal to aj

okresný súd) od nápadu veci 1. júla 2014 až do 1. marca 2006, druhé v trvaní 14 mesiacov

(hoci sa na prieťahoch priamo nepodieľal okresný súd ‒ spočívalo vtom, že vec bola

vrátená z odvolacieho súdu okresnému súdu až 27. januára 2014, i keď vo veci bolo

rozhodnuté už 30. októbra 2012, pozn.). Z chronológie úkonov a spisu je tiež zrejmé, že

menšie a opakované zbytočné prieťahy v konaní vznikli aj neskôr, ako to uvádza okresný

súd v bode 4. Takisto okresný súd na pojednávanie 10. apríla 2006, na ktorom bolo podanie

sťažovateľky odmietnuté, účastníkov konania ani vôbec nepredvolal. Prvé relevantné

pojednávanie sa tak uskutočnilo až po štyroch rokoch 4. júla 2008, na ktorom okresný súd

vypočul zákonného zástupcu sťažovateľky, ju samotnú vtedy ako maloletú a tiež odporcov

v prvom a druhom rade, čo nemožno tiež akceptovať.

14. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa

ktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním

príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej

neistoty účastníkov súdneho konania (strán sporu). Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu

(všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu

právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,

aby o jeho veci rozhodol (napr. , , ,

, ).

15. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (výrok tohto rozhodnutia v bode 1).

16. Ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu podľa

a podľa konať vo veci vedenej

pod sp. zn. bez zbytočných prieťahov, lebo konanie nie je dosiaľ právoplatne

skončené (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).

17. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa

ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

18. Sťažovateľka žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €

od okresného súdu, túto žiadosť odvíja od skutočností uvedených v bode 3.

19. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

20. Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia, ale nie v takej sume, ktorú požadovala sťažovateľka.

V okolnostiach danej veci (hodnotenie troch kritérií a podiel sťažovateľky – pozri body

13.1 až 13.3), ústavný súd považoval za primerané priznať jej finančné zadosťučinenie

v sume 3 500 € (výrok tohto rozhodnutia v bode 3).

21. Ústavný súd nevyhovel v súlade s a zákona

o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné

zadosťučinenie vo výške 10 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol

tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

22. Ústavný súd o trovách konania nerozhodoval, pretože ich sťažovateľka nežiadala.

23. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;

to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej

republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté

rozhodnutie ústavného súdu ( ).

V Košiciach 11. januára 2017