Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 758/2016
PDF · 131.1 KB
No categories available
I. ÚS 758/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. februára 2017
v senáte zloženom z predsedu senátu Milan Ľalíka (sudca spravodajca), sudkyne Marianny
Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť
,
zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Ľubomírom Havlíkom, Krížna 34, Bratislava, vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod
sp. zn. 4 T 264/2008 a takto
rozhodol:
1. Základné právo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a právo na prejednanie záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo
v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 264/2008 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Námestovo p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.
4 T 264/2008 k o n a ť bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €
(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. októbra
2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená jeho
advokátom 24. novembra 2016, na prieťahy v označenom konaní Okresného súdu
Námestovo (ďalej len „okresný súd“), ktoré do podania sťažnosti nebolo právoplatne
skončené.
2. Sťažovateľ žiadal vysloviť porušenie v záhlaví označených základných práv,
prikázať okresnému súd konať bez zbytočných prieťahov a priznať mu finančné
zadosťučinenie v sume 10 000 €.
3. Na základe výzvy ústavného súdu sa k predmetnej veci vyjadrila predsedníčka
okresného súdu listom z 30. januára 2017, v ktorom uviedla rozpis jednotlivých úkonov
v posudzovanej trestnej veci od doručenia obžaloby 16. decembra 2008 až do posledného
pojednávania 15. decembra 2016, ktoré bolo odročené na 21. marec 2017 pre
práceneschopnosť obžalovaného sťažovateľa. Dodala, že na doterajšej dĺžke konania sa
podieľa aj sám sťažovateľ (resp. jeho obhajca) neustálymi žiadosťami o odročenie
pojednávania či už z dôvodu práceneschopnosti alebo z dôvodu kolízie viacerých
pojednávaní na jeden termín. K predĺženiu konania prispela aj neprítomnosť
spoluobžalovaných (jeden z obžalovaných bol v Rakúsku a druhý obžalovaný v Maďarsku),
ale aj nesústredená činnosť konajúceho sudcu, čo sa prejavilo zrušením jeho rozsudku
uznesením odvolacieho súdu z 23. júna 2015.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) vo veci sťažnosti sťažovateľa upustil od ústneho
pojednávania, pretože po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
4. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3
ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu,
koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
5. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
6. Podľa § 2 ods. 7 Trestného poriadku každý má právo, aby jeho trestná vec bola
spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná...
7. Ústavný súd si pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva vo vzťahu k právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, t. j. v obsahu týchto práv podľa názoru ústavného súdu nemožno vidieť zásadnú
odlišnosť (napr. I. ÚS 28/01).
8. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(m. m. IV. ÚS 221/04).
9. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
ocitol na súde. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z citovaných článkov ústavy
a dohovoru a § 2 ods. 7 Trestného poriadku.
10. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými
sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho
konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd
aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom
prípade.
11. V predmetnom konaní vedenom na okresnom súde je sťažovateľ obvinený
z dvoch skutkov krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktoré nie je
po skutkovej stránke zložité a ani právna stránka veci nevykazuje osobitný stupeň zložitosti.
Uvedený trestný čin patrí teda do bežnej agendy trestných súdov, svojou zložitosťou
patrí medzi jednoduchšiu trestnú činnosť páchateľov, a preto podľa názoru ústavného súdu
nemôže v danom prípade spôsobiť trvanie v dĺžke vyše 8 rokov bez rozhodnutia vo veci
samej. Ide o trestnú vec, kde sa navyše predpokladá osobitná pozornosť venovaná
efektívnemu a rýchlemu postupu súdu, aby bol naplnený účel súdneho konania (obdobne
I. ÚS 527/2012, I. ÚS 508/2015).
12. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria – správanie sťažovateľa v predmetnom
konaní – po preskúmaní spisu ústavný súd zistil, že sťažovateľ (jeho právny obhajca) svojím
správaním tiež prispel k predĺženiu tohto konania. V konaní viackrát požadoval odročenie
pojednávania alebo sa ho jednoducho nezúčastnil.
13. Pri hodnotení tretieho kritéria ústavný súd konštatuje, že súdne konanie sa začalo
podaním obžaloby 16. decembra 2008 a do dnešného dňa nebolo skončené, čo samo osebe
osvedčuje dôvodnosť podanej sťažnosti. Prieťahy v konaní priznal aj okresný súd
poukázaním na nesústredenú činnosť sudcu, čo sa prejavilo zrušením prvostupňového
rozsudku uznesením Krajského súdu v Žiline z 23. júna 2015.
14. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 264/2008 došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto rozhodnutia).
15. Ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2
ústavy a podľa čl. 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci vedenej
pod sp. zn. 4 T 264/2008 bez zbytočných prieťahov, lebo konanie nie je dosiaľ
právoplatne skončené (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).
16. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
17. Sťažovateľ žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €
a svoju žiadosť v sťažnosti odôvodňuje „zmiernením následkov vyvolaných pociťovaním
z ujmy na mojich (sťažovateľových, pozn.) právach...“.
18. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
19. Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy aj priznanie
finančného zadosťučinenia. Ústavný súd priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie iba
v sume 2 000 € z dôvodu, že aj sám sa pričinil o predlžovanie konania, a to častou
neprítomnosťou (resp. jeho obhajcu) na nariadených pojednávaniach.
20. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. februára 2017