Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 758/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. februára 2017

v senáte zloženom z predsedu senátu Milan Ľalíka (sudca spravodajca), sudkyne Marianny

Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť

,

zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Ľubomírom Havlíkom, Krížna 34, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prerokovanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo podľa

a právo na prejednanie záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Námestovo p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

k o n a ť bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. októbra

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená jeho

advokátom 24. novembra 2016, na prieťahy v označenom konaní Okresného súdu

Námestovo (ďalej len „okresný súd“), ktoré do podania sťažnosti nebolo právoplatne

skončené.

2. Sťažovateľ žiadal vysloviť porušenie v záhlaví označených základných práv,

prikázať okresnému súd konať bez zbytočných prieťahov a priznať mu finančné

zadosťučinenie v sume 10 000 €.

3. Na základe výzvy ústavného súdu sa k predmetnej veci vyjadrila predsedníčka

okresného súdu listom z 30. januára 2017, v ktorom uviedla rozpis jednotlivých úkonov

v posudzovanej trestnej veci od doručenia obžaloby 16. decembra 2008 až do posledného

pojednávania 15. decembra 2016, ktoré bolo odročené na 21. marec 2017 pre

práceneschopnosť obžalovaného sťažovateľa. Dodala, že na doterajšej dĺžke konania sa

podieľa aj sám sťažovateľ (resp. jeho obhajca) neustálymi žiadosťami o odročenie

pojednávania či už z dôvodu práceneschopnosti alebo z dôvodu kolízie viacerých

pojednávaní na jeden termín. K predĺženiu konania prispela aj neprítomnosť

spoluobžalovaných (jeden z obžalovaných bol v Rakúsku a druhý obžalovaný v Maďarsku),

ale aj nesústredená činnosť konajúceho sudcu, čo sa prejavilo zrušením jeho rozsudku

uznesením odvolacieho súdu z 23. júna 2015.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) vo veci sťažnosti sťažovateľa upustil od ústneho

pojednávania, pretože po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

4. Ústavný súd podľa (ďalej len „“)

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3

ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu,

koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

5. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

6. Podľa každý má právo, aby jeho trestná vec bola

spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná...

7. Ústavný súd si pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie

základného práva podľa osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva vo vzťahu k právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, t. j. v obsahu týchto práv podľa názoru ústavného súdu nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. ).

8. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(m. m. ).

9. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

ocitol na súde. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z citovaných článkov

a dohovoru a .

10. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými

sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho

konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd

aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom

prípade.

11. V predmetnom konaní vedenom na okresnom súde je sťažovateľ obvinený

z dvoch skutkov krádeže podľa , ktoré nie je

po skutkovej stránke zložité a ani právna stránka veci nevykazuje osobitný stupeň zložitosti.

Uvedený trestný čin patrí teda do bežnej agendy trestných súdov, svojou zložitosťou

patrí medzi jednoduchšiu trestnú činnosť páchateľov, a preto podľa názoru ústavného súdu

nemôže v danom prípade spôsobiť trvanie v dĺžke vyše 8 rokov bez rozhodnutia vo veci

samej. Ide o trestnú vec, kde sa navyše predpokladá osobitná pozornosť venovaná

efektívnemu a rýchlemu postupu súdu, aby bol naplnený účel súdneho konania (obdobne

, ).

12. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria – správanie sťažovateľa v predmetnom

konaní – po preskúmaní spisu ústavný súd zistil, že sťažovateľ (jeho právny obhajca) svojím

správaním tiež prispel k predĺženiu tohto konania. V konaní viackrát požadoval odročenie

pojednávania alebo sa ho jednoducho nezúčastnil.

13. Pri hodnotení tretieho kritéria ústavný súd konštatuje, že súdne konanie sa začalo

podaním obžaloby 16. decembra 2008 a do dnešného dňa nebolo skončené, čo samo osebe

osvedčuje dôvodnosť podanej sťažnosti. Prieťahy v konaní priznal aj okresný súd

poukázaním na nesústredenú činnosť sudcu, čo sa prejavilo zrušením prvostupňového

rozsudku uznesením Krajského súdu v Žiline z 23. júna 2015.

14. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto rozhodnutia).

15. Ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2

a podľa konať vo veci vedenej

pod sp. zn. bez zbytočných prieťahov, lebo konanie nie je dosiaľ

právoplatne skončené (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).

16. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

17. Sťažovateľ žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €

a svoju žiadosť v sťažnosti odôvodňuje „zmiernením následkov vyvolaných pociťovaním

z ujmy na mojich (sťažovateľových, pozn.) právach...“.

18. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

19. Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia. Ústavný súd priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie iba

v sume 2 000 € z dôvodu, že aj sám sa pričinil o predlžovanie konania, a to častou

neprítomnosťou (resp. jeho obhajcu) na nariadených pojednávaniach.

20. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. februára 2017