Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 615/2012
PDF · 152.18 KB
No categories available
I. ÚS 615/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. februára 2013
v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a sudcov Milana Ľalíka
a Petra Brňáka prerokoval sťažnosť Ing. D. K., B., zastúpeného advokátkou Mgr. M. B.,
Advokátska kancelária B., s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 71/1996
a takto
rozhodol:
1. Základné právo Ing. D. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 71/1996
p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 71/1996
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. D. K. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie 1 000 € (slovom tisíc
eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Ing. D. K. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 €
(slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov), ktorú j e Okresný súd
Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne Mgr. M. B. do jedného
mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. októbra
2012 doručená sťažnosť Ing. D. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 71/1996,
ktoré doteraz nie je skončené, a to aj napriek sťažnosti adresovanej predsedovi okresného
súdu 2. apríla 2012.
2. Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal vydať nález, ktorým by ústavný súd
vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
s tým, aby zároveň okresnému súdu prikázal v označenej veci konať bez zbytočných
prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 7 500 € a náhradu trov konania
v sume 269,60 €.
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčka
okresného súdu, ktorá v podstatnom uviedla chronológiu úkonov, ktoré vykonal okresný
súd vo veci so záverom, že od 30. júla 1999 do 7. apríla 2011 bolo konanie prerušené
pre prebiehajúci konkurz vyhlásený na majetok odporcu, proti ktorému sťažovateľ uplatnil
peňažný nárok, takže túto dobu nemohol okresný súd nijako ovplyvniť. Celkovú dĺžku
konania ovplyvnilo aj konanie sťažovateľa vo forme neúplných podaní či nezaplatením
poplatku alebo neúčasti na pojednávaní. Preto žiadala nepriznať sťažovateľovi finančné
zadosťučinenie v uplatnenej výške.
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože
po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k záveru,
že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práv podľa
označených článkov ústavy a dohovoru. Prerokovanie sťažnosti na ústnom pojednávaní –
vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva –
ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie
skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie veci (napr. I. ÚS 527/2012).
5. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy
ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným
rozhodnutím opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa
odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo
slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto
práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže
svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1
boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
6. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
7. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).
8. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu
právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného
štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá
povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne
realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto
zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej
neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto
povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),
ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak,
aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého
len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhom tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný
robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné
vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP,
podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia
oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude
konať nové pojednávanie.
9. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými
sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho
konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje
aj povahu prerokúvanej veci.
10. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania
vedeného okresným súdom je rozhodovanie o odmene za vykonanú prácu u odporcu,
ktorý sa dostal do konkurzu, takže možno predmetné konanie považovať po skutkovej
správne za zložitejšie. Samotnú skutkovú zložitosť však nemožno dávať do súvislosti
s pretrvávajúcou neefektívnou činnosťou okresného súdu. Po právnej stránke ide totiž o vec,
ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov.
11. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,
či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní veci zistil okolnosti, ktorými
sťažovateľ čiastočne prispel k prieťahom v konaní, a to napr. tým, že pôvodne podal
neúplné podanie, potom sa viackrát na výzvu okresného súdu neustanovil na informačný
výsluch (26. septembra 1996) alebo sa nezúčastnil pojednávania (22. januára 2013)
z dôvodu kolízie s iným pojednávaním a pod.
12. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.
Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného
základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to aj napriek tomu, že plynulému
postupu bránila zákonná prekážka v konaní – od 30. júla 1999 do 7. apríla 2011 – keď bolo
konanie pre prebiehajúce konkurzné konanie na majetok odporcu sťažovateľa prerušené,
lebo celková doba konania (vyše 4 rokov) okrem uvedeného obdobia bola dostatočná na to,
aby v takej citlivej otázke pre sťažovateľa, akou je vyplatenie pracovnej odmeny, meritórne
rozhodol.
13. Obranu okresného súdu spočívajúcu v personálnych problémoch ako dôvodu,
ktorý by mal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní, ústavný súd
neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99,
III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie,
ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť
primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt
požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie
uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku
nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom
konaní.
14. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody vyslovil porušenie základného
práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
15. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať
vo veci bez zbytočných prieťahov, pretože konanie doteraz nie je skončené.
16. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,
aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde). Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 7 500 €.
Vzhľadom na okolnosti danej veci (najmä na jej predmet a význam pre účastníka konania)
ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1
dohovoru) nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia
zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky
okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, ako aj na predmet konania a sťažovateľom
požadovanú sumu považuje za primerané v sume 1 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný
súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 tohto rozhodnutia.
17. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľ, ktorý
bol vo veci namietaných porušení svojich práv úspešný, vznikli trovy konania z dôvodu
jeho právneho zastúpenia advokátkou. Advokátka vykonala dva úkony právnych služieb,
a to prevzatie a prípravu zastupovania a spísanie a podanie sťažnosti. Odmena za jeden úkon
právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu.
Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2012 patrí advokátke odmena z výpočtového
základu 763 €, t. j. 127,16 €, a režijný paušál 7,63 € (127,16 € + 7,63 €), teda spolu
134,79 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov za dva úkony právnych služieb
(prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti), t. j. v celkovej výške
269,58 €, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne
(§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
18. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. februára 2013