Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)III. ÚS 16/2013
PDF · 203.75 KB
No categories available
III. ÚS 16/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. marca 2013 v senáte
zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika
prerokoval sťažnosť Ing. M. K., P., zastúpeného advokátom JUDr. A. K., B., pre namietané
porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/128/2008 a takto
rozhodol:
1. Základné právo Ing. M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/128/2008
p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 6 C/128/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. M. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom
dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť Ing. M. K. trovy konania v sume
269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet jeho právneho
zástupcu JUDr. A. K., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 16/2013-13 z 15. januára 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. M. K., P. (ďalej len „sťažovateľ), pre
namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/128/2008.
Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr 71/13 z 12. februára
2013 vyjadrila predsedníčka okresného súdu, v ktorom uviedla:
„Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že návrh bol podaný na Okresnom súde Piešťany
dňa 28. 04. 2004 a vec bola pridelená sudcovi Mgr. F. B., ktorý dňa 6. 5. 2004 oznámil
svoju zaujatosť, preto bola vec opatrením predsedníčky 11. 5. 2004 pridelená inému
sudcovi. Z dôvodu prechodu výkonu súdnictva bola daná právna vec 1. 1. 2005 postúpená
na Okresný súd Trnava. Dňa 14. 1. 2005 bol navrhovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho
poplatku za návrh, ktorý uhradil dňa 3. 2. 2005. Uznesením z 10. 2. 2005 bol odporca
vyzvaný, aby sa k návrhu vyjadril a dňa 6. 4. 2005 zaslal súdu vyjadrenie odporca. Dňa 21.
4. 2005 bolo vyjadrenie odporcu zaslané navrhovateľovi, ktorý sa k nemu vyjadril 10. 8.
2005. Dňa 7. 12. 2005 bol vytýčený termín pojednávania na deň 7. 2. 2006, o odročenie
ktorého požiadal právny zástupca odporcu. Nový termín pojednávania bol určený na 31. 3.
2006, kde účastníci požiadali o lehotu 60 dní na uzavretie mimosúdnej dohody, preto bolo
pojednávanie odročené na deň 2. 6. 2006. O odročenie pojednávania 2. 6. 2006 požiadal
právny zástupca odporcu, lebo sa mu zatiaľ nepodarilo kontaktovať s odporcom, aby
reagovali na návrh mimosúdnej dohody. Nový termín pojednávania bol určený na deň 14.
7. 2006, o odročenie ktorého požiadal právny zástupca odporcu, nakoľko strany si prizvali
dvoch odborníkov, ktorí mali samostatne zhodnotiť nedostatky diela. Nový termín
pojednávania bol určený na deň 20. 10. 2006. Dňa 14. 8. 2006 bolo súdu doručené odborné
stanovisko a pojednávanie dňa 20. 10. 2006 bolo zrušené z dôvodu preloženia zákonného
sudcu na Krajský súd v Trenčíne. Dňa 6. 10. 2006 bola vec pridelená novej sudkyni, ktorá
dňa 7. 11. 2006 vytýčila termín pojednávania na deň 6. 12. 2006, na ktoré sa účastníci ani
ich zástupcovia bez ospravedlnenia nedostavili. Dňa 7. 12. 2006 bolo doručené dodatočné
ospravedlnenie právneho zástupcu odporcu s dokladom o práceneschopnosti. Dňa 12. 12.
2006 bol vytýčený termín pojednávania na deň 7. 2. 2007, pričom o jeho odročenie požiadal
právny zástupca odporcu z dôvodu, že bude odcestovaný, preto bol určený nový termín
pojednávania na deň 4. 4. 2007, ktorý bol odročený na 4. 6. 2007 za účelom uzavretia
mimosúdnej dohody. Dňa 29. 5. 2006 doručil právny zástupca navrhovateľa čiastočné
späťvzatie návrhu a na pojednávaní 4. 6. 2007 bol vypočutý navrhovateľ a odporca, a
pojednávanie bolo odročené za účelom pribratia znalca. Dňa 4. 6. 2007 bol robený dopyt
na znalca, ktorý dňa 15. 6. 2007 oznámil ukončenie činnosti. Dňa 23. 7. 2007 bol robený
dopyt na ďalšieho znalca, ktorý dňa 14. 8. 2007 oznámil, že nie je schopný ohľadom danej
veci vypracovať znalecký posudok. Dňa 27. 8. 2007 spis predložený vsú na vypracovanie
uznesenia o pribratí znalca. Dňa 6. 12. 2007 bol uznesením pribratý znalec, uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 5. 1. 2008.
Z dôvodu prechodu výkonu súdnictva bola daná právna vec dňa 1. 1. 2008 postúpená
na Okresný súd Piešťany a pridelená novému sudcovi. Dňa 24. 1. 2008 bolo vydané
doplnenie uznesenia o pribratí znalca, dňa 14. 1. 2008 bol zložený preddavok, dňa 4. 2.
2008 znalec požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku o 30 dní,
nakoľko ohliadku uskutočnil 11. 1. 2008 a 8. 2. 2008 súd oznámil znalcovi, že mu lehotu
predlžuje. Dňa 17. 3. 2008 doručil znalec súdu znalecký posudok a vyúčtovanie. Dňa 19. 3.
2008 dal súd doručiť znalecký posudok stranám na vyjadrenie. Dňa 1. 4. 2008 bol spis
z dôvodu zmeny obsadenia súdu pridelený novému sudcovi. Dňa 22. 4. 2008 zaslal
vyjadrenie k znaleckému posudku navrhovateľ a dňa 23. 4. 2008 odporca a dňa 3. 10. 2008
zaslal znalec opravu vyúčtovania znalečného. Z dôvodu zmeny obsadenia súdu bola daná
právna vec pridelená novému sudcovi. Dňa 16. 2. 2009 bola vybavovaná sťažnosť
navrhovateľa na prieťahy v konaní. Dňa 1. 7. 2009 bol vo veci vytýčený termín
pojednávania na deň 13. 10. 2009 o odročenie ktorého požiadal právny zástupca odporcu
z dôvodu práceneschopnosti. Na telefonický dopyt právneho zástupcu odporcu súdu doručil
doklad o PN a trval na odročení, lebo mal zlomenú nohu. Pojednávanie dňa 13. 10. 2009
bolo odročené na deň 28. 1. 2010. Dňa 16. 10. 2009 bolo vypracované uznesenie o priznaní
znalečného a pojednávanie 28. 1. 2010 bolo zrušené pre účasť zákonného sudcu na školení
a bol určený nový termín pojednávania na deň 11. 5. 2010. Na pojednávaní dňa 11. 5. 2010
bolo rozhodnuté o čiastočnom späťvzatí návrhu, vyjadrili sa účastníci, bol vypočutý znalec,
ktorý podal znalecký posudok a pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom
uzavretia mimosúdnej dohody a oznámenie, či k dohode došlo v lehote 30 dní. Dňa 24. 5.
2010 doručil súdu ďalšie doklady navrhovateľ, 25. 5. 2010 doručil znalec súdu stanovisko,
25. 5. 2010 dal súd doručiť stanovisko znalca a doklady navrhovateľa protistranám a dňa
24. 6. 2010 bol vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 7. 10. 2010. Dňa 13. 9. 2010
predložil navrhovateľ návrh na vykonanie nového znaleckého dokazovania. Na pojednávaní
7. 10. 2010 sa vyjadrili účastníci, bol dopočutý znalec a pojednávanie bolo odročené
na neurčito za účelom vypracovania kontrolného znaleckého posudku. Dňa 26. 10. 2010
zaslal navrhovateľ otázky pre znalca, dňa 15. 12. 2010 bolo vypracované uznesenie
o pribratí znalca, dňa 1. 2. 2011 bol zložený preddavok, dňa 22. 2. 2011 požiadal znalec
o vyplatenie preddavku, ktorý mu bol priznaný uznesením z 2. 3. 2011 a dňa 4. 8. 2011 bol
znalcovi predložený spis. Z dôvodu preloženia zákonného sudcu na iný súd, bola vec dňa
11. 1. 2012 pridelená sudkyni JUDr. K., ktorá dňa 9. 2. 2012 žiadala znalca, aby súdu
oznámil, či vypracoval znalecký posudok, ktorá úprava už nebola realizovaná, lebo dňa 13.
2. 2012 znalec vrátil spis so znaleckým posudkom. Dňa 30. 3. 2012 bol účastníkom
doručený znalecký posudok na vyjadrenie a spis predložený vsú na rozhodnutie
o znalečnom. Dňa 5. 4. 2011 vsú požiadala Okresný súd Trnava o preúčtovanie preddavku
na znalečnom, čo bolo účtárňou realizované dňa 11. 6. 2012. 30. 4. 2012 zaslal navrhovateľ
vyjadrenie k znaleckému posudku, dňa 19. 10. 2012 bol spis predložený vsú na rozhodnutie
o znalečnom, čo bolo vykonané uznesením z 23. 10. 2012. Dňa 5. 11. 2012 sa navrhovateľ
voči uzneseniu o znalečnom odvolal. Dňa 5. 11. 2012 navrhovateľ doručil rozšírenie návrhu
o úroky z omeškania, dňa 29. 1. 2013 súd uznesením pripustil rozšírenie návrhu a dňa 30. 1.
2013 bol v veci vytýčený pojednávania na deň 21. 3. 2013.
Danú právnu vec súčasná zákonná sudkyňa prevzala dňa 11. 1. 2012 z dôvodu
preloženia predchádzajúceho zákonného sudcu na iný súd, pričom v tom čase mal spis
takmer 400 strán a nachádzal sa u znalca, ktorého zákonná sudkyňa bezprostredne
po prevzatí spisu urgovala o doručenia znaleckého posudku. Následne bol znalecký
posudok zaslaný na vyjadrenie obom stranám konania a bolo rozhodované o znalečnom.
Vzhľadom sa stav vecí v senáte JUDr. K., kde má cez 500 vecí a v januári 2012 po JUDr. K.
prevzala ďalších 70 vecí, z ktorých sú mnohé reštančné, bolo potrebné si najskôr všetky veci
postupne naštudovať s prihliadnutím na rozpojednávané reštančné veci. Okrem toho JUDr.
K. vykonáva funkciu podpredsedníčky okresného súdu a nebolo v jej fyzických silách
zaoberať sa danou vecou skôr.“
V podstate rovnaké procesné úkony zistil zo spisu okresného súdu sp. zn.
6 C/128/2008 aj ústavný súd.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/128/2008.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
V obsahu označených práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 20/02,
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu“ (napr. IV. ÚS 221/04, III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),
ktorý súdom prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len
čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou (III. ÚS 111/02, III. ÚS 75/07, III. ÚS 118/07) ústavný súd zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd
(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu
(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.
1. Predmetom posudzovaného konania je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa
na náhradu škody z titulu vád diela (predmetom ktorého bola rekonštrukcia bytového jadra
v jeho byte) realizovaného odporcom. Ústavný súd konštatuje, že takýto typ konania tvorí
bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, a aj keď z právneho hľadiska
nevykazuje znaky náročnosti, zo skutkového hľadiska môže byť náročnejšie
na dokazovanie. Rovnako tomu bolo aj v danom prípade, keď okresný súd musel nariadiť
znalecké dokazovanie a pre rozpory a nesprávnosti vo vyjadreniach znalca aj kontrolné
znalecké dokazovanie, čo čiastočne ovplyvnilo doterajšiu dĺžku konania.
2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. správania sťažovateľa ako účastníka
konania, ústavný súd dospel k záveru, že tento neprispel k predĺženiu predmetného konania,
v konaní bol aktívny a súčinnostný. Ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení
k sťažnosti správaniu sťažovateľa nič nevytkla.
3. Pokiaľ ide o tretie kritérium podstatné pre skúmanie existencie zbytočných
prieťahov v konaní, ktorým je samotný procesný postup okresného súdu, ústavný súd
zdôrazňuje, že namietané konanie posudzoval ako celok, t. j. vrátane obdobia, v ktorom bol
vo veci miestne príslušný konať iný súd. Vychádzal pritom zo svojej ustálenej judikatúry,
podľa ktorej súčasťou prechodu výkonu súdnictva je aj prenesenie zodpovednosti
za prieťahy v konaní z odovzdávajúceho súdu na súd nadobúdajúci (napr. IV. ÚS 218/08,
III. ÚS 38/2010, III. ÚS 76/2010).
Ako vyplýva z prehľadu procesných úkonov, predmetné konanie začalo ešte
28. apríla 2004, keď bola žaloba sťažovateľa doručená okresnému súdu, avšak dosiaľ,
t. j. ani po uplynutí takmer 9 rokoch, nie je právoplatne skončené. V súlade so svojou
stabilnou judikatúrou (napr. IV. ÚS 280/2011, III. ÚS 473/2012) ústavný súd zastáva názor,
že takéto konanie prvostupňového súdu už len vzhľadom na dĺžku jeho trvania nie je
potrebné osobitne vyhodnocovať, prípadne osobitne uvádzať jednotlivé kratšie obdobia
nečinnosti, resp. podrobne rozoberať jeho neefektívny, resp. nesústredený postup a už len
s poukazom na doterajšiu dobu konania možno konštatovať porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd neakceptuje ani obranu predsedníčky okresného súdu založenú
na preťaženosti zákonnej sudkyne. V tejto súvislosti odkazuje na svoju ustálenú judikatúru,
z ktorej vyplýva, že personálne problémy (napr. nedostatočné obsadenie súdu, zaťaženosť
sudcov a ich časté zmeny) a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne
konanie, by mohli dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, avšak len v tom prípade, ak sa
na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia (m. m. I. ÚS 39/00, I. ÚS 55/02, I. ÚS 23/03,
I. ÚS 141/03 a iné). V danom prípade sa tak nestalo.
S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania a všetky okolnosti posudzovaného
prípadu ústavný súd preto dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 6 C/128/2008 bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci
konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Ústavný súd vzhľadom
na to okresnému súdu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/128/2008 konal bez
zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku ústavy boli
porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa
ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovateľ v sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume
7 000 €, čo odôvodnil tým, že súdne konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené a táto
skutočnosť u neho vyvoláva stav právnej neistoty.
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je peňažnou protihodnotou utrpenej
nemajetkovej ujmy, keď porušenie základného práva alebo slobody nie je už možné inak
napraviť (napr. I. ÚS 15/02, I. ÚS 27/03).
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil zásadou, že cieľom primeraného finančného
zadosťučinenia je reparácia nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa
po splnení zákonných podmienok mohla uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi
(m. m. IV. ÚS 84/02).
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania pred všeobecnými súdmi, princípy
spravodlivosti a spôsob zavŕšenia ochrany základných práv sťažovateľa ústavný súd
považoval finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € voči okresnému súdu za primerané
podľa čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde a podľa § 56 ods. 5
zákona o ústavnom súde uložil okresnému súdu, ktorý označené práva porušil, vyplatiť ho
sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu (bod 3
výroku nálezu).
Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal o priznanie náhrady
trov konania pred ústavným súdom v sume 269,58 €, a to za dva úkony právnej služby
uskutočnené v roku 2012.
Ústavný súd pri priznaní úhrady trov konania, ktoré vznikli sťažovateľovi z dôvodu
právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. A. K., vychádzal z výšky
priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok
2011, ktorá predstavovala sumu 763 €. Ústavný súd vychádzal z určenia náhrady za dva
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti). V zmysle
ustanovenia § 11 ods. 3 v spojení s ustanovením § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) je
odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej
služby 1/6 z výpočtového základu. Vychádzajúc z uvedeného za 2 úkony právnej služby v
roku 2012 patrí advokátovi odmena v sume 2 x 127,16 €, k tomu tiež 2 x režijný paušál vo
výške 7,63 €, teda celková suma 269,58 €. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je
okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa [§ 31a zákona o
ústavnom súde v spojení s § 149 OSP (bod 4 výroku nálezu)].
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. marca 2013