Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 38/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. apríla 2010 v senáte

zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Rudolfa Tkáčika a Ľubomíra Dobríka

o prijatej sťažnosti M. C., D., zastúpenej advokátom JUDr. T. S., Advokátska kancelária, T.,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Okresného súdu Piešťany

v konaní vedenom sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo M. C. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Trnava v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. C. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto

eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý M. C. uhradiť trovy konania v sume

289,74 € (slovom dvestoosemdesiatdeväť eur a sedemdesiatštyri centov) na účet jej

právneho zástupcu, advokáta JUDr. T. S., Advokátska kancelária, T., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -18 z 26. januára 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. C., D. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka spolu so žalobcami v 1. a 2. rade

podala na Okresnom súde Trnava 18. októbra 2001 žalobu o určenie vlastníckeho práva

proti žalovaným v 1. až 3. rade.

Okresný súd Trnava uznesením č. k. -16 z 19. decembra 2003 konanie

o žalobe zastavil. Na základe odvolania žalobcov Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský

súd“) uznesením č. k. -32 z 31. mája 2004 prvostupňové rozhodnutie zrušil.

Po vzniku okresného súdu bola vec sťažovateľky tomuto súdu postúpená a bola jej

pridelená sp. zn. .

Podľa vyjadrenia sťažovateľky v „priebehu dlhodobej nečinnosti súdov došlo

k skomplikovaniu konania“, pretože žalobcovia v 1. a 2. rade zomreli.

Okresný súd bol v predmetnom konaní nečinný a sťažovateľka ho prostredníctvom

svojho právneho zástupcu žiadala o konanie vo veci.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka v závere sťažnosti navrhla, aby

ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1/ Okresný súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. a Okresný súd

Piešťany v konaní sp. zn. porušili základné právo M. C. na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručené v .

2/ Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3/ M. C. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 EUR ktoré jej

súd Okresný súd Trnava a Okresný súd Piešťany povinní vyplatiť do 2 mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4/ Okresný súd Trnava a Okresný súd Piešťany sú povinný zaplatiť náhradu trov

konania M. C. v sume 289,74 EUR na účet právneho zástupcu - advokáta JUDr. T. S.

(115,90 + 22,02 - 19% DPH + 6,95 - režijný paušál x 2 ) za 2 úkony právnej pomoci.“

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd

prostredníctvom svojej predsedníčky. V liste sp. zn. Spr 103/2010 doručenom ústavnému

súdu 5. marca 2010 poukazujúc na podrobný chronologický prehľad procesných úkonov

konania uviedla, že z hľadiska kritéria zložitosti považuje vec sťažovateľky týkajúcu sa

určenia vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnostiam za skutkovo a právne zložitú

„z dôvodu potreby preskúmania nároku žalobcov, ktorý odvodzujú z držby odo dňa

20.04.1948“.

V súvislosti s prekážkou vedeného konania uviedla, že v jeho priebehu

„navrhovateľka v 1. rade a navrhovateľ v 2. rade zomreli, preto bolo potrebné, aby súd na

základe dedičských konaní zistil, okruh dedičov po zosnulých navrhovateľoch v 1. a 2. rade,

ako i po odporcovi v 3. rade.“

Poukázala aj na prieťahy, ktoré podľa jej názoru spôsobili žalobcovia, ktorí podali

neperfektnú žalobu, a preto bol okresný súd nútený vyzývať žalobcov na odstránenie

nedostatkov žaloby niekoľkými uzneseniami.

Súčasťou vyjadrenia bolo aj stanovisko zákonnej sudkyne, z obsahu ktorého však

zjavne vyplýva, že sa netýka namietaného konania.

V závere listu predsedníčka okresného súdu vyslovila súhlas s upustením od ústneho

pojednávania.

V liste sp. zn. doručenom ústavnému súdu 22. februára 2010

vyslovil súhlas s upustením od ústneho pojednávania aj predseda Okresného súdu Trnava,

možnosť vyjadrenia sa k sťažnosti však nevyužil.

Právny zástupca sťažovateľky sa vyjadril k stanovisku okresného súdu v liste

doručenom ústavnému súdu 22. marca 2010, v ktorom okrem iného uviedol:

«b/ Mám výhrady k časti vyjadrenia označeného ako - Prieťahy, ktoré spôsobili

sťažovatelia :

V tejto časti vyjadrenia sú citované uznesenia Okresného súdu Trnava vydané

21.07.2003, 08.08.2003, ale nie je tam uvedené Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa

31.mája 2004 č.k. - 32, v ktorom odvolací súd vytýka Okresnému súdu

v Trnave nesprávny postup, ako aj nesprávne hodnotenie návrhu s tým, že návrh je určitý

a zrozumiteľný v dvoch častiach, pričom nezrozumiteľný by mal byť len v druhom bode, a to

len v časti určenia spoluvlastníckych podielov.

Z uvedeného vyplýva, že sa jednalo o pochybenie zo strany prvostupňového súdu

a o prieťahy, ktoré vznikli ako dôsledok pochybenia prvostupňového súdu z hľadiska

právneho hodnotenia návrhu a výzvy na odstránenie nedostatkov.

Dôkaz: Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 31 .mája 2004 č. k. 9Co

108/2004-32

Všetky problémy ohľadne návrhu a petitu boli odstránené podaním navrhovateľov na

Okresný súd Trnava zo dňa 19.07.2005, podaný na súd 25.07.2005.

c/ Ďalej mám výhrady voči časti vyjadrenia označenej ako „Vyjadrenie zákonnej

sudkyne“, uvedené na str. 4 vyjadrenia Okresného súdu Piešťany.

Táto časť vyjadrenia je úplne od veci, pretože sa netýka predmetného konania a týka

sa zrejme nejakého iného konania.»

Právny zástupca súčasne oznámil, že sťažovateľka súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania v danej veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Pokiaľ ide o priebeh a stav napadnutého konania vedeného na Okresnom súde

Trnava a na okresnom súde, ústavný súd z obsahu predmetného súdneho spisu

a z vyjadrenia účastníkov konania zistil tieto pre posúdenie veci relevantné okolnosti:

Sťažovateľka podala spolu s ostatnými žalobcami Okresnému súdu Trnava žalobu

18. októbra 2001. Následne Okresný súd Trnava 21. júla 2003 vyzval žalobcov na opravu

podania podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Žalobcovia reagovali na výzvu 7. augusta 2003.

Okresný súd Trnava opätovne vyzval 10. septembra 2003 žalobcov na opravu podania,

žalobcovia na túto výzvu reagovali 22. septembra 2003.

Okresný súd Trnava 15. januára 2004 predložil krajskému súdu spis s odvolaním

podaným proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 19. decembra 2003, ktorý mu ho

8. marca 2004 vrátil z dôvodu nedoručenia podaného odvolania žalovaným. Okresný súd

Trnava podané odvolanie so spisom opätovne predložil krajskému súdu 11. mája 2004.

Krajský súd 31. mája 2004 o podanom odvolaní rozhodol tak, že uznesenie

z 19. decembra 2003 zrušil a vrátil vec Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie

s odôvodnením, že okresný súd „vychádzal pri svojom rozhodovaní z nesprávneho

právneho predpisu“, a preto odvolací súd považoval odôvodnenie tohto rozhodnutia

za nesprávne, nedostatočné a spôsob rozhodnutia za rozporný s platným právom. Odvolací

súd zároveň poukázal na to, že petit žaloby sa v časti vyznačuje „nejasnosťou, neurčitosťou,

nezrozumiteľnosťou a nevykonateľnosťou“.

Okresný súd Trnava 31. augusta 2004 vyzval žalobcov na opravu podania.

Žalobcovia reagovali na výzvu 21. septembra 2004.

Žalobcovia ospravedlnili svoju neúčasť na „informatívnom výsluchu“ konanom

21. marca 2005. Ako dôvod uviedli potrebu zabezpečenie právneho zastúpenia v konaní.

Žalobcovia 25. júla 2005 doplnili petit žaloby a Okresný súd Trnava na základe toho

25. augusta 2005 konanie v časti zastavil a zároveň pripustil zmenu návrhu.

Okresný súd Trnava 6. septembra 2005 vyzval žalobcov na predloženie súvisiacich

podkladov. Žalobcovia reagovali 18. novembra 2005, a to až po opätovnej výzve

z 3. novembra 2005. Okresný súd Trnava následne 6. marca 2006 požiadal kompetentné

subjekty o poskytnutie súčinnosti.

V rámci prechodu výkonu súdnictva vec sťažovateľky prevzal k 1. januáru 2008

okresný súd (spisový materiál mu bol doručený 18. októbra 2007). Okresný súd

4. novembra 2008 požiadal kompetentný subjekt o poskytnutie súčinnosti.

Dňa 4. mája 2009 sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že nehnuteľnosti, ktorých

sa žaloba týka, neboli predmetom súvisiaceho dedičského konania, a súčasne požiadala

o určenie termínu pojednávania.

Okresný súd 10. septembra 2009 predložil spisový materiál pre potreby súvisiaceho

konania vedeného na okresnom súde a tento mu bol vrátený 1. decembra 2009.

Podľa zistenia ústavného súdu vec dosiaľ skončená nie je a nie je určený ani termín

budúceho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa

, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z , ktorý súdom prikazuje,

aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Samosudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) ústavný súd

zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť

prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania, v ktorom sťažovateľka namieta zbytočné prieťahy, je žaloba

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Vec nemožno považovať za právne zložitú,

pretože tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti prvostupňových súdov. Je nutné však

konštatovať náročnosť veci z hľadiska skutkovej stránky vzhľadom na to, že nadobúdacím

titulom vlastníckeho práva má byť podľa žalobcov vydržanie.

Na skutkovú zložitosť veci poukázal aj okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti.

Ústavný súd akceptuje toto stanovisko, avšak táto okolnosť nie je rozhodujúcou príčinou

doterajšej dĺžky konania.

2. V správaní sťažovateľky boli zistené momenty pripísateľné na vrub sťažovateľke,

ktoré mali v určitej miere negatívny dopad na rýchlosť a plynulosť posudzovaného konania.

Predovšetkým ide o skutočnosť, že podaná žaloba žalobcov nebola perfektná v celom

rozsahu, pretože tak, ako to potvrdil aj krajský súd vo svojom uznesení z 31. máj 2004, petit

žaloby sa v časti vyznačoval nezrozumiteľnosťou, v dôsledku čoho boli žalobcovia

niekoľkokrát vyzývaní na opravu podania.

Pasivitu sťažovateľky zistil ústavný súd v prípade jej neúčasti na „informatívnom

výsluchu“, ktorý bol určený na 21. marec 2005. Aj keď neúčasť bola sťažovateľkou

ospravedlnená, jej dôvody neboli objektívneho charakteru.

Sťažovateľka zostala pasívna aj v prípade výzvy Okresného súdu Trnava

zo 6. septembra 2005, na ktorú reagovala až po opätovnej výzve z 3. novembra 2005, a to

18. novembra 2005.

Na tieto okolnosti prihliadol ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky, bol postup Okresného súdu Trnava a tiež

postup okresného súdu.

Ústavný súd pri preskúmaní postupu konajúcich súdov v posudzovanom konaní zistil

obdobia nečinnosti, keď súdy nekonali bez toho, aby im v tom bránila zákonná prekážka,

ktoré sa premietli do zbytočných prieťahov v konaní v celkovom trvaní 3 roky a 1 mesiac.

Ide o obdobie od 18. októbra 2001, keď bola Okresnému súdu Trnava doručená

žaloba, do 21. júla 2003, keď Okresný súd Trnava vyzval žalobcov na opravu podania

(nečinnosť v trvaní 20 mesiacov).

Krátkodobejším obdobím nečinnosti v rozsahu 3 mesiace je úsek od 18. novembra

2005, keď boli Okresnému súdu Trnava žalobcami predložené požadované podklady,

do 6. marca 2006, keď Okresný súd Trnava vyzval kompetentné subjekty na poskytnutie

súčinnosti.

Obdobím nečinnosti v rozsahu 10 mesiacov je konanie poznačené od 1. januára 2008,

keď v rámci vykonanej reorganizácie výkon právomoci vo veci sťažovateľky prešiel

na okresný súd, do 4. novembra 2008, keď okresný súd požiadal kompetentný subjekt

o poskytnutie súčinnosti.

Napokon krátkodobejším obdobím nečinnosti predstavujúcim 4 mesiace je časť

konania počnúc 4. májom 2009, keď sťažovateľka oznámila okresnému súdu,

že nehnuteľnosti, ktorých sa žaloba týka, neboli predmetom súvisiaceho dedičského

konania, do 10. septembra 2009, keď bol spis predložený na nahliadnutie pre účely iného

súdneho konania.

Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna

činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho

orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým

sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. ,

, ).

Podľa zistenia ústavného súdu bolo predmetné konanie poznačené nesústredenou

a neefektívnou činnosťou Okresného súdu Trnava.

Ako nesústredenú činnosť hodnotí ústavný súd situáciu spôsobenú Okresným súdom

Trnava, keď bol nadriadený súd 8. marca 2004 nútený vrátiť Okresnému súdu Trnava

predložený spisový materiál s podaným odvolaním (proti uzneseniu Okresného súdu Trnava

z 19. decembra 2003 ) z dôvodu zistených nedostatkov a Okresný súd Trnava mu

po odstránení nedostatkov opätovne predložil podaný opravný prostriedok spolu so spisom

11. mája 2004. Takouto nesústredenou činnosťou Okresný súd Trnava zbytočne predĺžil

súdne konanie.

Neefektívnu činnosť Okresného súdu Trnava potvrdzuje uznesenie krajského súdu

z 31. mája 2004, ktorým bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Trnava z 19. decembra

2003 s odôvodnením, že Okresný súd Trnava použil pri svojom rozhodovaní nesprávnu

právnu úpravu.

Postup Okresného súdu Trnava a okresného súdu vzhľadom na uvedené obdobia

nečinnosti, s prihliadnutím na doterajšiu dobu konania (viac ako 8 rokov) a na neefektívnu

a nesústredenú činnosť Okresného súdu Trnava nemožno považovať za ústavne

akceptovateľný vo vzťahu k základnému právu podľa . Ústavný súd

preto dospel k záveru, že základné právo sťažovateľky podľa bolo

porušené.

Ústavný súd na záver dodáva, že pri posudzovaní postupu konajúcich súdov

vychádzal z toho, že k 1. januáru 2008 prešiel na základe , ktorým

sa mení a dopĺňa o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky

a o zmene v znení neskorších predpisov

a dopĺňa o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva vo veci

sťažovateľky z Okresného súdu Trnava na okresný súd. Z uvedeného dôvodu v zmysle

ustanovení v spojení s o sídlach

a obvodoch súdov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nesie okresný súd

zodpovednosť za porušenie označených práv sťažovateľky aj za obdobie, v ktorom vo veci

konal Okresný súd Trnava.

III.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a konanie pred okresným súdom v čase

rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti skončené nebolo, prikázal okresnému súdu, aby

konal vo veci bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej

sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 20 000 € z dôvodu „dlhodobej nečinnosti súdov“, ktorá na sťažovateľku

„nepriaznivo dolieha“ a spôsobuje jej právnu neistotu.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľke sumu

1 500 €. Táto suma zohľadňuje doterajšiu dĺžku posudzovaného konania s prihliadnutím

na predmet konania, dĺžku zbytočných prieťahov v konaní a s tým spojenú ujmu

sťažovateľky, ako aj správanie sťažovateľky ako účastníčky posudzovaného konania.

Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala priznať aj náhradu

trov konania pred ústavným súdom, ktorých výšku špecifikovala sumou 289,74 €.

Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z výšky priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá

bola 20 950 Sk, t. j. 695,41 €. Za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,

spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“) patrí odmena v sume 2 x 115,90 € (za jeden úkon právnej služby) a 2 x 6,95 €

(režijný paušál) (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a tiež 46,68 € (19% DPH), teda spolu 292,38 €.

Keďže sťažovateľkou vyčíslená náhrada trov konania (289,74 €) uvedenú sumu

nepresahuje, ústavný súd jej priznal úhradu trov konania v ňou požadovanej sume 289,74 €.

Vzhľadom na už spomínaný prechod zodpovednosti za prieťahy spôsobené

v predchádzajúcej etape konania (pred Okresným súdom Trnava) na okresný súd zaviazal

ústavný súd povinnosťou zaplatenia priznaného finančného zadosťučinenia a priznanej

náhrady trov právneho zastúpenia len okresný súd.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. apríla 2010