Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 9 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)III. ÚS 38/2010
PDF · 242.78 KB
No categories available
III. ÚS 38/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. apríla 2010 v senáte
zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Rudolfa Tkáčika a Ľubomíra Dobríka
o prijatej sťažnosti M. C., D., zastúpenej advokátom JUDr. T. S., Advokátska kancelária, T.,
vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 328/2001 a postupom Okresného súdu Piešťany
v konaní vedenom sp. zn. 5 C 155/2008 takto
rozhodol:
1. Základné právo M. C. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní
vedenom pod sp. zn. 19 C 328/2001 a postupom Okresného súdu Piešťany v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 C 155/2008 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.
5 C 155/2008 konať bez zbytočných prieťahov.
3. M. C. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto
eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý M. C. uhradiť trovy konania v sume
289,74 € (slovom dvestoosemdesiatdeväť eur a sedemdesiatštyri centov) na účet jej
právneho zástupcu, advokáta JUDr. T. S., Advokátska kancelária, T., do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 38/2010-18 z 26. januára 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. C., D. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 328/2001 a postupom
Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka spolu so žalobcami v 1. a 2. rade
podala na Okresnom súde Trnava 18. októbra 2001 žalobu o určenie vlastníckeho práva
proti žalovaným v 1. až 3. rade.
Okresný súd Trnava uznesením č. k. 19 C 328/2001-16 z 19. decembra 2003 konanie
o žalobe zastavil. Na základe odvolania žalobcov Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský
súd“) uznesením č. k. 9 Co 108/2004-32 z 31. mája 2004 prvostupňové rozhodnutie zrušil.
Po vzniku okresného súdu bola vec sťažovateľky tomuto súdu postúpená a bola jej
pridelená sp. zn. 5 C 155/2008.
Podľa vyjadrenia sťažovateľky v „priebehu dlhodobej nečinnosti súdov došlo
k skomplikovaniu konania“, pretože žalobcovia v 1. a 2. rade zomreli.
Okresný súd bol v predmetnom konaní nečinný a sťažovateľka ho prostredníctvom
svojho právneho zástupcu žiadala o konanie vo veci.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka v závere sťažnosti navrhla, aby
ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1/ Okresný súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 14C 118/98 a Okresný súd
Piešťany v konaní sp. zn. 5C 155/2008 porušili základné právo M. C. na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2/ Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5C 155/2008 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
3/ M. C. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 EUR ktoré jej
súd Okresný súd Trnava a Okresný súd Piešťany povinní vyplatiť do 2 mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4/ Okresný súd Trnava a Okresný súd Piešťany sú povinný zaplatiť náhradu trov
konania M. C. v sume 289,74 EUR na účet právneho zástupcu - advokáta JUDr. T. S.
(115,90 + 22,02 - 19% DPH + 6,95 - režijný paušál x 2 ) za 2 úkony právnej pomoci.“
Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd
prostredníctvom svojej predsedníčky. V liste sp. zn. Spr 103/2010 doručenom ústavnému
súdu 5. marca 2010 poukazujúc na podrobný chronologický prehľad procesných úkonov
konania uviedla, že z hľadiska kritéria zložitosti považuje vec sťažovateľky týkajúcu sa
určenia vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnostiam za skutkovo a právne zložitú
„z dôvodu potreby preskúmania nároku žalobcov, ktorý odvodzujú z držby odo dňa
20.04.1948“.
V súvislosti s prekážkou vedeného konania uviedla, že v jeho priebehu
„navrhovateľka v 1. rade a navrhovateľ v 2. rade zomreli, preto bolo potrebné, aby súd na
základe dedičských konaní zistil, okruh dedičov po zosnulých navrhovateľoch v 1. a 2. rade,
ako i po odporcovi v 3. rade.“
Poukázala aj na prieťahy, ktoré podľa jej názoru spôsobili žalobcovia, ktorí podali
neperfektnú žalobu, a preto bol okresný súd nútený vyzývať žalobcov na odstránenie
nedostatkov žaloby niekoľkými uzneseniami.
Súčasťou vyjadrenia bolo aj stanovisko zákonnej sudkyne, z obsahu ktorého však
zjavne vyplýva, že sa netýka namietaného konania.
V závere listu predsedníčka okresného súdu vyslovila súhlas s upustením od ústneho
pojednávania.
V liste sp. zn. 1Spr V/91/2010 doručenom ústavnému súdu 22. februára 2010
vyslovil súhlas s upustením od ústneho pojednávania aj predseda Okresného súdu Trnava,
možnosť vyjadrenia sa k sťažnosti však nevyužil.
Právny zástupca sťažovateľky sa vyjadril k stanovisku okresného súdu v liste
doručenom ústavnému súdu 22. marca 2010, v ktorom okrem iného uviedol:
«b/ Mám výhrady k časti vyjadrenia označeného ako - Prieťahy, ktoré spôsobili
sťažovatelia :
V tejto časti vyjadrenia sú citované uznesenia Okresného súdu Trnava vydané
21.07.2003, 08.08.2003, ale nie je tam uvedené Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa
31.mája 2004 č.k. 9Co 108/2004 - 32, v ktorom odvolací súd vytýka Okresnému súdu
v Trnave nesprávny postup, ako aj nesprávne hodnotenie návrhu s tým, že návrh je určitý
a zrozumiteľný v dvoch častiach, pričom nezrozumiteľný by mal byť len v druhom bode, a to
len v časti určenia spoluvlastníckych podielov.
Z uvedeného vyplýva, že sa jednalo o pochybenie zo strany prvostupňového súdu
a o prieťahy, ktoré vznikli ako dôsledok pochybenia prvostupňového súdu z hľadiska
právneho hodnotenia návrhu a výzvy na odstránenie nedostatkov.
Dôkaz: Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 31 .mája 2004 č. k. 9Co
108/2004-32
Všetky problémy ohľadne návrhu a petitu boli odstránené podaním navrhovateľov na
Okresný súd Trnava zo dňa 19.07.2005, podaný na súd 25.07.2005.
c/ Ďalej mám výhrady voči časti vyjadrenia označenej ako „Vyjadrenie zákonnej
sudkyne“, uvedené na str. 4 vyjadrenia Okresného súdu Piešťany.
Táto časť vyjadrenia je úplne od veci, pretože sa netýka predmetného konania a týka
sa zrejme nejakého iného konania.»
Právny zástupca súčasne oznámil, že sťažovateľka súhlasí s upustením od ústneho
pojednávania v danej veci.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
Pokiaľ ide o priebeh a stav napadnutého konania vedeného na Okresnom súde
Trnava a na okresnom súde, ústavný súd z obsahu predmetného súdneho spisu
a z vyjadrenia účastníkov konania zistil tieto pre posúdenie veci relevantné okolnosti:
Sťažovateľka podala spolu s ostatnými žalobcami Okresnému súdu Trnava žalobu
18. októbra 2001. Následne Okresný súd Trnava 21. júla 2003 vyzval žalobcov na opravu
podania podľa § 43 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Žalobcovia reagovali na výzvu 7. augusta 2003.
Okresný súd Trnava opätovne vyzval 10. septembra 2003 žalobcov na opravu podania,
žalobcovia na túto výzvu reagovali 22. septembra 2003.
Okresný súd Trnava 15. januára 2004 predložil krajskému súdu spis s odvolaním
podaným proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 19. decembra 2003, ktorý mu ho
8. marca 2004 vrátil z dôvodu nedoručenia podaného odvolania žalovaným. Okresný súd
Trnava podané odvolanie so spisom opätovne predložil krajskému súdu 11. mája 2004.
Krajský súd 31. mája 2004 o podanom odvolaní rozhodol tak, že uznesenie
z 19. decembra 2003 zrušil a vrátil vec Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie
s odôvodnením, že okresný súd „vychádzal pri svojom rozhodovaní z nesprávneho
právneho predpisu“, a preto odvolací súd považoval odôvodnenie tohto rozhodnutia
za nesprávne, nedostatočné a spôsob rozhodnutia za rozporný s platným právom. Odvolací
súd zároveň poukázal na to, že petit žaloby sa v časti vyznačuje „nejasnosťou, neurčitosťou,
nezrozumiteľnosťou a nevykonateľnosťou“.
Okresný súd Trnava 31. augusta 2004 vyzval žalobcov na opravu podania.
Žalobcovia reagovali na výzvu 21. septembra 2004.
Žalobcovia ospravedlnili svoju neúčasť na „informatívnom výsluchu“ konanom
21. marca 2005. Ako dôvod uviedli potrebu zabezpečenie právneho zastúpenia v konaní.
Žalobcovia 25. júla 2005 doplnili petit žaloby a Okresný súd Trnava na základe toho
25. augusta 2005 konanie v časti zastavil a zároveň pripustil zmenu návrhu.
Okresný súd Trnava 6. septembra 2005 vyzval žalobcov na predloženie súvisiacich
podkladov. Žalobcovia reagovali 18. novembra 2005, a to až po opätovnej výzve
z 3. novembra 2005. Okresný súd Trnava následne 6. marca 2006 požiadal kompetentné
subjekty o poskytnutie súčinnosti.
V rámci prechodu výkonu súdnictva vec sťažovateľky prevzal k 1. januáru 2008
okresný súd (spisový materiál mu bol doručený 18. októbra 2007). Okresný súd
4. novembra 2008 požiadal kompetentný subjekt o poskytnutie súčinnosti.
Dňa 4. mája 2009 sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že nehnuteľnosti, ktorých
sa žaloba týka, neboli predmetom súvisiaceho dedičského konania, a súčasne požiadala
o určenie termínu pojednávania.
Okresný súd 10. septembra 2009 predložil spisový materiál pre potreby súvisiaceho
konania vedeného na okresnom súde a tento mu bol vrátený 1. decembra 2009.
Podľa zistenia ústavného súdu vec dosiaľ skončená nie je a nie je určený ani termín
budúceho pojednávania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa
ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (IV. ÚS 253/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje,
aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola
rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá.
Samosudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia,
aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,
a tým k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou
doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd
zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd
rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť
prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.
1. Predmetom konania, v ktorom sťažovateľka namieta zbytočné prieťahy, je žaloba
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Vec nemožno považovať za právne zložitú,
pretože tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti prvostupňových súdov. Je nutné však
konštatovať náročnosť veci z hľadiska skutkovej stránky vzhľadom na to, že nadobúdacím
titulom vlastníckeho práva má byť podľa žalobcov vydržanie.
Na skutkovú zložitosť veci poukázal aj okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti.
Ústavný súd akceptuje toto stanovisko, avšak táto okolnosť nie je rozhodujúcou príčinou
doterajšej dĺžky konania.
2. V správaní sťažovateľky boli zistené momenty pripísateľné na vrub sťažovateľke,
ktoré mali v určitej miere negatívny dopad na rýchlosť a plynulosť posudzovaného konania.
Predovšetkým ide o skutočnosť, že podaná žaloba žalobcov nebola perfektná v celom
rozsahu, pretože tak, ako to potvrdil aj krajský súd vo svojom uznesení z 31. máj 2004, petit
žaloby sa v časti vyznačoval nezrozumiteľnosťou, v dôsledku čoho boli žalobcovia
niekoľkokrát vyzývaní na opravu podania.
Pasivitu sťažovateľky zistil ústavný súd v prípade jej neúčasti na „informatívnom
výsluchu“, ktorý bol určený na 21. marec 2005. Aj keď neúčasť bola sťažovateľkou
ospravedlnená, jej dôvody neboli objektívneho charakteru.
Sťažovateľka zostala pasívna aj v prípade výzvy Okresného súdu Trnava
zo 6. septembra 2005, na ktorú reagovala až po opätovnej výzve z 3. novembra 2005, a to
18. novembra 2005.
Na tieto okolnosti prihliadol ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní primeraného
finančného zadosťučinenia.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky, bol postup Okresného súdu Trnava a tiež
postup okresného súdu.
Ústavný súd pri preskúmaní postupu konajúcich súdov v posudzovanom konaní zistil
obdobia nečinnosti, keď súdy nekonali bez toho, aby im v tom bránila zákonná prekážka,
ktoré sa premietli do zbytočných prieťahov v konaní v celkovom trvaní 3 roky a 1 mesiac.
Ide o obdobie od 18. októbra 2001, keď bola Okresnému súdu Trnava doručená
žaloba, do 21. júla 2003, keď Okresný súd Trnava vyzval žalobcov na opravu podania
(nečinnosť v trvaní 20 mesiacov).
Krátkodobejším obdobím nečinnosti v rozsahu 3 mesiace je úsek od 18. novembra
2005, keď boli Okresnému súdu Trnava žalobcami predložené požadované podklady,
do 6. marca 2006, keď Okresný súd Trnava vyzval kompetentné subjekty na poskytnutie
súčinnosti.
Obdobím nečinnosti v rozsahu 10 mesiacov je konanie poznačené od 1. januára 2008,
keď v rámci vykonanej reorganizácie výkon právomoci vo veci sťažovateľky prešiel
na okresný súd, do 4. novembra 2008, keď okresný súd požiadal kompetentný subjekt
o poskytnutie súčinnosti.
Napokon krátkodobejším obdobím nečinnosti predstavujúcim 4 mesiace je časť
konania počnúc 4. májom 2009, keď sťažovateľka oznámila okresnému súdu,
že nehnuteľnosti, ktorých sa žaloba týka, neboli predmetom súvisiaceho dedičského
konania, do 10. septembra 2009, keď bol spis predložený na nahliadnutie pre účely iného
súdneho konania.
Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna
činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho
orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým
sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06,
III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07).
Podľa zistenia ústavného súdu bolo predmetné konanie poznačené nesústredenou
a neefektívnou činnosťou Okresného súdu Trnava.
Ako nesústredenú činnosť hodnotí ústavný súd situáciu spôsobenú Okresným súdom
Trnava, keď bol nadriadený súd 8. marca 2004 nútený vrátiť Okresnému súdu Trnava
predložený spisový materiál s podaným odvolaním (proti uzneseniu Okresného súdu Trnava
z 19. decembra 2003 ) z dôvodu zistených nedostatkov a Okresný súd Trnava mu
po odstránení nedostatkov opätovne predložil podaný opravný prostriedok spolu so spisom
11. mája 2004. Takouto nesústredenou činnosťou Okresný súd Trnava zbytočne predĺžil
súdne konanie.
Neefektívnu činnosť Okresného súdu Trnava potvrdzuje uznesenie krajského súdu
z 31. mája 2004, ktorým bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Trnava z 19. decembra
2003 s odôvodnením, že Okresný súd Trnava použil pri svojom rozhodovaní nesprávnu
právnu úpravu.
Postup Okresného súdu Trnava a okresného súdu vzhľadom na uvedené obdobia
nečinnosti, s prihliadnutím na doterajšiu dobu konania (viac ako 8 rokov) a na neefektívnu
a nesústredenú činnosť Okresného súdu Trnava nemožno považovať za ústavne
akceptovateľný vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd
preto dospel k záveru, že základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo
porušené.
Ústavný súd na záver dodáva, že pri posudzovaní postupu konajúcich súdov
vychádzal z toho, že k 1. januáru 2008 prešiel na základe zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky
a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva vo veci
sťažovateľky z Okresného súdu Trnava na okresný súd. Z uvedeného dôvodu v zmysle
ustanovení § 18a ods. 1 v spojení s § 18b ods. 1 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach
a obvodoch súdov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nesie okresný súd
zodpovednosť za porušenie označených práv sťažovateľky aj za obdobie, v ktorom vo veci
konal Okresný súd Trnava.
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,
ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a konanie pred okresným súdom v čase
rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti skončené nebolo, prikázal okresnému súdu, aby
konal vo veci bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej
sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľka v sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 20 000 € z dôvodu „dlhodobej nečinnosti súdov“, ktorá na sťažovateľku
„nepriaznivo dolieha“ a spôsobuje jej právnu neistotu.
Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľke sumu
1 500 €. Táto suma zohľadňuje doterajšiu dĺžku posudzovaného konania s prihliadnutím
na predmet konania, dĺžku zbytočných prieťahov v konaní a s tým spojenú ujmu
sťažovateľky, ako aj správanie sťažovateľky ako účastníčky posudzovaného konania.
Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala priznať aj náhradu
trov konania pred ústavným súdom, ktorých výšku špecifikovala sumou 289,74 €.
Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z výšky priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá
bola 20 950 Sk, t. j. 695,41 €. Za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,
spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“) patrí odmena v sume 2 x 115,90 € (za jeden úkon právnej služby) a 2 x 6,95 €
(režijný paušál) (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a tiež 46,68 € (19% DPH), teda spolu 292,38 €.
Keďže sťažovateľkou vyčíslená náhrada trov konania (289,74 €) uvedenú sumu
nepresahuje, ústavný súd jej priznal úhradu trov konania v ňou požadovanej sume 289,74 €.
Vzhľadom na už spomínaný prechod zodpovednosti za prieťahy spôsobené
v predchádzajúcej etape konania (pred Okresným súdom Trnava) na okresný súd zaviazal
ústavný súd povinnosťou zaplatenia priznaného finančného zadosťučinenia a priznanej
náhrady trov právneho zastúpenia len okresný súd.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. apríla 2010