Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 714/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. februára 2017

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej, sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu

Rudolfa Tkáčika o sťažnosti mesta Tvrdošín, Trojičné námestie 185/2, Tvrdošín,

zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo,

pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom

pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo mesta Tvrdošín na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Námestovo p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Mestu Tvrdošín p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom

štyritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý uhradiť mestu Tvrdošín trovy konania

v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov) na účet advokáta JUDr. Jána Vajdu,

Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -12 z 18. októbra 2016 prijal na ďalšie konanie sťažnosť mesta

Tvrdošín, Trojičné námestie 185/2, Tvrdošín (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietalo

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Následne ústavný súd 29. novembra 2016 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa

k vecnej stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 14. decembra 2016.

V jeho prílohe sa nachádzalo vyjadrenie predsedníčky okresného súdu s chronológiou

úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto

podstatné skutočnosti:

Úkony Okresného súdu Dolný Kubín:

- 27. mája 1997 – bol doručený okresnému súdu návrh na vypratanie nehnuteľnosti

spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia, ktorý bol zaregistrovaný pod sp. zn.

,

- 6. júna 1997 – bol pripojený spis sp. zn. ,

- 21. júla 1997 – uznesením okresného súdu bol návrh na vydanie predbežného

opatrenia zamietnutý, pričom po podaní odvolania Krajský súd v Žiline uznesenie

okresného súdu potvrdil, a to uznesením sp. zn. z 28. augusta 1997, spis bol

vrátený na ďalšie konanie okresnému súdu 28. októbra 1997,

- 9. mája 2001 – súd požiadal Okresný úrad Tvrdošín, katastrálny odbor, o zaslanie

potrebných listín,

- 21. júna 2001 – pojednávanie, odročené na 26. jún 2001 za účelom vyhlásenia

rozsudku,

- 26. júna 2001 – okresný súd vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým návrh zamietol,

proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie a spis bol 7. septembra 2001 predložený

na rozhodnutie Krajskému súdu v Žiline,

- 4. októbra 2002 – spis bol vrátený okresnému súdu spolu s uznesením Krajského

súdu v Žiline sp. zn. z 31. júla 2002, ktorým bol rozsudok okresného súdu

zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie,

- 25. októbra 2002 – okresný súd požiadal Katastrálny úrad Žilina, Správu katastra

Tvrdošín, o podanie správy,

- 23. januára 2003 – pojednávanie, odročené na neurčito za účelom vypracovania

písomného rozhodnutia o pristúpení ďalšieho účastníka na strane žalovaného,

- 21. marca 2003 – okresný súd uznesením prerušil konanie až do právoplatného

skončenia konania vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. ,

na základe podaného odvolania bol spis 7. mája 2003 predložený Krajskému súdu v Žiline

na rozhodnutie,

- 29. júla 2003 – Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. konanie

o odvolaní žalovaného v 2. rade zastavil a uznesenie okresného súdu z 21. marca 2003

potvrdil,

- 8. augusta 2005 – bol pripojený rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, ktorým

bolo právoplatne rozhodnuté v konaní sp. zn. , a následne uznesením

z 3. októbra 2005 bolo rozhodnuté o pokračovaní v konaní sp. zn. ,

- 3. októbra 2005 – okresný súd uznesením konanie voči žalovanému v 1. rade

zastavil,

- 24. januára 2006 – pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu zmeny právneho

zástupcu sťažovateľa deň pred určeným termínom pojednávania na 9. marec 2006, následne

bolo toto pojednávanie tiež odročené z dôvodu ospravedlnenej neúčasti právneho zástupcu

sťažovateľa na 27. apríl 2006,

- 27. apríla 2006 – pojednávanie, odročené na neurčito (vznesená námietka zaujatosti

sťažovateľom) za účelom predloženia spisu odvolaciemu súdu na rozhodnutie o vznesenej

námietke zaujatosti, spis bol 27. júna 2006 vrátený späť okresnému súdu bez rozhodnutia

o námietke zaujatosti (z dôvodu neprihliadania na ňu, keďže bola vznesená zjavne

oneskorene),

- 21. augusta 2006 – pojednávanie, ktoré bolo odročené na 14. september 2006

pre ospravedlnenú neúčasť právneho zástupcu sťažovateľa,

- 14. septembra 2006 – pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom zistenia

stavu konania vo veci rozhodovania o dovolaní v konaní vedenom na tom istom súde

pod sp. zn. ,

- 14. novembra 2006 – okresný súd uznesením konanie prerušil až do právoplatného

skončenia konania vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. .

V súvislosti s prechodom výkonu súdnictva na novozriadený okresný súd na základe

, ktorým sa mení a dopĺňa o sídlach

a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmenách iných zákonov, bola predmetná vec

odovzdaná na vybavenie okresnému súdu, kde jej bola pridelená nová spisová značka

.

Úkony okresného súdu:

- 22. februára 2008 – okresný súd požiadal Okresný súd Dolný Kubín o zapožičanie

spisu sp. zn. ,

- 9. júna 2008 – okresný súd opätovne požiadal o zapožičanie spisu Okresného súdu

Dolný Kubín a zároveň požiadal Správu katastra Tvrdošín o zaslanie listu vlastníctva,

- 18. júna 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 15. júl 2008, ktoré bolo

odročené z dôvodu žiadosti právneho zástupcu žalovaného o odročenie pre čerpanie riadnej

dovolenky na 7. august 2008, okresný súd uznesením z 15. júla 2008 pripustil do konania

ďalšieho účastníka na strane žalovaného,

- 15. júla 2008 – okresný súd uznesením rozhodol o návrhu na vydanie predbežného

opatrenia, proti ktorému boli podané odvolania, a preto bol termín pojednávania určený

na 7. august 2008 zrušený, spis bol 20. augusta 2008 predložený Krajskému súdu v Žiline

na rozhodnutie o podaných odvolaniach,

- 26. septembra 2008 – spis bol vrátený okresnému súdu spolu s uznesením

Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 22. septembra 2008, ktorým bolo

odmietnuté odvolanie odporcov v 1. a 2. rade proti uzneseniu okresného súdu

z 15. júla 2008, a uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 22. septembra 2008 bolo uznesenie okresného súdu zmenené tak, že návrh na nariadenie

predbežného opatrenia bol zamietnutý,

- 10. novembra 2008 – pojednávanie, odročené na neurčito s tým, že účastníkom

konania bola poskytnutá lehota na podanie odvolania proti uzneseniu, ktorým bol

zamietnutý návrh žalovaných na prerušenie konania,

- 30. decembra 2008 – spis bol predložený Krajskému súdu v Žiline, ktorý uznesením

sp. zn. z 31. marca 2009 uznesenie okresného súdu o neprerušení konania

potvrdil, spis bol vrátený okresnému súdu 11. mája 2009,

- 18. mája 2009 – okresnému súdu doručené dovolanie žalovaných proti uzneseniu

Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 31. marca 2009,

- 26. septembra 2009 – spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

na rozhodnutie o podanom dovolaní,

- 19. októbra 2009 – spis vrátený okresnému súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesením sp. zn. z 9. októbra 2009 dovolanie žalovaných v 1. a 2. rade

odmietol,

- 9. decembra 2009 – pojednávanie odročené na 20. január 2010 z dôvodu

práceneschopnosti žalovaného a právneho zástupcu žalovaného,

- 20. januára 2010 – pojednávanie bolo opätovne odročené na základe žiadosti

právneho zástupcu žalovaného z dôvodu jeho práceneschopnosti a taktiež

práceneschopnosti žalovaného na 24. február 2010,

- 24. februára 2010 – pojednávanie bolo odročené na 24. marec 2010

pre práceneschopnosť žalovaného a aj právneho zástupcu žalovaného,

- 24. marca 2010 – pojednávanie bolo odročené na 21. apríl 2010

pre práceneschopnosť žalovaného,

- 21. apríla 2010 – pojednávanie, na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok, proti

ktorému podali žalovaní odvolanie, spis bol 9. septembra 2010 predložený Krajskému súdu

v Žiline na rozhodnutie o odvolaní,

- 13. apríla 2012 – spis bol vrátený okresnému súdu, Krajský súd v Žiline uznesením

sp. zn. z 20. marca 2012 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie,

- 6. februára 2013 – pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu

procesného rozhodnutia o návrhu žalovaných na prerušenie konania,

- 28. februára 2013 – okresný súd uznesením konanie prerušil až do právoplatnosti

uznesenia Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. (rozhodnutia o návrhu

na obnovu konania),

- 18. júla 2013, 1. októbra 2013, 3. januára 2014, 4. februára 2014, 21. marca 2014,

27. mája 2014, 27. augusta 2014, 16. januára 2015, 30. apríla 2015, 30. júna 2015,

1. júla 2015, 9. novembra 2015 bol priebežne zisťovaný stav konania vedeného

na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. ,

- 19. novembra 2015 – Okresný súd Dolný Kubín doručil okresnému súdu

právoplatné rozhodnutie vo veci sp. zn. ,

- 14. septembra 2016 – pojednávanie, na ktorom súd uznesením konanie vo veci

zastavil pre späťvzatie návrhu sťažovateľom a zároveň rozhodol, že žalovaní v 1. a 2. rade

majú nárok na náhradu trov konania,

- 19. októbra 2016 – nadobudnutie právoplatnosti uznesenia vo výroku o zastavení

konania,

- 27. októbra 2016 – právny zástupca sťažovateľa podal odvolanie proti výroku

o trovách konania, o ktorom nebolo dosiaľ rozhodnuté.

Tieto skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zistil ústavný súd

zo súdneho spisu, ktorý mu bol zapožičaný 14. decembra 2016.

Predsedníčka okresného súdu v podstatnom k veci uviedla, že „v súčasnosti je

konanie právoplatne skončené. Uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť

19.10.2016. V súčasnej dobe sa rozhoduje o trovách konania... Na dĺžku konania mal

v podstatnej miere vplyv - postup účastníkov konania, ktorí využívaním svojich procesných

práv (návrh na zmenu - zámenu účastníkov konania, návrh na vydanie predbežného

opatrenia, odvolania sa proti každému rozhodnutiu súdu, námietky proti konajúcemu

sudcovi, ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní - PN zástupcu žalovaného

a právneho zástupcu žalovaného), podstatne predlžovali konanie. Zároveň bolo konanie

prerušené uznesením zo dňa 28.2.2013 až do novembra 2015, kedy skončilo konanie vedené

na Okresnom súde Dolný Kubín - rozhodnutie o návrhu na obnovu konania.

Otázka vlastníctva nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania, bola prejudiciálnou

otázkou pre posúdenie tohto sporu, t.j. dôvodnosti vypratania nehnuteľností zo strany

žalovaných, a preto podľa názoru súdu išlo o vec skutkovo a právne zložitú - vyžadujúcu si

rozsiahle dokazovanie.“.

Predsedníčka okresného súdu v závere svojho vyjadrenia vyjadrila súhlas

s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Právny zástupca sťažovateľa na písomnú výzvu zasielanú 15. decembra 2016

a doručenú mu 20. decembra 2016, či súhlasí s upustením od verejného pojednávania

vo veci, nereagoval, hoci lehota na vyjadrenie mu uplynula v zmysle zasielanej výzvy

3. januára 2017. Nebolo ho možné ani opakovane zastihnúť telefonicky a nereagoval ani

na výzvu zaslanú mu 16. februára 2017 emailom. Ústavný súd vychádzajúc zo správania

právneho zástupcu sťažovateľa usúdil, že nemá záujem na verejnom prerokovaní veci

a súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného a práva podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje, aby postupovali v konaní tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzali zbytočným prieťahom,

konali hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb,

ďalej z , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo

rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ v procesnej

pozícii žalobcu „o vypratanie nehnuteľnosti“, ústavný súd konštatuje, že obdobné konania

možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, hoci pripúšťa, že dĺžka

napadnutého konania bola čiastočne závislá od skutkovej, ako aj právnej náročnosti

prerokovávanej veci.

Ústavný súd však poukazuje na skutočnosť, že ani zložitosť sporu nezbavuje sudcu

ústavnej zodpovednosti za prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou práce,

nečinnosťou bez relevantného právneho dôvodu alebo inými nedostatkami v činnosti súdu

(mutatis mutandis , ).

Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ významne neprispel k doterajšej dĺžke

napadnutého konania a v priebehu konania poskytol primeranú súčinnosť a na výzvy

okresného súdu reagoval včas.

Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že napadnuté konanie pôvodne začalo

na Okresnom súde Dolný Kubín 27. mája 1997. Na Okresnom súde Dolný Kubín prebiehalo

toto konanie pod sp. zn. , a to až do 31. decembra 2007, keď v rámci

transformácie súdnictva na základe , ktorým sa mení a dopĺňa

o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmenách

iných zákonov, výkon súdnictva v tejto veci prešiel od 1. januára 2008 na okresný súd ako

novovzniknutý súd.

Ústavný súd namietané konanie posudzoval ako celok, t. j. vrátane obdobia, v ktorom

bol vo veci príslušný konať Okresný súd Dolný Kubín, teda od 27. mája 1997. Vychádzal

pritom zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej súčasťou prechodu výkonu súdnictva je

aj prenesenie zodpovednosti za prieťahy v konaní z odovzdávajúceho súdu na súd

nadobúdajúci (napr. , , ).

Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní

konštatuje, že konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi.

Už samotný fakt, že napadnuté konanie nie je ani po 19 rokoch právoplatne skončené

(hoci okresný súd už rozhodol uznesením zo 14. septembra 2016 o zastavení konania a toto

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19. októbra 2016), pretože konanie nie je právoplatne

skončené v časti trov, je samo osebe dostatočným základom pre vyslovenie porušenia

označených práv sťažovateľa. Navyše, v čase doručenia sťažnosti, t. j. 13. septembra 2016,

trvalo ešte aj konanie vo veci samej.

Ústavný súd preto v okolnostiach veci nepovažuje za nevyhnutné hodnotiť jednotlivé

úkony okresného súdu a jeho procesný postup. Na účely svojho rozhodnutia sa ústavný súd

obmedzil len na poukázanie na niektoré nedostatky v postupe okresného súdu, ktoré mali

za následok doterajšiu neprimeranú dĺžku napadnutého konania. Okresný súd bol dvakrát

v priebehu konania bezdôvodne nečinný, a to od vydania rozhodnutia o predbežnom

opatrení z 21. júla 1997 do 9. mája 2001, keď okresný súd požiadal Okresný úrad Tvrdošín,

katastrálny odbor, o zaslanie potrebných listín, a ďalej od vrátenia spisu spolu so zrušujúcim

uznesením Krajského súdu v Žiline 13. apríla 2012 do 6. februára 2013, keď sa uskutočnilo

pojednávanie ako ďalší relevantný úkon vo veci.

Pokiaľ ide o časté využitie opravných prostriedkov účastníkmi napadnutého konania

proti jednotlivým procesným rozhodnutiam okresného súdu v napadnutom konaní

(námietky zaujatosti, odvolania a dovolania proti rozhodnutiam o návrhu na prerušenie

konania), ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej v dôsledku uplatnenia

procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť za predĺženie konania

oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani štátnemu

orgánu konajúcemu vo veci (, ). V súlade s touto judikatúrou

preto dobu potrebnú na rozhodnutie o opravných prostriedkoch účastníkov zohľadnil

pri posúdení postupu okresného súdu.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nečinnosť súdu v dôsledku existencie

zákonnej prekážky jeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní

(napr. , , , ).

V súvislosti s priebehom napadnutého konania pred okresným súdom je potrebné

poukázať tiež na to, že výsledok napadnutého konania bol závislý od konania, ktorého

predmetom bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o ktorých vypratanie išlo

v napadnutom konaní. V obdobiach od 21. marca 2003 do 8. augusta 2005

a od 28. februára 2013 do 19. novembra 2015 v napadnutom konaní existovala zákonná

prekážka v konaní, pretože v tomto období bolo napadnuté konanie prerušené.

Vychádzajúc z uvedeného, teda zistenej nečinnosti okresného súdu v napadnutom

konaní, najmä však z celkovej dĺžky napadnutého konania, ktorá ja sama osebe dôkazom

neefektívneho postupu, ústavný súd nemohol považovať postup okresného súdu za súladný

so základným právom sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, preto

dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa dohovoru, okresnému súdu prikázal,

aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, pretože

označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa

právoplatne v časti trov konania skončená (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 20 000 €, ktoré odôvodnil pretrvávajúcim stavom právnej neistoty „do tej miery, že

naše právo na súdnu ochranu sa stáva iluzórnym právom“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho

neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup, berúc do úvahy predmet konania

na okresnom súde, správanie sťažovateľa, skutočnosť, že okresný súd vo veci samej už

právoplatne rozhodol, a všetky okolnosti daného prípadu, ústavný súd majúc na pamäti to,

že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy

pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených , resp. záväznou

medzinárodnou zmluvou, považoval priznanie sumy 4 000 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca si uplatnil

náhradu trov právneho zastúpenia v sume 303,16 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov konania z dôvodu právneho

zastúpenia advokátom pozostávajúcich z odmeny advokáta a vychádzal pritom z vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta

(základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6

z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2015

v sume 858 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2016 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 143 €. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu po 8,58 € za dva úkony podľa vyhlášky

vykonané v roku 2016.

Ústavný súd tak priznal sťažovateľovi úhradu trov konania v celkovej sume 303,16 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. februára 2017