Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 714/2016
PDF · 233.72 KB
No categories available
III. ÚS 714/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. februára 2017
v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej, sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu
Rudolfa Tkáčika o sťažnosti mesta Tvrdošín, Trojičné námestie 185/2, Tvrdošín,
zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo,
pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 C 140/2008 takto
rozhodol:
1. Základné právo mesta Tvrdošín na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 140/2008
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Námestovo p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 C 140/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Mestu Tvrdošín p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom
štyritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý uhradiť mestu Tvrdošín trovy konania
v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov) na účet advokáta JUDr. Jána Vajdu,
Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 714/2016-12 z 18. októbra 2016 prijal na ďalšie konanie sťažnosť mesta
Tvrdošín, Trojičné námestie 185/2, Tvrdošín (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietalo
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 140/2008 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Následne ústavný súd 29. novembra 2016 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa
k vecnej stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho
pojednávania o prijatej sťažnosti.
Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 14. decembra 2016.
V jeho prílohe sa nachádzalo vyjadrenie predsedníčky okresného súdu s chronológiou
úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto
podstatné skutočnosti:
Úkony Okresného súdu Dolný Kubín:
- 27. mája 1997 – bol doručený okresnému súdu návrh na vypratanie nehnuteľnosti
spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia, ktorý bol zaregistrovaný pod sp. zn.
- 6. júna 1997 – bol pripojený spis sp. zn. 4 C 209/99,
- 21. júla 1997 – uznesením okresného súdu bol návrh na vydanie predbežného
opatrenia zamietnutý, pričom po podaní odvolania Krajský súd v Žiline uznesenie
okresného súdu potvrdil, a to uznesením sp. zn. 5 Co 1177/97 z 28. augusta 1997, spis bol
vrátený na ďalšie konanie okresnému súdu 28. októbra 1997,
- 9. mája 2001 – súd požiadal Okresný úrad Tvrdošín, katastrálny odbor, o zaslanie
potrebných listín,
- 21. júna 2001 – pojednávanie, odročené na 26. jún 2001 za účelom vyhlásenia
rozsudku,
- 26. júna 2001 – okresný súd vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým návrh zamietol,
proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie a spis bol 7. septembra 2001 predložený
na rozhodnutie Krajskému súdu v Žiline,
- 4. októbra 2002 – spis bol vrátený okresnému súdu spolu s uznesením Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 6 Co 2270/01 z 31. júla 2002, ktorým bol rozsudok okresného súdu
zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie,
- 25. októbra 2002 – okresný súd požiadal Katastrálny úrad Žilina, Správu katastra
Tvrdošín, o podanie správy,
- 23. januára 2003 – pojednávanie, odročené na neurčito za účelom vypracovania
písomného rozhodnutia o pristúpení ďalšieho účastníka na strane žalovaného,
- 21. marca 2003 – okresný súd uznesením prerušil konanie až do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 7 C 234/2002,
na základe podaného odvolania bol spis 7. mája 2003 predložený Krajskému súdu v Žiline
na rozhodnutie,
- 29. júla 2003 – Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 8 Co 131/03 konanie
o odvolaní žalovaného v 2. rade zastavil a uznesenie okresného súdu z 21. marca 2003
potvrdil,
- 8. augusta 2005 – bol pripojený rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, ktorým
bolo právoplatne rozhodnuté v konaní sp. zn. 7 C 234/2002, a následne uznesením
z 3. októbra 2005 bolo rozhodnuté o pokračovaní v konaní sp. zn. 6 C 383/97,
- 3. októbra 2005 – okresný súd uznesením konanie voči žalovanému v 1. rade
zastavil,
- 24. januára 2006 – pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu zmeny právneho
zástupcu sťažovateľa deň pred určeným termínom pojednávania na 9. marec 2006, následne
bolo toto pojednávanie tiež odročené z dôvodu ospravedlnenej neúčasti právneho zástupcu
sťažovateľa na 27. apríl 2006,
- 27. apríla 2006 – pojednávanie, odročené na neurčito (vznesená námietka zaujatosti
sťažovateľom) za účelom predloženia spisu odvolaciemu súdu na rozhodnutie o vznesenej
námietke zaujatosti, spis bol 27. júna 2006 vrátený späť okresnému súdu bez rozhodnutia
o námietke zaujatosti (z dôvodu neprihliadania na ňu, keďže bola vznesená zjavne
oneskorene),
- 21. augusta 2006 – pojednávanie, ktoré bolo odročené na 14. september 2006
pre ospravedlnenú neúčasť právneho zástupcu sťažovateľa,
- 14. septembra 2006 – pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom zistenia
stavu konania vo veci rozhodovania o dovolaní v konaní vedenom na tom istom súde
pod sp. zn. 7 C 234/2002,
- 14. novembra 2006 – okresný súd uznesením konanie prerušil až do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 3 C 199/2006.
V súvislosti s prechodom výkonu súdnictva na novozriadený okresný súd na základe
zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach
a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmenách iných zákonov, bola predmetná vec
odovzdaná na vybavenie okresnému súdu, kde jej bola pridelená nová spisová značka
Úkony okresného súdu:
- 22. februára 2008 – okresný súd požiadal Okresný súd Dolný Kubín o zapožičanie
spisu sp. zn. 3 C 199/2006,
- 9. júna 2008 – okresný súd opätovne požiadal o zapožičanie spisu Okresného súdu
Dolný Kubín a zároveň požiadal Správu katastra Tvrdošín o zaslanie listu vlastníctva,
- 18. júna 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 15. júl 2008, ktoré bolo
odročené z dôvodu žiadosti právneho zástupcu žalovaného o odročenie pre čerpanie riadnej
dovolenky na 7. august 2008, okresný súd uznesením z 15. júla 2008 pripustil do konania
ďalšieho účastníka na strane žalovaného,
- 15. júla 2008 – okresný súd uznesením rozhodol o návrhu na vydanie predbežného
opatrenia, proti ktorému boli podané odvolania, a preto bol termín pojednávania určený
na 7. august 2008 zrušený, spis bol 20. augusta 2008 predložený Krajskému súdu v Žiline
na rozhodnutie o podaných odvolaniach,
- 26. septembra 2008 – spis bol vrátený okresnému súdu spolu s uznesením
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10 Co 263/2008 z 22. septembra 2008, ktorým bolo
odmietnuté odvolanie odporcov v 1. a 2. rade proti uzneseniu okresného súdu
z 15. júla 2008, a uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10 Co 264/2008
z 22. septembra 2008 bolo uznesenie okresného súdu zmenené tak, že návrh na nariadenie
predbežného opatrenia bol zamietnutý,
- 10. novembra 2008 – pojednávanie, odročené na neurčito s tým, že účastníkom
konania bola poskytnutá lehota na podanie odvolania proti uzneseniu, ktorým bol
zamietnutý návrh žalovaných na prerušenie konania,
- 30. decembra 2008 – spis bol predložený Krajskému súdu v Žiline, ktorý uznesením
sp. zn. 9 Co 383/2008 z 31. marca 2009 uznesenie okresného súdu o neprerušení konania
potvrdil, spis bol vrátený okresnému súdu 11. mája 2009,
- 18. mája 2009 – okresnému súdu doručené dovolanie žalovaných proti uzneseniu
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9 Co 393/2008 z 31. marca 2009,
- 26. septembra 2009 – spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
na rozhodnutie o podanom dovolaní,
- 19. októbra 2009 – spis vrátený okresnému súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením sp. zn. 5 Cdo 185/2009 z 9. októbra 2009 dovolanie žalovaných v 1. a 2. rade
odmietol,
- 9. decembra 2009 – pojednávanie odročené na 20. január 2010 z dôvodu
práceneschopnosti žalovaného a právneho zástupcu žalovaného,
- 20. januára 2010 – pojednávanie bolo opätovne odročené na základe žiadosti
právneho zástupcu žalovaného z dôvodu jeho práceneschopnosti a taktiež
práceneschopnosti žalovaného na 24. február 2010,
- 24. februára 2010 – pojednávanie bolo odročené na 24. marec 2010
pre práceneschopnosť žalovaného a aj právneho zástupcu žalovaného,
- 24. marca 2010 – pojednávanie bolo odročené na 21. apríl 2010
pre práceneschopnosť žalovaného,
- 21. apríla 2010 – pojednávanie, na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok, proti
ktorému podali žalovaní odvolanie, spis bol 9. septembra 2010 predložený Krajskému súdu
v Žiline na rozhodnutie o odvolaní,
- 13. apríla 2012 – spis bol vrátený okresnému súdu, Krajský súd v Žiline uznesením
sp. zn. 7 Co 264/2010 z 20. marca 2012 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie,
- 6. februára 2013 – pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu
procesného rozhodnutia o návrhu žalovaných na prerušenie konania,
- 28. februára 2013 – okresný súd uznesením konanie prerušil až do právoplatnosti
uznesenia Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 7 C 9/2011 (rozhodnutia o návrhu
na obnovu konania),
- 18. júla 2013, 1. októbra 2013, 3. januára 2014, 4. februára 2014, 21. marca 2014,
27. mája 2014, 27. augusta 2014, 16. januára 2015, 30. apríla 2015, 30. júna 2015,
1. júla 2015, 9. novembra 2015 bol priebežne zisťovaný stav konania vedeného
na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 7 C 9/2011,
- 19. novembra 2015 – Okresný súd Dolný Kubín doručil okresnému súdu
právoplatné rozhodnutie vo veci sp. zn. 7 C 9/2011,
- 14. septembra 2016 – pojednávanie, na ktorom súd uznesením konanie vo veci
zastavil pre späťvzatie návrhu sťažovateľom a zároveň rozhodol, že žalovaní v 1. a 2. rade
majú nárok na náhradu trov konania,
- 19. októbra 2016 – nadobudnutie právoplatnosti uznesenia vo výroku o zastavení
konania,
- 27. októbra 2016 – právny zástupca sťažovateľa podal odvolanie proti výroku
o trovách konania, o ktorom nebolo dosiaľ rozhodnuté.
Tieto skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zistil ústavný súd
zo súdneho spisu, ktorý mu bol zapožičaný 14. decembra 2016.
Predsedníčka okresného súdu v podstatnom k veci uviedla, že „v súčasnosti je
konanie právoplatne skončené. Uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť
19.10.2016. V súčasnej dobe sa rozhoduje o trovách konania... Na dĺžku konania mal
v podstatnej miere vplyv - postup účastníkov konania, ktorí využívaním svojich procesných
práv (návrh na zmenu - zámenu účastníkov konania, návrh na vydanie predbežného
opatrenia, odvolania sa proti každému rozhodnutiu súdu, námietky proti konajúcemu
sudcovi, ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní - PN zástupcu žalovaného
a právneho zástupcu žalovaného), podstatne predlžovali konanie. Zároveň bolo konanie
prerušené uznesením zo dňa 28.2.2013 až do novembra 2015, kedy skončilo konanie vedené
na Okresnom súde Dolný Kubín 7C 9/2011 - rozhodnutie o návrhu na obnovu konania.
Otázka vlastníctva nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania, bola prejudiciálnou
otázkou pre posúdenie tohto sporu, t.j. dôvodnosti vypratania nehnuteľností zo strany
žalovaných, a preto podľa názoru súdu išlo o vec skutkovo a právne zložitú - vyžadujúcu si
rozsiahle dokazovanie.“.
Predsedníčka okresného súdu v závere svojho vyjadrenia vyjadrila súhlas
s upustením od ústneho pojednávania vo veci.
Právny zástupca sťažovateľa na písomnú výzvu zasielanú 15. decembra 2016
a doručenú mu 20. decembra 2016, či súhlasí s upustením od verejného pojednávania
vo veci, nereagoval, hoci lehota na vyjadrenie mu uplynula v zmysle zasielanej výzvy
3. januára 2017. Nebolo ho možné ani opakovane zastihnúť telefonicky a nereagoval ani
na výzvu zaslanú mu 16. februára 2017 emailom. Ústavný súd vychádzajúc zo správania
právneho zástupcu sťažovateľa usúdil, že nemá záujem na verejnom prerokovaní veci
a súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu
týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa
ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje, aby postupovali v konaní tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzali zbytočným prieťahom,
konali hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb,
ďalej z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo
rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím
na povahu konania.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03,
IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej
veci.
Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ v procesnej
pozícii žalobcu „o vypratanie nehnuteľnosti“, ústavný súd konštatuje, že obdobné konania
možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, hoci pripúšťa, že dĺžka
napadnutého konania bola čiastočne závislá od skutkovej, ako aj právnej náročnosti
prerokovávanej veci.
Ústavný súd však poukazuje na skutočnosť, že ani zložitosť sporu nezbavuje sudcu
ústavnej zodpovednosti za prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou práce,
nečinnosťou bez relevantného právneho dôvodu alebo inými nedostatkami v činnosti súdu
(mutatis mutandis I. ÚS 47/96, III. ÚS 173/03).
Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho
konania. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ významne neprispel k doterajšej dĺžke
napadnutého konania a v priebehu konania poskytol primeranú súčinnosť a na výzvy
okresného súdu reagoval včas.
Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že napadnuté konanie pôvodne začalo
na Okresnom súde Dolný Kubín 27. mája 1997. Na Okresnom súde Dolný Kubín prebiehalo
toto konanie pod sp. zn. 5 C 383/1997, a to až do 31. decembra 2007, keď v rámci
transformácie súdnictva na základe zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmenách
iných zákonov, výkon súdnictva v tejto veci prešiel od 1. januára 2008 na okresný súd ako
novovzniknutý súd.
Ústavný súd namietané konanie posudzoval ako celok, t. j. vrátane obdobia, v ktorom
bol vo veci príslušný konať Okresný súd Dolný Kubín, teda od 27. mája 1997. Vychádzal
pritom zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej súčasťou prechodu výkonu súdnictva je
aj prenesenie zodpovednosti za prieťahy v konaní z odovzdávajúceho súdu na súd
nadobúdajúci (napr. IV. ÚS 218/08, III. ÚS 38/2010, III. ÚS 76/2010).
Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní
konštatuje, že konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi.
Už samotný fakt, že napadnuté konanie nie je ani po 19 rokoch právoplatne skončené
(hoci okresný súd už rozhodol uznesením zo 14. septembra 2016 o zastavení konania a toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19. októbra 2016), pretože konanie nie je právoplatne
skončené v časti trov, je samo osebe dostatočným základom pre vyslovenie porušenia
označených práv sťažovateľa. Navyše, v čase doručenia sťažnosti, t. j. 13. septembra 2016,
trvalo ešte aj konanie vo veci samej.
Ústavný súd preto v okolnostiach veci nepovažuje za nevyhnutné hodnotiť jednotlivé
úkony okresného súdu a jeho procesný postup. Na účely svojho rozhodnutia sa ústavný súd
obmedzil len na poukázanie na niektoré nedostatky v postupe okresného súdu, ktoré mali
za následok doterajšiu neprimeranú dĺžku napadnutého konania. Okresný súd bol dvakrát
v priebehu konania bezdôvodne nečinný, a to od vydania rozhodnutia o predbežnom
opatrení z 21. júla 1997 do 9. mája 2001, keď okresný súd požiadal Okresný úrad Tvrdošín,
katastrálny odbor, o zaslanie potrebných listín, a ďalej od vrátenia spisu spolu so zrušujúcim
uznesením Krajského súdu v Žiline 13. apríla 2012 do 6. februára 2013, keď sa uskutočnilo
pojednávanie ako ďalší relevantný úkon vo veci.
Pokiaľ ide o časté využitie opravných prostriedkov účastníkmi napadnutého konania
proti jednotlivým procesným rozhodnutiam okresného súdu v napadnutom konaní
(námietky zaujatosti, odvolania a dovolania proti rozhodnutiam o návrhu na prerušenie
konania), ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej v dôsledku uplatnenia
procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť za predĺženie konania
oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani štátnemu
orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04). V súlade s touto judikatúrou
preto dobu potrebnú na rozhodnutie o opravných prostriedkoch účastníkov zohľadnil
pri posúdení postupu okresného súdu.
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nečinnosť súdu v dôsledku existencie
zákonnej prekážky jeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní
(napr. III. ÚS 42/02, I. ÚS 65/03, II. ÚS 3/00, I. ÚS 214/06).
V súvislosti s priebehom napadnutého konania pred okresným súdom je potrebné
poukázať tiež na to, že výsledok napadnutého konania bol závislý od konania, ktorého
predmetom bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o ktorých vypratanie išlo
v napadnutom konaní. V obdobiach od 21. marca 2003 do 8. augusta 2005
a od 28. februára 2013 do 19. novembra 2015 v napadnutom konaní existovala zákonná
prekážka v konaní, pretože v tomto období bolo napadnuté konanie prerušené.
Vychádzajúc z uvedeného, teda zistenej nečinnosti okresného súdu v napadnutom
konaní, najmä však z celkovej dĺžky napadnutého konania, ktorá ja sama osebe dôkazom
neefektívneho postupu, ústavný súd nemohol považovať postup okresného súdu za súladný
so základným právom sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, preto
dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo
k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, okresnému súdu prikázal,
aby vo veci vedenej pod sp. zn. 2 C 140/2008 konal bez zbytočných prieťahov, pretože
označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa
právoplatne v časti trov konania skončená (bod 2 výroku nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľ v sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 20 000 €, ktoré odôvodnil pretrvávajúcim stavom právnej neistoty „do tej miery, že
naše právo na súdnu ochranu sa stáva iluzórnym právom“.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho
neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup, berúc do úvahy predmet konania
na okresnom súde, správanie sťažovateľa, skutočnosť, že okresný súd vo veci samej už
právoplatne rozhodol, a všetky okolnosti daného prípadu, ústavný súd majúc na pamäti to,
že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy
pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou
medzinárodnou zmluvou, považoval priznanie sumy 4 000 € za primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca si uplatnil
náhradu trov právneho zastúpenia v sume 303,16 €.
Ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov konania z dôvodu právneho
zastúpenia advokátom pozostávajúcich z odmeny advokáta a vychádzal pritom z vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta
(základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6
z výpočtového základu.
Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná
mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2015
v sume 858 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)
náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2016 (príprava
a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 143 €. Ďalej má právny zástupca
sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu po 8,58 € za dva úkony podľa vyhlášky
vykonané v roku 2016.
Ústavný súd tak priznal sťažovateľovi úhradu trov konania v celkovej sume 303,16 €.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 255 ods. 1
CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. februára 2017