Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/185/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mesta T., so sídlom v T.,

T., IČO: X., proti žalovaným 1/ T., s.r.o., so sídlom v T., IČO: X., 2/ T. P., s.r.o., so sídlom

v T., IČO: X., zastúpeným JUDr. J. P., advokátom v D., o vypratanie nehnuteľnosti,

vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. , o dovolaní žalovaných 1/, 2/

proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 31. marca 2009, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaných 1/, 2/ o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Námestovo uznesením z 10. novembra 2008, č.k. -358

zamietol návrh žalovaných 1/, 2/ na prerušenie konania vo veci vypratania nehnuteľnosti.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie tým, že

nie je dôvod na prerušenie konania.

Krajský súd v Žiline na odvolanie žalovaných 1/, 2/ uznesením z 31. marca 2009,

sp.zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle

potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi

prvostupňového súdu. Mal za to, že nie je dôvod, prečo by prvostupňové konanie vo veci

vypratania nehnuteľnosti malo byť prerušené len z dôvodu, že bolo v inej veci podané

dovolanie.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaní 1/, 2/, ktorí

navrhli, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, že uznesenie

súdu prvého stupňa mení a konanie vedené pod sp.zn. prerušuje až

do právoplatného skončenia konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky

pod sp.zn. . Prípustnosť dovolania odôvodnili ustanovením § 241 ods. 2

písm. c/ a , tvrdiac, že postupom odvolacieho súdu im bola odňatá

možnosť konať pred súdom. Za takú vadu označili skutočnosť, že súd im znemožnil brániť

svoje práva, nakoľko neprerušil konanie do rozhodnutia vo veci, ktorá je pre prebiehajúce

konanie relevantná a vylúčil ich tak z jedinej možnej obrany a obhajoby svojich práv voči

žalobcovi. Mali za to, že dovolacie konanie vedené pod sp.zn. je konaním,

v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, a teda sú splnené

podmienky ustanovenia V dôvodoch dovolania rozoberali

skutkový a právny stav veci.

Žalobca sa k dovolaniu žalovaných 1/, 2/ nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie

proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/.

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

uznesení. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a vo svojom uznesení

nevyslovil, že je proti nemu dovolanie prípustné. V danej veci nejde ani o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a ani

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto

zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na žalovanými 1/, 2/ tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší

súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že

v prejednávanej veci im súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde.

Z obsahu dovolania žalovaných 1/, 2/ je zrejmé, že prípustnosť dovolania podľa § 237

písm. f/ vyvodzujú z toho, že neprerušením konania im odvolací súd znemožnil brániť

svoje práva.

Podľa pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže

prerušiť konanie, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam

pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Prerušenie konania ( a nasl. ) treba považovať za procesný inštitút slúžiaci

k odstráneniu prekážok postupu konania, ktorý sa použije vtedy, ak je zrejmé, že prekážka je

dočasná a že po jej odstránení bude možné v konaní pokračovať. Prerušením konania sa samo

konanie nekončí. Všeobecným účinkom každého prerušenia je, že sa nekonajú pojednávania

a neplynú lehoty ( ). S tým tiež súvisí, že ani účastníci nevykonávajú úkony

inak spojené s konaním.

Z uvedeného je zrejmé, že procesným následkom nevyhovenia návrhu, ktorým sa

účastník domáha prerušenia konania podľa je, že súd môže

vo veci ďalej konať, t.j. vykonávať všetky úkony smerujúce k prejednaniu a rozhodnutiu

sporu v jeho merite. Len samotným rozhodnutím o nevyhovení návrhu na prerušenie konania

nedochádza bez ďalšieho k vylúčeniu účastníka z realizácie jeho procesných práv.

Žalovaní 1/, 2/ preto neopodstatnene namietali, že zamietnutím ich návrhu

na prerušenie konania podaného v zmysle , im súd znemožnil

brániť svoje práva a teda, že im odňal svojím postupom možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ).

Námietka dovolateľov 1/, 2/, že odvolací súd v rámci rozhodovania o prerušení

konania nesprávne interpretoval ustanovenie , teda nespôsobuje

existenciu vady v zmysle Námietku účastníka konania, v ktorej vytýka

súdu omyl pri aplikácii práva, treba totiž považovať za dovolací dôvod uvedený v ustanovení

(rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci),

ktorý však sám osebe prípustnosť dovolania nezakladá. I keby odvolací súd v napadnutom

uznesení prípadne aj vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (čo sa však v danom

prípade nestalo), nespôsobil by tým procesnú vadu konania v zmysle

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie žalovaných 1/, 2/ ako neprípustné podľa v spojení

s odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa

nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalovaným 1/, 2/, ktorí úspech nemali ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. septembra 2009

JUDr. Vladimír M a g u r a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková