Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 17 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (32)e78/370099.fc5783.pdf
PDF · 100.05 KB
No categories available
5Cdo/185/2009
Najvyšší súd 5 Cdo 185/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mesta T., so sídlom v T.,
T., IČO: X., proti žalovaným 1/ T., s.r.o., so sídlom v T., IČO: X., 2/ T. P., s.r.o., so sídlom
v T., IČO: X., zastúpeným JUDr. J. P., advokátom v D., o vypratanie nehnuteľnosti,
vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 2 C 140/2008, o dovolaní žalovaných 1/, 2/
proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 31. marca 2009, sp.zn. 9 Co 383/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie žalovaných 1/, 2/ o d m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Námestovo uznesením z 10. novembra 2008, č.k. 2 C 140/2008-358
zamietol návrh žalovaných 1/, 2/ na prerušenie konania vo veci vypratania nehnuteľnosti.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. tým, že
nie je dôvod na prerušenie konania.
Krajský súd v Žiline na odvolanie žalovaných 1/, 2/ uznesením z 31. marca 2009,
sp.zn. 9 Co 383/2008 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle
§ 219 O.s.p. potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi
prvostupňového súdu. Mal za to, že nie je dôvod, prečo by prvostupňové konanie vo veci
vypratania nehnuteľnosti malo byť prerušené len z dôvodu, že bolo v inej veci podané
dovolanie.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaní 1/, 2/, ktorí
navrhli, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, že uznesenie
súdu prvého stupňa mení a konanie vedené pod sp.zn. 2 C 140/2008 prerušuje až
do právoplatného skončenia konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky
pod sp.zn. 4 Cdo 171/2008. Prípustnosť dovolania odôvodnili ustanovením § 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p. a § 237 písm. f/ O.s.p., tvrdiac, že postupom odvolacieho súdu im bola odňatá
možnosť konať pred súdom. Za takú vadu označili skutočnosť, že súd im znemožnil brániť
svoje práva, nakoľko neprerušil konanie do rozhodnutia vo veci, ktorá je pre prebiehajúce
konanie relevantná a vylúčil ich tak z jedinej možnej obrany a obhajoby svojich práv voči
žalobcovi. Mali za to, že dovolacie konanie vedené pod sp.zn. 4 Cdo 171/2008 je konaním,
v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, a teda sú splnené
podmienky ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. V dôvodoch dovolania rozoberali
skutkový a právny stav veci.
Žalobca sa k dovolaniu žalovaných 1/, 2/ nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie
proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c/.
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených
uznesení. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a vo svojom uznesení
nevyslovil, že je proti nemu dovolanie prípustné. V danej veci nejde ani o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a ani
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto
zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.
So zreteľom na žalovanými 1/, 2/ tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší
súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že
v prejednávanej veci im súdom bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde.
Z obsahu dovolania žalovaných 1/, 2/ je zrejmé, že prípustnosť dovolania podľa § 237
písm. f/ O.s.p. vyvodzujú z toho, že neprerušením konania im odvolací súd znemožnil brániť
svoje práva.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže
prerušiť konanie, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Prerušenie konania (§ 109 a nasl. O.s.p.) treba považovať za procesný inštitút slúžiaci
k odstráneniu prekážok postupu konania, ktorý sa použije vtedy, ak je zrejmé, že prekážka je
dočasná a že po jej odstránení bude možné v konaní pokračovať. Prerušením konania sa samo
konanie nekončí. Všeobecným účinkom každého prerušenia je, že sa nekonajú pojednávania
a neplynú lehoty (§ 111 ods. 1 O.s.p.). S tým tiež súvisí, že ani účastníci nevykonávajú úkony
inak spojené s konaním.
Z uvedeného je zrejmé, že procesným následkom nevyhovenia návrhu, ktorým sa
účastník domáha prerušenia konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je, že súd môže
vo veci ďalej konať, t.j. vykonávať všetky úkony smerujúce k prejednaniu a rozhodnutiu
sporu v jeho merite. Len samotným rozhodnutím o nevyhovení návrhu na prerušenie konania
nedochádza bez ďalšieho k vylúčeniu účastníka z realizácie jeho procesných práv.
Žalovaní 1/, 2/ preto neopodstatnene namietali, že zamietnutím ich návrhu
na prerušenie konania podaného v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., im súd znemožnil
brániť svoje práva a teda, že im odňal svojím postupom možnosť konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O.s.p.).
Námietka dovolateľov 1/, 2/, že odvolací súd v rámci rozhodovania o prerušení
konania nesprávne interpretoval ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., teda nespôsobuje
existenciu vady v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Námietku účastníka konania, v ktorej vytýka
súdu omyl pri aplikácii práva, treba totiž považovať za dovolací dôvod uvedený v ustanovení
§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci),
ktorý však sám osebe prípustnosť dovolania nezakladá. I keby odvolací súd v napadnutom
uznesení prípadne aj vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (čo sa však v danom
prípade nestalo), nespôsobil by tým procesnú vadu konania v zmysle § 237 O.s.p.
Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie žalovaných 1/, 2/ ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa
nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania
proti žalovaným 1/, 2/, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy
dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 9. septembra 2009
JUDr. Vladimír M a g u r a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková