Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 561/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. mája 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika v konaní

o sťažnosti M. Z., B. Z., a A. M., zastúpených advokátkou Mgr. Ivetou Vajdovou,

Bárdošova 2939/25, Bratislava, vo veci namietaného porušenia ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo M. Z., B. Z. a A. M. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Pezinok p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. . Z., B. Z. a A. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 1

500 € (tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť im do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Pezinok j e p o v i n n ý uhradiť . Z., B. Z. a A. M. trovy konania

v sume 331,13 € (slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť centov) na účet ich právnej

zástupkyne advokátky Mgr. Ivety Vajdovej, Bárdošova 2939/25, Bratislava, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. októbra 2013

doručená sťažnosť M. Z., B. Z. a A. M. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú v procesnej pozícii žalobcov účastníkmi

konania v spore o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré začalo ešte

19. mája 2006 na Okresnom súde Bratislava II. Sťažovatelia v sťažnosti opisujú

v chronologickom prehľade priebeh konania a konštatujú, že prvostupňové súdy v ich veci

nekonali sústredene a efektívne. Ďalej uvádzajú, že podľa ich názoru „nejde o vec právne

zložitú, vyžadujúcu zložité dokazovanie z hľadiska časového či odborného“ a žiadne

prieťahy svojím konaním nespôsobili. Naopak, prieťahy mal zapríčiniť okresný súd svojou

nečinnosťou a neefektívnou činnosťou, pretože „nebol správne vyhotovený opakovaný

znalecký posudok, nebol ustanovený ďalší súdny znalec za účelom ocenenia nehnuteľnosti

a doposiaľ vykonaný znalecký posudok sa môže s ohľadom na neefektívnu činnosť

prvostupňového súdu časom javiť ako neaktuálny“, v dôsledku čoho bude nevyhnutné

opakovanie znaleckého dokazovania. Do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo

konanie právoplatne skončené.

Vzhľadom na to, že podľa názoru sťažovateľov nie je už vo veci prípustný žiaden iný

účelný prostriedok nápravy, navrhujú, aby ústavný súd svojím rozhodnutím vyslovil

porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

ďalej aby okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. prikázal konať bez

zbytočných prieťahov, priznal každému zo sťažovateľov finančné zadosťučinenie v sume

5 000 € a rozhodol o povinnosti uhradiť trovy konania v sume 331,128 € na účet ich právnej

zástupkyne.

Ústavný súd uznesením č. k. -11 z 12. novembra 2013 podľa § 25

ods. 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) sťažnosť prijal na ďalšie konanie.

Okresný súd sa prostredníctvom svojho predsedu vyjadril k doručenej sťažnosti

najskôr stanoviskom sp. zn. Spr 3346/2013 z 26. novembra 2013, v ktorom uviedol,

že sťažnosť „na prieťahy v konaní sťažovateľov (Spr. 2110/2013) podanú v právnej veci

vedenej... pod sp. zn. dňa 27. 09. 2013 som vyhodnotil ako čiastočne dôvodnú

a v právnej veci som nariadil dohľad predsedu súdu“. Následne v doplňujúcom stanovisku

sp. zn. Spr 3346/2013 z 29. apríla 2014 okresný súd pripúšťa vznik objektívnych prieťahov

zapríčinených situáciou na okresnom súde pri jeho novozriadení v roku 2008 a súdnymi

znalcami ustanovenými na vykonanie znaleckých úkonov a zároveň poukazuje na vyjadrenie

zákonnej sudkyne z 28. apríla 2014 obsahujúce prehľad procesných úkonov vykonaných vo

veci.

Ústavný súd podľa upustil v danej veci

od ústneho pojednávania považujúc podmienky na tento postup za splnené. Okresný súd

totiž vo svojom vyjadrení z 26. novembra 2013 oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní,

a právna zástupkyňa sťažovateľov na výzvu ústavného súdu z 29. novembra 2013 v súdom

ustanovenej lehote nedoručila nesúhlasné stanovisko s rozhodnutím ústavného súdu bez

nariadenia pojednávania, následkom čoho v zmysle doložky pripojenej v označenej výzve

zastáva ústavný súd názor, že v danej veci s upustením od ústneho pojednávania

sťažovatelia súhlasia. Po oboznámení sa s obsahom sťažnosti a nadväzujúcich vyjadrení

okresného súdu, ako aj s obsahom vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn.

dospel ústavný súd k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

II.

Ústavný súd preskúmal postup okresného súdu a úkony, ktoré vo veci vykonal,

preverením súdneho spisu, ktorý si na tento účel od okresného súdu zapožičal, a zistil,

že návrh sťažovateľov na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bol podaný

Okresnému súdu Bratislava II ešte 15. mája 2006. Okresný súd Bratislava II pokynom

z 8. júna 2006 vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu

v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Po zaplatení súdnych poplatkov Okresný súd Bratislava

II doručil spolu s výzvou z 21. augusta 2006 návrh na vyjadrenie odporkyni, ktorá sa

k návrhu vyjadrila podaním doručeným 31. augusta 2006. Dňa 15. novembra 2006 zákonná

sudkyňa nariadila termín pojednávania na 22. marec 2007, po vykonaní ktorého bolo

pojednávanie odročené na neurčito vzhľadom na uloženú povinnosť odporkyni doplniť

listinné dôkazy. Podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava II oznámil právny

zástupca odporkyne prevzatie jej právneho zastúpenia a požiadal o poskytnutie lehoty 60

dní na mimosúdne riešenie sporu. Dňa 9. augusta 2007 sťažovatelia požiadali o ustanovenie

znalca, pretože dôkazy preukazujúce vykonanie stavebných úprav a investovania

do nehnuteľností sa v súdnom spise nenachádzajú. Uznesením č. k. -147

z 8. októbra 2007 Okresný súd Bratislava II ustanovil vo veci znalca z odboru geodézie

a kartografie.

Po organizačných zmenách v súdnictve, v dôsledku ktorých sa stal okresný súd

príslušným vo veci konať, bol 27. marca 2008 spis pridelený novému zákonnému sudcovi.

Pokynom zo 4. júna 2008 bol spis zaslaný ustanovenému znalcovi, ktorý znalec prevzal

23. júna 2008. Vypracovanie znaleckého posudku v lehote určenej znalcovi uznesením

č. k. -147 z 8. októbra 2007 (40 dní) urgoval okresný súd na základe pokynu

zákonnej sudkyne z 19. januára 2009. Na žiadosť ustanoveného znalca zo 6. marca 2009

okresný súd úpravou z 18. marca 2009 oznámil znalcovi, že lehotu na vypracovanie

znaleckého posudku predlžuje do konca apríla 2009 s upozornením na záväznosť termínu

vzhľadom na vznik prieťahov v súdnom konaní. Úpravou z 1. júna 2009 urgoval okresný

súd znalca o zaslanie znaleckého posudku pod hrozbou pokuty 300 €. Vzhľadom

na nedoručenie znaleckého posudku okresný súd úpravou zo 3. septembra 2009 opätovne

urgoval znalca o zaslanie znaleckého posudku pod hrozbou poriadkovej pokuty vo výške

300 €. Znalec prevzal výzvu 2. októbra 2009. Následne zákonná sudkyňa u znalca

telefonicky urgovala doručenie znaleckého posudku aj 12. októbra 2009. Dňa

17. októbra 2009 doručil znalec okresnému súdu vypracovaný znalecký posudok spolu

so spisom a vyúčtovaním znalečného.

Na základe pokynu zákonnej sudkyne z 19. októbra 2009 bol potom znalecký

posudok doručený na písomné vyjadrenie právnym zástupcom účastníkom konania na ich

písomné vyjadrenie. Právny zástupca odporkyne doručil okresnému súdu písomné

vyjadrenie k znaleckému posudku 24. novembra 2009 a z dôvodu neprevzatia zásielky

okresný súd opätovne vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov na vyjadrenie k znaleckému

posudku výzvou z 8. decembra 2009, ktorá jej bola doručená 20. januára 2010. Stanovisko

k znaleckému posudku doručili sťažovatelia 27. januára 2010. Podaním doručeným 3.

februára 2010 ustanovený znalec doručil 6 vyhotovení autorizačne overených

geometrických plánov. Nadväzne na to úpravou zo 6. apríla 2010 nariadil okresný súd

termín pojednávania na 31. máj 2010, ktoré však bolo odročené pre účely uzavretia

mimosúdnej dohody na 22. september 2010. Uznesením č. k. -214

zo 14. apríla 2014 rozhodol okresný súd o vyúčtovanom znalečnom.

Na pojednávaní konanom 22. septembra 2010 navrhla právna zástupkyňa

sťažovateľov ustanoviť v predmetnej veci iného znalca na ohodnotenie trhovej ceny

nehnuteľnosti z dôvodu, že predchádzajúci znalec Š. robil obštrukcie v konaní. S uvedeným

návrhom súhlasil aj právny zástupca odporkyne. Z uvedeného dôvodu bol termín

pojednávania odročený na neurčito pre účely vykonania znaleckého dokazovania, v ten istý

deň zákonná sudkyňa vydala poverenie pre vyššieho súdneho úradníka na vypracovanie

uznesenia o ustanovení znalca z odboru stavebníctva, odvetvia oceňovania nehnuteľností.

Uznesením č. k. -226 zo 16. decembra 2010 okresný súd nariadil

vo veci znalecké dokazovanie a vypracovaním znaleckého posudku v lehote 40 dní poveril

I. I. Keďže podaním z 27. decembra 2010 žiadal znalec I. I. uznesenie zrušiť z dôvodu, že

nie je schopný vzhľadom na svoj zdravotný stav vypracovať znalecký posudok. Preto

okresný súd uznesením č. k. -231 z 10. februára 2011 zrušil uznesenie

okresného súdu č. k. -226 zo 16. decembra 2010 v časti osoby znalca a na

vyhotovenie znaleckého posudku ustanovil znalca L. B. Spis bol doručený znalcovi 24.

marca 2011.

Podaním z 20. mája 2011 L. B. súdu vrátil spisový materiál s odôvodnením, že

nedisponuje technickým a softvérovým vybavením, a preto nemôže zaručiť požadovanú

kvalitu geometrických plánov, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku. Uznesením

okresného súdu č. k. -259 z 30. mája 2005 okresný súd zmenil uznesenie č. k.

-231 z 10. februára 2011 v časti osoby znalca a na vykonanie znaleckého

posudku ustanovil znalca R. H., ktorý uznesenie prevzal dňa 14. júna 2011. Podaním

doručeným 17. júna 2011 znalec R. H. oznámil súdu, že po operácii v ÚSCCH v Bratislave

sa ani fyzicky ani psychicky necíti na vypracovanie znaleckého posudku, preto napokon

okresný súd uznesením č. k. -264 z 24. júna 2011 opätovne zmenil znalca a

vykonaním znaleckého posudku poveril Š. Š. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť

25. júla 2011 a spis bol na základe pokynu z 8. augusta 2011 doručený znalcovi 5. októbra

2011. Výzvou z 2. decembra 2011 bol znalec vyzvaný na oznámenie, v akom štádiu je

vypracovanie znaleckého posudku, keďže lehota na vypracovanie znaleckého posudku mu

uplynula 17. novembra 2011. Podaním z 10. januára 2012 znalec Š. Š. súdu oznámil, že

znalecký posudok dosiaľ nevyhotovil, pretože mal na vypracovanie v súčasnosti pridelených

36 znaleckých posudkov a v polovici decembra 2011 vážne ochorel. O tejto skutočnosti súd

informoval účastníkov konania a ich právnych zástupcov prípisom z 25. januára 2012.

Dňa 17. februára 2012 ustanovený znalec zaslal okresnému súdu vypracovaný

znalecký posudok, ktorý okresný súd doručil právnym zástupcom sporových strán

na písomné vyjadrenie na základe úpravy zákonného sudcu z 21. februára 2012.

Dňa 20. marca 2012 určil okresný súd termín pojednávania na 8. október 2012. Pre účely

rozhodnutia o znalečnom si prípisom z 1. júna 2012 okresný súd vyžiadal od znalca kópiu

technického preukazu motorového vozidla a prípisom z 10. júla 2007 vyzval na špecifikáciu

vyúčtovanej sumy cestovného. Potom uznesením č. k. -335 z 23. augusta 2012

rozhodol o vyúčtovanom znalečnom. Na pojednávaní konanom 8. októbra 2012 bol

vypočutý znalec, pričom právni zástupcovia účastníkov konania požiadali o doplnenie

znaleckého posudku v lehote 10 dní. Zároveň okresný súd uložil právnym zástupcom

účastníkov konania povinnosť, aby v lehote 10 dní doložili otázky kladené znalcovi.

Podaním z 3. októbra 2012 podala právna zástupkyňa sťažovateľov odvolanie o priznaní

odmeny súdnemu znalcovi. Podaním doručeným 20. novembra 2012 sa k odvolaniu

sťažovateľov vyjadril právny zástupca odporkyne. Spis bol potom 8. apríla 2013 zaslaný

Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní. Krajský

súd 15. apríla 2013 spis vrátil okresnému súdu z dôvodu potreby vydania opravného

uznesenia. Po doručení opravného uznesenia č. k. -361 zo 4. júla 2013

právnym zástupcom účastníkom konania a znalcovi bol spis 23. septembra 2013 opätovne

predložený krajskému súdu na rozhodnutie. Uznesením č. k. -366

z 27. marca 2014 krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Spis bol vrátený okresnému súdu 3. apríla 2014 a 7. apríla 2014 vydal

okresný súd pokyn na doručenie uznesenia č. k. -366 z 27. marca 2014

právnym zástupcom účastníkov.

Konanie okresného sudu vedené pod sp. zn. nebolo do rozhodnutia

ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa [čo platí, aj pokiaľ ide o Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)] vychádza zo svojej ustálenej

judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (obdobne

, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej aj

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so

svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd

(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva – ďalej len „ESĽP“) pritom prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov.

1. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je žaloba

v občianskoprávnej veci o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Rozhodovanie všeobecných súdov o týchto návrhoch patrí do bežnej rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov. Z obsahu súdneho spisu vedeného okresným súdom, z obsahu

sťažnosti, ako aj z vyjadrenia samotného okresného súdu k sťažnosti však ústavný súd zistil,

že rozhodnutie vo veci závisí od výsledkov znaleckého dokazovania, ktoré okresný súd aj

nariadil. Preto aj keď daný prípad patrí do bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov,

v konkrétnych súvislostiach je potrebné konštatovať, že nevyhnutnosť znaleckého

dokazovania má vplyv na dĺžku posudzovaného súdneho konania.

2. Správanie sťažovateľov ako účastníkov konania je druhým kritériom pri

rozhodovaní, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd

nezistil, že by správanie sťažovateľov negatívne ovplyvnilo priebeh súdneho konania tak,

aby ho bolo možné považovať za príčinu jeho doterajšej dĺžky, keďže okrem pojednávania

nariadeného na 31. máj 2010, ktoré bolo odročené z dôvodu návrhu obidvoch strán súdneho

konania na poskytnutie lehoty pre účely mimosúdneho riešenia súdneho sporu, nebolo v

žiadnom ďalšom prípade nariadené súdne pojednávania odročené z dôvodov na strane

sťažovateľov.

3. Napokon, pokiaľ ide o tretie kritérium podstatné pre skúmanie existencie

zbytočných prieťahov v konaní, ktorým je samotný procesný postup okresného súdu,

ústavný súd zdôrazňuje, že namietané konanie posudzoval ako celok, t. j. vrátane obdobia,

v ktorom bol vo veci príslušný konať Okresný súd Bratislava II (obdobie od 1. januára 2005

do 31. decembra 2007). Vychádzal pritom zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej

súčasťou prechodu výkonu súdnictva je aj prenesenie zodpovednosti za prieťahy v konaní

z odovzdávajúceho súdu na nadobúdajúci súd (napr. , ,

).

Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku postupu okresného súdu došlo

k neodôvodneným prieťahom v konaní, ústavný súd zistil existenciu len jedného dlhšieho

obdobia nečinnosti, a to od 8. októbra 2007 do 4. júna 2008, ktoré bolo spôsobené

organizačnými zmenami v súdnictve, konkrétne znovuzriadením okresného súdu

s účinnosťou od 1. januára 2008. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu)

môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej

sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol

(napr. , , ).

Ústavný súd konštatuje, že konanie okresného súdu bolo postihnuté najmä

neefektívnou činnosťou, keď reálne ustanovenie znalca po pojednávaní konanom

22. septembra 2010 trvalo okresnému súdu až do 24. júna 2011. Ustanovovanie znalcov

bez predchádzajúcej dohody s nimi uzneseniami okresného súdu a následné zmeny týchto

vydaných uznesení, pokiaľ ide o osobu znalca, z dôvodu nemožnosti vykonania úloh

uložených znalcom nesvedčí o sústredenej činnosti okresného súdu pri odstraňovaní právnej

neistoty sťažovateľov. Rovnako možno ako neprimeranú hodnotiť aj skutočnú dĺžku času,

ktorú si vyžadovalo vypracovanie znaleckého posudku súdom ustanoveným znalcom (Š.);

v prvom prípade jeho ustanovenia trvalo vypracovanie znaleckého posudku presne 16

mesiacov (t. j. od 17. júna 2008 do 17. októbra 2009), v druhom prípade trvalo

vypracovanie znaleckého posudku 4 a pol mesiaca (od 26. septembra 2011 do 17. februára

2012). Zo spisu síce vyplýva, že okresný súd urgoval znalca na urýchlené vypracovanie

znaleckého posudku, je potrebné však pripomenúť, že v zmysle judikatúry v ústavného súdu

zodpovednosť za zabezpečenie plynulého vykonania znaleckého dokazovania v plnej miere

znáša okresný súd, ktorý ako jediný má možnosť nečinnosť znalca odstrániť efektívnym

využitím procesných možností daných (m. m. I. ÚS

265/08).

Podľa názoru ústavného súdu ku vzniku sťažovateľmi namietanej dĺžky súdneho

konania okresného súdu prispeli aj neprimerane veľké časové odstupy medzi jednotlivými

procesnými úkonmi realizovanými okresným súdom, napríklad úpravou z 20. marca 2012

bolo nariadené vo veci pojednávanie až na 8. október 2012 (teda po viac ako 6 mesiacoch)

alebo úprava zákonného sudcu na predloženie spisu krajskému súdu s odvolaním

sťažovateľov z 8. januára 2013 bola realizovaná až 11. apríla 2013 (t. j. po 3 mesiacoch).

Efektívnosť súdneho konania okresného súdu nesignalizuje ani obsah uznesenia krajského

súdu č. k. -366 z 27. marca 2014, ktorým bolo podľa § 221 ods. 1 písm. h)

uznesenie okresného súdu č. k. -335 z 23. augusta 2012 v spojení

s opravným uznesením č. k. -361 zo 4. júla 2013 zrušené z dôvodu, že okresný

súd návrh na priznanie znalečného nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. V dôsledku toho je aj

zodpovednosť za obdobie, počas ktorého sa spis nachádzal na krajskom súde z dôvodu

sťažovateľmi podaného odvolania, nevyhnutné pričítať okresnému súdu.

K obrane okresného súdu o objektívnych prieťahoch v konaní zapríčinených

situáciou na okresnom súde pri jeho znovuzriadení v roku 2008, ako aj súdnymi znalcami

ustanovovanými na vykonanie znaleckých úkonov ústavný súd poznamenáva, že systémové

nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti nemožno pripisovať na ťarchu účastníkov

súdneho konania a mieru ochrany ich základného práva zaručeného v

oslabiť poukázaním na obmedzené personálne kapacity, príslušných súdov, prípadne iné

„objektívne dôvody“ (ako to vyplýva z vyjadrenia predsedu okresného súdu).

v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali

príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez

zbytočných prieťahov, aj keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností

sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu (pozri napr.

, ).

Vzhľadom na celkovú dĺžku súdneho konania, ako aj na uvedené obdobia

neefektívnej činnosti okresného súdu ústavný súd dospel k záveru, že v danej veci bolo

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. porušené základné

právo sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ako to vyplýva z bodu 1 výroku tohto nálezu.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Ústavný súd preto

v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva sťažovateľov v zmysle § 56

ods. 3 písm. a) prikázal okresnému súdu, ktorý v čase

rozhodovania ústavného súdu vo veci koná, aby ďalej konal bez zbytočných prieťahov

(bod 2 výroku tohto nálezu). Ústavným súdom vyslovený príkaz konať vo veci bez

zbytočných prieťahov je povinný rešpektovať okresný súd, aj pokiaľ bude tento v zmysle

rozhodnutia odvolacieho súdu povinný v budúcnosti vykonať ďalšie úkony vo veci,

prípadne aj len pri doručovaní rozhodnutí odvolacieho súdu účastníkom konania.

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný

súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné

právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia žiadajú priznať od okresného súdu finančné zadosťučinenie každému

sumu 5 000 € (päťtisíc eur). V súvislosti s touto žiadosťou poukazujú na skutočnosť,

že sťažovateľka B. Z. „vstúpila do dôchodkového veku a bola nútená opustiť

zamestnávateľom pridelený školský byt a nemá vo výhľade si možnosť zabezpečiť vlastné

bývanie z podielu pripadajúceho ešte titulom BSM na majetku, ktorý je predmetom

vyporiadania“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Súčasne sa pritom riadi zásadou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je

reparácia nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa po splnení zákonných

podmienok mohla uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi (m. m. ).

Keďže sťažovatelia neodôvodnili svoj návrh na priznanie finančného zadosťučinenia

dostatočným spôsobom, pri jeho určení ústavný súd vychádzal predovšetkým z dĺžky ich

účasti na súdnom procese, zohľadňujúc pritom celkovú dĺžku konania, ktorá je z ústavného

hľadiska zjavne neakceptovateľná. Na základe uvedeného potom ústavný súd každému

zo sťažovateľov priznal finančné zadosťučinenie v sume po 1 500 € a na jeho zaplatenie

zaviazal okresný súd do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré vznikli

z dôvodu právneho zastúpenia sťažovateľov v konaní pred ústavným súdom Mgr. Ivetou

Vajdovou. Sťažovatelia si v rámci svojej sťažnosti uplatnili trovy právneho zastúpenia

v sume 331,128 € za dva úkony právnej služby aj spolu s daňou z pridanej hodnoty.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá

bola 781 €. Úhradu priznal ústavný súd za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia a podanie sťažností) v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a)

a b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba tarifnej odmeny

za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 130,16 € a základná sadzba paušálnej

náhrady výdavkov (tzv. režijný paušál) sumu 7,81 €, teda v danom prípade odmena

a režijný paušál za 2 úkony právnej služby predstavuje sumu 275,94 €. Ústavným súdom

priznanú odmenu a náhradu hotových výdavkov bolo potrebné podľa § 18 ods. 3 vyhlášky

zvýšiť o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, t. j. o sumu 55,19 €. Z uvedených dôvodov

ústavný súd zaviazal okresný súd zaplatiť právnej zástupkyni sťažovateľov ako úhradu trov

konania sumu 331,13 €. Úhradu trov konania je okresný súd zaviazaný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľov ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2014