Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 43/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. apríla 2013 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava

Orosza o sťažnosti JUDr. M. S., B., zastúpenej A. s. r. o., B., konajúca prostredníctvom

advokáta a konateľa JUDr. M. Š., vo veci namietaného porušenia jej základného práva

podľa a práva podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní

vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Trenčín, takto

rozhodol:

1. Základné právo JUDr. M. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. M. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc

eur), ktoré jej j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý uhradiť JUDr. M. S. trovy konania v sume

269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet A. s. r. o., B.,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júna 2012

doručená sťažnosť JUDr. M. S., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej A. s. r. o., B.,

konajúca prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. M. Š., ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala Okresnému súdu Bratislava I

žalobu o ochranu osobnosti a návrh na nariadenie predbežného opatrenia proti JUDr. D. L.,

B. (ďalej len „odporca v 1. rade“), a proti obchodnej spoločnosti M., spol. s r. o., B. (ďalej

len „odporca v 2. rade“, spolu ďalej len „odporcovia“).

Sťažovateľka v petite žaloby žiadala, „aby súd určil povinnosť žalovanému v prvom

rade zaistiť, aby v hlavnom televíznom spravodajstve žalovanej v II. rade, t. j. v Televíznych

novinách o 19.00 hod. bolo odvysielané ospravedlnenie, ďalej že žalovaná v druhom rade je

povinná do 10 dní od právoplatnosti rozsudku odvysielať v hlavnom televíznom

spravodajstve v Televíznych novinách o 19.00 hod. ospravedlnenie žalovaného v I. rade.

Žalovaná rovnako požadovala, aby súd vyslovil povinnosť žalovaného v I. rade zaplatiť

žalobkyni do 3 dní od právoplatnosti rozsudku sumu 33.190,- EUR a náhradu trov konania

a právneho zastúpenia.“.

Okresný súd Bratislava I 2. septembra 2009 postúpil vec z dôvodu miestnej

príslušnosti Okresnému súdu Banská Bystrica. Z dôvodu oznámenia zaujatosti zákonnej

sudkyne a aj vyjadrení ďalších sudcov Okresného súdu Banská Bystrica o tom, že sa cítia

byť v predmetnej veci zaujatí, bola vec predložená na rozhodnutie Krajskému súdu

v Banskej Bystrici. Vzhľadom na oznámenie sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici, že

sa cítia byť vo veci zaujatí, bola vec po opakovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. z 9. marca

2010 v znení opravného uznesenia sp. zn. z 23. marca 2010 odoslaná

Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“). Krajský súd uznesením č. k.

-90 z 3. mája 2010 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Banská Bystrica sú

vylúčení z prerokúvania a rozhodovania veci, a vec prikázal na prerokovanie a rozhodnutie

okresnému súdu, ktorému bola vec doručená 18. mája 2010.

Okresný súd uznesením zo 7. júna 2010 zamietol návrh sťažovateľky na nariadenie

predbežného opatrenia. Proti tomuto uzneseniu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd uznesením z 20. júla 2010 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza:

„Dňa 20. 10. 2011 podala sťažovateľka sťažnosť na sudkyňu JUDr. E. V. za prieťahy

konania predsedovi Okresného súdu Trenčín, nakoľko za obdobie viac ako 1 rok a 5

mesiacov, počas ktorého je vec pridelená príslušnej sudkyni na prejednanie a rozhodnutie,

táto nevytýčila pojednávanie ani nevykonala iný úkon. V sťažnosti sťažovateľka žiadala o

okamžité zjednanie nápravy a ďalší efektívny a rýchly postup v príslušnom konaní.

V odpovedi podpredsedu Okresného súdu Trenčín na sťažnosť zo dňa 20. 10. 2011 sa

uvádza, že po preskúmaní spisu podpredsedom súdu, vo veci nebol skutočne dlhší čas

vykonaný žiadny úkon. Podpredseda súdu podľa odpovedi na sťažnosť upozornil zákonného

sudcu konať vo veci plynule a bez zbytočných prieťahov.

Dĺžka predmetného súdneho konania je ku dnešnému dňu 33 mesiacov a od

posledného úkonu súdu vo veci ubehli takmer 2 roky. Vo veci nebolo ku dnešnému dňu

vytýčené pojednávanie.“

Sťažovateľka poukazuje na relevantnú judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a na to, že postup okresného súdu je poznačený

nečinnosťou. V tejto súvislosti ďalej uvádza:

„Sťažovateľka žiadnym svojim správaním a úkonom nezapríčinila, že predmetné

konanie trvá už 33 mesiacov, naopak riadne si plnila svoje procesné povinnosti a uhradila

súdny poplatok.

Extrémna dĺžka súdneho konania pred Okresným súdom Trenčín ohrozuje

sťažovateľkino ústavné právo na domáhanie sa ochrany svojich práv pred súdom, obzvlášť

v tak citlivej veci ako je ochrana osobnosti, ktorá bola podľa názoru sťažovateľky porušená

v dôsledku konania žalovaných v predmetnom spore. Nečinnosť Okresného súdu Trenčín

vo veci spôsobuje, že sťažovateľka je prakticky neustále nútená čeliť dôsledkom

neoprávneného zásahu do jej práv a právom chránených záujmov nakoľko výrok

žalovaného v I. rade vyvolal v profesionálnom i osobnom živote žalobkyne negatívne

následky. Predovšetkým výrazne utrpela profesijná česť, dôstojnosť a dobré meno

žalobkyne ako sudkyne, nakoľko svojím výrokom žalovaný v I. rade vyjadril názor, že

žalobkyňa je skorumpovaná a v sudcovskom stave by naďalej nemala pôsobiť. Vyjadrenie

žalovaného v I. rade prostredníctvom žalovaného v II. rade spôsobilo i tlak na následné

pozastavenie výkonu sudcovskej činnosti žalobkyne, ktorá ku dnešnému dňu nevykonáva

svoju funkciu a poberá i znížený plat. Rovnako nepriaznivú odozvu vyvolali výroky i v

osobnom živote žalobkyne najmä prostredníctvom jej syna, ktorý pocítil dôsledky negatívnej

publicity žalobkyne v práci i súkromnom živote. Z vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že

žalobkyňa má záujem na bezodkladnom rozhodnutí veci.

Celková dĺžka konania k dnešnému dňu predstavuje viac ako 33 mesiacov a od

posledného úkonu súdu ubehli už takmer 2 roky. ...

Podľa názoru sťažovateľky je pre posudzovanie primeranosti dĺžky konania

relevantný časový rámec od podania návrhu sťažovateľky až po vydanie právoplatného

rozhodnutia. Z uvedených dôvodov je sťažovateľka toho názoru, že porušenie práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote naďalej trvá.“

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.

bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa SR a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

2. Okresnému súdu Trenčín prikazuje v ďalšom konaní konať bez zbytočných

prieťahov.

3. Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- EUR,

ktoré je Okresný súd Trenčín povinný vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trenčín je povinný sťažovateľke uhradiť trovy konania na účet

právneho zástupcu sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka

odôvodňuje s poukazom na kritériá, ktoré uplatňuje ESĽP, pričom uvádza:

„Vzhľadom na celkovú doterajšiu dĺžku prvostupňového konania (viac ako 33

mesiacov) a už podanú opodstatnenú sťažnosť na prieťahy predsedníčke súdu, sťažovateľka

má za to, že požadovaná suma finančného zadosťučinenia za utrpenú nemajetkovú ujmu

vo výške 5.000,- EUR je primeraná. Význam predmetu konania pre sťažovateľku je uvedený

vyššie.“

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a uznesením č. k.

-20 z 23. januára 2013 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky a predsedníčku

okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie. Právna zástupkyňa sťažovateľky a predsedníčka okresného súdu oznámili, že

na tom netrvajú.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nie je možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila v prípisoch č. Spr 1165/2012

zo 17. decembra 2012 a zo 14. februára 2013.

V prípise zo 17. decembra 2012 poukázala na to, že sťažovateľka podala predmetnú

žalobu Okresnému súdu Bratislava I s tým, že táto vec bola okresnému súdu doručená

18. mája 2010. Do svojho vyjadrenia zahrnula prehľad procesných úkonov, ktoré okresný

súd v namietanom konaní urobil, pričom uviedla:

„Z uvedeného prehľadu jednoznačne vyplýva, že v čase od nápadu veci na Okresný

súd Trenčín do pridelenia spisu Ing. JUDr. M. M. neboli vo veci žiadne prieťahy spôsobené

tunajším súdom. Konalo sa plynulo.

Je pravdou, že v čase dlhotrvajúcej práceneschopnosti zákonnej sudkyne a pridelenia

spisu inému sudcovi sa vo veci nekonalo, a to napriek upozorneniu podpredsedu súdu. Je mi

známa judikatúra ústavného súdu vo veciach prieťahov, ktorá nezohľadňuje zlé personálne

obsadenie súdu a s tým súvisiacu nečinnosť. Napriek tomu mi nedá uviesť, že v priebehu

roku 2011-2012 odišlo z tunajšieho súdu 7 sudcov bez akejkoľvek náhrady. Okrem toho

ďalšia sudkyňa (zákonná vo veci) bola práceneschopná celý rok. Spisy po nej a ostatných,

čo prestali pracovať na súde, boli prerozdeľované medzi tých, čo ostali a objektívne neboli

spôsobilí vo všetkých veciach konať bez prieťahov.

Pokiaľ ide o nárok sťažovateľky týkajúci sa primeraného zadosťučinenia, mám za to,

že je neprimerane vysoký.“

V prípise zo 14. februára 2013 predsedníčka okresného súdu odkázala na svoje

vyjadrenie zo 17. decembra 2012.

Právny zástupca sťažovateľky po predchádzajúcej výzve ústavného súdu poskytol

svoje stanovisko k vyjadreniam predsedníčky okresného súdu podaním zo 7. marca 2013,

pričom uviedol:

„Z vyjadrenia Okresného súdu Trenčín je zrejmé, že v konaní vznikli viaceré

prieťahy, a to v období od 17. 12. 2010 do 12. 09. 2011 a od 30. 12. 2011 do 10. 07. 2012.

Podľa názoru sťažovateľky prieťahy vyplývajú aj zo skutočnosti, že vec bola Okresnému

súdu Trenčín pridelená 18. 5. 2010 a prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až dňa

10. 12. 2012. Prieťahy v konaní vo svojom vyjadrení priznáva i samotný Okresný súd

Trenčín.

Z vyššie uvedených dôvodov sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol tak

ako požadovala v ústavnej sťažnosti.“

Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu zistil, že po tom, ako okresný súd

uznesením č. k. -112 zo 7. júna 2010 zamietol návrh sťažovateľky na

nariadenie predbežného opatrenia, a po rozhodnutí krajského súdu o podanom odvolaní

(25. júna 2010 elektronicky a 29. júna 2010 podanom písomne) uznesením č. k.

-133 z 20. júla 2010, ktorým uznesenie okresného súdu potvrdil, bol súdny

spis s rozhodnutím krajského súdu doručený okresnému súdu 26. júla 2010, ktorý následne

doručoval predmetné uznesenie krajského súdu účastníkom konania.

Dňa 15. októbra 2010 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky na

zaplatenie súdneho poplatku za návrh. Prípisom z 12. novembra 2010 okresný súd

doručoval návrh sťažovateľky odporcom s výzvou, aby sa k nemu vyjadrili. Vyjadrenie

odporcu v 2. rade bolo okresnému súdu doručené 6. decembra 2010. Dňa 16. decembra

2010 bola okresnému súdu vrátená zásielka, ktorú si odporca v 1. rade neprevzal.

Po opakovanom pokuse o doručenie návrhu, odporca v 1. rade prevzal predmetnú zásielku

22. decembra 2010. Dňa 12. januára 2011 bola okresnému súdu doručená žiadosť odporcu

v 1. rade o predĺženie lehoty na vyjadrenie k návrhu. Následne odporca v 1. rade doručil

okresnému súdu svoje vyjadrenie k návrhu 28. januára 2011.

Dňa 23. septembra 2011 bola predmetná vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie

sudcovi JUDr. Ing. M. M. Podpredseda okresného súdu doručil 31. októbra 2011

zákonnému zástupcovi s poukazom na o sudcoch a

prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o sudcoch“) upozornenie, aby konal vo veci plynulo a bez zbytočných prieťahov.

Dňa 9. januára 2012 konajúci sudca požiadal svojím prípisom o zaslanie fotokópie žaloby,

zápisnice z pojednávania a vyjadrenia účastníkov k veci zo spisu Okresného súdu Prievidza

vedeného pod sp. zn. . Predmetná vec bola následne pridelená 10. júla 2012

sudkyni okresného súdu JUDr. E. V. Na základe sťažnosti na prieťahy v konaní

predsedníčka okresného súdu 19. septembra 2012 upozornila konajúcu sudkyňu na

povinnosť konať vo veci plynulo a bez zbytočných prieťahov. Dňa 12. októbra 2012

okresný súd nariadil pojednávanie na 10. december 2012. Okresný súd 16. novembra 2012

zaslal vyjadrenia odporcu v 1. rade právnemu zástupcovi odporcu v 2. rade. Dňa 10.

decembra 2012 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo následne

odročené na 11. február 2013. Z účasti na pojednávaní 10. decembra 2012 sa ospravedlnili

dvaja svedkovia.

Zo zistenia ústavného súdu tiež vyplýva, že na pojednávaní 11. februára 2013 boli

prítomní sťažovateľka a jej právny zástupca a právni zástupcovia odporcov. Okresný súd na

predmetnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom svedkov a následne

pojednávanie odročil na 8. apríl 2013.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v , ako aj

práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru ESĽP k

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu

týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ,

).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovaní

o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd konštatuje, že konanie, predmetom ktorého je

rozhodovanie o návrhu sťažovateľky na ochranu osobnosti, tvorí štandardnú agendu

všeobecných súdov, v zásade právne zložité nie je, spravidla však vykazuje znaky faktickej

zložitosti. Túto skutočnosť, ako aj povahu veci zohľadnil ústavný súd aj pri rozhodovaní

o sťažnosti sťažovateľky.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd

konštatuje, že sťažovateľka v doterajšom priebehu konania poskytovala okresnému súdu

potrebnú súčinnosť, a preto nemožno pripísať na jej ťarchu podiel na tom, že namietané

konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené.

3. Napokon ústavný súd posudzoval postup okresného súdu v doterajšom priebehu

konania. Pri hodnotení tohto kritéria vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej

zbytočné prieťahy v konaní, a teda porušenie základného práva podľa ,

ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môžu byť zapríčinené nielen samotnou

nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou,

teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov

konania v primeranom čase (m. m. napr. , , ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd na základe skutočností vyplývajúcich

zo sťažnosti a zo súdneho spisu konštatuje, že postup okresného súdu je poznačený

neodôvodneným obdobím nečinnosti, a to od 28. januára 2011 do 12. októbra 2012.

V tejto súvislosti ústavný súd neakceptoval námietku sťažovateľky, ktorá vo svojom

vyjadrení identifikovala obdobie nečinnosti okresného súdu od 17. decembra 2010. Ústavný

súd považuje konanie okresného súdu do 28. januára 2011 v zásade za plynulé a efektívne.

V tomto období okresný súd rozhodoval o návrhu sťažovateľky na nariadenie predbežného

opatrenia, pričom vo veci rozhodoval aj krajský súd ako odvolací súd na základe odvolania

sťažovateľky. Okresný súd tiež zabezpečoval splnenie podmienok konania (zaplatenie

súdneho poplatku za návrh). Postup okresného súdu v období od 12. novembra 2010

do 28. januára 2011 je však poznačený správaním odporcu v 1. rade. Okresný súd

v novembri 2010 doručoval návrh sťažovateľky odporcom na vyjadrenie, pričom zásielka

pre odporcu v 1. rade bola 16. decembra 2010 vrátená ako neprevzatá. Okresný súd

následne opakovane doručoval zásielku s tým, že odporca v 1. rade si ju prevzal

22. decembra 2010 a svoje vyjadrenie k návrhu doručil okresnému súdu po žiadosti

o predĺženie lehoty na vyjadrenie až 28. januára 2011.

Okresný súd v prípise zo 17. decembra 2012 argumentuje tým, že prieťahy

v namietanom konaní vznikli v dôsledku dlhodobej práceneschopnosti zákonnej sudkyne

a tiež v dôsledku odchodu siedmich sudcov z okresného súdu bez akejkoľvek náhrady.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej už viackrát uviedol

(napr. , , , ), že personálne problémy

(dlhodobá práceneschopnosť sudcu, zmeny zákonných sudcov) a nadmerné množstvo vecí,

v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté

prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia (m. m.

, , ).

Ústavný súd ďalej poukazuje na to, že okresný súd uskutočnil opatrenia smerujúce

k odstráneniu vzniknutých prieťahov tým, že prerozdelil spisy pôvodne pridelené JUDr. V.

podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov a zákonných sudcov opakovane upozornil 31.

októbra 2011 a 19. septembra 2012 na povinnosť konať vo veci plynulo a bez prieťahov. Na

tomto základe ústavný súd čiastočne akceptuje argumentáciu okresného súdu v prípise zo

17. decembra 2012 (s. 6). Ústavný súd v tejto súvislosti prihliadol tiež na to, že sudcovi,

ktorému bola vec na základe prerozdelenia pridelená, je potrebné poskytnúť primeraný čas

na oboznámenie sa s obsahom spisu a na jeho preštudovanie.

Ústavný súd prihliadol tiež na to, že od 12. októbra 2012 došlo k náprave

v namietanom konaní a okresný súd koná vo veci v zásade plynulo. Okresný súd uskutočnil

dve pojednávania – 10. decembra 2012 a 11. februára 2013, pričom toto pojednávanie bolo

odročené na 8. apríl 2013.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že neodôvodnenou

nečinnosťou okresného súdu došlo v namietanom konaní v období od 28. januára 2011 do

12. októbra 2012 k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , ako aj jej práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené

v bode 1 výroku tohto nálezu.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby

vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že namietané konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa

okresnému súdu prikázal, aby v ďalšom konaní vedenom pod sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva

boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo

sťažovateľky podľa , ako aj jej právo podľa dohovoru,

zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Ústavný

súd pritom vychádzal zo svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého cieľom

primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva

v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na

ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie

v sume 5 000 € vzhľadom na „celkovú doterajšiu dĺžku prvostupňového konania (viac ako

33 mesiacov) a už podanú opodstatnenú sťažnosť na prieťahy...“. Sťažovateľka tiež

poukázala na to, aký má pre ňu význam predmet namietaného konania z hľadiska

profesionálneho a osobného života.

Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného konania, obdobie neodôvodnenej

nečinnosti, ako aj povahu veci ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude

priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 000 € sťažovateľke primerané konkrétnym

okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym

zastupovaním právnym zástupcom. Za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2012

patrí podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) odmena 127,16 €, čo spolu s režijným paušálom (7,63 €)

predstavuje odmenu za jeden úkon 134,79 €. Ústavný súd priznal úhradu trov konania za

dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti)

v celkovej sume 269,58 € (2 x 134,79 €) a uložil okresnému súdu povinnosť uhradiť trovy

konania na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (bod 4 tohto nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2013