Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/38/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci navrhovateľa - manžela: Y.. T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.. U. XX, XXX XX W. A., zastúpeného: Mgr. Dana Hanková, advokátka, so sídlom M. R. Štefánika 3, 940 01 Nové Zámky, IČO: 42 122 899, manželky: Y.. N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. U. XX, XXX XX W. A., t.č. I. XX, U., zastúpenej: Mgr. RNDr. Mária Zacharová, PhD., advokátka, so sídlom Forgáchova bašta 7, 940 02 Nové Zámky, IČO: 52 864 910, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom: J. W., nar. XX.XX.XXXX a V. W., nar. XX.XX.XXXX, obidve bytom u matky, v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, F. Kapisztóryho 1, Nové Zámky, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 23. júna 2021 č.k. -320, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa úpravy bežného styku otca s maloletými deťmi (výrok V. prvá odrážka) a v časti trov konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

X.X. Súd prvej inštancie rozsudkom manželstvo navrhovateľa Y.. T. W., a N. W., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Rímsko-katolíckom kostole v U., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu U., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo 1, rozviedol. Y. J. W. a maloletú V. W., na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, a určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obidvaja rodičia. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého J. W. sumou 150 eur mesačne a na výživu maloletej V. W. sumou 120 eur mesačne, pri oboch vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky odo dňa právoplatnosti rozsudku. Styk otca s maloletými deťmi na čas po rozvode upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi

- každý týždeň od štvrtka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod., tento spôsob stretávania sa otca s maloletými deťmi sa nepoužije počas jarných prázdnin, veľkonočných sviatkov, vianočných sviatkov a letných prázdnin,

- počas jarných prázdnin každý rok od prvej soboty predchádzajúcej začiatku jarných prázdnin od 09:00 hod. do nasledujúcej soboty do 18:00 hod.,

- počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od Zeleného štvrtka od 10:00 hod. do soboty do 18:00 hod. a každý nepárny rok od soboty od 18:00 hod. do utorka do 18:00 hod.,

- počas vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12 od 10:00 hod. do 25.12. do 18:00 hod. a od 02.01. nasledujúceho roka od 10:00 hod. do 06.01. do 18:00 hod. a každý nepárny rok od 25.12. od 18:00 hod. do 02.01. do 10:00 hod.,

- počas letných prázdnin každý rok od 01.07. od 10:00 hod. do 16.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 10:00 hod. do 16.08 do 18:00 hod.

Rozhodol, že v určenom čase otec prevezme deti v mieste bydliska matky a po ukončení stretnutia deti matke v mieste jej bydliska vráti. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , , , , , , , , , , , Zákona o rodine, , , , , , . 1.2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú dlhodobo (minimálne od júla 2019) výrazne narušené. Navrhovateľ a jeho manželka nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, intímne sa spolu nestýkajú. Veľmi zlé vzťahy medzi účastníkmi konania boli zrejmé aj z ich vzájomného správania sa na pojednávaniach, ktoré vo veci vytýčil. Negatívne vzťahy medzi manželmi vyplývajú aj z nutnosti zásahov mestskej polície a zo znaleckého posudku, ktorý bol vo veci vypracovaný. Dospel k záveru, že zlepšenie vzájomných vzťahov manželov v budúcnosti nie je možné do takej miery, aby bolo možné manželstvo sanovať, preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. 1.3. Pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode zobral súd prvej inštancie do úvahy skutočnosť, že maloleté deti boli na základe dohody rodičov na čas do rozvodu manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky. Nemal preukázané, že by sa matka, napriek diagnostikovanej skleróze multiplex, nevedela o maloleté deti riadne postarať. Kolízny opatrovník pri šetrení pomerov na strane matky nezistil v starostlivosti o deti žiadne problémy. Dospel k záveru, že deti v tak útlom veku potrebujú blízkosť matky a táto skutočnosť vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku. Preto zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obidvaja rodičia. Vyslovil názor, že návrh otca na zverenie detí do jeho osobnej starostlivosti bol veľmi silne motivovaný jeho snahou presadiť svoju vôľu na úkor požiadaviek matky, a nie záujmom a konaním v prospech maloletých detí. 1.4. Súd prvej inštancie konštatoval, že rodičia maloletých sa vedeli dohodnúť na výške výživného. Vzhľadom na príjmové pomery obidvoch rodičov dospel k záveru, že dohoda rodičov v tejto časti je v prospech maloletých detí. Ďalšie odôvodnenie rozsudku v tejto časti nepovažoval za potrebné. 1.5. Pri úprave stretávania sa otca s maloletými deťmi súd prvej inštancie rozhodol, že otec sa bude s deťmi stretávať každý týždeň o štvrtka do nedele. Nemal preukázané, že by sa otec o deti nevedel riadne postarať. V čase, keď mala matka zdravotné problémy, boli deti v starostlivosti otca dlhodobo, a aj z tejto skutočnosti vyplýva, že otec sa o deti riadne postarať vie. Vyslovil názor, že vzhľadom na zdravotné problémy matky je vhodné, aby boli deti u otca dlhší čas, a aby sa matka mala možnosť venovať viac sebe a svojmu zdravotnému stavu. Zároveň je vhodné, aby obidve deti boli u otca spolu, čo na jednej strane zabezpečí súrodenecké väzby medzi deťmi a určitú stabilitu v živote detí - deti si zvyknú, že budú od štvrtka do nedele u otca bez toho, aby stratili väzby na matku, ktoré sú z hľadiska ich veku veľmi dôležité. Striedanie prostredí, ktoré budú deti nútené zažívať, si vyžaduje situácia v rodine a nie je zrejmé, že by takéto striedanie prostredí deti nadmieru zaťažovalo. Táto skutočnosť nevyplýva striktne ani zo znaleckého posudku, ktorý bol vo veci vypracovaný. Nebude na ujmu detí ani to, že v piatok by nechodili do materskej školy, keďže návšteva škôlky počas 4 dní v týždni deťom zabezpečí dostatočnú socializáciu s rovesníkmi. Rodičia maloletých sa vedeli dohodnúť o stretávaní sa otca s deťmi počas prázdnin a sviatkov, preto súd prvej inštancie túto dohodu akceptoval a v tejto časti nepovažoval za potrebné rozsudok širšie odôvodňovať. 1.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s . 2.1. Matka podala v zákonnej lehote odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi počas bežného roka. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a upravil bežný styk otca s maloletými tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý týždeň od piatka od 14:00 hod. do nedele do 18:00 hod., ktorý spôsob stretávania sa otca s maloletými deťmi sa nepoužije počas jarných prázdnin, veľkonočných sviatkov, vianočných sviatkov a letných prázdnin. Dôvodila, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že prišlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.2. Namietala, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v napadnutej časti nedostatočne odôvodnil, čím jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tvrdila, že v bode 5. odôvodnenia súd prvej inštancie nedostatočne zhrnul jej vyjadrenia a tvrdenia z takmer dva roky trvajúceho súdneho konania. K úprave styku otca s deťmi počas bežného roka sa obmedzil iba na jej vyjadrenie na poslednom pojednávaní. Hoci na pojednávaní uviedla, že otec sa môže stretávať s maloletými deťmi každý týždeň od piatka do nedele, bola možnosť úpravy styku aj každý druhý víkend od stredy do nedele. Poukázala na svoju argumentáciu v priebehu

konania spočívajúcu v zdôrazňovaní potreby stabilizácie výchovného prostredia detí a nerušeného zaškolenia detí v škôlke počas celého pracovného týždňa, a úpravu styku otca s deťmi v čase, keď nepracuje a môže sa o ne plnohodnotne postarať, s ktorou argumentáciou sa súd prvej inštancie nezaoberal. 2.3. Tvrdila, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, hlavne nesprávnym resp. nedostatočným vyhodnotením záverov 17/2020. K tomu poukázala na svoje vyjadrenie k 17/2020 zo dňa 10.12.20XX, a tvrdila, že závery znaleckého dokazovania potvrdili nevhodnosť úpravy styku do rozvodu. Navyše napriek znalcom vyslovenému názoru o nevhodnosti častého striedania výchovného prostredia a toho, že dieťa v starostlivosti otca nenavštevuje škôlku, súd prvej inštancie upravil styk otca s deťmi tak, že majú byť v jeho starostlivosti aj vtedy, keď otec pracuje a deti sú v starostlivosti tretej osoby, matky otca, čo nebolo potvrdené. Navyše v piatok deti nechodia do škôlky v U., otec by ich chcel umiestniť do škôlky vo H. nad A., čo by bolo ďalšie výchovné prostredie. U dcéry V. sa súd prvej inštancie nedostatočne zaoberal závermi , keď síce citoval časť odpovede na otázku 11., jeho záver, podľa ktorého u maloletej môže opakované odlúčenie od matky prispieť k narušeniu bezpečnej vzťahovej väzby, ktorá je potrebná pre optimálny rozvoj osobnosti, však neaplikoval. A nezaoberal sa ani odporúčaním znalca na úpravu styku s otcom v kratších intervaloch (napr. v priebehu pracovného týždňa dva dni po dobu 3-6 hodín), príp. cez víkend od rána do večera, ponechanie dieťaťa na noc spať v jednom výchovnom prostredí. Tvrdila, že súd prvej inštancie nevenoval pozornosť ani správe zo psychologického vyšetrenia syna J. zo dňa 08.06.2021, iba konštatoval, že u maloletého bol zistený výraznejší úzkostný podklad. Ponechal bez povšimnutia, že okrem toho sú prítomné poruchy autistického spektra, pri ktorých je adaptácia na zaškolenie náročnejšia a vyžaduje si individuálny prístup, a nie je v záujme dieťaťa vynechávať dni v škôlke. Považovala odôvodnenie úpravy stretávania otca s maloletými deťmi za nedostatočné, a tvrdila, že napriek svojim zisteniam v bode 47. sa priklonil k návrhu otca a rozhodol, že obe deti v útlom veku majú byť v starostlivosti otca (a inej osoby) každý týždeň takmer polovicu času, čo nezdôvodnil a rozhodol tak v rozpore so záujmom a prospechom maloletých detí. Namietala, že hoci sa otec o deti dokáže postarať, sporné je, aký vplyv bude mať na zdravý vývin detí rozsah striedania výchovných prostredí a dĺžka pobytu v starostlivosti otca. Tvrdila, že hoci má vážnu diagnózu, jej stav je stabilizovaný a nebráni jej v starostlivosti o deti, preto poukázanie súdu prvej inštancie na jej zdravotný stav považovala za diskriminačný. Namietala voči názoru súdu prvej inštancie, že nebude na ujmu detí to, že by v piatok nechodili do škôlky. Tvrdila, že nejde iba o dostatočnú socializáciu s rovesníkmi, ale aj o zavedenie určitej rutiny a pravidelnosti do života detí. Absencia detí na časti programu v škôlke (každý piatok) môže viesť k tomu, že deti sa dobre nezačlenia do kolektívu a budú zbytočnému stresu. Namietala, že súd prvej inštancie sa nezaoberal otázkou, a ako bude v budúcnosti zabezpečená nerušená školská dochádzka detí. 3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zastáva názor, že prvoinštančný súd vykonal potrebné dokazovanie pre zistenie rozhodujúcich skutočností a navrhol rozsudok v plnom rozsahu potvrdiť. 4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že matka efektívne nevyužívala čas, kedy sa mal maloletý J. adaptovať v predškolskom zariadení, keďže ho zo škôlky vyberala už na obed, hoci tam mohol byť celý deň. Tvrdil, že deti by v piatok od rána približne do obeda, kedy jeho pracovný čas končí, boli v starostlivosti jeho mamy, starej mamy detí, a nie cudzej osoby. Starostlivosť svojich rodičov využívala aj matka. Považoval to za prirodzené. Poukázal na znalecký posudok a tvrdil, že aj z neho vyplýva, že obe deti majú k nemu vytvorený citové väzby. Preukázané bolo aj to, že je schopný zabezpečiť potreby detí a plnohodnotne sa o ne postarať. Tvrdil, že bežná úprava styku v rozsudku rešpektuje závery znaleckého posudku, zistenia kurately aj záujmy detí. Považoval za dôležité zachovanie väzby maloletých detí nielen s matkou, ale aj s otcom, keďže v priebehu konania nevyvstal žiadny dôvod, ktorý by ho ako rovnoprávneho rodiča mal obmedzovať pri výchove detí. Poukázal na Nález Ústavného súdu SR a č. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 5.1. Matka vo vyjadrení zo dňa 30.09.2021 k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že svoju úlohu ochrancu práv dieťaťa a zástupcu jeho záujmov vykonával formalisticky. Vo vyjadrení sa nezaoberal deťmi ani závermi znaleckého posudku. Tvrdila, že počas konania s ňou nekomunikoval a nepozoroval ani interakciu detí s rodičmi. Zároveň k vyjadreniu otca uviedla, že otec ju chytá za slovíčka, a uráža ju. Pokiaľ J. nedávala do škôlky, bolo to v čase pandémie a na žiadosť vedenia škôlky, keďže bola na materskej dovolenke. Tvrdila, že otcova matka starostlivosť o tak malé deti nezvláda a zároveň je pobyt u nej ďalším výchovným prostredím. Navyše ju otcova mama pred deťmi ohovára a znevažuje. Ani opatrovník ju nenavštívil. Súd prvej inštancie si neoveril tvrdenia otca o tom, že má v piatok skrátenú

pracovnú dobu ani o tom, že deti sú v tom čase u jeho matky a či je spôsobilá na starostlivosť o deti. Tvrdila, že jej v starostlivosti nič nebráni, a poprela, že by bez svojej mamy nedokázala zabezpečiť plynulý chod svojej domácnosti. Deti majú nielen právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, ale aj právo, aby bol rešpektovaný ich záujem, a nie iba snaha jedného z rodičov ovládnuť tohto druhého. 5.2. Matka vo vyjadrení zo dňa 17.01.2022 uviedla, že predkladá odvolaciemu súdu 1. Správu z diagnostického vyšetrenia mal. V. zo dňa 03.12.2021, ktorá potvrdzuje, že u maloletej bola vo veľmi rannom veku narušená potreba stálosti objektu, a to striedaní prostredia u matky a otca, pričom psychológ u dieťaťa do budúcna predikuje problémy s jej emočným, vzťahovým aj sociálnym ukotvením, prejavujúce sa pocitmi obáv, neistoty, úzkosti, frustrácie, prípadne až depresie. 2. Správu z neurologického vyšetrenia mal. J. zo dňa 16.12.2021, ktorá potvrdzuje u dieťaťa oneskorenie rečového vývoja, prvky poruchy autistického spektra a úzkostný syndróm, tieto poruchy si vyžadujú pravidelnú medikamentóznu liečby, pričom sa odporúča individuálny prístup k dieťaťu. Tvrdila, že na základe vyššie uvedených správ nie je vhodné striedanie domácností a narúšanie jednotného výchovného prostredia ani pre jedno z detí. 5.3. Otec vo vyjadrení zo dňa 18.01.2022 namietal, že vyšetrenia detí boli vykonané bez pohovoru s ním a bez jeho prítomnosti. Preto považoval závery vykonaných vyšetrení za neobjektívne. Navyše poukázal, že zo správ nevyplýva jeho negatívny vplyv na maloleté deti. 5.4. Matka vo vyjadrení zo dňa 21.01.2022 reagovala zopakovaním predchádzajúcej argumentácie. 6.1. Matka v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v napadnutej časti nedostatočne odôvodnil, čím jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Argumentovala, že súd prvej inštancie nedostatočne zhrnul jej vyjadrenia a tvrdenia a obmedzil iba na jej vyjadrenie na poslednom pojednávaní. Navyše sa nezaoberal s jej argumentáciou spočívajúcou v potrebe stabilizácie výchovného prostredia detí a nerušeného zaškolenia detí v škôlke počas celého pracovného týždňa, a úpravu styku otca s deťmi v čase, keď nepracuje a môže sa o ne plnohodnotne postarať. Uvedená argumentácia svedčí tomu, že matka namietala inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, spočívajúcu v nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia ( ). Preto odvolací súd skúmal, či súd prvej inštancie konanie nezaťažil namietanou vadou. 6.2. Vada konania vymedzená v ustanovení je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu stanovuje ustanovenie , ktorý sa v súlade s ustanovením aplikuje aj na konania podľa . Podľa neho v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. 6.3. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie obsahuje dôvody návrhu, podstatné tvrdenia účastníkov a ich právnych zástupcov, skutkové zistenia, súdom prvej inštancie aplikované právne normy a právne závery, pre ktoré nemožno konštatovať nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku a tým vadu konania majúcu za následok odňatie práva na spravodlivý proces. Keďže obsahu spisu odvolací súd nezistil nedostatok dôvodov, pre ktoré by bolo možné konštatovať nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku a tým inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci. 7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( a ) a zistení, že spĺňa náležitosti , neviazaný rozsahom odvolania ( ), neviazaný dôvodmi

odvolania ( ), prejednal odvolanie matky bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), s verejným vyhlásením rozhodnutia ( ). Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správny právny záver, preto rozsudok v napadnutej časti týkajúcej sa úpravy bežného styku otca s maloletými deťmi (výrok V. prvá odrážka) a v časti trov konania, ako výroku závislého, podľa ako vecne správny potvrdil. 8. Konanie vo veciach rozvodu manželstva je upravené v účinnom od 01.07.2016. Podľa na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10.1. V predmetnej veci navrhovateľ podal návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovským práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Vo vzťahu k maloletým deťom J. pôvodne žiadal obe zveriť do svojej osobnej starostlivosti a matke uložiť povinnosť prispievať na ich výživu sumou 60 eur na mal. J. a sumou 40 eur mesačne na maloletú V.. V priebehu konania súhlasil, aby deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, neskôr so zverením detí matke nesúhlasil. Pre prípad zverenia maloletých detí matke sa vyjadril, že bude prispievať výživným 150 eur na J. a 120 eur na V.. Styk navrhol upraviť na každý týždeň od štvrtka 15. hod. do nedele 18. hod. s osobitnou úpravou počas prázdnin a sviatkov. Matka súhlasila so zverením detí do jej osobnej starostlivosti a navrhnutou výškou výživného. Nesúhlasila s úpravou styku každý týždeň od štvrtka do nedele a žiadala, aby bol každý týždeň od piatka do nedele. S úpravou styku počas sviatkov a prázdnin súhlasila. 10.2. Súd prvej inštancie rozsudkom manželstvo účastníkov konania rozviedol. Maloleté deti J. a V. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, a určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obidvaja rodičia. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého J. sumou 150 eur mesačne a na výživu maloletej V. sumou 120 eur mesačne, pri oboch vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky odo dňa právoplatnosti rozsudku. Styk otca s maloletými deťmi na čas po rozvode upravil vo výroku V. osobitne ako bežný styk tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý týždeň od štvrtka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod., tento spôsob stretávania sa otca s maloletými deťmi sa nepoužije počas jarných prázdnin, veľkonočných sviatkov, vianočných sviatkov a letných prázdnin (prvá odrážka). Zároveň osobitne upravil styk otca s maloletými deťmi počas jarných prázdnin, veľkonočných sviatkov, vianočných sviatkov a letných prázdnin (odrážky dva až päť). Rozhodol, že v určenom čase otec prevezme deti v mieste bydliska matky a po ukončení stretnutia deti matke v mieste jej bydliska vráti. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Na odvolanie matky je rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa úpravy bežného styku otca s maloletými deťmi (výrok V. prvá odrážka) a v časti trov konania, ako výroku závislého, predmetom skúmania odvolacím súdom. 11. Podľa , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. 12. Podľa Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 13. Podľa Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 14. Odvolací súd posudzujúc rozsudok vo vzťahu k úprave bežného styku otca s maloletými deťmi z hľadiska citovaných zákonných ustanovení a súdom prvej inštancie zisteného skutočného stavu dospel k záveru, že súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní správne vyhodnotil zistený skutočný stav a vec aj správne právne posúdil. Súd prvej inštancie v danej veci považoval za rozhodujúce, že otec sa o deti vie riadne postarať, pričom považoval za vhodné, aby obidve deti boli u otca spolu, čo na jednej strane zabezpečí súrodenecké väzby medzi deťmi a určitú stabilitu v živote detí. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že deti si zvyknú byť od štvrtka do nedele u otca bez toho, aby stratili väzby na matku, ktoré sú z hľadiska ich veku veľmi dôležité. Zároveň dospel k záveru, že striedanie výchovných prostredí, ktoré si situácia v rodine vyžaduje, deti nadmieru nezaťažuje a návštevy škôlky deťmi počas 4 dní v týždni zabezpečí ich dostatočnú socializáciu s rovesníkmi. Odvolací súd sa

s uvedenými závermi v plnom rozsahu stotožnil. Správne bolo aj rozhodnutie o trovách konania podľa , keďže vo veci ide o konanie podľa , ktorý stanovuje, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, pričom žiadne ustanovenie upravujúce nárok na náhradu trov konania podľa na danú vec nedopadá. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoj rozsudok v napadnutej časti dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov rozsudku v napadnutej časti ďalej iba poukazuje ( ). 15.1. S námietkou matky, podľa ktorej súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v napadnutej časti nedostatočne odôvodnil, čím jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, sa odvolací súd vyporiadal v bode 6. 15.2. Matka v odvolaní ďalej poukázala na svoju argumentáciu v priebehu konania spočívajúcu v potrebe stabilizácie výchovného prostredia detí a nerušeného zaškolenia detí v škôlke počas celého pracovného týždňa, a úpravu styku otca s deťmi v čase, keď nepracuje a môže sa o ne plnohodnotne postarať. Odvolací súd v prvom rade upozorňuje, že k narušeniu stabilného výchovného prostredia maloletých detí došlo samotným rozchodom rodičov, ktorý vyústil do rozvodu manželstva, keďže ich vzťahy boli vážne a trvalo narušené a manželstvo neplnilo svoj účel. V súčasnosti je úlohou oboch rodičov vytvoriť deťom nové výchovné prostredie, v ktorom by mohli rovnocenne rozvíjať svoj vzťah ako k matke tak aj k otcovi. Obaja rodičia majú nielen právo, ale aj povinnosť podieľať sa na výchove a starostlivosti o deti, a keďže spolu nežijú, môžu toto právo realizovať a povinnosti vykonávať len každý vo svojej domácnosti, pripadne mimo tejto domácnosti, vonku, v prírode, v parku, na ihrisku, v kine, na návšteve, na dovolenke a pod. To však zároveň nevylučuje, aby deti trávili čas aj v domácnosti iných rodinných príslušníkov rodičov, keďže aj s nimi majú deti právo rozvíjať svoj vzťah a upevňovať citové väzby. Je dôležité, aby deti boli oboznámené aj s inými prostrediami a osobami, u ktorých sa budú cítiť bezpečne a príjemne. Podľa názoru odvolacieho súdu za takéto prostredie je potrebné považovať aj domácnosť matky otca, starej matky maloletých detí. 15.3. S tvrdením matky, podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávnym resp. nedostatočným vyhodnotením záverov 17/20XX, sa odvolací súd nestotožnil. Matka k tomu poukazovala na znalcom vyslovený názor o nevhodnosti častého striedania výchovného prostredia detí, avšak frekvencia striedania výchovného prostredia určená súdom prvej inštancie a navrhovaná matkou je rovnaká, teda na týždennej báze. Navyše záver znalca vo vzťahu k maloletej V. sa vzťahoval k dieťaťu vo veku do troch rokov, ktorý vek už maloletá dňa 15.01.2022 prekročila. Tvrdenie matky, že súd prvej inštancie sa nezaoberal odporúčaním znalca na úpravu styku s otcom v kratších intervaloch odvolací súd nepovažoval za dôvodné, nakoľko ani samotná matka takúto úpravu styku otca s maloletými deťmi nenavrhovala. Odvolací súd si nedovoľuje spochybňovať závery psychologického vyšetrenia syna J., obe zistenia, výraznejší úzkostný podklad, aj prítomné poruchy autistického spektra, sú určite závažné a je potrebné, aby rodičia venovali dieťaťu zvýšenú pozornosť. Pritom nepochybuje, že obaja rodičia sa dostatočne oboznámili potrebami dieťaťa, ktoré má diagnostikované uvedené poruchy, a budú sa nimi pri výchove a starostlivosti aj riadiť. Námietku matky, podľa ktorej hoci sa otec o deti dokáže postarať, sporné je, aký vplyv bude mať na zdravý vývin detí rozsah striedania výchovných prostredí a dĺžka pobytu v starostlivosti otca, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Pre zdravý vývin detí je v prvom rade potrebná konštruktívna komunikácia rodičov, bez spochybňovania schopností druhého rodiča a vzájomného osočovania. Keď budú komunikovať rodičia, budú šťastné, spokojné a prosperujúce aj deti. Odvolací súd nespochybňuje tvrdenie matky, podľa ktorého hoci má vážnu diagnózu, jej stav je stabilizovaný a nebráni jej v starostlivosti o deti. Ani súd prvej inštancie zdravotný stav matky nespochybnil, len uviedol, že počas doby, keď deti budú u otca sa matka bude môcť venovať viac sebe a svojmu zdravotnému stavu. Pokiaľ matka tvrdila, že absencia detí každý piatok v škôlke môže viesť k tomu, že sa dobre nezačlenia do kolektívu a budú vystavené stresu, uvedené tvrdenie považuje odvolací súd len za ničím nepreukázanú špekuláciu. Samozrejme, že pokiaľ bude objektívne zistené, že deťom vynechanie škôlky v piatok nevyhovuje, bude potrebné, aby otec zabezpečil dochádzku oboch maloletých detí do škôlky v čase, keď budú v jeho starostlivosti. Uvedená otázka, však nesúvisí určením rozsahu styku, ale s riadnym plnením rodičovských povinností počas realizácie styku. Odvolací súd zároveň upozorňuje, že keď maloleté deti nastúpia na povinnú predškolskú dochádzku, či povinnú školskú dochádzku bude tiež povinnosťou otca zabezpečiť, aby ju počas pobytu u otca absolvovali bez neodôvodnených absencií. 15.4. Odvolací súd sa zaoberal podaním matky dňa 17.01.2022, ktorom uviedla, že predkladá odvolaciemu súdu lekársku správu MUDr. K. S., pediat. neurológie z 16.12.2021 na mal. J. a správu

z diagnostického vyšetrenia mal. V. v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie z 03.12.2021 a tvrdila, že na základe vyššie uvedených správ nie je vhodné striedanie domácností a narúšanie jednotného výchovného prostredia ani pre jedno z detí. Na úvod považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v mimosporových konaniach je základom odvolacieho konania princíp úplnej apelácie, ktorý má súvis s vyšetrovacím princípom a povinnosťou súdu zistiť skutočný stav veci. Vzhľadom na uvedené sa v mimosporových konaniach neuplatňuje koncentrácia konania a účastníci sú oprávnení predkladať nové skutkové tvrdenia a nové dôkazy až do rozhodnutia o odvolaní. Aj v mimosporových konaniach naďalej platí, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Za nové dôkazné návrhy sa považujú návrhy, ktoré doposiaľ neboli navrhnuté, pričom navrhnuté dôkazy musia byť relevantné, čo znamená, že skutočnosť, ktorú majú preukázať je podstatná pre rozhodnutie. Súd posúdi, či dôkaz navrhnutý v odvolacom konaní vykoná ( ). V danej veci, odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ dôkazy predložené matkou v odvolacom konaní majú preukazovať nevhodnosť častého striedania výchovného prostredia detí, uvedené skutočnosti už boli v konaní preukazované znaleckým posudkom č. 17/2020. Navyše matka súhlasila s pobytom detí u otca každý víkend, preto je jej tvrdenie v rozpore s vlastným odvolacím návrhom, podľa ktorého žiadala, aby bol bežný styk otca s maloletými deťmi upravený na týždennej báze, teda v rovnakej frekvencii striedania, ako bol bežný styk určený v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. V tomto smere odvolací súd poukazuje na svoje závery v bode 15.3., a len opakuje, že frekvencia striedania výchovného prostredia u otca a u matky určená súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku a navrhovaná matkou je rovnaká, interval striedania je určený na každý týždeň. Za týchto okolností ďalšie dôkazy v otázke častého striedania výchovných prostredí maloletých detí nemajú vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu podstatný význam, a preto ich odvolací súd nepovažoval za relevantné a nevykonal ich. 16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa úpravy bežného styku otca s maloletými deťmi (výrok V. prvá odrážka) a v časti trov konania ako vecne správny, podľa , potvrdil. 17. Podľa o nároku na náhradu trov, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Úspešný navrhovateľ v odvolacom konaní nežiadal priznať náhradu trov konania podľa . Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Vo veci ide o konanie podľa , ktorý stanovuje, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, pričom žiadne ustanovenie upravujúce nárok na náhradu trov konania podľa na danú vec nedopadá.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).