Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 479/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. C., O., zastúpenej advokátom Mgr. A. Z., N., vo

veci namietaného porušenia , porušenia

jej základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a

rodinného života podľa , základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo 16.

novembra 2010 a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. z 18. júla

2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. M. C. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júna 2013

doručená sťažnosť Ing. M. C., O. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. A.

Z., N., vo veci namietaného porušenia

(ďalej len „ústava“), porušenia jej základného práva na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa , základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

zo 16. novembra 2010 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom

Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 18. júla 2012

(ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

«Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. 11. 2010, sp zn.: ,

vydaným v právnej veci navrhovateľa/žalobcu: J. K., O., o návrhu na zaplatenie 2.518, Eur

s prísl. proti odporcovi – sťažovateľke, vyhovel súd žalobcovi a určil, že žalovaná –

sťažovateľka je povinná zaplatiť navrhovateľovi 2.518 eur spolu s 5 % ročným úrokom z

omeškania od 20. 12. 2008 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 496,47 Eur do 3

dní od právoplatnosti predmetného rozsudku.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že navrhovateľ ako predávajúci

odpredal kupujúcemu Slovenským elektrárňam a. s. kúpnou zmluvou svoj spoluvlastnícky

podiel na tam označených nehnuteľnostiach za kúpnu cenu 2.518,- €, ktorá bola aj

zaplatená na dohodnutý účet Pozemkového spoločenstva podielnikov O. dňa 19. 12. 2008.

Pri uvedenom právnom úkone bol navrhovateľ v súlade s zastúpený

odporkyňou – sťažovateľkou ako fyzickou osobou, ktorá v mene navrhovateľa konala

na základe písomnej plnej moci. Okresný súd vyslovil názor, že takéto zastúpenie na základe

plnej moci vzniká podľa na základe dohody o plnomocenstve, ktorú nemožno

hodnotiť inak ako príkaznú zmluvu podľa , ktorou sa, príkazník (sťažovateľka)

zaväzuje pre príkazcu, splnomocniteľa obstarať nejakú vec alebo vykonať inú činnosť

(uzatvoriť kúpnu zmluvu na prevod nehnuteľnosti) Podľa potom platí, že

odporkyňa ako splnomocnenkyňa, musí na navrhovateľa ako splnomocnenca, príkazníka

previesť všetok úžitok z vykonaného príkazu – uzatvorenej kúpnej zmluvy a takým úžitkom je

kúpna cena. Na uvedenom závere nič nemení ani obrana odporkyne – sťažovateľky, ktorá

tvrdila, že navrhovateľ nepreukázal vlastnícke právo k predmetu prevodu a že o nevyplatení

kúpnej ceny rozhodlo pozemkové spoločenstvo. Podľa názoru okresného súdu na splnenie

povinnosti nemôže mať v danom prípade vôľa tretej osoby, teda ani vôľa pozemkového

spoločenstva vplyv...

Rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 18. 07. 2012, sp zn.: ,

vydaným na základe odvolania odporcu/žalovaného – sťažovateľky voči uvedenému

prvostupňovému rozsudku, ktorým sťažovateľka namietala, že rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, menovaný krajský súd rozsudok okresného súdu

potvrdil.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že písomným splnomocnením zo dňa

15. 12. 2007 navrhovateľ výslovne splnomocnil odporkyňu – sťažovateľku na vykonanie

právnych úkonov a zastupovanie v súlade so stanovami Pozemkového spoločenstva

podielnikov O. a uzneseniami Valného zhromaždenia PO O. v jeho mene vo veci

uzatvárania a podpisu nájomných a kúpnych zmlúv fyzickými a právnickými osobami k

pozemkom tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve podielnikov PS

O., ako aj ďalším úkonom a zastupovaním v konaniach pred orgánmi Štátnej správy a

súdmi SR. Na základe tohto plnomocenstva odporkyňa podpísala v mene navrhovateľa

kúpnu zmluvu uzavretú medzi 60-timi fyzickými osobami ako predávajúcimi a kupujúcim

Slovenské elektrárne. Ďalej mal Krajský súd za preukázané, že navrhovateľ odpredal

kupujúcemu a to Slovenské elektrárne a. s. svoj podiel v pozemkoch za 2.518,- € a že kúpnu

zmluvu o predaji týchto podielov za uvedenú kúpnu cenu v mene navrhovateľa podpísala

odporkyňa na základe plnomocenstva zo dňa 15. 12. 2007 a že táto predmetnú kúpnu cenu

navrhovateľovi nevyplatila.

Podľa názoru krajského súdu na zistený skutkový stav súd prvého stupňa správne

aplikoval ustanovenia , týkajúce sa plnomocenstva, ako aj príkaznej zmluvy. Odvolací

súd nezistil dôvod ani pre aplikáciu ust. na daný stav...

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (15C/72/2012-

234) zo dňa 23. 01. 2013 bolo dovolanie sťažovateľky odmietnuté. Právnemu zástupcovi

sťažovateľky v dovolacom konaní bolo predmetné uznesenie doručené až dňa 22. 04. 2013...

Podľa názoru sťažovateľky vyššie uvádzaná argumentácia prvostupňového aj

odvolacieho súdu právne neobstojí z nasledujúcich dôvodov...

Nie je zrejmé na základe akých úvah dospeli oba súdy ku skutkovým zisteniam, že

plnomocenstvo zo dňa 15. 12. 2007, ktorým člen pozemkového spoločenstva podielnikov O.

(ďalej iba ,,PSPO“) splnomocnil predsedu tohto spoločenstva – sťažovateľku

na zastupovanie v súlade so stanovami „PSPO“ vo veci uzatvárania a podpisu nájomných

a kúpnych zmlúv, je možné považovať za príkaznú zmluvu... Takýto záver je neopodstatnený,

pretože rozsah úkonu, ktorý bol v mene zastúpeného vykonaný splnomocneným zástupcom –

sťažovateľkou, je limitovaný práve rozsahom predmetného splnomocnenia a to v bode a.),

podľa ktorého sa splnomocnenie udeľuje vo veci „uzatvárania a podpisu nájomných

a kúpnych zmlúv s fyzickými a právnickými osobami k pozemkom tvoriacim spoločnú

nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve podielnikov PSP O.“. Obsahom predmetného

plnomocenstva nie je žiaden príkaz ani iný pokyn na zaplatenie výnosu z predaja (kúpnej

ceny) splnomocniteľovi alebo nakladanie s ním. Takéto nakladanie bolo evidentne

podriadené rozhodnutiu valného zhromaždenia. Prioritne je v splnomocnení deklarovaný

postup a vôľa splnomocniteľa, aby splnomocnenec – sťažovateľka pri zastúpení postupovala

v súlade so stanovami „PSPO“ a uzneseniami jeho Valného zhromaždenia.

Uvedené je aj jediným pokynom, ak by aj splnomocnenie bolo možné posudzovať ako

príkaznú zmluvu, ktorý sťažovateľku zaväzoval a ktorý aj dodržala, keďže v súlade

s rozhodnutím Valného zhromaždenia zo dňa 18. 04. 2009 bolo schválené, že výplata

finančných prostriedkov získaných z predaja nehnuteľností bude vykonaná až

po vydokladovaní právneho nároku k spoločnej nehnuteľnosti. K tomuto pristúpilo Valné

zhromaždenie PSPO z dôvodu snahy vplývať na podielnikov v záujme usporiadania

vzájomných právnych vzťahov k pozemkom, keďže sa vyskytli pochybnosti o vlastníckych

právach niektorých podielnikov v dôsledku protichodnej existencie listov vlastníctva

k nehnuteľnostiam a aktuálnych osvedčeniach o dedičstve preukazujúce vlastnícke

právo iných podielnikov k rovnakým nehnuteľnostiam...

Konštatovanie súdov, že sťažovateľka porušila povinnosť z domnelej príkaznej

zmluvy tak, že kúpnu zmluvu o predaji týchto podielov za uvedenú kúpnu cenu v mene

navrhovateľa podpísala na základe plnomocenstva zo dňa 15. 12. 2007 a že predmetnú

kúpnu cenu navrhovateľovi nevyplatila, sú v rozpore so zisteniami oboch konajúcich súdov,

že navrhovateľ výslovne splnomocnil odporkyňu – sťažovateľku na vykonanie právnych

úkonov a zastupovanie v súlade so stanovami Pozemkového spoločenstva podielnikov O. a

uzneseniami Valného zhromaždenia PS O. v jeho mene, vo veci uzatvárania a podpisu

nájomných a kúpnych zmlúv...

V konaní bolo spoľahlivo preukázané, že peňažné prostriedky z predaja

nehnuteľnosti boli poukázané na účet „PSPO“ dňa 19. 12. 2008, že o spôsobe s ich

nakladaním rozhodlo Valné zhromaždenie „PSPO“ dňa 18. 04. 2009 a že žalobca

splnomocnil sťažovateľku nie ako fyzickú osobu Ing. M. C. ale ako zvoleného predsedu a

člena pozemkového spoločenstva podielnikov O. Ing. M. C., konajúcu v súlade s pokynmi

Valného zhromaždenia PSPO. Súd preto nemôže ignorovať vôľu spoluvlastníkov

združených v „PSPO“ o tom ako má toto spoločenstvo prostredníctvom štatutára po

rozhodnutí väčšiny spoluvlastníkov naložiť s majetkom, ktorý je predmetom podielového

spoluvlastníctva, navyše v konaní, v ktorom ani nerozhoduje o platnosti/neplatnosti ich

prejavenej vôle. Následne súd nemôže zaviazať sťažovateľku ako fyzickú osobu k zaplateniu

žalovanej sumy, zo svojich súkromných finančných prostriedkov a majetku podliehajúceho

BSM manželov, ani inak zaťažiť jej súkromný a rodinný majetok, keď konala v súlade s

uznesením Valného zhromaždenia „PSPO“ v mene tohto spoločenstva, na jeho účet a ako

jeho zvolený štatutárny zástupca.

Domnievame sa preto, že žalobca by sa mohol úspešne domáhať svojho nároku iba

v prípade, ak by o zaplatenie žaloval všetkých spoluvlastníkov a týchto by súd aj mohol

zaviazať na zaplatenie žalovanej sumy spoločne a nerozdielne...

Argumentácia sťažovateľky spočívajúca v námietke nedostatku pasívnej vecnej

legitimácie nachádza oporu aj v dvoch rozsudkoch Okresného súdu Trenčín

zo dňa 25. 06. 2012 a zo dňa 25. 06. 2012, ktoré ešte nenadobudli

právoplatnosť. V uvedených konaniach ide o skutkovo aj právne identické veci ako je

predmetom tejto sťažnosti, avšak s rozdielnymi účastníkmi konania na strane žalobcov, kde

však sťažovateľka opätovne vystupuje na strane žalovanej o zaplatenie finančných súm

z predaja nehnuteľností patriacich „PSPO“.

V oboch týchto konaniach Okresný súd návrh zamietol a dôvodil v prospech

žalovanej – sťažovateľky, že „Z predmetnej kúpnej zmluvy, plnomocenstva a zápisnice

z valného zhromaždenia nepochybne vyplynulo, že odporkyňa zastupovala podielnikov PSP

O. ako predsedníčka PSP O. bez právnej subjektivity, a to na základe plnomocenstva a to

podľa a nasl. a celá kúpna zmluva bola vyplatená na bankový účet PSP O.

Ďalší postup s nakladaním s vyplatenou kúpnou cenou upravilo valné zhromaždenie PSP O.

a odporkyňa nemôže svojvoľne s kúpnou cenou nakladať. Teda odporkyňa nevystupovala vo

svojom mene, ale v mene PSP O. a preto nie je nositeľom povinností v tomto vzťahu, ale je

ním PSP O. bez právnej subjektivity, ktoré odporkyňa iba zastupovala. Keďže odporkyňa

nie je nositeľkou povinností vyplatiť navrhovateľke zvyšok kúpnej ceny, nemá ani pasívnu

legitimáciu na vystupovanie v konaní...“ S uvedeným odôvodnením sa sťažovateľka plne

stotožňuje. Pričom namieta nejednotnosť a nesúlad rozhodovania súdov v identických

právnych veciach...

Sťažovateľka tiež namieta, že oba konajúce súdy sa prednostne mali vysporiadať

s dôležitou predbežnou otázkou, ktorá sa rieši od dňa 29. 02. 2008 pred Okresným súdom

v Trenčíne sp. zn.: v právnej veci navrhovateľky M. C. a spol. proti odporcovi

SR – Slovenský pozemkový fond a spol. o určenie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam +

PO. Do dnešného dňa síce konajúci súd nenariadil ani prvé pojednávanie vo veci ale

rozhodnutie v tejto veci bude mať významný vplyv na posúdenie aktívnej vecnej legitimácie

aj navrhovateľa v právnej veci uvedenej v tejto sťažnosti, pretože je predpoklad, že

vlastníkom podielu z ktorého sa domáha vyplatenia žalovanej sumy ani nie je...»

Na základe uvedeného sťažovateľka v sťažnosti navrhla, aby ústavný súd svojím

nálezom vyslovil porušenie jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

, základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním

do súkromného a rodinného života podľa , práva na spravodlivé súdne

konanie podľa dohovoru a rozsudkom okresného

súdu a rozsudkom krajského súdu, zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie

konanie, priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 4 451,44 € a trovy právneho

zastúpenia.

Sťažovateľka zároveň navrhla, aby ústavný súd „V súlade s ustanovením § 52 ods. 2

zákona číslo .. rozhodol o dočasnom opatrení a odložil vykonateľnosť rozsudku

Okresného súdu Trenčín sp zn.: zo dňa 16. 11. 2010, a to až do rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci samej, nakoľko je dôvodná obava, že exekučné

konanie EX 109/2013 vedené Exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. J. A... ktoré

pri súčasnom právnom stave žalobca inicioval, nezákonne a nezvratné zasiahne do

súkromia sťažovateľky. Sťažovateľka bola medzičasom nútená uhradiť uvedenému

exekútorovi 4.151,44 €. Existuje teda dôvodný predpoklad vzniku značnej škody, ktorú nie

je možné žiadnym spôsobom obmedziť a nie je daný žiaden zákonný predpoklad pre

možnosť vrátenia vecí do pôvodného stavu. Odklad vykonateľnosti rozsudku nezakladá

zhoršené postavenie pre žiadneho účastníka a vytvára i vo verejnom záujme priestor

na zjednotenie postupu súdov v skutkovo i právne identických právnych veciach...“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Sťažovateľka namietala porušenie , porušenie svojho

základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného

života podľa , základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

rozsudkom okresného súdu a rozsudkom krajského súdu, ktorým bol v odvolacom konaní

potvrdený rozsudok okresného súdu, ktoré sú podľa nej arbitrárne, založené na nesprávnych

skutkových a právnych záveroch a nedostatočne odôvodnené.

Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127

ods. 1 nie je v jeho právomoci preskúmanie namietaného rozsudku okresného súdu,

pretože na základe prípustného opravného prostriedku jeho preskúmanie patrilo

do právomoci všeobecných súdu. Sťažovateľka prípustný riadny opravný prostriedok aj

využila a proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie, na základe ktorého bol rozsudok

okresného súdu v odvolacom konaní preskúmaný krajským súdom. Z uvedeného dôvodu

ústavný súd odmieta sťažnosť sťažovateľky v časti smerujúcej proti rozsudku okresného

súdu podľa pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

Ústavný súd v ďalšom preskúmal možnosť porušenia základných a iných práv

sťažovateľky rozsudkom krajského súdu.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu i inú právnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu ochranu ( ) ako i práva na spravodlivý proces (

dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá

povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. ), ako aj konkrétne procesné

garancie v súdnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotnými rozhodnutiami

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ) a tiež by

mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli

napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd na účely posúdenia

opodstatnenosti sťažnosti preskúmal namietaný rozsudok krajského súdu.

Po preskúmaní rozsudku krajského súdu ústavný súd argumentáciu sťažovateľky

nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu.

Ústavný súd nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup pri zistení a hodnotení

skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah

ústavného súdu do namietaného rozsudku v súlade s jeho právomocami ustanovenými

v . Ústavný súd nezistil, že by posudzovaný rozsudok krajského súdu

bol svojvoľný alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobený v zrejmom omyle

a v nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne odôvodnený.

Ústavný súd konštatuje, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku dostatočne

vysporiadal s odvolacími námietkami sťažovateľky uvedenými v jej odvolaní proti rozsudku

okresného súdu a svoj rozsudok náležite odôvodnil, keď uviedol: „V prejednávanej veci súd

prvého stupňa poukazoval na zistený skutkový stav, týkajúci sa predpokladov aplikácie

ustanovenia a , týkajúcich sa zastúpenia, ako aj

ustanovenia § 724 a nasl. o príkaznej zmluve. Písomným splnomocnením zo dňa 15. 12.

2007 navrhovateľ výslovne splnomocnil odporkyňu na vykonanie právnych úkonov

a zastupovanie v súlade so stanovami Pozemkového spoločenstva podielnikov O.

a uzneseniami Valného zhromaždenia PS O. v jeho mene vo veci uzatvárania a podpisu

nájomných a kúpnych zmlúv fyzickými a právnickými osobami k pozemkom tvoriacim

spoločnú nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve podielnikov PS O., ako aj ďalším

úkonom a zastupovaním v konaniach pred orgánmi štátnej správy a súdmi Slovenskej

republiky. Na základe tohto plnomocenstva odporkyňa podpísala v mene navrhovateľa

kúpnu zmluvu uzavretú medzi 60-timi fyzickými osobami ako predávajúcimi a kupujúcim

Slovenské elektrárne, tak, ako to konštatuje súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého

rozsudku. Prílohou kúpnej zmluvy bol výpočet kúpnej ceny pre jednotlivých podielnikov.

Tieto listinné dôkazy tak dávajú jednoznačný podklad pre záver o tom, že navrhovateľ

odpredal kupujúcemu a to Slovenské elektrárne, a. s. svoj podiel v pozemkoch za celkovú

kúpnu cenu 75.867,- Sk, t. j. 2.518 Eur a že kúpnu zmluvu o odpredaji týchto podielov za

uvedenú kúpnu cenu v mene navrhovateľa podpísala odporkyňa na základe plnomocenstva

zo dňa 15. 12. 2007.

Vyplynulo jednoznačne zo zisteného skutkového stavu a žiadnym spôsobom

to nespochybňuje ani odporkyňa v odvolacom konaní, že navrhovateľovi táto kúpna cena

nebola ani len čiastočne vyplatená. Na takto zistený skutkový stav potom súd prvého stupňa

správne aplikoval ustanovenia , týkajúce sa plnomocenstva, ako aj

príkaznej zmluvy a správne nepovažoval za opodstatnenú obranu odporkyne o tom, že

navrhovateľ nepreukázal, že je skutočne spoluvlastníkom tej časti pozemku, ktorú odpredal

kupujúcemu Slovenské elektrárne, a. s. Vyslovil správny právny názor o tom, že skutočnosti

uvádzané odporkyňou o tom, že navrhovateľ nebol spoluvlastníkom predávaných

nehnuteľností, majú právny význam len v otázke platnosti kúpnej zmluvy vo vzťahu kupujúci

a predávajúci. Zároveň je potrebne poukázať na tú skutočnosť, že bola to práve odporkyňa,

ktorá na základe plnomocenstva uzavrela kúpnu zmluvu aj v mene navrhovateľa, pričom jej

ako predsedníčke spoločenstva mali byť známe právne vzťahy, týkajúce sa predávaných

nehnuteľností.

Odvolací súd nezistil dôvod ani pre aplikáciu ust. , keď

postup podľa odsekov 2, 3 citovaného zákonného ustanovenia by mal svoje opodstatnenie

len predtým, ako došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy o predaji predmetnej veci. V konaní totiž

nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by niektorý zo spoluvlastníkov nesúhlasil

s predajom predmetných pozemkov, keď zhodne všetci osobne alebo prostredníctvom

splnomocnenej zástupkyne uzavreli predmetnú kúpnu zmluvu. Za situácie, keď

spoluvlastníci uzavreli kúpnu zmluvu, v ktorej bol výslovne stanovený ich podiel, ako aj

výška kúpnej ceny, pripadajúca na podiely jednotlivých spoluvlastníkov, následný,

dodatočný nesúhlas orgánov Pozemkového spoločenstva podielnikov O. je právne

bezvýznamný.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil.“

Ústavný súd konštatuje, že aj podľa neho sa okresný súd veľmi podrobne a dôsledne

vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre posúdenie sťažovateľkou

uplatnených nárokov vrátane skutočností, ktoré tvorili podstatnú časť odvolacích dôvodov

sťažovateľky proti rozsudku okresného súdu aj podstatnú časť dôvodov jej sťažnosti.

Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje

na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.

Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, ) rešpektuje

názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,

z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym

názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

Ústavný súd preto nezistil možnosť porušenia základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

rozsudkom krajského súdu a je naplnený dôvod na odmietnutie sťažnosti v tejto časti podľa

pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva na ochranu pred

neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2

rozsudkom krajského súdu

Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa

ústavný súd poznamenáva, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym

porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplýva

z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavno-procesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až

. V opačnom prípade by ústavný súd bol opravnou inštanciou voči všeobecným

súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa v spojení s

ods. 1 . Ústavný súd by takým postupom nahradzoval skutkové a právne závery

v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré

je základným predpokladom na to, aby sa vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných

súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy (obdobne napr. ,

).

Keďže ústavný súd sťažnosť v časti namietaného porušenia základných práv podľa

čl. 46 ods. 1 a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozsudkom krajského súdu

odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, odmietnutie ďalšej časti sťažnosti, ktorou

sťažovateľka namietala porušenie základného práva podľa je len

nevyhnutným dôsledkom vyplývajúcim zo vzájomného vzťahu medzi právami hmotno-

právneho charakteru a ústavnoprocesnými princípmi z perspektívy ich možného porušenia

(rovnako ).

Ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd sa pri aplikácii hmotnoprávnych

ustanovení nedopustil protiústavnosti a jeho postup a rozsudok sú založené na ústavne

konformnom výklade príslušných právnych predpisov. Ústavný súd preto odmieta podľa

sťažnosť aj v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.

II.3 K namietanému porušeniu rozsudkom

krajského súdu

Podľa povinnosti možno ukladať zákonom alebo na

základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.

Ustanovenie má charakter ústavného princípu, ktorý sú

povinné rešpektovať všetky orgány verejnej moci pri výklade a uplatňovaní . Tieto

ustanovenia sú vždy implicitnou súčasťou rozhodovania ústavného súdu, t. j. aj jeho

rozhodovania o porušovaní základných práv a slobôd garantovaných podľa

ods. 1 , a preto ak neboli porušené základné práva a slobody sťažovateľky, nie je

potrebné deklarovať ani porušenie týchto ustanovení ().

Porušenie sťažovateľka odôvodňuje obdobnou

argumentáciou ako namietané porušenie ňou označených základných a iných práv, ktorých

porušenie však ústavný súd v postupe a rozsudku krajského súdu nezistil, a preto nemohol

konštatovať ani porušenie , a to z dôvodu absencie akejkoľvek

spojitosti (príčinnej súvislosti) medzi namietaným porušením označeného článku

a namietaným rozsudkom krajského súdu. Z tohto dôvodu je sťažnosť sťažovateľky aj

v tejto jej časti zjavne neopodstatnená ( ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky v celom rozsahu sa ústavný súd

ďalšími nárokmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2013