Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ec9/386986.99b415.pdf
PDF · 129.82 KB
No categories available
6Cdo/455/2012
Najvyšší súd 6 Cdo 455/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. K., bývajúceho v T.,
zastúpeného advokátskou kanceláriou P., so sídlom v T., v mene a na účet ktorej koná advokát
Mgr. T. D., proti žalovanej M. C., bývajúcej v T., v dovolacom konaní zastúpenej Mgr. A. Z.,
advokátom v N., o zaplatenie 2 518 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín
pod sp. zn. 15 C 72/2010, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
z 18. júla 2012 sp. zn. 17 Co 60/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie žalovanej o d m i e t a .
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy dovolacieho konania, v sume 108,88 Eur,
na účet advokátskej kancelárie P., so sídlom v T., do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací rozsudkom z 18. júla 2012 sp. zn.
17 Co 60/2011 potvrdil (ako vecne správny) rozsudok Okresného súdu Trenčín
zo 16. novembra 2010 č.k. 15 C 72/2010-170, ktorým súd prvého stupňa uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 518 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 20. decembra
2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 496,47 Eur, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že
žaloba je dôvodná, keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná ako
príkazníčka nesplnila (voči žalobcovi) povinnosť, ktorá jej vyplynula z príkaznej zmluvy
(§ 727 Obč. zák.) a nepreviedla na žalobcu úžitok z vykonaného príkazu, t.j. nepreviedla
na neho kúpnu cenu z uskutočneného predaja spoluvlastníckeho podielu žalobcu
k nehnuteľnosti predávanej kupujúcemu – S. Žalobca totiž (splnomocnením
z 15. decembra 2007) splnomocnil žalovanú na vykonanie právnych úkonov a na zastupovanie
v súlade so stanovami P.. Na základe tohto plnomocenstva žalovaná podpísala v mene
žalobcu kúpnu zmluvu uzavretú medzi 60-timi fyzickými osobami ako predávajúcimi
a kupujúcim S. Prílohou kúpnej zmluvy bol výpočet kúpnej ceny pre jednotlivých podielnikov.
Tieto listinné dôkazy teda dostatočne preukázali, že žalobca odpredal kupujúcemu S. svoj
podiel v pozemkoch za celkovú kúpnu cenu 75 867,-- Sk, t.j. 2 518 Eur a že kúpnu zmluvu
o odpredaji týchto podielov za uvedenú kúpnu cenu v mene žalobcu podpísala žalovaná na
základe plnomocenstva zo dňa 15. decembra 2007.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná. Navrhla, aby
dovolací súd preskúmavaný rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zrušil a žalobu voči nej
zamietol (ako bezdôvodnú) a aby žalobcovi bola uložená povinnosť nahradiť jej aj trovy
dovolacieho konania. Namietala, že došlo k opakovanému nesprávnemu právnemu posúdeniu
danej veci pri aplikácii ustanovenia § 724 a nasl. OZ o príkaznej zmluve a tiež pri posúdení
existencie pasívnej legitimácie žalovanej v konaní, čo podrobne v dovolaní uviedla.
Zdôraznila, že jej bola aj odňatá možnosť konať pred súdom tým, že odvolací súd rozhodoval
o jej odvolaní bez nariadenia pojednávania.
Žalobca navrhol dovolanie žalovanej ako nedôvodné zamietnuť s poukazom
na nevyplatenie mu kúpnej ceny žalovanou. Stotožnil sa s rozhodnutiami súdov nižších
stupňov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpená (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
voči ktorému takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom; prípustnosť dovolania sa pri
tejto forme rozhodnutia riadi ustanovením § 238 O.s.p., v zmysle ktorého je dovolanie
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3
O.s.p.). Dovolanie je tiež prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa
odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238
ods. 2 O.s.p.).
V predmetnej veci rozsudok odvolacieho súdu nemožno podradiť pod ustanovenie
§ 238 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 O.s.p., pretože nejde o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci rozsudok,
vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania a nejedná sa ani o rozsudok,
ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie nie je
prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že dovolací súd vo veci
doposiaľ nerozhodoval, takže ani nevyslovil v tejto veci žiadny názor, od ktorého by sa
odvolací súd mohol odchýliť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (kedy možno dovolaním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, pri ktorých dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p. nie je prípustné)
dovolací súd sa zaoberal otázkou, či v predmetnej veci nie je daná prípustnosť dovolania
v zmysle tohto ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,
spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie
návrhu na začatie konania (hoci bol podľa zákona potrebný), o prípad odňatia možnosti
účastníkovi pred súdom konať a o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom
nesprávne obsadeným. Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom
nebola zistená.
Žalovaná v dovolaní tvrdila, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. tým, že odvolací súd prejednal vec v jej neprítomnosti bez
nariadenia pojednávania. V tejto súvislosti treba uviesť, že zmysle ustanovenia § 214 ods. 2
O.s.p. (účinného do 31. decembra 2012) odvolací súd môže o odvolaní rozhodnúť aj bez
nariadenia pojednávania, ak nejde o niektorý z prípadov uvedených v odseku 1 tohto
ustanovenia, t.j. ak nejde o prípad, kedy je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(táto okolnosť, s výnimkou konaní podľa § 120 ods. 2 O.s.p., závisí od úvahy odvolacieho
súdu a nie od návrhov účastníkov konania), alebo ak ide o konanie vo veciach porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania alebo ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Pretože
v predmetnej veci nešlo o žiaden z prípadov vyplývajúcich z § 214 ods. 1 O.s.p., odvolací súd
bol oprávnený podľa odseku 2 tohto ustanovenia rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia
pojednávania. Týmto postupom teda žalovanej neodňal možnosť konať pred súdom.
Na ďalší dovolací dôvod dovolateľky (spočíval v nesprávnom právnom posúdení veci
odvolacím súdom) dovolací súd neprihliadol. Nesprávne právne posúdenie veci je totiž
relevantným dovolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktoré
súčasne nezakladá aj prípustnosť dovolania. Táto skutočnosť by mala význam iba v prípade,
ak by dovolanie bolo procesne prípustné, o ktorý prípad však v predmetnej veci nejde.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je
síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá
(nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).
I keby teda tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu
neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mohla mať za následok (prípadnú) vecnú
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle
§ 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis
a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil
(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne
prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Možno preto uzavrieť, že dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali
prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. a keďže dovolanie nie je prípustné ani podľa § 238
O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok žalovanej odmietol
podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. bez toho, aby sa zaoberal
vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania
proti žalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1
O.s.p.). Žalobca v dovolacom konaní podal návrh na uloženie povinnosti nahradiť mu trovy
tohto konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.), preto mu dovolací súd
priznal náhradu trov spočívajúcu v odmene advokátskej kancelárii P. za právnu službu, ktorú
poskytol advokát Mgr. T. D., konajúci v jej mene, žalobcovi vypracovaním vyjadrenia
k dovolaniu žalovanej dňa 12. októbra 2012 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej
odmeny určil súd podľa § 10 ods. 1 vyhlášky za jeden úkon právnej služby v sume 101,25 Eur,
čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške
1/100 výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky, t.j. 7,63 Eur) predstavuje spolu
108,88 Eur.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. januára 2013
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová