Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 249/2013
PDF · 251.11 KB
No categories available
III. ÚS 249/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2013
v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika
prerokoval sťažnosť Š. L., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. Ch., K., pre namietané
porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C/111/2003
a takto
rozhodol:
1. Základné právo Š. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C/111/2003 p o r u š e n é
b o l o .
2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C/111/2003
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. Š. L. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .
4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť Š. L. trovy konania v sume
331,13 € (slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť centov) do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. J. Ch.,
K.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 249/2013-11 z 11. júna 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Š. L. (ďalej len
„sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.
z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietal
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C/111/2003.
Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti
podaním sp. zn. Spr 29/13 doručeným ústavnému súdu 23. júla 2013, v ktorom ku skutkovej
a právnej zložitosti sporu uviedol:
„... spor je po právnej aj faktickej stránke mimoriadne zložitý. Vo veci bolo
nariadené trikrát znalecké dokazovanie, bolo rozhodované o niekoľkých návrhoch
na nariadenie predbežného opatrenia, bolo rozhodované o zmene účastníkov, o zmene
žalobného návrhu, o námietke zaujatosti, o oprave zápisnice z pojednávania a podobne.
Spis bol z dôvodu uplatnených opravných prostriedkov niekoľkokrát predložený
na rozhodnutie krajskému súdu a jedenkrát na rozhodnutie o dovolaní Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky. Okrem týchto objektívnych skutočností k dĺžke konania prispeli svojim
správaním aj samotní účastníci konania, ktorí nespočetnekrát žiadali o odročenie
pojednávania pre svoj zlý zdravotný stav, pre zmenu právneho zastúpenia, neskoro oznámili
návrh na výsluch svedkov, znalcov a podobne.
Aj napriek doterajšej dĺžke konania, ktorá trvá cca 10 rokov, som toho názoru, že súd
vo veci postupoval bez väčších prieťahov, a preto hodnotím sťažnosť ako nedôvodnú.“
Súčasťou vyjadrenia bola chronológia procesných úkonov okresného súdu, z ktorej
okrem iného vyplýva:
«Konanie, predmetom ktorého je vyslovenie neplatnosti právneho úkonu podľa § 39
Občianskeho zákonníka, sa na tunajšom súde začalo dňa 23. 9. 2003. Sťažovateľ vystupuje
v tomto konaní na procesnej strane žalovaných.
Vec bola zapísaná do oddelenia 15C a pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. S.
Súd už 7. 10. 2003 začal s prípravou pojednávania, vyžiadal si potrebné listinné
dôkazy z katastrálneho úradu a dňa 11. 11. 2003 vyzval žalobcov na zaplatenie súdneho
poplatku.
Dňa 21. 11. 2003 žalobca doručil súdu návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
Uznesením č. k. 15 C/111/03-22 zo dňa 20. 12. 2003 súd nariadil predbežné
opatrenie, ktorým zakázal disponovať žalovaným so spornou nehnuteľnosťou.
Dňa 13. 1. 2004 podali žalovaní proti tomuto uzneseniu odvolanie.
Dňa 12. 2. 2004 bol spis s opravným prostriedkom predložený Krajskému súdu
v Košiciach.
Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 14 Co/52/04-52 zo dňa 31. 3. 2004 zrušil
uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Uznesením č. k. 15 C/111/03-58 súd opätovne rozhodol o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia a to tak, že návrh zamietol.
Dňa 17. 1. 2005 súd vytýčil vo veci termín pojednávania na 3. 5. 2005. Dňa 29. 4.
2005 právna zástupkyňa žalobcu doručila súdu písomné ospravedlnenie a zároveň žiadosť
o preloženie termínu pojednávania. Súd toto pojednávanie odročil na 29. 6. 2005.
Dňa 29. 6. 2005 právna zástupkyňa žalobcu telefonicky ospravedlnila neprítomnosť
žalobcu na pojednávaní z dôvodu jeho práceneschopnosti. Pojednávanie sa neuskutočnilo,
bolo odročené na 25. 10. 2005.
Dňa 21. 10. 2005 žalobca písomne oznámil súdu, že vypovedal plnú moc svojej
právnej zástupkyni JUDr. B. a novú plnú moc udelil JUDr. J. Z. JUDr. J. Z. dňa 21. 10.
2005 požiadala súd o preročenie termínu pojednávania za účelom naštudovania spisu a
prípravy na pojednávanie. Súd žiadosti právnej zástupkyne žalobcov vyhovel a preročil
pojednávanie na 31. 1. 2006.
Dňa 25. 11. 2005 právna zástupkyňa žalobcov doručila súdu návrh na zámenu
účastníka konania a o zmenu žalobného návrhu.
Uznesením č. k. 15 C/111/03-83 zo dňa 23. 11. 2005 súd pripustil, aby z konania
vystúpil žalobca Ing. G. L. a na jeho miesto vstúpil N. L.
Dňa 2. 11. 2005 žalobca doručil súdu návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
Dňa 15. 12. 2005 žalovaní doručili súdu odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým súd
pripustil zámenu účastníkov na strane žalobcov.
Dňa 5. 1. 2006 bol spis predložený na rozhodnutie krajskému súdu.
Krajský súd uznesením č. k. 5 Co/7/2006-119 zo dňa 6. 2. 2006 odvolanie odmietol.
Uznesením č. k. 15 C/111/03-135 zo dňa 6. 3. 2006 súd pripustil zmenu žalobného
návrhu. Proti tomuto uzneseniu podali dňa 23. 3. 2006 odvolanie žalovaní. Spis bol
predložený na rozhodnutie krajskému súdu dňa 6. 4. 2006. Krajský súd uznesením
č. k. 1 Co/156/2006-153 zo dňa 30. 6. 2006 odvolacie konanie zastavil.
Dňa 21. 8. 2006 súd vytýčil termín pojednávania vo veci na 10. 10. 2006. Dňa 5. 10.
2006 právny zástupca žalovaných požiadal súd o odročenie pojednávania z dôvodu
akútneho zhoršenia zdravotného stavu žalovanej v 1. rade. Súd žiadosti vyhovel
a pojednávanie odročil na 5. 12. 2006.
Dňa 29. 11. 2006 právny zástupca žalovaných opätovne požiadal súd o odročenie
pojednávania a to z dôvodu zlého zdravotného stavu žalovanej v 1. rade a taktiež z dôvodu
dočasnej pracovnej neschopnosti aj žalovaného v 2. rade. Súd pojednávanie preročil
na 19. 12. 2006.
Dňa 19. 12. 2006 sa na pojednávanie nedostavili žalovaní z dôvodu
práceneschopnosti a zároveň oznámili, že žiadajú odročiť pojednávanie o dobu 1 mesiacov.
Ďalší termín pojednávania súd určil na 27. 2. 2007.
Na žiadosť právnej zástupkyne žalobcu o zmenu termínu pojednávania, nakoľko dňa
27. 2. 2007 bude v Kanade, súd zmenil termín pojednávania na 6. 2. 2007.
Na žiadosť právneho zástupcu žalovaných o odročenie tohto pojednávania z dôvodu
pretrvávajúceho zlého zdravotného stavu žalovaných súd odročil pojednávania na 20. 2.
2007.
Dňa 16. 2. 2007 právny zástupca žalovaných požiadal súd o odročenie súdneho
pojednávania nakoľko dňa 20. 2. 2007 má predvolanie na súdne pojednávanie na
Okresnom súde vo Veľkom Krtíši.
Dňa 20. 2. 2007 súd neakceptoval ospravedlnenie právneho zástupcu žalovaných
a pokračoval v konaní výsluchom žalobcu. Pojednávanie odročil na 13. 3. 2007 za účelom
doplnenia dokazovania. Dňa 23. 2. 2007 súd v mieste bydliska vypočul žalovanú v 1. rade
a žalovaného v 2. rade, keďže sa dlhodobo súdnych pojednávaní z dôvodu zlého
zdravotného stavu nemohli zúčastniť.
Na pojednávaní dňa 13. 3. 2007 súd prejednal vec a pojednávanie odročil na 25. 4.
2007 za účelom doplnenia dokazovania.
Uznesením č. k. 15 C/111/2003-193 zo dňa 30. 4. 2007 súd nariadil znalecké
dokazovanie znalkyňou MUDr. Ľ. K. z odboru Zdravotníctvo a farmácia.
Dňa 11. 5. 2007 právny zástupca žalovaných doručil súdu návrh na vylúčenie
sudkyne z prejednávania veci. S týmto návrhom doručil súdu aj rovnopis žaloby o náhradu
škody voči sudkyni JUDr. I. S.
Dňa 16. 5. 2007 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach za účelom
rozhodnutia o námietke zaujatosti.
Krajský súd uznesením č. k 3 NcC/29/2007-213 zo dňa 22. 5. 2007 rozhodol, že
sudkyňa JUDr. S. nie je vylúčená z rozhodovania tejto veci.
Uznesením č. k. 15 C/111/2003-221 zo dňa 2. 8. 2007 súd predĺžil znalkyni lehotu
na vypracovanie znaleckého posudku o 90 dní odo dna doručenia tohto uznesenia
a následne uznesením č. k. 15 C/111/2003-228 zo dňa 14. 11. 2007 predĺžil lehotu
na vypracovanie znaleckého posudku do 15. 12. 2007. Znalkyňa doručila znalecký posudok
až 29. 4. 2008.
Dňa 10. 4. 2008 žalobcovia podali na súd návrh na nariadenie ďalšieho
predbežného opatrenia.
Uznesením č. k. 15 C/111/2003-280 zo dňa 16. 5. 2008 súd čiastočne návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel, čiastočne návrh zamietol.
Dňa 15. 5. 2008 súd nariadil termín pojednávania vo veci na 30. 9. 2008.
Dňa 9. 6. 2008 žalovaní doručili súdu odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým súd
nariadil predbežné opatrenie. Dňa 19. 6. 2008 bol spis predložený Krajskému súdu
v Košiciach. Krajský súd uznesením č. k. 4 Co/162/2008-294 zo dňa 18. 7. 2008 vrátil vec
súdu prvého stupňa. Uznesením č. k. 15 C/111/2003-298 zo dňa 4. 9. 2008 súd opravil
úvodnú časť uznesenia č. k. 15 C/111/2003-280.
Dňa 4. 9. 2008 súd zrušil termín pojednávania, ktorý bol určený na 30. 9. 2008
z dôvodu nutnosti predloženia spisu krajskému súdu za účelom rozhodnutia o odvolaní.
Krajský súd uznesením č. k. 4 Co/314/2008-306 zo dňa 17. 10. 2008 potvrdil uznesenie súdu
prvého stupňa v časti výroku, ktorým bolo v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
vyhovené. V ostatnej časti odvolanie žalovanej odmietol.
Dňa 18. 11. 2008 súd vytýčil ďalší termín pojednávania na 3. 2. 2009. Toto
pojednávanie sa neuskutočnilo, účastníci boli upovedomení o odročení z dôvodu ich
návrhov na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania.
Uznesením č. k. 15 C/111/2003-318 zo dňa 13. 2. 2009 súd nariadil ďalšie znalecké
dokazovanie znalcom MUDr. P. Dž. Znalec doručil znalecký posudok a vyúčtovanie
znalečného dna 13. 5. 2009.
Ďalší termín pojednávania súd nariadil na 8. 9. 2009.
Dňa 28. 7. 2009 súd zistil, že žalovaný v 2. rade – Š. L. dňa 30. 3. 2009 zomrel a že
dedičské konanie sa vedie pod sp.zn. 24 D/248/2009. Súd následne zisťoval okruh dedičov
po zomrelom žalovanom v 2. rade. Dňa 4. 9. 2009 právny zástupca žalovaných doručil súdu
žiadosť o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 8. 9. 2009 a to z dôvodu zlého
zdravotného stavu žalovanej v 1. rade. Pojednávanie bolo odročené na 30. 9. 2009. Ani toto
pojednávanie sa z dôvodu zlého zdravotného stavu žalovanej neuskutočnilo a ďalší termín
pojednávania bol určený na 3. 11. 2009.
Ďalší termín pojednávania bol určený na 13. 1. 2010. Na tomto pojednávaní aj
napriek neprítomnosti účastníkov konania súd vypočul súdneho znalca MUDr. P. Dž.
Vyhlásil dokazovanie za skončené a vo veci rozhodol. Proti rozsudku č. k. 15 C/111/2003-
431 zo dňa 13. 1. 2010 podali odvolanie žalovaní.
Spis bol dňa 6. 5. 2010 predložený s opravným prostriedkom Krajskému súdu
v Košiciach. Krajský súd uznesením č. k. 1 Co/132/2010-563 zo dňa 2. 6. 2011 zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.
Dňa 30. 6. 2011 zomrela žalovaná v 1. rade. Súd zisťoval okruh pravdepodobných
dedičov.
Uznesením č. k. 15 C/111/2003-590 zo dňa 26. 8. 2011 súd rozhodol o návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia a to tak, že mu vyhovel. Proti tomuto uzneseniu
podali odvolanie žalovaní. Spis bol dňa 23. 9. 2011 predložený Krajskému súdu v
Košiciach. Krajský súd uznesením č. k. 2 Co/278/2011-603 zo dňa 7. 10. 2011 potvrdil
uznesenie súdu prvého stupňa.
Ďalší termín pojednávania bol určený na 25. 10. 2011. Na tomto pojednávam súd
vypočul súdneho znalca a pojednávanie odročil na neurčito za účelom doplnenia
dokazovania požiadaním súdnoznaleckej organizácie o vypracovanie ďalšieho znaleckého
posudku.
Dňa 23. 11. 2011 žalovaný v 3. rade doručil súd dovolanie proti rozhodnutiu
Krajského súdu v Košiciach č. k. 2 Co/278/2011. Dňa 24. 1. 2012 bol spis predložený
za účelom rozhodnutia o dovolaní Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súdu
Slovenskej republiky uznesením č. k. 6 Cdo 14/2012-681 uznesenie Krajského súdu
v Košiciach č. k. 2 Co/278/2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dňa 16. 5. 2012 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach na opätovné
rozhodnutie o odvolaní žalovaných. KS uznesením č. k. 2 Co/153/2012-700 zo dňa 31. 5.
2012 rozhodol, že návrh na vydanie predbežného opatrenia zamieta.
Uznesením č. k. 15 C/111/2003-712 zo dňa 12. 7. 2012 súd nariadil znalecké
dokazovanie znalcami z odboru Zdravotníctvo a farmácia.
Dňa 25. 7. 2012 právna zástupkyňa žalobcov doručila súdu námietky proti osobám
ustanovených znalcov.
Uznesením č. k. 15 C/111/2003-741 zo dňa 17. 9. 2012 súd zmenil osoby znalcov,
ktorých poveril vypracovaním znaleckého posudku.
Znalci dňa 25. 1. 2013 doručili súdu znalecký posudok a vyúčtovanie znalečného.
Ďalší termín pojednávania súd určil na 21. 3. 2013.
Pojednávanie určené na 21. 3. 2013 bolo odročené z dôvodu, že účastníci konania
žiadali predvolať na pojednávanie znalcov, ktorí vypracovali znalecký posudok a doplniť
znalecký posudok ich osobným výsluchom.
Ďalší termín pojednávania bol určený na 15. 4. 2013. Na tomto pojednávaní súd
vypočul znalca MUDr. J. V. a svedka Doc. I. D. a pojednávanie odročil za účelom
doplnenia dokazovania na 6. 6. 2013.
Dňa 7. 5. 2013 právny zástupca žalovaných doručil súdu námietky proti zneniu
zápisnice a návrh na doplnenie zápisnice.
Dňa 13. 5. 2013 právny zástupca žalovaných doručil súdu odvolanie proti uzneseniu
č. k. 15 C/111/2003-836 zo dňa 26. 4. 2013.
Na pojednávaní dňa 6. 6. 2013 súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov
konania a pojednávanie odročil na neurčito za účelom doplnenia dokazovania.
Ďalší termín pojednávania je určený na 14. 11. 2013.»
Vo vyjadrení zákonnej sudkyne, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 12. augusta
2013, sa uvádza:
„... Ja vo veci konám sústredene v záujme účastníkov podľa § 18 O. s. p. a nemôžem
strániť žiadnej strane sporu, aj keď mám dnes 400 sporov nerozhodnutých (výkaz
pripájam).
Znalecké dokazovanie bolo nariadené podľa pokynov Krajského súdu v Košiciach,
ktorý zrušil rozsudok Okresného súdu Košice I, a to vo veci samej. Uznesením pod
č. k. 15 C/111/2003-712 zo dňa 12. 7. som nariadila znalecké dokazovanie znalcami
z odboru zdravotníctvo a farmácia, ale chýbajú znalci v K. a P. kraji a nie každý znalec
môže v lehote 60 dní podať posudok. Uznesením pod č. k. 15 C/111/2003-741 zo dňa 17. 9.
boli zmenené osoby znalcov, ktorých som poverila vypracovaním znaleckého posudku a
znalci dňa 25. 1. 2013 doručili znalecký posudok s vyúčtovaním znalečného. MUDr. V.,
ktorý podával znalecký posudok ako posledný, pracuje ako funkcionár na Psychiatrickej
klinike v B., preto som mu vyšla v ústrety, keďže účastníci konania žiadali osobný výsluch
MUDr. J. V. a termín pojednávania bol nariadený na deň 15. 4. 2013, kedy sa mohol
MUDr. J. V. osobne zúčastniť pojednávania a nebol pracovne zaneprázdnený. Zároveň som
vypočula ako svedka Doc. I. D., ktorého navrhli vypočuť práve žalovaní. Od 7. 5. 2013
právny zástupca žalovaných JUDr. Ch. doručil súdu námietky proti zápisnice, návrh na
doplnenie zápisnice a následne proti každému procesnému úkonu súdu podával odvolania
(čo je v spise).
Nie je pravdou, že žalovaný v 2. rade Š. L. je 10 rokov účastníkom konania, pretože
účastníkom konania bol v čase podania žaloby jeho nebohý otec, ktorý v priebehu konania
zomrel (asi v roku 2008). Je nehorázne a zarážajúce obviňovať súd z porušovania práv a
požadovať finančné zadosťučinenie 15 000,- Eur z porušovania práv, ktoré sám spôsobuje
žalovaný v 3. rade, ako aj žalovaný v 4. rade. Žalovaný v 3. rade a ďalší žalovaní majú
záujem umelo zvrátiť skutkový stav, i keď závery znaleckého dokazovania vypracovaného
MUDr. V. a výpoveď súdneho znalca na pojednávaní, sú jednoznačné, pričom k nim sa už
niekoľkokrát vyjadrovali...“
Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 15 C/111/2003 ústavný
súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd,
preto ich považoval za preukázané. Na doplnenie však upresňuje, že okresný súd začal
konať so sťažovateľom ako s účastníkom konania potom, ako 14. augusta 2009 zistil, že je
právnym nástupcom odporcu v 2. rade, ktorý zomrel 30. marca 2009 (č. l. 358).
Dňa 1. augusta 2013 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorým
reagoval na uvedené vyjadrenie predsedu okresného súdu. Podľa jeho názoru okresný súd
síce prácne vymenoval jednotlivé procesné úkony, avšak nezaoberal sa príčinami, ktoré
spôsobili, že predmetné konanie trvá už 10 rokov. Sťažovateľ zároveň vyčíslil trovy svojho
právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom na sumu 496,70 € (pozostávajúcu
z troch úkonov právnej služby, troch režijných paušálov a DPH).
Dňa 28. augusta 2013 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorým
reagoval aj na vyjadrenie zákonnej sudkyne.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch...
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možno
za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom
posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému
rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným
spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory
o neplatnosť právneho úkonu tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov
a v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Okresný súd
vo vyjadrení k sťažnosti síce uviedol, že zo skutkového hľadiska ide o zložitejší spor, s čím
sa ústavný súd čiastočne stotožňuje, pretože v priebehu konania bolo potrebné rozhodovať
o zmene žalobného petitu, o zmene okruhu účastníkov, o predbežných opatreniach,
o námietkach proti zákonnej sudkyni a znalcom, pojednávania boli často odročované
na žiadosť účastníkov zo zdravotných dôvodov, došlo k úmrtiam niektorých účastníkov,
v dôsledku čoho bolo potrebné ustáliť okruh účastníkov a vo veci muselo byť niekoľkokrát
nariadené aj znalecké dokazovanie, avšak doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania
ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub prípadnej faktickej náročnosti prerokovávanej
veci. Ústavný súd súčasne nezistil, že by išlo o právne zložitú vec.
2. Ako bolo uvedené, sťažovateľ sa stal účastníkom predmetného konania v r. 2009.
Pri hodnotení druhého kritéria ústavný súd dospel k záveru, že hoci bol sťažovateľ v konaní
aktívny (zúčastňoval sa nariadených pojednávaní, podával návrhy na doplnenie
dokazovania), aj jeho správanie prispelo k predĺženiu posudzovaného konania, pretože
viackrát využil možnosť vyplývajúcu z Občianskeho súdneho poriadku a proti
rozhodnutiam okresného súdu podal opravný prostriedok.
Konkrétne išlo o:
- odvolanie proti rozsudku okresného súdu č. k. 15 C/111/2003-431 z 13. januára
2010, na základe ktorého bol uvedený rozsudok uznesením Krajského súdu v Košiciach
(ďalej len „krajský súd“) č. k. 1 Co/132/2010-563 z 2. júna 2011 zrušený z dôvodu, že
„účastníci konania neboli poučení podľa ust. § 120 ods. 4 O. s. p. o povinnosti označiť
všetky dôkazy a skutočnosti do ukončenia dokazovania pred súdom prvého stupňa“, pričom
jeho úlohou v ďalšom konaní bude vysporiadať sa s rozpornými závermi doteraz
predložených znaleckých posudkov,
- odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k. 15 C/111/2003-590 z 26. augusta
2011 o nariadení predbežného opatrenia, na základné ktorého bol návrh navrhovateľa
na jeho vydanie uznesením krajského súdu č. k. 2 Co/153/2012-700 z 31. mája 2012
zamietnutý,
- odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k. 15 C/111/2003-863 z 26. apríla
2013 o uložení povinnosti sťažovateľovi zložiť preddavok na trovy dokazovania, o ktorom
dosiaľ nebolo rozhodnuté,
- odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k. 15 C/111/2003-867 z 11. júna 2013
o zamietnutí návrhu sťažovateľa na doplnenie zápisnice z pojednávania konaného 15. apríla
2013, o ktorom dosiaľ nebolo rozhodnuté.
Ak v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania dochádza
k predĺženiu konania, zodpovednosť za tento stav neznáša oprávnená osoba, ale nemožno ju
pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04). Ústavný
súd preto dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľom uplatnených procesných právach
osobitne nezapočítal do doby zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci.
Ako vyplýva z prehľadu procesných úkonov uvedených v I. časti tohto nálezu, predmetné
konanie začalo ešte 23. septembra 2003, keď bol návrh navrhovateľa doručený okresnému
súdu, avšak dosiaľ, t. j. ani po uplynutí takmer 10 rokov, nie je o ňom meritórne rozhodnuté,
a teda posudzované konanie nie je právoplatne skončené.
V súlade so svojou stabilnou judikatúrou (napr. IV. ÚS 280/2011, III. ÚS 231/2012,
III. ÚS 473/2012) ústavný súd zastáva názor, že takéto konanie prvostupňového súdu už len
vzhľadom na dĺžku jeho trvania nie je potrebné osobitne vyhodnocovať takým spôsobom,
že bude uvádzať jednotlivé obdobia jeho nečinnosti, resp. podrobne rozoberať jeho
neefektívny, resp. nesústredený postup, pretože už len poukazom na doterajšiu dobu
konania možno konštatovať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Takáto
zdĺhavosť konania predlžuje stav právnej neistoty účastníka do takej miery, že sa jeho právo
na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (mutatis mutandis
I. ÚS 39/00, I. ÚS 66/03, III. ÚS 113/07).
Vychádzajúc zo samotnej dĺžky predmetného konania a z dosiaľ dosiahnutých
výsledkov okresného súdu preto ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C/111/2003 bolo porušené základné právo sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1
výroku nálezu).
Pretože ústavný súd zistil porušenie označených práv sťažovateľa okresným súdom
v konaní edenom pod sp. zn. 15 C/111/2003, prikázal mu, aby vo veci konal bez
zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ
domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci (bod 2 výroku nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia
v sume 15 000 €, svoju požiadavku však osobitne neodôvodnil.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu v danom prípade predstavuje samotné vyslovenie
porušenia označených práv sťažovateľa dostatočnú satisfakciu. S ohľadom na skutočnosti
uvádzané v II. časti tohto nálezu, ako aj na to, že sťažovateľ ani neuviedol, z akých dôvodov
sa priznania finančného zadosťučinenia domáha, nebol v danom prípade dôvod na takéto
rozhodnutie ústavného súdu (bod 3 výroku nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa
trovy konania vyčíslil sumou 496,91 €, a to za tri úkony právnej služby vrátane dane
z pridanej hodnoty (prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,
sťažnosť, stanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu).
Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľovi náhradu trov
konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade
priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku
2012 v sume 781 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom
súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013 (príprava
a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 130,16 €. Ďalej má právny zástupca
sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,81 € za jeden úkon podľa vyhlášky.
Právny zástupca je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena a náhrady
zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Náhrada trov konania, ktorú
ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje sumu 331,13 € (bod 4 výroku nálezu).
Ústavný súd nepriznal právnemu zástupcovi sťažovateľa odmenu za tretí úkon právnej
služby – stanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu vzhľadom na to, že išlo o úkon
zo strany ústavného súdu nevyžiadaný, ktorý nebol potrebný pre rozhodnutie o sťažnosti.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho
súdneho poriadku).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2013