Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 249/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-48

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2013

v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť Š. L., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. Ch., K., pre namietané

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo Š. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Š. L. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť Š. L. trovy konania v sume

331,13 € (slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť centov) do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. J. Ch.,

K.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -11 z 11. júna 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Š. L. (ďalej len

„sťažovateľ“) podľa Z.

z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti

podaním sp. zn. Spr 29/13 doručeným ústavnému súdu 23. júla 2013, v ktorom ku skutkovej

a právnej zložitosti sporu uviedol:

„... spor je po právnej aj faktickej stránke mimoriadne zložitý. Vo veci bolo

nariadené trikrát znalecké dokazovanie, bolo rozhodované o niekoľkých návrhoch

na nariadenie predbežného opatrenia, bolo rozhodované o zmene účastníkov, o zmene

žalobného návrhu, o námietke zaujatosti, o oprave zápisnice z pojednávania a podobne.

Spis bol z dôvodu uplatnených opravných prostriedkov niekoľkokrát predložený

na rozhodnutie krajskému súdu a jedenkrát na rozhodnutie o dovolaní Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky. Okrem týchto objektívnych skutočností k dĺžke konania prispeli svojim

správaním aj samotní účastníci konania, ktorí nespočetnekrát žiadali o odročenie

pojednávania pre svoj zlý zdravotný stav, pre zmenu právneho zastúpenia, neskoro oznámili

návrh na výsluch svedkov, znalcov a podobne.

Aj napriek doterajšej dĺžke konania, ktorá trvá cca 10 rokov, som toho názoru, že súd

vo veci postupoval bez väčších prieťahov, a preto hodnotím sťažnosť ako nedôvodnú.“

Súčasťou vyjadrenia bola chronológia procesných úkonov okresného súdu, z ktorej

okrem iného vyplýva:

«Konanie, predmetom ktorého je vyslovenie neplatnosti právneho úkonu podľa § 39

, sa na tunajšom súde začalo dňa 23. 9. 2003. Sťažovateľ vystupuje

v tomto konaní na procesnej strane žalovaných.

Vec bola zapísaná do oddelenia 15C a pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. S.

Súd už 7. 10. 2003 začal s prípravou pojednávania, vyžiadal si potrebné listinné

dôkazy z katastrálneho úradu a dňa 11. 11. 2003 vyzval žalobcov na zaplatenie súdneho

poplatku.

Dňa 21. 11. 2003 žalobca doručil súdu návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

Uznesením č. k. -22 zo dňa 20. 12. 2003 súd nariadil predbežné

opatrenie, ktorým zakázal disponovať žalovaným so spornou nehnuteľnosťou.

Dňa 13. 1. 2004 podali žalovaní proti tomuto uzneseniu odvolanie.

Dňa 12. 2. 2004 bol spis s opravným prostriedkom predložený Krajskému súdu

v Košiciach.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. -52 zo dňa 31. 3. 2004 zrušil

uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Uznesením č. k. -58 súd opätovne rozhodol o návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia a to tak, že návrh zamietol.

Dňa 17. 1. 2005 súd vytýčil vo veci termín pojednávania na 3. 5. 2005. Dňa 29. 4.

2005 právna zástupkyňa žalobcu doručila súdu písomné ospravedlnenie a zároveň žiadosť

o preloženie termínu pojednávania. Súd toto pojednávanie odročil na 29. 6. 2005.

Dňa 29. 6. 2005 právna zástupkyňa žalobcu telefonicky ospravedlnila neprítomnosť

žalobcu na pojednávaní z dôvodu jeho práceneschopnosti. Pojednávanie sa neuskutočnilo,

bolo odročené na 25. 10. 2005.

Dňa 21. 10. 2005 žalobca písomne oznámil súdu, že vypovedal plnú moc svojej

právnej zástupkyni JUDr. B. a novú plnú moc udelil JUDr. J. Z. JUDr. J. Z. dňa 21. 10.

2005 požiadala súd o preročenie termínu pojednávania za účelom naštudovania spisu a

prípravy na pojednávanie. Súd žiadosti právnej zástupkyne žalobcov vyhovel a preročil

pojednávanie na 31. 1. 2006.

Dňa 25. 11. 2005 právna zástupkyňa žalobcov doručila súdu návrh na zámenu

účastníka konania a o zmenu žalobného návrhu.

Uznesením č. k. -83 zo dňa 23. 11. 2005 súd pripustil, aby z konania

vystúpil žalobca Ing. G. L. a na jeho miesto vstúpil N. L.

Dňa 2. 11. 2005 žalobca doručil súdu návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

Dňa 15. 12. 2005 žalovaní doručili súdu odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým súd

pripustil zámenu účastníkov na strane žalobcov.

Dňa 5. 1. 2006 bol spis predložený na rozhodnutie krajskému súdu.

Krajský súd uznesením č. k. -119 zo dňa 6. 2. 2006 odvolanie odmietol.

Uznesením č. k. -135 zo dňa 6. 3. 2006 súd pripustil zmenu žalobného

návrhu. Proti tomuto uzneseniu podali dňa 23. 3. 2006 odvolanie žalovaní. Spis bol

predložený na rozhodnutie krajskému súdu dňa 6. 4. 2006. Krajský súd uznesením

č. k. -153 zo dňa 30. 6. 2006 odvolacie konanie zastavil.

Dňa 21. 8. 2006 súd vytýčil termín pojednávania vo veci na 10. 10. 2006. Dňa 5. 10.

2006 právny zástupca žalovaných požiadal súd o odročenie pojednávania z dôvodu

akútneho zhoršenia zdravotného stavu žalovanej v 1. rade. Súd žiadosti vyhovel

a pojednávanie odročil na 5. 12. 2006.

Dňa 29. 11. 2006 právny zástupca žalovaných opätovne požiadal súd o odročenie

pojednávania a to z dôvodu zlého zdravotného stavu žalovanej v 1. rade a taktiež z dôvodu

dočasnej pracovnej neschopnosti aj žalovaného v 2. rade. Súd pojednávanie preročil

na 19. 12. 2006.

Dňa 19. 12. 2006 sa na pojednávanie nedostavili žalovaní z dôvodu

práceneschopnosti a zároveň oznámili, že žiadajú odročiť pojednávanie o dobu 1 mesiacov.

Ďalší termín pojednávania súd určil na 27. 2. 2007.

Na žiadosť právnej zástupkyne žalobcu o zmenu termínu pojednávania, nakoľko dňa

27. 2. 2007 bude v Kanade, súd zmenil termín pojednávania na 6. 2. 2007.

Na žiadosť právneho zástupcu žalovaných o odročenie tohto pojednávania z dôvodu

pretrvávajúceho zlého zdravotného stavu žalovaných súd odročil pojednávania na 20. 2.

2007.

Dňa 16. 2. 2007 právny zástupca žalovaných požiadal súd o odročenie súdneho

pojednávania nakoľko dňa 20. 2. 2007 má predvolanie na súdne pojednávanie na

Okresnom súde vo Veľkom Krtíši.

Dňa 20. 2. 2007 súd neakceptoval ospravedlnenie právneho zástupcu žalovaných

a pokračoval v konaní výsluchom žalobcu. Pojednávanie odročil na 13. 3. 2007 za účelom

doplnenia dokazovania. Dňa 23. 2. 2007 súd v mieste bydliska vypočul žalovanú v 1. rade

a žalovaného v 2. rade, keďže sa dlhodobo súdnych pojednávaní z dôvodu zlého

zdravotného stavu nemohli zúčastniť.

Na pojednávaní dňa 13. 3. 2007 súd prejednal vec a pojednávanie odročil na 25. 4.

2007 za účelom doplnenia dokazovania.

Uznesením č. k. -193 zo dňa 30. 4. 2007 súd nariadil znalecké

dokazovanie znalkyňou MUDr. Ľ. K. z odboru Zdravotníctvo a farmácia.

Dňa 11. 5. 2007 právny zástupca žalovaných doručil súdu návrh na vylúčenie

sudkyne z prejednávania veci. S týmto návrhom doručil súdu aj rovnopis žaloby o náhradu

škody voči sudkyni JUDr. I. S.

Dňa 16. 5. 2007 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach za účelom

rozhodnutia o námietke zaujatosti.

Krajský súd uznesením č. k -213 zo dňa 22. 5. 2007 rozhodol, že

sudkyňa JUDr. S. nie je vylúčená z rozhodovania tejto veci.

Uznesením č. k. -221 zo dňa 2. 8. 2007 súd predĺžil znalkyni lehotu

na vypracovanie znaleckého posudku o 90 dní odo dna doručenia tohto uznesenia

a následne uznesením č. k. -228 zo dňa 14. 11. 2007 predĺžil lehotu

na vypracovanie znaleckého posudku do 15. 12. 2007. Znalkyňa doručila znalecký posudok

až 29. 4. 2008.

Dňa 10. 4. 2008 žalobcovia podali na súd návrh na nariadenie ďalšieho

predbežného opatrenia.

Uznesením č. k. -280 zo dňa 16. 5. 2008 súd čiastočne návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel, čiastočne návrh zamietol.

Dňa 15. 5. 2008 súd nariadil termín pojednávania vo veci na 30. 9. 2008.

Dňa 9. 6. 2008 žalovaní doručili súdu odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým súd

nariadil predbežné opatrenie. Dňa 19. 6. 2008 bol spis predložený Krajskému súdu

v Košiciach. Krajský súd uznesením č. k. -294 zo dňa 18. 7. 2008 vrátil vec

súdu prvého stupňa. Uznesením č. k. -298 zo dňa 4. 9. 2008 súd opravil

úvodnú časť uznesenia č. k. -280.

Dňa 4. 9. 2008 súd zrušil termín pojednávania, ktorý bol určený na 30. 9. 2008

z dôvodu nutnosti predloženia spisu krajskému súdu za účelom rozhodnutia o odvolaní.

Krajský súd uznesením č. k. -306 zo dňa 17. 10. 2008 potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa v časti výroku, ktorým bolo v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

vyhovené. V ostatnej časti odvolanie žalovanej odmietol.

Dňa 18. 11. 2008 súd vytýčil ďalší termín pojednávania na 3. 2. 2009. Toto

pojednávanie sa neuskutočnilo, účastníci boli upovedomení o odročení z dôvodu ich

návrhov na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania.

Uznesením č. k. -318 zo dňa 13. 2. 2009 súd nariadil ďalšie znalecké

dokazovanie znalcom MUDr. P. Dž. Znalec doručil znalecký posudok a vyúčtovanie

znalečného dna 13. 5. 2009.

Ďalší termín pojednávania súd nariadil na 8. 9. 2009.

Dňa 28. 7. 2009 súd zistil, že žalovaný v 2. rade – Š. L. dňa 30. 3. 2009 zomrel a že

dedičské konanie sa vedie pod sp.zn. . Súd následne zisťoval okruh dedičov

po zomrelom žalovanom v 2. rade. Dňa 4. 9. 2009 právny zástupca žalovaných doručil súdu

žiadosť o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 8. 9. 2009 a to z dôvodu zlého

zdravotného stavu žalovanej v 1. rade. Pojednávanie bolo odročené na 30. 9. 2009. Ani toto

pojednávanie sa z dôvodu zlého zdravotného stavu žalovanej neuskutočnilo a ďalší termín

pojednávania bol určený na 3. 11. 2009.

Ďalší termín pojednávania bol určený na 13. 1. 2010. Na tomto pojednávaní aj

napriek neprítomnosti účastníkov konania súd vypočul súdneho znalca MUDr. P. Dž.

Vyhlásil dokazovanie za skončené a vo veci rozhodol. Proti rozsudku č. k.

431 zo dňa 13. 1. 2010 podali odvolanie žalovaní.

Spis bol dňa 6. 5. 2010 predložený s opravným prostriedkom Krajskému súdu

v Košiciach. Krajský súd uznesením č. k. -563 zo dňa 2. 6. 2011 zrušil

rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 30. 6. 2011 zomrela žalovaná v 1. rade. Súd zisťoval okruh pravdepodobných

dedičov.

Uznesením č. k. -590 zo dňa 26. 8. 2011 súd rozhodol o návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia a to tak, že mu vyhovel. Proti tomuto uzneseniu

podali odvolanie žalovaní. Spis bol dňa 23. 9. 2011 predložený Krajskému súdu v

Košiciach. Krajský súd uznesením č. k. -603 zo dňa 7. 10. 2011 potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa.

Ďalší termín pojednávania bol určený na 25. 10. 2011. Na tomto pojednávam súd

vypočul súdneho znalca a pojednávanie odročil na neurčito za účelom doplnenia

dokazovania požiadaním súdnoznaleckej organizácie o vypracovanie ďalšieho znaleckého

posudku.

Dňa 23. 11. 2011 žalovaný v 3. rade doručil súd dovolanie proti rozhodnutiu

Krajského súdu v Košiciach č. k. . Dňa 24. 1. 2012 bol spis predložený

za účelom rozhodnutia o dovolaní Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súdu

Slovenskej republiky uznesením č. k. -681 uznesenie Krajského súdu

v Košiciach č. k. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 16. 5. 2012 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach na opätovné

rozhodnutie o odvolaní žalovaných. KS uznesením č. k. -700 zo dňa 31. 5.

2012 rozhodol, že návrh na vydanie predbežného opatrenia zamieta.

Uznesením č. k. -712 zo dňa 12. 7. 2012 súd nariadil znalecké

dokazovanie znalcami z odboru Zdravotníctvo a farmácia.

Dňa 25. 7. 2012 právna zástupkyňa žalobcov doručila súdu námietky proti osobám

ustanovených znalcov.

Uznesením č. k. -741 zo dňa 17. 9. 2012 súd zmenil osoby znalcov,

ktorých poveril vypracovaním znaleckého posudku.

Znalci dňa 25. 1. 2013 doručili súdu znalecký posudok a vyúčtovanie znalečného.

Ďalší termín pojednávania súd určil na 21. 3. 2013.

Pojednávanie určené na 21. 3. 2013 bolo odročené z dôvodu, že účastníci konania

žiadali predvolať na pojednávanie znalcov, ktorí vypracovali znalecký posudok a doplniť

znalecký posudok ich osobným výsluchom.

Ďalší termín pojednávania bol určený na 15. 4. 2013. Na tomto pojednávaní súd

vypočul znalca MUDr. J. V. a svedka Doc. I. D. a pojednávanie odročil za účelom

doplnenia dokazovania na 6. 6. 2013.

Dňa 7. 5. 2013 právny zástupca žalovaných doručil súdu námietky proti zneniu

zápisnice a návrh na doplnenie zápisnice.

Dňa 13. 5. 2013 právny zástupca žalovaných doručil súdu odvolanie proti uzneseniu

č. k. -836 zo dňa 26. 4. 2013.

Na pojednávaní dňa 6. 6. 2013 súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov

konania a pojednávanie odročil na neurčito za účelom doplnenia dokazovania.

Ďalší termín pojednávania je určený na 14. 11. 2013.»

Vo vyjadrení zákonnej sudkyne, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 12. augusta

2013, sa uvádza:

„... Ja vo veci konám sústredene v záujme účastníkov podľa a nemôžem

strániť žiadnej strane sporu, aj keď mám dnes 400 sporov nerozhodnutých (výkaz

pripájam).

Znalecké dokazovanie bolo nariadené podľa pokynov Krajského súdu v Košiciach,

ktorý zrušil rozsudok Okresného súdu Košice I, a to vo veci samej. Uznesením pod

č. k. -712 zo dňa 12. 7. som nariadila znalecké dokazovanie znalcami

z odboru zdravotníctvo a farmácia, ale chýbajú znalci v K. a P. kraji a nie každý znalec

môže v lehote 60 dní podať posudok. Uznesením pod č. k. -741 zo dňa 17. 9.

boli zmenené osoby znalcov, ktorých som poverila vypracovaním znaleckého posudku a

znalci dňa 25. 1. 2013 doručili znalecký posudok s vyúčtovaním znalečného. MUDr. V.,

ktorý podával znalecký posudok ako posledný, pracuje ako funkcionár na Psychiatrickej

klinike v B., preto som mu vyšla v ústrety, keďže účastníci konania žiadali osobný výsluch

MUDr. J. V. a termín pojednávania bol nariadený na deň 15. 4. 2013, kedy sa mohol

MUDr. J. V. osobne zúčastniť pojednávania a nebol pracovne zaneprázdnený. Zároveň som

vypočula ako svedka Doc. I. D., ktorého navrhli vypočuť práve žalovaní. Od 7. 5. 2013

právny zástupca žalovaných JUDr. Ch. doručil súdu námietky proti zápisnice, návrh na

doplnenie zápisnice a následne proti každému procesnému úkonu súdu podával odvolania

(čo je v spise).

Nie je pravdou, že žalovaný v 2. rade Š. L. je 10 rokov účastníkom konania, pretože

účastníkom konania bol v čase podania žaloby jeho nebohý otec, ktorý v priebehu konania

zomrel (asi v roku 2008). Je nehorázne a zarážajúce obviňovať súd z porušovania práv a

požadovať finančné zadosťučinenie 15 000,- Eur z porušovania práv, ktoré sám spôsobuje

žalovaný v 3. rade, ako aj žalovaný v 4. rade. Žalovaný v 3. rade a ďalší žalovaní majú

záujem umelo zvrátiť skutkový stav, i keď závery znaleckého dokazovania vypracovaného

MUDr. V. a výpoveď súdneho znalca na pojednávaní, sú jednoznačné, pričom k nim sa už

niekoľkokrát vyjadrovali...“

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. ústavný

súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd,

preto ich považoval za preukázané. Na doplnenie však upresňuje, že okresný súd začal

konať so sťažovateľom ako s účastníkom konania potom, ako 14. augusta 2009 zistil, že je

právnym nástupcom odporcu v 2. rade, ktorý zomrel 30. marca 2009 (č. l. 358).

Dňa 1. augusta 2013 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorým

reagoval na uvedené vyjadrenie predsedu okresného súdu. Podľa jeho názoru okresný súd

síce prácne vymenoval jednotlivé procesné úkony, avšak nezaoberal sa príčinami, ktoré

spôsobili, že predmetné konanie trvá už 10 rokov. Sťažovateľ zároveň vyčíslil trovy svojho

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom na sumu 496,70 € (pozostávajúcu

z troch úkonov právnej služby, troch režijných paušálov a DPH).

Dňa 28. augusta 2013 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorým

reagoval aj na vyjadrenie zákonnej sudkyne.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby

jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch...

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry (, , ), v súlade s ktorou možno

za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom

posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému

rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným

spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory

o neplatnosť právneho úkonu tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov

a v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Okresný súd

vo vyjadrení k sťažnosti síce uviedol, že zo skutkového hľadiska ide o zložitejší spor, s čím

sa ústavný súd čiastočne stotožňuje, pretože v priebehu konania bolo potrebné rozhodovať

o zmene žalobného petitu, o zmene okruhu účastníkov, o predbežných opatreniach,

o námietkach proti zákonnej sudkyni a znalcom, pojednávania boli často odročované

na žiadosť účastníkov zo zdravotných dôvodov, došlo k úmrtiam niektorých účastníkov,

v dôsledku čoho bolo potrebné ustáliť okruh účastníkov a vo veci muselo byť niekoľkokrát

nariadené aj znalecké dokazovanie, avšak doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania

ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub prípadnej faktickej náročnosti prerokovávanej

veci. Ústavný súd súčasne nezistil, že by išlo o právne zložitú vec.

2. Ako bolo uvedené, sťažovateľ sa stal účastníkom predmetného konania v r. 2009.

Pri hodnotení druhého kritéria ústavný súd dospel k záveru, že hoci bol sťažovateľ v konaní

aktívny (zúčastňoval sa nariadených pojednávaní, podával návrhy na doplnenie

dokazovania), aj jeho správanie prispelo k predĺženiu posudzovaného konania, pretože

viackrát využil možnosť vyplývajúcu z a proti

rozhodnutiam okresného súdu podal opravný prostriedok.

Konkrétne išlo o:

- odvolanie proti rozsudku okresného súdu č. k. -431 z 13. januára

2010, na základe ktorého bol uvedený rozsudok uznesením Krajského súdu v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“) č. k. -563 z 2. júna 2011 zrušený z dôvodu, že

„účastníci konania neboli poučení podľa ust. o povinnosti označiť

všetky dôkazy a skutočnosti do ukončenia dokazovania pred súdom prvého stupňa“, pričom

jeho úlohou v ďalšom konaní bude vysporiadať sa s rozpornými závermi doteraz

predložených znaleckých posudkov,

- odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k. -590 z 26. augusta

2011 o nariadení predbežného opatrenia, na základné ktorého bol návrh navrhovateľa

na jeho vydanie uznesením krajského súdu č. k. -700 z 31. mája 2012

zamietnutý,

- odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k. -863 z 26. apríla

2013 o uložení povinnosti sťažovateľovi zložiť preddavok na trovy dokazovania, o ktorom

dosiaľ nebolo rozhodnuté,

- odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k. -867 z 11. júna 2013

o zamietnutí návrhu sťažovateľa na doplnenie zápisnice z pojednávania konaného 15. apríla

2013, o ktorom dosiaľ nebolo rozhodnuté.

Ak v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania dochádza

k predĺženiu konania, zodpovednosť za tento stav neznáša oprávnená osoba, ale nemožno ju

pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (, ). Ústavný

súd preto dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľom uplatnených procesných právach

osobitne nezapočítal do doby zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci.

Ako vyplýva z prehľadu procesných úkonov uvedených v I. časti tohto nálezu, predmetné

konanie začalo ešte 23. septembra 2003, keď bol návrh navrhovateľa doručený okresnému

súdu, avšak dosiaľ, t. j. ani po uplynutí takmer 10 rokov, nie je o ňom meritórne rozhodnuté,

a teda posudzované konanie nie je právoplatne skončené.

V súlade so svojou stabilnou judikatúrou (napr. , ,

) ústavný súd zastáva názor, že takéto konanie prvostupňového súdu už len

vzhľadom na dĺžku jeho trvania nie je potrebné osobitne vyhodnocovať takým spôsobom,

že bude uvádzať jednotlivé obdobia jeho nečinnosti, resp. podrobne rozoberať jeho

neefektívny, resp. nesústredený postup, pretože už len poukazom na doterajšiu dobu

konania možno konštatovať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Takáto

zdĺhavosť konania predlžuje stav právnej neistoty účastníka do takej miery, že sa jeho právo

na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (mutatis mutandis

, , ).

Vychádzajúc zo samotnej dĺžky predmetného konania a z dosiaľ dosiahnutých

výsledkov okresného súdu preto ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1

výroku nálezu).

Pretože ústavný súd zistil porušenie označených práv sťažovateľa okresným súdom

v konaní edenom pod sp. zn. , prikázal mu, aby vo veci konal bez

zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ

domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 15 000 €, svoju požiadavku však osobitne neodôvodnil.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu v danom prípade predstavuje samotné vyslovenie

porušenia označených práv sťažovateľa dostatočnú satisfakciu. S ohľadom na skutočnosti

uvádzané v II. časti tohto nálezu, ako aj na to, že sťažovateľ ani neuviedol, z akých dôvodov

sa priznania finančného zadosťučinenia domáha, nebol v danom prípade dôvod na takéto

rozhodnutie ústavného súdu (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa

trovy konania vyčíslil sumou 496,91 €, a to za tri úkony právnej služby vrátane dane

z pridanej hodnoty (prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,

sťažnosť, stanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu).

Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľovi náhradu trov

konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku

2012 v sume 781 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom

súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 130,16 €. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,81 € za jeden úkon podľa vyhlášky.

Právny zástupca je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena a náhrady

zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Náhrada trov konania, ktorú

ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje sumu 331,13 € (bod 4 výroku nálezu).

Ústavný súd nepriznal právnemu zástupcovi sťažovateľa odmenu za tretí úkon právnej

služby – stanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu vzhľadom na to, že išlo o úkon

zo strany ústavného súdu nevyžiadaný, ktorý nebol potrebný pre rozhodnutie o sťažnosti.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s Občianskeho

súdneho poriadku).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2013