Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 704/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. marca 2014 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Milana Ľalíka

v konaní o sťažnosti M. L., K., zastúpenej advokátom JUDr. J. C., K., vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo M. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. M. L. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .

3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť M. L. trovy konania

v sume 165,57 € (slovom stošesťdesiatpäť eur a päťdesiatsedem centov) do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. J. C., K..

4. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 z 20. novembra 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť M. L. (ďalej

len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C

111/2003.

2. Sťažovateľka má v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.

o vyslovenie neplatnosti právnych úkonov (ďalej aj „napadnuté konanie“), ktoré pôvodne

začalo 23. septembra 2003 postavenie žalovanej v 2. rade. Účastníčkou konania sa stala

po smrti svojho manžela (30. marca 2009). Vo svojej sťažnosti uvádza, že napriek

skutočnosti, že prerokovávaná vec nie je skutkovo ani právne zložitá, konanie na okresnom

súde trvá už desať rokov, v dôsledku čoho je po celý čas v stave právnej neistoty a vzniká aj

škoda na nehnuteľnosti, ktorá je v dôsledku sporu a nariadeného predbežného opatrenia,

ktoré zakazuje vlastníkovi s ňou nakladať neobývaná a neudržiavaná. Sťažovateľka preto

žiada, aby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie nálezom rozhodol o porušení jej

základného práva zaručeného a práva zaručeného dohovoru,

prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané

finančné zadosťučinenie 15 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

3. Ústavný súd lustráciou v registri podaní zistil, že advokát JUDr. J. C. podal

na ústavnom súde sťažnosť aj v mene Š. L., K., ktorou namietal prieťahy v napadnutom

konaní. Uvedená sťažnosť bola prijatá na ďalšie konanie a ústavný súd o nej rozhodol

nálezom č. k. -48 z 10. septembra 2013, ktorým vyslovil porušenie jeho

práv, prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu

náhradu trov právneho zastúpenia. Nález ústavného súdu bol jeho právnemu zástupcovi

doručený 11. novembra 2013. K uvedenému ústavný súd poznamenáva, že Š. L. v konaní

sp. zn. je synom sťažovateľky a do napadnutého konania obaja vstúpili

ako dediči (syn, resp. manželka) nebohého Š. L. – žalovaného v 2. rade.

II.

4. Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie listom z 13. januára 2014

vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k vhodnosti ústneho pojednávania, a okresný

súd zároveň požiadal o vyjadrenie k prijatej sťažnosti a zaslanie kompletného spisu

z napadnutého konania.

5. Okresný súd listom sp. zn. 1 Spr z 29. januára 2014 predložil

ústavnému súdu vyjadrenie vo veci a kompletný spis sp. zn. . Ústavný súd

zistil, že vyjadrenie okresného súdu obsahuje podrobnú chronológiu úkonov uskutočnených

v napadnutej veci (ktoré sa zhodujú s úkonmi dokladovanými v predloženom spise) a je

totožné s vyjadrením okresného súdu doručeným ústavnému súdu 23. júla 2013 vo veci

sp. zn. s výnimkou posledného úkonu, keď v novšom vyjadrení okresný

súd uviedol, že „Na ďalšom pojednávaní dňa 14. 11. 2013 súd vo veci meritórne rozhodol.

Rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.“

6. V podaní doručenom ústavnému súdu 27. januára 2014 sťažovateľka uvádza, že

konanie, od ktorého sú závislé vlastnícke práva k nehnuteľnosti, trvá už desať rokov,

v dôsledku čoho sa cíti dlhodobo v stave právnej neistoty, rodinné vzťahy sú hlboko

narušené a k ich náprave v plnom rozsahu nemôže dôjsť ani po konečnom rozhodnutí

vo veci. Z uvedeného dôvodu je toho názoru, že v danom prípade je priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia opodstatnené. Rozsudok vo veci prijatý na pojednávaní

14. novembra 2013, ktorým okresný súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, podľa názoru

sťažovateľky k upokojeniu rodinných vzťahov neprispeje a vytvára hneď viacero dôvodov

na zrušenie rozsudku odvolacím súdom a jeho vrátenie na ďalšie konanie.

7. Ústavný súd nepovažuje za potrebné uvádzať všetky úkony uvedené

vo vyjadrení okresného súdu, keďže sa tak už stalo v súvisiacom náleze

sp. zn. (s. 3 – 8), a kontrolou spisu okresného súdu ich ústavný súd

považoval za preukázané. Ústavný súd z predloženého spisu tiež zistil, že rozsudok vo veci

bol po žiadosti konajúcej sudkyne o predĺženie lehoty na jeho vypracovanie (predsedom

okresného súdu predĺžená do 20. januára 2014) vypracovaný a odoslaný účastníkom

konania 14. januára 2014.

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

9. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

11. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej aj

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa (aj práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , a ďalšie) zohľadňuje tri základné kritériá,

ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka

súdneho konania a postup súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva

v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ). Podľa

uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

Ústavný súd už v náleze sp. zn. uviedol, že spory o neplatnosť

právneho úkonu tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a v zásade

ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Okresný súd vo svojom vyjadrení

uviedol, že spor je po právnej aj faktickej stránke mimoriadne zložitý. K tomu ústavný súd

uvádza, že pôvodne štandardný spor sa postupným vývojom, uplatňovaním procesných práv

priznaných jednotlivými účastníkmi, úkonmi súdu

i súdnych znalcov, úmrtiami účastníkov konania vyvinul v spor zdĺhavý a časovo náročný.

Ako už ústavný súd uviedol, sťažovateľka sa stala účastníčkou konania v roku 2009

po smrti svojho manžela. V konaní bola aktívna, pravidelne sa zúčastňovala nariadených

pojednávaní a prostredníctvom svojho právneho zástupcu dôsledne uplatňovala procesné

oprávnenia, ktoré jej priznáva. Takýto postup sťažovateľky

ako účastníčky konania nevyhnutne prispel k doterajšej dĺžke konania. Ústavný súd už

opakovane judikoval (, a ďalšie), že ak v dôsledku uplatnenia

procesných práv účastníkom konania dochádza k predĺženiu konania, zodpovednosť

za tento stav neznáša oprávnená osoba, ale nemožno ju pripísať ani štátnemu orgánu

konajúcemu vo veci.

Ďalším kritériom bol postup okresného súdu v predmetnej veci. Zo spisu okresného

súdu sp. zn. bolo zistené, že konanie na okresnom súde trvá už viac ako

desať rokov a takúto dĺžku konania je potrebné považovať za neprimeranú. Ústavný súd

preto skúmal, či bola spôsobená nečinnosťou súdu, resp. jeho neefektívnym

a nesústredeným postupom. Skúmaním úkonov uskutočnených vo veci dospel ústavný súd

k záveru, že počas celej dĺžky konania bola zistená iba ojedinelá nečinnosť súdu v období

od 3. júna 2004 do 17. januára 2005. Celková dĺžka konania je výsledkom dôsledného

využívania procesných oprávnení všetkými účastníkmi konania, v dôsledku ktorých

okresný súd konal o zmene žalobného návrhu, zámene účastníkov konania, opakovane

konal o nariadení predbežného opatrenia, návrhu na vylúčenie sudkyne, návrhoch

na vykonanie znaleckého, resp. kontrolného znaleckého dokazovania, oslobodenie

od platenia súdnych poplatkov, povinnosti zložiť preddavok na znalecké dokazovanie.

V dôsledku opravných prostriedkov podávaných tak žalobcom, ako aj žalovanými sa spis

opakovane nachádzal na Krajskom súde v Košiciach (spolu viac ako 1 rok z celkovej dĺžky

konania) a Najvyššom súde Slovenskej republiky. Okresný súd opakovane vypočul

žalovaných (pre zlý zdravotný stav a nemožnosť vypovedať na súde) v mieste bydliska,

dožiadal Okresný súd Nové Mesto nad Váhom na vypočutie svedka, zaoberal sa sťažnosťou

účastníkov konania na prieťahy v konaní a sťažnosťou proti porušovaniu zásad dôstojnosti

súdneho pojednávania.

13. Vychádzajúc však z celkovej dĺžky predmetného konania a hodnotiac úkony

uskutočnené okresným súdom dospel ústavný súd k záveru, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené základné právo sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

14. Ústavný súd dospel k záveru, že v napadnutom konaní došlo k porušeniu

označených práv sťažovateľky, návrhu na uloženie príkazu okresnému súdu konať

vo veci bez zbytočných prieťahov však nevyhovel, pretože tak urobil v náleze

sp. zn. . Okresný súd vo veci konal a 14. novembra 2013 rozsudkom

č. k. -953 aj rozhodol.

15. Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej

práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Keďže

ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48

ods. 2 a právo podľa dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa

náhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Ústavný súd vzhľadom na okolnosti

prípadu, povahu veci, celkovú dĺžku konania (vstup sťažovateľky do konania), ale

aj správanie sťažovateľky dospel k záveru, že v danom prípade zhodne ako v náleze

sp. zn. nie sú dané dôvody na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia.

16. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka bola vo veci

úspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom.

Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon

právnej pomoci (vypracovanie sťažnosti, s ohľadom na skutočnosť, že prípravu vo veci už

právny zástupca vykonal pre konanie vedené pod sp. zn.

a podanú sťažnosť upravil) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. b), § 16

ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov vo výške 165,57 €. Priznanú náhradu trov konania je okresný

súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom

súde v spojení s ) do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.

17. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. marca 2014