Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 805/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. decembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. L. S., K., zastúpeného advokátom JUDr. R. Ž., K.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 30 C

40/2007 a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co

464/2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. L. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. októbra

2013 osobne doručená sťažnosť Ing. L. S., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. R. Ž., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“) a postupom Krajského

súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti predovšetkým uvádza:

«Od roku 2007 vediem na Okresnom súde Košice II (ďalej iba OS), ako aj

odvolacom Krajskom súde v Košiciach (ďalej iba KS) súdne konanie týkajúce sa neplatnosti

skončenia pracovného pomeru. Konanie je vedené pod spisovou značkou: na

OS, resp. spisovou značkou: na KS proti odporcovi Mestská Časť K.

Napriek skutočnosti, že od podania žaloby uplynula dlhšia doba (už takmer 7 rokov), vec

nie je doposiaľ právoplatne skončená. Mám za to, že merito veci nie je natoľko zložité, aby

ho bolo potrebné riešiť 7 rokov. Stav naznačuje značné prieťahy v označenom konaní. Súd

koná vo veci nepravidelne, liknavo a so značnými časovými odstupmi medzi jednotlivými

pojednávaniami. Takto sa stráca kontinuita celého súdneho konania. Postupom súdu sa

dlhodobo ocitám v dlhodobej právnej neistote. Prieťahy v konaní ja vidím v rámci celého

konania a to z dôvodu, že medzi jednotlivými súdnymi pojednávaniami sú značné časové

odstupy a vec nie je dodnes právoplatne skončená.

Riešenie veci sa týka môjho zamestnaneckého pomeru a teda mám bytostný záujem

na doriešení veci, keďže ide o otázky môjho existenčného pôsobenia! Poznamenávam, že

spôsob, akým celé konanie doposiaľ prebiehalo ma do značnej miery stresuje, čo v nemalej

miere prispelo k závažnému ochoreniu môjho srdca. Toto ochorenie sa prvýkrát prejavilo

asi 1 rok po zahájení súdneho sporu jeho zlyhaním. Ako dôkaz o tejto skutočnosti

predkladám „Prepúšťaciu správu z VÚSCH“ v Košiciach zo dňa 3. 2. 2009. Jednotlivé

pojednávania vo veci sú pravidelne spojené so zhoršeniami môjho zdravotného stavu.

O strate času a energie ani nehovorím. Z celej záležitosti som dlhodobo sklamaný

a frustrovaný. S poukazom na vyššie udávané dôvody požadujem aj finančnú satisfakciu.

Nápravu vo veci som sa pokúšal zjednať aj formou sťažnosti adresovanej predsedovi

KS v Košiciach. Moja sťažnosť bola uznaná za dôvodnú. Aj napriek prísľubu predsedu

súdu, sledovanie veci, táto nie je dodnes právoplatne skončená, Čo len umocňuje moje

tvrdenie o prieťahoch v konaní. Potvrdzuje to aj naposledy vykonaný úkon OS vo veci -

odoslanie súdneho spisu na KS po mojom odvolaní. Vykonanie tohto jednoduchého úkonu

trvalo OS sedem mesiacov. Teda mám za to, že moja sťažnosť bola neúčinná.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1) Ústavné právo sťažovateľa na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené SR, ako aj základné právo na spravodlivé prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v konaní sp. zn. vedenom na Okresnom súde Košice II v spojení

s odvolacím konaním vedenom na Krajskom súde v Košiciach sp. zn.

porušené bolo.

2) Porušiteľom práva zakazuje činiť ďalšie prieťahy v konaní sp. zn.

vedenom na Okresnom súde Košice II v spojení s odvolacím konaním vedenom na Krajskom

súde v Košiciach sp. zn. . Porušiteľom práva prikazuje v konaní sp. zn.

30 vedenom na Okresnom súde Košice II v spojení s odvolacím konaním

vedenom na Krajskom súde v Košiciach sp. zn. konať tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie skončená a prejednaná.

3) Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € slovom

tritisíc eur, ktoré sú porušitelia práva povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne k rukám

sťažovateľa do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu z dôvodov, ktoré sú bližšie

uvedené v sťažnosti.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

(návrh) ide vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

(všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav

takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

). Za zjavne neopodstatnenú možno považovať takú sťažnosť, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie ().

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

V súlade s čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , ).

II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní

Na účely posúdenia opodstatnenosti sťažnosti si ústavný súd vyžiadal od krajského

súdu spis vzťahujúci sa na konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. ,

z ktorého zistil, že okresný súd rozsudkom č. k. -487 z 28. februára 2013

žalobu sťažovateľa o neplatnosť skončenia pracovného pomeru zamietol a účastníkom

náhradu trov konania nepriznal. Na základe odvolania sťažovateľa proti rozsudku

prvostupňového súdu doručeného okresnému súdu 19. apríla 2013 bol spis vzťahujúci sa na

konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. predložený 1. októbra 2013

krajskému súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní.

V nadväznosti na uvedené zistenie ústavný súd považuje za potrebné poukázať na

svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je odstránenie stavu

právnej neistoty, pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza zásadne až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (, ,

), alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ,

).

Podľa svojej ustálenej judikatúry (napr. , , ,

) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu podľa

(a tiež právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)

v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie

základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v danom prípade okresným súdom)

ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď bola sťažnosť doručená ústavnému súdu, už nemohlo

dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť

v zásade odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je totiž

to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do

základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby

sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. , ,

II. ÚS67/06).

V posudzovanej veci v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (24. októbra 2013)

okresný súd v napadnutom konaní už nemohol porušovať základné právo sťažovateľa podľa

ani jeho právo podľa dohovoru, keďže v tom čase už

o žalobe sťažovateľa rozhodol rozsudkom č. k. -487 z 28. februára 2013.

Navyše, z dôvodu odvolania podaného sťažovateľom proti tomuto rozsudku okresného súdu

sa spis vzťahujúci sa na napadnuté konanie nachádzal v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu na krajskom súde na účely rozhodnutia o opravnom prostriedku.

S prihliadnutím na uvedené možno konštatovať, že okresný súd v čase podania

ústavnej sťažnosti už nemohol podniknúť žiadne zákonné kroky na odstránenie stavu

právnej neistoty, pretože v danom čase už bol vyhlásený jeho rozsudok, spis sa už

nenachádzal v jeho dispozičnej sfére, keďže bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie

o opravnom prostriedku.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako

zjavne neopodstatnenú (m. m. , ) podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní

Z už citovaného zistenia ústavného súdu vyplýva, že spis vzťahujúci sa na konanie

vedené okresným súdom pod sp. zn. bol 1. októbra 2013 predložený

krajskému súdu na rozhodnutie o opravnom prostriedku proti rozsudku okresného súdu

č. k. -487 z 28. februára 2013, teda v čase podania sťažnosti ústavnému súdu

sa napadnutá vec nachádzala na krajskom súde tri týždne.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoj ustálený právny názor, podľa

ktorého ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte

nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (napr. , ). Na kratšie obdobia

nečinnosti ústavný súd spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň

významným spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania (napr. , ,

). V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sa

postup všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. , , ,

).

Vychádzajúc zo svojich zistení a s prihliadnutím na citovanú judikatúru týkajúcu sa

kvalifikácie zbytočných prieťahov v konaní všeobecného súdu ústavný súd zastáva názor,

že v doterajšom priebehu vzhľadom na krátky časový úsek od predloženia odvolania

krajskému súdu nemohlo dôjsť jeho postupom k prieťahom v konaní, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle .

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade nemohlo

dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa ani jeho práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní, a preto

sťažnosť aj v tejto časti odmietol pri predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú

podľa .

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa

ďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné uviesť,

že v prípade, ak by krajský súd v ďalšom období v napadnutom konaní nepostupoval

plynulo, resp. efektívne, sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby sa opätovne obrátil na

ústavný súd so sťažnosťou, ktorou bude namietať porušenie svojho základného práva podľa

, prípadne práva podľa dohovoru.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. decembra 2013